Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/89/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2012200547 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2012200547.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcov: 1/ U. P., bytom I. X, XXX XX I., 2/ K. P., bytom I. X, XXX XX I., obaja právne zast.: Advokátska kancelária Krahulec, s.r.o., Hlavná 25, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Okresný úrad v Trnave, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava, za účasti: X. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX, XXX XX O., o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.KSÚ-OSP-2012/00696/Ma zo dňa 27.09.2012, takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie Krajského stavebného úradu Trnava, Odbor stavebného poriadku číslo: KSÚ-OSP-2012/00696/Ma zo dňa 27.09.2012 v spojení s opravným rozhodnutím č. 2012/00969/Ma zo dňa 07.11.2012 a rozhodnutie obce Cífer č. Výst. 376/2010/Ge-137 zo dňa 11.05.2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec mu vracia na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ náhradu trov konania vo výške 93,30 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 434,92 Eur k rukám právneho zástupcu žalobcov Advokátskej kancelárii Krahulec s.r.o., Hlavná 25, Trnava, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Účastníkovi X. S. súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu dňa 23.10.2012 sa žalobcovia 1/ a 2/ prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhali zrušenia rozhodnutia Krajského stavebného úradu v Trnave č.KSÚ- OSP-2012/00696/Ma zo dňa 27.09.2012, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcov a potvrdil rozhodnutie obce Cífer č. Výst.376/2010/Ge-137 zo dňa 25.06.2012, ktorým prvostupňový správny orgán povolil v spojenom územnom a stavebnom konaní podľa ust. § 39, § 39a ods. 2, 4, § 66 zákona č.50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a § 10 vyhlášky č.453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona stavbu „Rodinný dom“, na pozemku parc.č.XXX/X, v k. ú. O., F. T., pre stavebníka X. S., bytom O. XXX. Žalobcovia v žalobe namietali, že rozhodnutia oboch správnych orgánov sú nesprávne jednak preto, že došlo k nezákonnému spojeniu územného a stavebného konania bez toho, že by oba správne orgány tento postup riadne zdôvodnili vo svojich rozhodnutiach. Okrem toho namietali, že obe rozhodnutia správnych orgánov dôsledne neriešili pri vydaní stavebného povolenia stavebníkovi X. S. odtokové pomery zrážkových vôd a ohrozenie ich pozemku ako aj ohrozenie pozemkov okolitých parciel. Nebolo rešpektované uznesenie Obecného zastupiteľstva v Cíferi, na ktorom bol schválený návrh na uskutočnenie odvodňovacieho kanálu v celom rozsahu parc. č. XXX/X vytvorenej z parc. č.XXX/X v k. ú. O.. Právny zástupca žalobcov poukázal na písomný materiál Ing. G., ktorého odborné vedomosti a skúsenosti z obce Cífer pri protipovodňových opatreniach táto obec využíva a ktorý vo svojom vyjadrení konštatoval, že výškové osadenie domu navrhnutého na parc.č.XXX/X spôsobí, že sa vytvorí prirodzená bariéra pre tok zrážkových vôd a dá sa predpokladať, že pri zrážkach budú vznikať krízové situácie so zaplavením existujúcich rodinných domov. Ďalej právny zástupca žalobcov namietal, že umiestnenie stavby nezodpovedá urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia, keďže ostatné domy sú postavené v jednej rovine, pričom stavebné povolenie pre stavebníka bolo vydané na stavbu rodinného domu ktorý sa nachádza až 18,4 metra od tejto línie a práve táto skutočnosť je aj dôvodom, že tento dom môže vytvárať prekážku v súvislosti s odtokom povrchových vôd. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 28.11.2012 vyplýva, že zákon č.50/1976 Zb. umožňuje v ust. § 39a ods. 4 Stavebného zákona spojiť pri jednoduchej stavbe alebo prístavbe a nadstavbe územné konanie a stavebné konanie do jedného spoločného konania. Stavebný úrad pri umiestňovaní stavby rodinného domu na pozemku parc.č.410/2 postupoval v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou obce Cífer ako aj v súlade s ust. § 6 vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z.z.. Pokiaľ ide o problém stekajúcich vôd z okolitých polí, nejde len o problém súvisiaci s rodinným domom žalobcov, ale ide o problém celej lokality, pričom stavebný úrad nemohol zaťažiť riešením tohto problému len stavebníka a tento problém sa musí riešiť komplexne. Uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/89/2012 zo dňa 6.12.2012 bol do konania pribratý ďalší účastník X. S., ktorý v stavebnom konaní vystupoval ako stavebník. Krajský súd predmetnú vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 6.2.2014 podľa § 244 O.s.p. a nasl., pričom zistil, že žaloba je dôvodná. Z prvostupňového rozhodnutia vydaného obcou Cífer č. Výst.376/2010/Ge-137 zo dňa 25.06.2012 súd zistil, že obec Cífer ako prvostupňový stavebný úrad vydal stavebné povolenie na stavbu rodinného domu v zlúčenom územnom a stavebnom konaní pre stavebníka X. S., na pozemku parc. č. XXX/X v k. ú. O., obec T.. Proti tomuto rozhodnutiu podali žalobcovia dňa 04.06.2012 odvolanie, v ktorom namietali jednak nevyriešenie odvodňovacieho kanálu. Umiestnením stavby stavebníkom X. S. tak ako je uvedené v stavebnom povolení, nastala taká situácia, že po prvej povodni a dažďoch im začali vlhnúť steny na dome. Z druhostupňového rozhodnutia správneho orgánu súd zistil, že žalovaný ako druhostupňový správny orgán rozhodol, že odvolanie žalobcov zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu s odôvodnením, že tvrdenia žalobcov sú zavádzajúce a ničím nepodložené. Stavebné povolenie pre stavebníka bolo vydané v súlade s územným plánom pre k. ú. O.. Tak isto poukázal druhostupňový správny orgán, že riešenie odvodnenia dažďovej vody v predmetnej lokalite nemôže byť riešené na úkor stavebníka, ale musí byť riešené komplexne. K spojeniu územného a stavebného konania došlo z toho dôvodu, že sa jedná o jednoduchú stavbu a stavebné povolenie bolo vydané v súlade s územnou plánovacou dokumentáciou obce Cífer. Druhostupňový správny orgán vydal vo veci aj opravu svojho rozhodnutia č. KSÚ-OSP-2012/00696/Ma zo dňa 27.09.2012 a to rozhodnutie č. 2012/00969/Ma zo dňa 07.11.2012, ktorým opravil svoje pôvodné rozhodnutie tak, že potvrdil prvostupňové rozhodnutie vydané dňa 11.05.2012 Obecným úradom Cífer, keďže pôvodne nesprávne uviedol, že sa jednalo o rozhodnutie Obecného úradu Cífer zo dňa 25.6.2012. Na pojednávaní konanom dňa 06.02.2014 právny zástupca žalobcov uviedol, že v celom rozsahu trvajú na písomne podanej žalobe a dôvodov v nej uvedených. Napádajú najmä skutočnosť, že v prípade zlúčenia územného a stavebného konania stavebný úrad nejednoznačne určil vo svojom rozhodnutí podmienky tohto zlúčenia. Ak rozhodne stavebný úrad o zlúčení týchto dvoch konaní, musí byť jednoznačnosť zohľadnená v dôvodoch tohto rozhodnutia, čo však v predmetom rozhodnutí absentuje. Poukázal na to, že stavebný zákon vyžaduje pre zlúčenie týchto dvoch konaní iné kritéria, pričom jediným kritériom podľa stavebných úradov bola tá skutočnosť, že stavba sa realizuje v súlade s územným plánom obce. Keďže chýba logické zdôvodnenie jednoznačnosti, považuje rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné. Ďalším dôvodom ktorý namietajú je samotné umiestnenie stavby tak ako to odôvodnil žalovaný vo svojom rozhodnutí. Poukázal na vyhlášku č. 532/2002 Z.z. a konkrétne na § 6, ktorý upravuje odstupy stavieb. Pokiaľ v tomto konkrétnom prípade správne orgány konštatovali stiesnenosť podmienok, toto konštatovanie je nelogické vzhľadom na skutočnosť, že došlo k posunutiu stavby rodinného domu až mimo úrovne ostatných domov, nebol dôvod preto postupovať tak, že by stavebný úrad odkázal na stiesnenosť podmienok. Okrem toho poukázal na ust. § 66 stavebného zákona, podľa ktorého stavebný úrad je oprávnený určiť požiadavky na odvodnenie povrchových vôd a tým poskytnúť primeranú ochranu dotknutým osobám. Napriek skutočnosti, že žalobcovia viackrát upozorňovali na nebezpečenstvo povodní, stavebné úrady porušili svoje právo na poskytnutie tejto primeranej ochrany u žalobcov. Z vyššie uvedených dôvodov považuje rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné a žiadal aby bolo zrušené. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní poukázala na písomné vyjadrenie zo dňa 28.11.2012 a ďalej na to, že kedy môže byť zlúčené územné konanie so stavebným konaním je uvedené konkrétne v ust. § 39a ods. 4, v § 139b stavebného zákona, tieto ustanovenia boli aj uvedené v príslušnom rozhodnutí. Pokiaľ ide o problém prívalových vôd, poukázala na to, že stavebné úrady sa vo svojich rozhodnutiach vyjadrili v tom smere, že nejde len o problém stavebníka resp. žalobcov, ale aj ďalších osôb v tejto lokalite, tento problém je potrebné riešiť v inom konaní. Účastník X. S. sa na pojednávaní k veci nevyjadril. Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 39a ods. 4 Stavebného zákona (4) Stavebný úrad spojí územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny. Podľa § 37 ods. 2 Stavebného zákona (2) Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. Podľa § 62 ods. 1 Stavebného zákona (1) V stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, 4a) c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, d) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania, e) či nová budova alebo významne obnovovaná existujúca budova je v rámci technických, funkčných a ekonomických podmienok stavby navrhnutá s využitím vhodných stavebných konštrukcií, vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov. Podľa § 66 ods. 3 písm. d) Stavebného zákona (3) V záväzných podmienkach uskutočňovania stavby sa podľa potreby ďalej určí: d) podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia technického vybavenia, pozemné komunikácie, odvádzanie povrchových vôd, úpravy okolia stavby a podmienok ochrany zelene, prípadne jej premiestnenia, Pokiaľ ide o jednotlivé námietky vznesenými žalobcami, súd dospel k záveru, že najmä námietka týkajúca sa zlúčenia územného a stavebného konania a námietka nevysporiadania sa s problémom odtokových vôd sú dôvodné. Prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný v súvislosti s otázkou zlúčenia územného konania a stavebného konania poukázal na ust. § 39a ods. 4 stavebného zákona, podľa ktorého môže prísť k takémuto postupu. V tejto súvislosti Krajský súd v Trnave poukazuje, že toto ustanovenie síce umožňuje zlúčenie týchto dvoch konaní, avšak povinnosťou stavebných úradov je pri aplikácii tohto ustanovenia konkretizovať ktorý z dôvodov je tým, že k takémuto zlúčeniu stavebný úrad v rámci stavebného konania pristúpil. Pokiaľ stavebné úrady poukazujú na dôvod zlúčenia oboch týchto konaní ten, že sa jedná o jednoduchú stavbu, musia vo svojom rozhodnutí konkrétne vymedziť v súlade s ust. § 139b stavebného zákona, ktorý z dôvodov uvedených v tomto ustanovení aplikovali pri zohľadnení skutočnosti, že sa jedná o jednoduchú stavbu, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie. Nepostačuje, aby stavebné úrady vo svojom rozhodnutí citovali len príslušné ustanovenie stavebného zákona bez toho, aby jasne a konkrétnymi argumentmi zdôvodnili svoj postup v súlade s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona. V tomto smere súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia oboch správnych orgánov sú nepreskúmateľné vo vzťahu k nedostatočnému zdôvodneniu potreby zlúčiť územné konanie a stavebné konanie. V súvislosti s námietkou nevyriešenia otázky odtokových vôd dospel súd k záveru, že oba stavebné úrady boli povinné, vzhľadom na predložené dôkazy, zaoberať sa komplexnejšie vo svojich rozhodnutiach týmto problémom, keďže žalobcovia jednak v priebehu celého stavebného konania poukazovali, že umiestnením rodinného domu tak ako je uvedené v stavebnom povolení je z hľadiska riešenia odtokových vôd nevhodný, keďže tento dom vytvorí prekážku pri odtoku týchto vôd zo susedných pozemkov. Tak isto žalobcovia predložili stavebnému úradu aj vyjadrenie Ing. G., ktorý je projektantom projektu povodňových opatrení obce Cífer, teda osoby, ktorá je znalá situácie ohľadom protipovodňových opatrení, pričom z jeho správy vyplýva, že osadenie domu stavebníka na parc.č.XXX/X spôsobí vytvorenie prirodzenej bariéry na tok zrážkových vôd a tak vznikne krízová situácia so zaplavením jestvujúcich rodinných domov. Stavebné úrady na túto skutočnosť vo svojich rozhodnutiach žiadnym spôsobom nereagovali. Vyriešenie problému odtokových vôd zjednodušili do jediného argumentu, ktorým je, že k vydaniu stavebného povolenia došlo v súlade s územným plánom obce Cífer a že nemôžu v žiadnom prípade obmedziť výstavbu rodinného domu stavebníka na jeho pozemku na úkor riešenia problému odtokových pomerov v danom území. Takéto zdôvodnenie je nesprávne, alibistické a je v rozpore s ust. § 37 ods. 2 a § 62 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, keďže stavebné úrady v stavebnom konaní preskúmavajú okrem iného, či predložená dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí. S prihliadnutím na povodňovú situáciu v danej lokalite bolo potrebné, aby stavebné úrady dôslednejšie preskúmali a následne aj odôvodnili skutočnosti ktoré považujú za rozhodujúce, že stavebníkovi vydali v danej lokalite stavebné povolenie na rodinný dom a čo tieto stavebné úrady viedlo k tomu, že výstavbou tohto rodinného domu nepríde k vytvoreniu prekážky pre odtok povrchových vôd z okolitých pozemkov tak ako to uvádza vo svojom vyjadrení Ing. G.. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa toho, že umiestnenie stavby stavebníka nezodpovedá urbanistickému a architektonickému charakteru prostredia, súd konštatuje, že otázka samotného umiestnenia stavby je podstatná hlavne z hľadiska vyššie spomínanej problematiky vyriešenia problému odtokových vôd, čo vlastne skonštatovali aj žalobcovia vo svojej žalobe pri uvedení tejto námietky. Okrem toho krajský súd poukazuje na zmätočnosť a nelogickosť časti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, ktorý sa zaoberal vo svojich dôvodoch v podstatnej miere námietkami O. A. a Ing. A., hoci tieto osoby podali odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu, podľa názoru žalovaného po lehote. V dôvodoch svojho rozhodnutia sa žalovaný vyjadruje k námietkam žalobcov len okrajovo a z obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného ako druhostupňového správneho orgánu vzniká dojem, že rozhodujúcimi námietkami a dôvodmi s ktorými sa považoval žalovaný vysporiadať, sú námietky podané Ing. O. A. s manželkou a nie námietky žalobcov 1/, 2/. Krajský súd konštatuje, že argumentácia žalobcov ohľadne potreby stavebných úradov plne rešpektovať ustanovenie § 66 ods. 3 písm. d) stavebného zákona je správna. Oba správne orgány pri vydávaní stavebného povolenia resp. pri rozhodovaní o námietkach účastníkov stavebného konania boli povinné prijať opatrenia na ochranu práv a záujmov účastníkov stavebného konania a určiť podrobnejšie podmienky pre odvádzanie povrchových vôd, ktoré mali byť splnené ešte predtým než stavebník začal so stavbou rodinného domu. Povinnosťou správnych orgánov bolo v tomto smere riadne vo svojich rozhodnutiach tieto podmienky určiť na konkrétnu lokalitu a prijať zásadné opatrenia na splnenie týchto podmienok vo svojich rozhodnutiach. Aj v tejto oblasti oba správne orgány pochybili a vôbec sa s predmetnou otázkou nevysporiadali. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p., keď procesne úspešným žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 93,30 Eur, čo predstavovalo zaplatený súdny poplatok vo výške 100,- Eur, krátený podľa § 11 ods. 2, 4 zákona o súdnych poplatkoch o sumu 6,70 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 434,92 Eur, ktoré spočívajú v troch právnych úkonoch: prevzatie a príprava obhajoby 63,58 Eur plus režijný paušál 7,63 Eur, žaloba 63,58 Eur plus režijný paušál 7,63 Eur a účasť na pojednávaní 67,- Eur plus režijný paušál 8,04 Eur, spolu 217,46 Eur. Keďže právny zástupca v konaní zastupoval dvoch žalobcov, bola táto suma zvýšená o ďalších 217,46 Eur. Pribratému účastníkovi súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko z ust. § 250k, ako aj z ustálenej judikatúry NS SR vyplýva, že trovy konania možno priznať len procesne úspešnému žalobcovi. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.