Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/16/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2013200079 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2013200079.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu: Agročat, a.s., so sídlom Čiližská Radvaň 329, 930 08 Čiližská Radvaň, IČO: 34114238, právne zast.: JUDr. Ernest Csonga, advokát, so sídlom Jesenského 5026/13A, 929 01 Dunajská Streda, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, Masarykova 10, 040 01 Košice, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: S/2012/03187-2.1, O-243/2012 zo dňa 21.12.2012 takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného Národného inšpektorátu práce Košice číslo S/2012/03187-2.1, O-243/2012 zo dňa 21.12.2012 a rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava číslo R 129/2012/SE zo dňa 12.10.2012 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. a vec mu vracia na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 670,94 Eur k rukám právneho zástupcu JUDr. Ernesta Csongu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou dňa 12.2.2013 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného číslo: S/2012/03187-2.1, O-243/2012 zo dňa 21.12.2012 ako aj prvostupňové rozhodnutie Inšpektorátu práce Trnava číslo R 129/2012/SE zo dňa 12.10.2012, ktorým žalovaný ako druhostupňový správny orgán potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a zamietol odvolanie žalobcu. Prvostupňový správny orgán rozhodol o uložení pokuty 33 000,- Eur za porušenie ust. § 2 ods. 1 písm. a) v treťom bode zák. č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce zo strany žalobcu. V žalobe žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu namietal, že žalobca pre pracovný úkon spočívajúci v manipulácii s voľne ustajnenými kravami medzi ktorými sa pohyboval voľne plemenný býk zabezpečil dvoch svojich pracovníkov tak ako si to vyžadujú bezpečnostné predpisy, pričom jeden z týchto pracovníkov svojvoľne vstúpil do priestorov maštale, hoci jeho povinnosťou bolo počkať na druhého pracovníka. Jednalo sa o jeho ľahkomyseľné konanie, ktoré nespočívalo v porušení povinností žalobcu. Ďalej namietal, že žalovaný pri ukladaní sankcie vychádzal z ustanovenia neúčinného zákona, pretože sankcia mala byť ukladaná podľa zákona účinného v čase keď sa úraz stal a nie v čase keď rozhodoval druhostupňový správny orgán o uložení sankcie. Ďalej žalobca namietal, že poškodenie na zdraví ktoré utrpel zamestnanec žalobcu nie je možné kvalifikovať ako ťažkú ujmu na zdraví v zmysle § 3 zák. č. 124/20056 Z.z.. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 11.03.2013 uviedol, že pri ukladaní pokuty vychádzal zo šetrenia Inšpektorátu práce, ktorý vypracoval protokol dňa 11.01.2011, zo záverov ktorého vyplýva porušenie zo strany zamestnávateľa (žalobcu) v tom, že nezabezpečil v maštali na manipuláciu s voľne ustajnenými kravami medzi ktorými sa pohyboval voľne plemenný býk ďalšieho zaškoleného ošetrovateľa počas vyháňania kráv, ktorý by poškodenému pomohol pri vyháňaní kráv a uzavretí vstupu vonkajších výbehov do maštale. Ďalej žalovaný uvádza, že nakoľko prvostupňový správny orgán začal správne konanie o uložení pokuty dňa 11.9.2012, vzťahuje sa na toto správne konanie právna úprava účinná od 01.01.2012. Pri uložení výšky sankcie žalobca vychádzal z toho, že vychádzal z následku porušenia povinnosti zamestnávateľa spočívajúce v neúčinnom systéme riadenia a ochrany zdravia pri práci a na základe skutkovo zhodných a podobných prípadov rozhodol o výške uloženej sankcie. Záverom poukázal, že v danom smere bol spoľahlivo zistený skutkový stav a preto považuje svoje rozhodnutie za vecne správne. Z prvostupňového rozhodnutia číslo: R 129/2012/SE zo dňa 12.10.2012 súd zistil, že správny orgán uložil žalobcovi pokutu vo výške 33.000,- Eur za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v treťom bode zákona o inšpekcii práce tým, že žalobca nezabezpečil dňa 01.11.2010 v maštali na manipuláciu s voľne ustajnenými kravami medzi ktorými sa voľne pohyboval plemenný býk používaný na pripárovanie v prirodzenej plemenitbe ďalšieho zaškoleného ošetrovateľa počas vyháňania kráv H. J. do vonkajších výbehov maštale živočíšnej farmy Medveďov, ktorý by mu pomohol pri vyháňaní kráv a uzavretí vstupu z vonkajších výbehov do maštale. Tým, že bezprostredne po vyhnaní kráv do vonkajších výbehov maštale nebol uzavretý vstup z maštale, došlo k vstupu plemenného býka do maštale a k napadnutiu postihnutého H. J. býkom, následkom čoho utrpel H. J. pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví, čím účastník konania porušil ust. § 6 ods. 1 písm. a) zák. č. 124/2006 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, bod 4.20 prílohy č. 3 k vyhláške MPSVaR č.45/2010 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie BOZP pri poľnohospodárskej práci v nadväznosti na bod 20 ods. 4 časť B, Špecifické odd.. Prvostupňový správny orgán vychádzal pri zisťovaní z protokolu č. ITA-2-21-2.2/P-12-11 zo dňa 11.01.2011, s ktorým bol žalobca riadne oboznámený a voči zisteniam nevzniesol žiadne pripomienky. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 26.10.2012 odvolanie, v ktorom namietal v podstate rovnaké skutočnosti ako v podanej žalobe. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím S/2012/03187-2.1, O-243/2012 zo dňa 21.12.2012 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom sa stotožnil so závermi rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a na námietky žalobcu v odvolaní uviedol, že spolu s poškodeným išiel do maštale aj E. F. - vedúci zamestnanec, ktorý z poverenia žalobcu riadil živočíšnu výrobu na farme a ktorý bol oprávnený určovať a organizovať prácu a kontrolovať bezpečnosť a dodržiavanie BOZP. Táto osoba prišla k maštali spolu s poškodeným a bolo jeho povinnosťou, keď videl že poškodený chce vstúpiť do maštale sám, zakázať mu vstup samému do maštale a prípadne mu pomôcť. Keďže toto nevykonal, jednou z príčin vzniku úrazu postihnutého bola nesprávna organizácia práce zo strany zamestnávateľa. Žalovaný považuje skutočnosť, že pokutu ukladal podľa ustanovenia účinného v čase rozhodovania o tejto pokute za správne. Rovnako považuje aj za správne výšku uloženia tejto pokuty, ako aj posúdenie následku ktorý nastal porušením povinností zamestnávateľa, ktoré sú v príčinnej súvislosti. Krajský súd predmetnú vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 06.03.2014 v zmysle § 244 a nasl. O.s.p., pričom zistil, že v konaní bola zistená taká vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a preto ho zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p.. Na pojednávaní konanom dňa 06.03.2014 právny zástupca žalobcu uviedol, že uložená pokuta bola ukladaná podľa nesprávneho resp. už neúčinného právneho predpisu vo vzťahu k dobe kedy sa skutok stal. V ostatnom sa pridržiaval svojej písomne podanej žaloby a jej dôvodov. Poverená zástupkyňa žalovaného uviedla, že svoje rozhodnutie považuje za vecne správne, skutkový stav bol dostatočne zistený a pokuta bola ukladaná podľa účinného právneho predpisu v čase v ktorom rozhodoval správny orgán. Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 6 ods. 1 písm. i) zák. č.124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene niektorých zákonov (1) Zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný a) vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti týkajúce sa práce a v súlade s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, i) určovať bezpečné pracovné postupy, Podľa § 2 ods. 1 písm. a) tretí bod zák. č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a zmene zákona o nelegálnej práci (1) Inšpekcia práce je a) dozor nad dodržiavaním 1. pracovnoprávnych predpisov, 2) ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, 2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy, 2a) 3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci 3) vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zák.č..125/2006 Z.z. (účinný do 31.12.2011- v čase keď sa stal pracovný úraz) - zamestnávateľovi za porušenie povinnosti vyplývajúcich z tohto zákona z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v treťom a šiestom bode je inšpektorát práce oprávnený uložiť pokutu až do 100.000,- Eur a ak v dôsledku tohto porušenia došlo k smrteľnému pracovnému úrazu zamestnanca najmenej 33.000,- Eur za nesplnenie povinnosti uloženej podľa § 12 ods. 2 písm. b) až i) možno pokutu zvýšiť až na dvojnásobok Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zák.č..125/2006 Z.z. (účinný od 1.1.2012- v čase keď rozhodoval správny orgán) - zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) v prvom až treťom a šiestom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv je inšpektorát práce oprávnený uložiť pokutu ak tento zákon neustanovuje inak až do 100.000,- Eur ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví najmenej 33.000,- Eur. Krajský súd pri preskúmaní spisového materiálu zistil, že žalovaný v súvislosti so zisteniami príčinnej súvislosti porušenia povinností žalobcu so vzniknutým následkom spočívajúcim v pracovnom úraze zamestnávateľa žalobcu vyhodnotil výsledky šetrenia správne, keď mal za preukázané, že žalobca ako zamestnávateľ v dôsledku zlej organizácie práce nezabezpečil dňa 01.11.2010 v maštali na manipuláciu s voľne ustajnenými kravami medzi ktorými sa voľne pohyboval plemenný býk používaný na pripárovanie v prirodzenej plemenitbe ďalšieho zaškoleného ošetrovateľa počas vyháňania kráv H. J. do vonkajších výbehov maštale živočíšnej farmy Medveďov, ktorý by mu pomohol pri vyháňaní kráv a uzavretí vstupu z vonkajších výbehov do maštale. Tým, že bezprostredne po vyhnaní kráv do vonkajších výbehov maštale nebol uzavretý vstup z maštale, došlo k vstupu plemenného býka do maštale a k napadnutiu postihnutého H. J. býkom, následkom čoho utrpel H. J. pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví. Porušenie povinností zamestnávateľa spočívalo v tom, že spoločne s poškodeným H. J. bol v maštali vedúci pracovník E. F., ktorého povinnosťou bolo usmerňovať prácu poškodeného a zabezpečiť tak všetky skutočnosti na základe ktorých by nedošlo k ohrozeniu života a zdravia zamestnanca žalobcu. Okrem toho je preukázané, že počas šetrenia prvostupňového správneho orgánu tento nezistil žiadnu zmienku o tom, že by zamestnanci žalobcu boli na školení oboznámení s rizikami vyplývajúcimi z voľného pohybu plemenného býka medzi ustajnenými kravami. Žalobca nemal vypracovaný písomný dokument o posúdení rizika vyplývajúceho z voľného pohybu plemenného býka medzi ustajnenými kravami. Porušenie povinností žalobcu je konštatované v protokole Inšpektorátu práce Trnava č. ITA-2-21-2.2/ P-12-11 zo dňa 11.01.2011, kde Inšpektorát práce konštatuje aj spolu zavinenie postihnutého na pracovnom úraze, avšak aj porušenie povinností predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zo strany zamestnávateľa (žalobcu). V prípade, že by bol prítomný pri vyháňaní kráv do vonkajších výbehov maštale okrem H. J. aj ďalší pracovník, mohol tento uzatvoriť vstup bezprostredne po vyhnaní kráv do vonkajších výbehov a tak by nedošlo k vstupu plemeneného býka do maštale a následne k vzniku pracovného úrazu poškodeného. Na druhej strane treba uviesť, že právny zástupca žalobcu správne poukázal na to, že pokuta ukladaná žalobcovi bola ukladaná podľa neúčinného právneho predpisu. Podľa článku 50 ods. 6 Ústavy SR trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Keďže správne konanie pri ukladaní správnych sankcií sa približuje k povahe trestného postihu, je potrebné vyššie uvedený článok Ústavy aplikovať aj pri ukladaní trestov za správne delikty. Z ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a) zák. č. 125/2006 Z. z. účinného v čase kedy došlo k pracovnému úrazu vyplýva, že správny orgán je oprávnený uložiť za porušenie povinností zamestnávateľa v danom prípade pokutu od 0 do 100.000,- Eur. Pokiaľ však porušením povinností zamestnávateľa došlo k smrteľnému úrazu zamestnanca ( čo v danom prípade nedošlo), mala byť najnižšie uložená pokuta 33.000,- Eur. Z vyššie uvedeného ustanovenia teda vyplýva, že žalovaný mohol pri ukladaní pokuty uložiť pokutu v rozmedzí od 0 do 100.000,- Eur. Žalovaný však ukladal pokutu podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a) zák. č. 125/2006 Z. z. účinného od 01.01.2012, kedy najnižšia možná pokuta pri pracovnom úraze ktorým bola spôsobená ťažká ujma na zdraví bola určená sumou 33.000,- Eur. Žalovaný teda pri posúdení následku pracovného úrazu ako ťažkej ujmy na zdraví uložil podľa tohto ustanovenia najnižšiu možnú pokutu. Správny orgán pri ukladaní pokuty porušil článok 50 ods. 6 Ústavy SR, keď pri ukladaní pokuty aplikoval neúčinné ustanovenie § 19 ods. 1 písm. a) zák. č. 125/2006 Z.z., ktoré bolo aj pre žalobcu nepriaznivejšie. Z tohto dôvodu krajský súd konštatuje, že v konaní správneho orgánu bola zistená vada, ktorá mala za následok nezákonné rozhodnutie. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že následok ktorý utrpel zamestnanec žalobcu nemá charakter ťažkej ujmy na zdraví, je táto námietka vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a) zák. č. 125/2006 Z. z. účinného do 31.12.2011 irelevantná, pretože toto ustanovenie neobsahuje zmienku o následku ktorým vznikla ťažká ujma na zdraví, ale zmienku o následku - smrti zamestnanca zamestnávateľa. Preto súd nepovažuje za potrebné sa s touto námietkou akýmkoľvek spôsobom vysporiadať. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p., keď procesne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 670,94 Eur, ktoré spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 70,- Eur a z právnych úkonov - prevzatie a príprava obhajoby 127,16 Eur, písomná žaloba - 130,16 Eur, účasť na pojednávaní dňa 6.3.2014 - 134,- Eur, spolu 391,32 Eur, z toho 20% DPH 78,26 Eur, celkovo spolu 469,58 Eur, z režijného paušálu za rok 2012 - 7,63 Eur, za rok 2013 - 7,81 Eur a za r. 2014 - 8,04 Eur, spolu 23,48 Eur plus DPH z tejto sumy 4,70 Eur, celkovo spolu 28,18 Eur, t.j. suma za 3 právne úkony a 3 režijné paušály s DPH spolu 497,76 Eur. Ďalej súd priznal právnemu zástupcovi žalobcu cestovné náhrady vo výške 38,86 Eur a náhradu za stratu času 64,32 Eur. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.