Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/28/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2012200392 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2012200392.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu Ing. Miroslava Nováka - AGRIAN, Trakovice 269, IČO: 36089061, zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom Ivanovičom, Grosslingova 45, Bratislava proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1020507/1/990777/2012 zo dňa 16.05.2012 jednohlasne takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia zo dňa 16.05.2012, ktorým žalovaný potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Hlohovec č. 647/230/25954/11/fan zo dňa 04.07.2011, ktorým mu bol vyrubený rozdiel dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2006 v sume 73.159,39 eur a uložená povinnosť zaplatiť rozdiel dane 73.159,39 eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti dodatočného platobného výmeru. Namietal, že daňová kontrola bola vykonaná v subjekte Ing. Miroslav Novák, AGRIAN, Trakovice č. 269 a aj protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly bol vystavený na subjekt Ing. Miroslav Novák, AGRIAN s uvedením sídla, IČO, DIČ a IČ pre daň, pričom Daňový úrad vydal dodatočný platobný výmer daňovému subjektu Ing. Miroslav Novák, trvalým pobytom R. č. XXX s uvedením IČO a DIČ, ktoré žalovaný potvrdil, hoci dodatočný platobný výmer možno vydať iba subjektu, u ktorého bola riadnym spôsobom ukončená kontrola. Vzhľadom na genézu označovania účastníka konania má pochybnosť o súlade výroku rozhodnutia s jeho odôvodnením a súčasne týmto postupom správneho orgánu bolo ohrozené jeho právo na spravodlivý proces. Podľa odôvodnenia rozhodnutia správny orgán vychádzal zo záveru, že daňový subjekt nepreukázal, že suma 11.600.000 Sk bola preukázateľne vynaložená na dosiahnutie príjmov, aj napriek skutočnosti, že daňovník o tomto výdavku účtoval, ale dostatočne nepreukázal súvislosť so zdaniteľnými príjmami, pričom podľa žalobcu správca dane dokazovanie zameral na preukázanie tohto svojho tvrdenia a všetky dôkazy vyhodnotil jednostranne, v neprospech žalobcu. Správca dane vychádzal zo zistenia, že svedkovia nepoznali osobu Mgr. Z. N., hoci svedok Ing. K. potvrdil, že Mgr. N. sprostredkovateľskú činnosť vykonával, a viacerí svedkovia s ním rokovali, v rozpore s § 17 ods. 3 písm. g) zák.č. 595/2003 Z.z. mu výdavky neuznal bez toho, aby krátil príjmy, dôkazy nehodnotil v ich vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 zák.č. 511/1992 Zb. a jeho postup vo veci nezodpovedal požiadavke § 29 ods. 2 zák.č. 511/1992 Zb. na čo najúplnejšie zistenie skutočností rozhodujúcich pre správne určenie daňovej povinnosti. Žalobca poukazoval na to, že medzi účastníkmi zmluvného vzťahu boli činnosti týkajúce sa výkupu pôdy nesporné, preto nemal dôvod odkladať si dokumentáciu, inak zdokladovateľnú v súčinnosti s Mgr. N., ktorý však pred začatím kontroly zomrel. Platby pre Mgr. N. vykonávané v hotovosti nepovažuje za neštandardné nakoľko aj väčšina platieb za výkup pozemkov bola vykonávaná v hotovosti, jeho povinnosťou nebolo skúmať, či Mgr. N. je registrovaný ako platca DPH a skutočnosť, že nebol, nie je dôkazom, že sa predmetný obchod neuskutočnil. Oznámenie o uskutočnení hotovostných platieb pre Mgr. N. vo výške 11.600.000 Sk v zmysle § 32 ods. 5 zák.č. 511/1992 Zb. za rok 2006 nevykonal z dôvodu, že o tejto povinnosti nevedel, urobil tak v roku 2011 po výzve správcu dane, pričom však už v roku 2006 o týchto platbách, potvrdenie ktorých pre úmrtie Mgr. N. nemôže zabezpečiť, riadne účtoval. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Má za to, že žalobca bol v súlade so zákonom označený v protokole o výsledku zistenia z daňovej kontroly ako aj v dodatočnom platobnom výmere, pričom žalobca bol dostatočne identifikovaný aj inými náležitosťami ako napríklad identifikačným číslom organizácie alebo rodným číslom. V súvislosti s výsledkom vykonanej daňovej kontroly za rok 2006 poukazoval na ustanovenie § 21 ods. 1 zák.č. 595/2003 Z.z., podľa ktorého daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky daňovník účtoval a výdavky, ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. Má za to, že vo veci postupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi, dôkazy vyhodnocoval v súlade s ustanovením § 2 ods. 3 zák.č. 595/2003 Z.z., pričom z výpovedí 20 svedkov vyplýva, že žiaden z nich nepoznal osobu Mgr. N., 7 svedkov nevedelo identifikovať osobu, ktorá ich oslovila, 5 svedkov bolo oslovených Ing. K., niektorí priamo žalobcom, p. L., A. L. alebo p. R., pričom Ing. K. svoje tvrdenia, že pracoval pre Mgr. N. preukázať nevedel, a výsledky šetrenia žalovaného v sociálnej poisťovni svedčia o opaku. Súd prejednal vec podľa § 250f ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia a ich vydaniu predchádzajúce postupy správnych orgánov, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane pripojeného administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. Predmetom súdneho prieskumu bolo v rámci žalobných dôvodov preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu a posúdenie, či žalovaný pri rozhodovaní a vyslovení svojho právneho názoru vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. V prvom rade bolo potrebné konštatovať, že v rozpore s právnym názorom žalobcu zmätočnosť a nezrozumiteľnosť rozhodnutí správnych orgánov nespôsobuje absencia dodatku jeho obchodného mena - AGRIAN v označení daňového subjektu, ktorému dodatočným platobným výmerom bola daňová povinnosť uložená. Obchodným menom žalobcu ako podnikajúcej fyzickej osoby je podľa § 9 ods. 1 Obch. zák. jeho meno a priezvisko, dodatok obchodného mena, v tomto prípade „AGRIAN“ nie je podstatnou náležitosťou obchodného mena, pričom daňový subjekt je v oboch rozhodnutiach nezameniteľne identifikovaný okrem miesta podnikania totožného s miestom bydliska, IČO-m a DIČ-om. Podľa § 29 ods. 8 zák.č. 511/1992 Zb. o správe daní, daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Daňové konanie je konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov, pričom je ovládané prejednávacou, nie vyhľadávacou, zásadou, preto správca dane nie je povinný vyhľadávať všetky dôkazy svedčiace v prospech daňovníka. Správca dane prejedná dôkazy predložené daňovým subjektom zaťaženým dôkazným bremenom, môže vykonávať aj iné dôkazy a dopĺňať dokazovanie za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutočností majúcich význam pre rozhodnutie. Súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu týkajúcou sa správnosti procesného postupu správcu dane a žalovaného, podľa ktorej vykonané dôkazy boli vyhodnotené jednostranne v jeho neprospech a do úvahy neboli vzaté všetky vysvetlenia a objasnenia, ktoré správnym orgánom poskytol v súvislosti s daňovým výdavkom vo výške 11.600.000 Sk predstavujúcim hotovostné úhrady sprostredkovateľovi Mgr. Z. N. na základe zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 18.01.2006 za prípravné práce na vykupovanie poľnohospodárskej pôdy o výmere 2 900 000 m2. Hoci v súlade s právnym názorom žalobcu skutočnosť, že správcovi dane nezaslal písomné oznámenie podľa § 32 ods. 5 zák.č.511/1992 Zb. o uskutočnení hotovostných platieb v prospech Mgr. N., že menovaný napriek deklarovanému príjmu nebol registrovaným platcom DPH a peňažné prostriedky, ktoré mal od žalobcu prijať, ani neuviedol vo svojom daňovom priznaní, nie je jednoznačným dôkazom, že faktúrované plnenia neboli Mgr. N. vykonané a peňažné prostriedky reálne vyplatené, do značnej miery však spochybňuje tvrdenia žalobcu nepodložené hodnovernými listinnými dôkazmi ani výpoveďami svedkov. Je možné pripustiť, že kľúčovým by v tejto súvislosti bol dôkaz výsluchom Mgr. N., prípadne zadováženie listín, ktorými menovaný disponoval, avšak skutočnosť, že tento dôkaz objektívne nie je možné vykonať, nie je dôvodné posudzovať v neprospech žalovaného a naopak v prospech tvrdení žalobcu zaťaženého v daňovom konaní dôkazným beremenom. Podľa obsahu spisového materiálu správne orgány vo veci vykonali pomerne rozsiahle dokazovanie, a to aj nad rámec návrhov žalobcu, vykonané dôkazy vyhodnotili logicky, jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti, pričom podľa názoru rozhodujúceho súdu na ich základe nebolo možné dospieť k inému, ako k záveru, že žalobca nepreukázal vykonanie služieb vyfaktúrovaných Mgr. Z. N. a vynaloženie plnenia účtovaného žalobcom ako daňový výdavok vo výške 11.600.000 Sk. Nakoľko podľa zistenia súdu správne orgány oboch stupňov pri svojom rozhodovaní postupovali v súlade so zákonom, pre svoje rozhodnutia zadovážili dostatok podkladov k objektívnemu zisteniu skutkového stavu veci pri zachovaní všetkých procesných práv žalobcu ako daňového subjektu, a vec správne právne posúdili, súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 246c ods. 1 v spojení s § 146 ods. 1 O.s.p. s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.