Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/34/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2012200232 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2012200232.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Pavla Lacza v právnej veci žalobkyne: Z. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, P., zastúpenej advokátom Mgr. Romanom Tomanom, PhD., Rudnayovo námestie 1, Bratislava proti žalovanému Okresnému úradu Trnava, Vajanského 2, 917 01 Trnava, za účasti Trnavskej vodárenskej spoločnosti, a.s., Priemyselná 10, 921 79 Piešťany, IČO: 36 252 484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia bývalého Krajského úradu životného prostredia Trnava číslo AFI/2012/204/Mj zo dňa 6.3.2012 jednohlasne takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a. Žalovanému a účastníkovi konania Trnavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu dňa 16.5.2012 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. AF1/2012/204/Mj zo dňa 6.3.2012, potvrdzujúceho prvostupňové rozhodnutie (vydané býv. Obvodným úradom životného prostredia Trnava - pracovisko Hlohovec, odbor štátnej vodnej správy a ochrany prírody, pod číslom B2011/00500/ŠVS/AU zo dňa 3.11.2011), ktorým tento postupom podľa § 26 ods. 3 zák.č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) a podľa § 82 zák.č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len stavebný zákon) vydal pre stavebníka Trnavskú vodárenskú spoločnosť a.s. povolenie na užívanie vodnej stavby „Celoobecná kanalizácia Červeník“. Poukázala na to, že napriek tomu, že neudelila súhlas s prechodom kanalizácie cez jej pozemok, resp. k zriadeniu vecného bremena bolo vydané pôvodnému stavebníkovi (Obec Červeník) bývalým Obvodným úradom životného prostredia Trnava - pracovisko Hlohovec dňa 25.3.2008 stavebné povolenie na uskutočnenie vyššie uvedenej stavby, a to na základe schválenej projektovej dokumentácie. V tejto súvislosti namietala, že novovytvorená trasa kanalizácie nie je v súlade so schválenou projektovou dokumentáciou. Mala za to, že za tohto stavu realizáciou tejto neoprávnenej stavby na cudzom pozemku bolo zasiahnuté do jej vlastníckeho práva, keď stavebník pred vydaním stavebného povolenia ani v priebehu realizácie vodnej stavby a ani v priebehu kolaudačného konania nepreukázal vlastnícke právo alebo právo vecného bremena k pozemku - parcele č. 1732, ktorá je v jej výlučnom vlastníctve. Žiadala, aby bolo rešpektované jej vlastnícke právo a preto sa domáhala ochrany práv podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, pričom tvrdila, že akýkoľvek verejný záujem nemožno presadzovať skrz porušovanie ústavných práv fyzických a právnických osôb. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 9.7.2012 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Mal za to, že v posudzovanom prípade sa nejedná o rozhodnutie týkajúce sa základných práv a slobôd, a preto s poukazom na ustanovenie čl. 46 ods. 2 Ústavy SR v spojení s ust. § 73 ods. 17 písm. b) vodného zákona ako aj ust. § 26 vodného zákona nie je daná právomoc súdu na preskúmanie tohto rozhodnutia postupom podľa piatej časti O.s.p. . Ďalej vo svojom vyjadrení opísal časový a vecný priebeh - harmonogram postupu v stavebnom a kolaudačnom konaní, pričom poukázal na to, že stavebník uskutočnil zmeny vodnej stavby podľa projektu pre realizáciu stavby zmena stoky D, DA, DA-1 a projektu skutočného vyhotovenia stavby, keď skutočné realizovanie vodnej stavby sa podstatne neodchyľovalo od dokumentácie overenej v stavebnom konaní. Uviedol, že uskutočnením týchto zmien nie je ohrozený verejný záujem a nie sú neprimerane ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania, špeciálny stavebný úrad tieto zmeny v súlade s § 81 ods. 4 a § 68 stavebného zákona povolil v kolaudačnom konaní. V tejto súvislosti ďalej poukázal na to, že trasa kanalizačného potrubia časti stoky DA na predmetnom pozemku parc.č. 1732, kat. územie P. sa oproti pôvodnej projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní nemenila. Ďalej uviedol, že dopracovanie projektovej dokumentácie o výkresy D 25.1 a D 25.2 s označením SO 02 kanalizačné odbočenia, ani SO 02 kanalizačné odbočenia skutočne neboli predmetom povolenia na uskutočnenie vodnej stavby vydaného Obvodným úradom životného prostredia Trnava - pracovisko Hlohovec č. B/2008/00071/ŠVS/AU zo dňa 25.3.2008 a táto dokumentácia rovnako nebolo overená Obvodným úradom životného prostredia Trnava - pracovisko Hlohovec z dôvodov, že kanalizačné prípojky nie sú vodnými stavbami podľa § 52 zák.č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), preto stavebným úradom príslušným pre ich povolenie nie je obvodný úrad životného prostredia. Okrem toho kanalizačné prípojky sú drobnými stavbami podľa § 139b ods. 6 písm. c) stavebného zákona, ktoré podliehajú ohláseniu stavebnému úradu podľa § 57 stavebného zákona, pričom stavebník je povinný uskutočnenie drobnej stavby vopred písomne oznámiť stavebnému úradu. Obec Červeník vydala oznámenie k ohláseniu drobnej stavby kanalizačnej prípojky dňa 6.10.2008 pod č. 476/08, a to v súlade s ust. § 57 ods. 2 stavebného zákona. Poukázal na to, že v danom prípade išlo o podzemnú stavbu, ktorá funkčne ani svojou konštrukciou nesúvisí so stavbami na pozemku (na pozemku parc.č. 1732 žiadne stavby nie sú zrealizované) ani s prevádzkou na ňom a ktorá ani inak nemôže ovplyvniť užívanie pozemku na účel, na ktorý je určený, v danom prípade druh pozemku orná pôda. Za tohto stavu mal za to, že vlastník tohto pozemku môže aj naďalej užívať pozemok na účel, ktorému je určený. Okrem toho ďalej uviedol, že v priebehu vodoprávneho konania neboli k žiadosti o povolenie vodnej stavby uplatnené žiadne námietky účastníkov konania, pričom títo mali možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o povolení vodnej stavby č. B/2008/00071/ŠVS/AU zo dňa 25.3.2008, pričom žiadne odvolanie nebolo podané. V tom čase vlastníkom pozemku parc.č. 1732, t.j. v dobe povoľovania vodnej stavby bol M. A., pričom žalobkyňa sa stala vlastníčkou predmetnej parcely až 19.8.2009. V priebehu konania súd postupom podľa § 250 ods. 1 O.s.p. pribral do konania stavebníka Trnavskú vodárenskú spoločnosť, a.s., a to uznesením tunajšieho súdu č.k. 14S/34/2012 zo dňa 12.11.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 25.11.2013. Pokiaľ ide o žalovaného, tak v priebehu preskúmavacieho konania na základe zák.č. 180/2013 Z.z. účinného od 1.10.2013 prešli kompetencie pôvodne označeného žalovaného na Okresný úrad Trnava, čím zo zákona došlo k zmene v označení žalovaného. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobkyne poukázal na žalobné dôvody uvedené v žalobe a žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. Poverená zástupkyňa žalovaného žiadala konanie v predmetnej veci zastaviť, nakoľko vydané kolaudačné rozhodnutie sa netýka základných práv a slobôd uvedených v čl. 14 - 45 Ústavy SR. Poukázala ďalej na to, že podľa § 58 ods. 4 stavebného zákona v prípade podzemných stavieb stavebník nepreukazuje vlastnícke alebo iné právo k pozemku alebo stavbám na ňom, pričom právny predchodca žalobkyne v územnom ani v stavebnom konaní neuplatnil žiadne námietky, pokiaľ ide o povolenie vodnej stavby, pričom v čase povoľovania verejnej kanalizácie sa predmetná parcela nachádzala mimo zastavaného územia. Poukázala ďalej na to, že stavebné povolenie je záväzné aj pre nástupcu, je právoplatné a vykonateľné a okrem toho ide o stavbu , ktorá je realizovaná vo verejnom záujme. Pribratý účastník do konania na pojednávaní uviedol, že ako stavebník sa mal záujem so žalobkyňou dohodnúť na náhrade za obmedzenie vlastníckeho práva, o čom do spisu založil záznam z rokovania zo dňa 30.9.2011, avšak bezvýsledne. Ďalej poukázal na to, že v budúcnosti podľa územného plánu obce má pokračovať cez tento pozemku komunikácia. Žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa § 244 O.s.p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Podľa § 247 O.s.p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. (2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 26 ods. 3 zák.č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona o priestupkoch pri vodných stavbách má orgán štátnej vodnej správy pôsobnosť stavebného úradu podľa osobitného predpisu s výnimkou pôsobnosti vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia. Orgán štátnej vodnej správy, ktorý je príslušný na povolenie vodnej stavby, rozhoduje aj o užívaní stavby vydaním kolaudačného rozhodnutia. Podľa § 73 ods. 1 vodného zákona na konanie orgánov štátnej vodnej správy (ďalej len "vodoprávne konanie") podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Na rozhodovanie týkajúce sa vodných stavieb sa vzťahujú všeobecné predpisy o stavebnom konaní. Podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak, že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7-ich dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. Podľa § 80 ods. 1 stavebného zákona v oznámení o začatí kolaudačného konania upozorní stavebný úrad účastníkov a dotknuté orgány, že námietky a stanoviská môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak, že sa na ne neprihliadne. Z administratívneho spisového materiálu v danej veci vyplýva, že rozhodnutím bývalého Obvodného úradu životného prostredia Trnava - pracovisko Hlohovec, odbor štátnej vodnej správy a ochrany prírody, oddelenie štátnej vodnej správy pod sp.zn. B/2011/00500/ŠVS/AU z 3.11.2011 bolo stavebníkovi Trnavskej vodárenskej spoločnosti, a.s. vydané povolenie na užívanie vodnej stavby „Celoobecná kanalizácia Červeník“, a to na základe schválenej projektovej dokumentácie. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v ktorom namietala tie isté skutočnosti ako v podanej žalobe. Následne bývalý Krajský úrad životného prostredia Trnava, odbor ochrany vôd a kvality ovzdušia ako druhostupňový orgán vydal pod sp.zn. AF 1/2012/204/Mj dňa 6.3.2012 rozhodnutie, ktorým bolo odvolanie žalobkyne zamietnuté a rozhodnutie bývalého Obvodného úradu životného prostredia Trnava - pracovisko Hlohovec zo dňa 3.11.2011 potvrdené. V tomto rozhodnutí bol opísaný celý priebeh správneho konania s konštatovaním, že stavebník - Trnavská vodárenská spoločnosť a.s. zrealizovala stavbu v súlade s platným povolením, keď stavebník predmetnou stavbou žiadnym spôsobom neobmedzoval a neobmedzuje žalobkyňu pri výkone jej vlastníckych práv. V tejto súvislosti bolo konštatované, že stavba je umiestnená v zemi a pozemok sa využíva na poľnohospodárske účely. Na základe žiadosti stavebníka ako aj výsledkov kolaudačného konania ako aj predložených podkladov bývalý Obvodný úrad životného prostredia Trnava dňa 3.11.2011 vydal povolanie na užívanie vodnej stavby „Celoobecná kanalizácia Červeník“. V rozhodnutiach bolo konštatované, že počas územného ako aj stavebného konania neboli uplatnené žiadne námietky a pripomienky a taktiež nebol voči rozhodnutiu o povolení predmetnej vodnej stavby podaný riadny ani mimoriadny opravný prostriedok. Rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné, a nakoľko uplynuli tri roky od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutie, nie je preskúmateľné. Súd za danej skutkovej a právnej situácie sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia žalovaného, pričom v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že vodná stavba „Celoobecná kanalizácia Červeník“ bola povolená už vyššie spomínaným rozhodnutím z 25.3.2008, rozhodnutie bolo doručené verejnou vyhláškou, pričom počas stavebného konania neboli uplatnené žiadne námietky právnym predchodcom žalobkyne (žalobkyňa sa stala vlastníčkou predmetnej parcely až dňa 19.8.2009, kedy bol povolený vklad do katastra) a nebol ani voči rozhodnutiu o povolení predmetnej stavby (25.3.2008) podaný riadny ani mimoriadny opravný prostriedok, pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 7.5.2008, je vykonateľné a vzhľadom k tomu, že uplynuli tri roky od právoplatnosti tohto rozhodnutia, nie je preskúmateľné. Je potrebné uviesť, že správny poriadok v § 68 ods. 1 správneho poriadku ustanovuje na zmenu alebo zrušenie rozhodnutia objektívnu trojročnú lehotu, ktorá plynie nezávisle od vôle subjektov, keď rozhodnutím mimo odvolacieho konania nemožno zmeniť alebo zrušiť rozhodnutie po uplynutí troch rokov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (územného či stavebného). Lehota začína plynúť dňom právoplatnosti nadobudnutého rozhodnutia a končí sa uplynutím dňa, ktorý sa označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, teda dňom, keď rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, ak taký deň v mesiaci nie je, končí sa lehota posledným dňom mesiaca. V súvislosti s námietkami žalobkyne je ďalej potrebné uviesť, že stavebník v stavebnom konaní nemohol mať súhlas žalobkyne na realizáciu predmetnej stavby, aby realizoval predmetnú stavbu, nakoľko túto parcelu žalobkyňa nadobudla do vlastníctva až v roku 2009, a to na základe osvedčenia o dedičstve, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.2.2009, pričom povolenie na uskutočnenie vodnej stavby bolo vydané už dňa 25.3.2008. Okrem toho v čase povoľovania verejnej kanalizácie sa predmetná parcela nachádzala mimo zastavaného územia obce (zmena územného plánu bola schválená 16.12.2011), pričom orgán štátnej vodnej správy pri povoľovaní výstavby vodného potrubia verejného vodovodu alebo stokovej siete verejnej kanalizácie mimo zastavaného územia obce môže rozhodnúť, v akom rozsahu ich možno uskutočniť a prevádzkovať na cudzom pozemku. Na doplnenie súd považuje za potrebné ešte uviesť, že ak by zákony týkajúce sa odvetvia vodných stavieb, priznávajúce oprávnenia k cudzím nehnuteľnostiam v prospech vlastníkov a prevádzkovateľov týchto stavieb a ukladajúce vlastníkom nehnuteľností povinnosť strpieť výkon týchto oprávnení, t.j. upravujúce tzv. zákonné vecné bremená (zákonné obmedzenia vlastníckeho práva), neriešili zároveň poskytovanie náhrad za vzniklé zákonné vecné bremená, je možné odvodiť poskytnutie týchto náhrad priamo z čl. 20 odsek 5 Ústavy SR, resp. aj z § 128 odsek 2 Občianskeho zákonníka. K správnej aplikácii a interpretácii ustanovenia § 128 Obč. zákonníka treba uviesť, že odsek 1 tejto právnej normy upravuje podmienky dočasného (prechodného) obmedzenia vlastníckeho práva spočívajúce v použití veci vlastníka, zatiaľ čo odsek 2 sa týka trvalých obmedzení vlastníckeho práva. Kritériá vyplývajúce z odseku 1 o podmienkach obmedzenia vlastníctva na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere sa netýkajú zákonných vecných bremien ako trvalých obmedzení vlastníckeho práva, preto na rozhodovanie o náhrade za tieto trvalé obmedzenia nie sú použiteľné. V danom prípade išlo o dočasné obmedzenie vlastníckeho práva žalobkyne. Za tohto stavu žalobné dôvody nezakladajú dôvod na to, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného, nakoľko tento postupoval v súlade s vodným ako aj stavebným zákonom, keď ani v územnom konaní a ani v stavebnom konaní neboli zo strany účastníkov konania vznesené žiadne námietky a pripomienky, voči rozhodnutiu o povolení predmetnej stavby nebol podaný riadny ani mimoriadny opravný prostriedok, rozhodnutie je právoplatné a vykonateľné, naviac uplynuli tri roky od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, a preto súd súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 250k O.s.p. tak, že žalovanému a ani pribratému účastníkovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko ust. § 250k O.s.p. je osobitným ustanovením, ktoré upravuje právo na náhradu trov konania iba úspešného žalobcu a v podstate vylučuje priznanie náhrady trov konania inému i pribratému účastníkovi. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.