Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 10Co/71/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2310216632 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2013 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2310216632.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: G. T., nar. XX. E. XXXX, bytom W. XXX, štátny občan SR, zastúpený splnomocnenkyňou: CHARGE DAVOUÉ UJJ s.r.o., so sídlom Legionárska 14, Trenčín, IČO: 36 865 222 proti žalovanému: UGF Assicurazioni S.p.A., Via Stalingrado 45, Bologna - BO 40128 Taliansko, poštová schránka: Casella postale AD 1705, Capitale sociale: Euro 150.300.000,00 Registrácia obchodná komora Talianskej republiky v Bologni: Registro delle Imprese di Bologna, Codice Fiscale e Partita IVA: 02705901201 R.E.A. 460992, o určenie vlastníctva, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo 17. januára 2011 č.k. 25C/280/2010-97 v spojení s opravným uznesením z 1. februára 2012 č.k. 25C/280/2010-121 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie; žalobcovi (nesprávne označenému ako navrhovateľovi) vrátil zaplatený súdny poplatok 99,50 eur prostredníctvom Daňového úradu v Trenčíne po právoplatnosti tohto uznesenia; žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 103 a 104 ods. 1 O.s.p. (č. 99/1963 Zb.- Občiansky súdny poriadok) a Kapitolou 1 čl.1 ods.1 a Kapitolou 2 oddiel 1 čl. 2 ods. 1 Nariadenia č. 44/2001 o právomoci, uznávaní a výkone rozhodnutí v civilných a obchodných veciach vydané Radou ES 22. decembra 2000 (Brusel 1) a vecne tým, že pri skúmaní podmienok konania dospel k záveru, že nemá založenú voči žalovanému právomoc konať, pretože právomoc a príslušnosť konať vo veci svedčí všeobecnému súdu žalovaného, ktorý je v Taliansku, a preto konanie zastavil. Navrhovateľovi podľa § 11 ods. 1 z. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov vrátil súdny poplatok a o náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. tak, že a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené. Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Dôvodil, že odvolanie podáva z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 O.s.p. a síce, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p.; že konanie má iné vady, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní citoval ustanovenia § 205 a § 221 O.s.p. ako i článok 7 Ústavy SR, dôvodiac, že medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi, avšak nie pred Ústavou SR. Namietal, že zmluvy, ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi ale nemajú prednosť pred Ústavou SR a určite nemajú prednosť pred Ústavou SR Nariadenia vydané ešte Radou ES. Prednosť pred Ústavou SR nemá nariadenie č. 44/2001 o právomoci, uznávaní a výkone rozhodnutí v civilných a obchodných veciach vydané Radou ES z 22. decembra 2000, známe ako nariadenie Brusel 1, účinné od 1. marca 2002, ktoré bolo niekoľkokrát pozmeňované a aj jeho účinnosť je v súčasnosti otázna vzhľadom na nadobudnutie účinnosti Lisabonskej zmluvy. Nesúhlasil s aplikáciou noriem ustanovení Kapitoly 1 a Kapitoly 2 Nariadenia na tento prípad. Dôvodil, že súd ak by Nariadenie malo prednosť pred Ústavou mal aplikovať Článok 5 ods. 4 oddiel 2 osobitnú právomoc, ktorá hovorí o žalovaní osoby s bydliskom na území členského štátu v druhom členskom štáte vo veciach nárokov na náhradu škody alebo na vrátenie do pôvodného stavu v súvislosti s trestným činom, na súde konajúcom v tejto trestnej veci, ak tento súd má podľa vnútroštátneho právneho poriadku právomoc konať v občianskych veciach. Dodal, že žalobca sa domáha určenia vlastníckeho práva ako poškodený trestným činom, keďže vozidlo zakúpil na území SR a pokojne a nerušene ho užíval a navyše vec, ktorá je predmetom súdneho sporu, bolo uznesením vyšetrovateľa Odboru justičnej a kriminálnej polície, Oddelenie justičnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Šali odovzdaná do súdnej úschovy Okresného súdu v Galante. Mal za to, že nezákonným rozhodnutím súdu došlo k porušeniu článku 46 ods. 1, článku 141 ods. 1 a čl. 144 ods. 1 Ústavy SR. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou (§ 201 a 204 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a 212 O.s.p.) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné, uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správny a je dôvodné ho potvrdiť (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.). Predmetom konania vedeného pred súdom prvého stupňa pod sp. zn. 25C/280/2010 je určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom vozidla Mercedes Benz CLS 350 VIN: X EČV: U. XXX R. a predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti uznesenia súdu prvého stupňa, ktorým bolo konanie zastavené. Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktoré správne aplikovalo nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 z 22. decembra 2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (tzv. Brusel 1), keď v zmysle Kapitoly 1 Článku 1 toto nariadenie sa uplatní v občianskych a obchodných veciach bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, neuplatní sa najmä na daňové, colné a správne veci, pričom v zmysle Kapitoly 2 Oddiel 1 Článok 2 bod 1, ak nie je v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. Podľa Kapitoly 5 Článok 60 bod 1 na účely tohto nariadenia obchodná spoločnosť alebo iná právnická osoba alebo združenie fyzických alebo právnických osôb má bydlisko v mieste, kde má: a) registrované sídlo alebo b) ústrednú správu alebo c) hlavnú prevádzkareň. Podľa Článku 59 bod 2, ak účastník nemá bydlisko v členskom štáte, ktorého súdom vo veci napadla žaloba, potom na určenie, či má účastník bydlisko v inom členskom štáte, súd použije právny poriadok tohto členského štátu. Súd prvého stupňa správne aplikoval všeobecné ustanovenia o právomoci, keď správne vylúčil osobitnú právomoc, keď ani Článok 5, 6 a ani 7 sa na daný nárok žalobcu nevzťahujú. Žalobcom podsúvaný záver o dôvodnosti aplikácie Oddielu 2, Článku 5 bod 4, že sa jedná o vec nároku na náhradu škody alebo na vrátenie do pôvodného stavu v súvislosti s trestným činom, kde má byť právomoc daná na súde konajúcom v tejto trestnej veci, ak tento súd má podľa vnútroštátneho právneho poriadku právomoc konať v občianskych veciach, je nedôvodná, keďže žalovaný nie je v žiadnom súvise s údajným trestným činom a ani predmet sporu - určenie vlastníctva k hnuteľnosti t.j. k motorovému vozidlu nemožno posúdiť ako nárok na náhradu škody alebo na vrátenie do pôvodného stavu. K samotnej aplikácii Nariadenia je nutné uviesť, že systém pravidiel na určovanie právomoci v Nariadení Brusel 1 je koncipovaný tak, že všeobecné pravidlo uvedené v článku 2 ods. 1 ustanovuje, že v zásade má právomoc súd štátu, kde má žalovaný bydlisko (sídlo) a ak žalovaný nemá bydlisko na území členského štátu, právomoc sa určuje v zásade podľa vnútroštátnych pravidiel. Súd v každom štádiu konania musí skúmať svoju právomoc a to i podľa nariadenia Brusel 1 a to v tom smere, či jeho právomoci odporuje výlučná právomoc iného súdu. Keď súd zistí, že existuje takýto iný súd, konanie zastaví. Aj v danej veci bez pochýb existuje iný súd, ktorý má výlučnú právomoc v danej veci konať. Námietka odvolateľa týkajúca sa prednosti Ústavy pred Nariadením Rady Európskej únie je taktiež nedôvodná, keďže v zmysle Článku 7 ods. 5 Ústavy SR (z.č. 460/1992 Zb.) medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, medzinárodné zmluvy, na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi Zmluvy a právo prijaté Úniou na základe zmlúv majú prednosť pred právom členských štátov za podmienok ustanovených v judikatúre súdneho dvora EÚ. Prednosť práva Spoločenstva je základnou zásadou tohto práva a podľa Súdneho dvora táto zásada je obsiahnutá v osobitnom charaktere Európskeho Spoločenstva. Táto okolnosť jednoznačne vyplýva z článku 7 (Vyhlásenie o prednosti) Vyhlásenia pripojeného k záverečnému aktu medzivládnej konferencie, ktorá prijala Lisabonskú zmluvu podpísanú 13. decembra 2007. Článok 46 Ústavy SR zaručuje právo každého na súdnu ochranu. Vyššie uvedený Čl. 46 Ústavy SR je však potrebné vykladať pod prizmou výkladových metód vymedzených i v samotnej judikatúre Ústavného súdu SR odkláňajúcich sa od mechanického jazykového výkladu (tzv. subsumpčný automat), ktorý nezohľadňuje zmysel a účel zákona. Aj Čl. 46 Ústavy SR a samotné Nariadenie č. 44/2001 nemožno vykladať len gramaticky ale je potrebné zohľadniť ich účel, históriu vzniku, systematickú súvislosť a najmä ich samotný účel a zmysel. Ústava SR - z. č. 460/1992 Zb. bola prijatá 1. septembra 1992, Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 je z 22. decembra 2000. Zastavenie konania z dôvodu nedostatku právomoci súdu SR nie je porušením čl. 46 Ústavy SR, keďže právo domáhať sa svojho nároku zostáva zachované v inom členskom štáte Únie. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.