Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/18/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2013200090 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2013200090.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Kataríny Benczovej v právnej veci žalobcu: TRIOS, s.r.o., so sídlom Drevená 766/1, 924 00 Galanta, IČO: 36 242 641, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Eleonóra Zuzáková, s.r.o., so sídlom Mierové námestie č. 4, 924 01 Galanta, IČO: 47 24 41 60 proti žalovanému: Úrad verejného zdravotníctva SR, Trnavská cesta 52, P.O.BOX 45, 826 45 Bratislava, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OLP/38/2013 zo dňa 7.1.2013, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Trnave rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava, Hlavné Mesto č. HŽP/15479/2012 zo dňa 25.10.2012 v spojení s opravným rozhodnutím tohto istého orgánu č. HŽP/15479/2012 zo dňa 26.11.2012 vo výroku, ktorým bol žalobca uznaný za vinného z naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 57 ods. 19 zák. č. 355/2007 Z.z. p o t v r d z u j e a vo výroku , ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 900 eur m e n í tak, že upúšťa od potrestania žalobcu. Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou došlou súdu dňa 14.02.2013 sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým zamietol jeho odvolanie zo dňa 14.11.2012 a potvrdil rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava, hlavné mesto, č. HŽP/15479/2012 zo dňa 25.10. 2012 v spojení s opravným rozhodnutím č. HŽP/15479/2012 zo dňa 26.11.2012, ktorým ako prvostupňový správny orgán žalobcovi uložil za správny delikt v zmysle § 57 ods. 20 zák. č. 355/2007 Z.z. pokutu vo výške 900 eur za to, že podľa výsledkov merania a hodnotenia vplyvu hluku ventilačných jednotiek klimatizácie „Skladu ovocia a zeleniny“ firmy TRIOS, s.r.o., v Senci na susediace obytné prostredie na H. B. XX v J., zo dňa 07.09. 2012, žalobca ako prevádzkovateľ zdroja hluku nezabezpečil, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia bola čo najnižšia a neprekročila prípustné hodnoty hluku ustanovené vyhláškou MZ SR č. 549/2007 Z.z.. Uviedol, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní začatom na základe oznámenia o začatí správneho konania zo dňa 26.09. 2012, pričom podnetom na začatie konania bol ďalší podnet obyvateľov obytného súboru na H. B. na neriešenú hlučnosť vonkajšej jednotky - klimatizácie mraziacej sklad, pričom meraním bolo preukázané prekročenie prípustnej hladiny hluku v nočnej dobe o 7,4 dB. V písomnom vyjadrení žalobca poukazoval na súvisiace predchádzajúce konanie, v ktorom bolo upustené od výkonu rozhodnutia a skutočnosť, že žalobca už vykonal opatrenia na zníženie hlučnosti zariadenia. V tejto súvislosti poukázal na to, že si dal vyhotoviť odborné posúdenie od spoločnosti fy. KLIMA CONSULT, spol. s r.o., ktorého výsledkom by malo byť osadenie protihlukových stien z akustických panelov s výplňou z minerálnej vlny, a to ešte v septembri v roku 2011. Zdôraznil, že je vlastníkom objektu s vonkajšou klimatizovanou jednotkou od roku 1996, pričom objekt sa nachádza v lokalite, ktorá pred rokom 2003 bola územným plánom určená na poľnohospodárske a dopravné zariadenia. Rozhodnutím zo dňa 24.04. 2003 štátny okresný hygienik súhlasil so zmenou územného plánu spočívajúcom v zmene určenia účelu lokality na bývanie s podmienkou, že pri vhodnom spôsobe zástavby bude územie v súlade s požiadavkami na ochranu zdravia. Jednou z podmienok územného rozhodnutia pre developera AREA RK bolo preverenie hlukovou štúdiou potreby protihlukového zabezpečenia objektov, ktoré sa majú postaviť v zmysle požiadavky NV SR 40/2002 Z.z., čo nebolo realizované. Napriek tomu bolo vydané kolaudačné rozhodnutie dňa 26.05. 2009. V rámci kolaudačného konania neboli vznesené žiadne námietky voči nadmernému hluku produkovanému zariadením žalobcu, ale už 08.09. 2009 na základe podnetu obyvateľov ktorým sa domáhali ochrany pred neprimeraným hlukom, bolo vydané prvé rozhodnutie RÚVZ/21-7834.2009. Je preukázateľné, že v dôsledku opatrení vykonaných žalobcom sa hodnota hluku počas činnosti klimatizácie znížila. Rozhodujúce však je to, že povinnosť zabezpečenia protihlukových opatrení mala byť splnená na základe pokynu kompetentných orgánov povinnými subjektami pred zmenou územného plánu, ktorou sa priemyselná zóna zmenila na obytnú. Bez ohľadu na vyššie uvedené žalovaný ako odvolací orgán napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie založené na preukázaní prekročenia prípustnej hladiny hluku v noci o 7,4 dB, pričom samotné zdôvodnenie rozhodnutia je veľmi stručné bez adekvátnej argumentácie a bez toho, aby sa žalovaný vysporiadal s procesnou obranou spočívajúcou vo vykonaní dostupných opatrení. Pokuta, ktorá bola uložená nie je dostatočným spôsobom odôvodnená s prihliadnutím na závažnosť deliktu, spôsob jeho spáchania, následky a okolnosti spáchania. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva rozsah ohrozenia zdravia ľudí a životného prostredia a miera ich poškodenia. Takáto pokuta je zároveň neprimeraná snahe žalobcu a neodzrkadľuje mieru závažnosti protizákonného konania žalobcu. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 12.03.2013 poukázal na predchádzajúci priebeh správneho konania a skonštatoval, že orgány verejného zdravotníctva nie sú oprávnené vyjadrovať sa k problematike súvisiacej so zmenou určenia využitia územia v územnom pláne, nadväzujúcej povinnosti, ktorá mala byť zo strany developera splnená v stavebnom konaní, ani k otázke splnenia povinnosti stavebného úradu v súvislosti s kolaudačným konaním. Poukázal na právnu úpravu zák. č. 355/2007 Z.z., objektívnu zodpovednosť žalobcu ako prevádzkovateľa zdroja hluku za dodržiavanie povinnosti stanovenej zákonom, a nadväzujúcu deliktuálnu zodpovednosť. Aj keď nespochybňuje realizáciu doterajších protihlukových opatrení, v konečnom dôsledku nimi nebola dosiahnutá minimalizácia hladiny hluku na vyhláškou stanovenú hranicu. Čo sa týka odôvodnenia výšky pokuty za správny delikt podľa § 57 ods. 20 zák. č. 355/2007 Z.z., prvostupňový ako aj odvolací správny orgán poukázali na charakter zdroja hluku (tónová zložka, prerušované pôsobenie v závislosti na vonkajšej teplote, a i.), mieru prekročenia prípustných hodnôt hluku a dlhodobosť expozície obyvateľstva nadmernému hluku. Zo zdravotného hľadiska je dlhodobé pôsobenie predmetného zdroja hluku s danými charakteristikami neprípustné, ľudským organizmom veľmi zle tolerované s reálnym rizikom poškodenia zdravia exponovaných najmä v oblasti psychosomatických účinkov. Tieto závery boli vyslovené na základe výsledkov opakovaného merania vykonaného RÚVZ Bratislava dňa 24.09.2012, pričom predchádzajúce meranie bolo realizované dňa 07.09.2012. Pred meritórnym prejednaním veci žalobca súdu doručil doklady, ktorými preukázal, že boli vykonané opatrenia na zamedzenie, resp. zníženie hlučnosti vrátane meracieho protokolu spoločnosti AUREKA, s.r.o., Bratislava č. 009/2203/13 zo dňa 22.03.2013, podľa výsledkov ktorého po nainštalovaní protihlukových stien z akustických panelov ekvivalentná hladina zdroja hluku - chladiarenskej technológie v dotknutom vonkajšom obytnom prostredí pred fasádou obytného domu v najkritickejšom mieste neprekračuje najvyššie prípustné hodnoty pre dennú, večernú i nočnú dobu s dostatočnou rezervou. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom sa právna zástupkyňa žalobcu v celom rozsahu pridržiavala žalobných dôvodov. Poukázala na to, aby súd v danom prípade zohľadnil dôvody hodné osobitného zreteľa, keď žalobca v tejto lokalite už dlhodobo vykonáva podnikateľskú činnosť, pričom v dôsledku zmeny územného plánu nastali v tejto oblasti problémy pokiaľ ide už o spomínané zvýšené hladiny hluku. V tejto súvislosti uviedla, že v súčasnej dobe sú už tieto problémy odstránené, nakoľko zo strany žalobcu bola na základe jeho objednávky ako aj nákladov osadená montáž protihlukových stien. Poverený zástupca žalovaného sa pridržiaval obsahu písomného vyjadrenia k žalobe ako aj dôvodov v ňom uvedených, pričom žalobu žiadal ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že od posledného merania hluku (7.4.2011), ktoré riešil aj tunajší súd uplynula doba vyše jedného roka (posledné merania sa realizovali 7.9.2012, resp. 24.9.2012), pričom hodnoty hladiny hluku sa zvýšili o 7,4 dB, čo znamená, že protiprávny stav naďalej trval. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom v zmysle Druhej hlavy Piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že žaloba je napriek nespochybneniu existencie správneho deliktu zo strany žalobcu čiastočne dôvodná. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia bol Protokol o meraní hluku vo vonkajšom prostredí č. 12V-17-1223 vyhotovený RÚVZ Bratislava dňa 24.09.2012, podľa ktorého v dôsledku činnosti vonkajšej jednotky klimatizácie mraziaceho skladu prevádzkovaného žalobcom, nachádzajúceho sa cca 30 m od novostavby obytného domu na H. XX v J., pred bytom p. T. bolo zistené, že prípustná hodnota pre noc bola pred fasádou obytného domu v čase merania prekročená hlukom spôsobeným ventilačnými jednotkami klimatizovaného skladu žalobcu o 7,4 dB. Správne konanie vo veci bolo začaté na základe pretrvávajúcich podnetov obyvateľov obytného súboru na H. B. naposledy v marci 2011. Žalobca vo vyjadrení k začatiu správneho konania poukázal na dôvody, ktorými sa bránil už v predchádzajúcich konaniach v súvislosti s prekročením hladiny hluku, t.j. prevádzka zariadenia v zóne určenej na poľnohospodárske a dopravné služby od roku 1996, zmena územného plánu na lokalitu na bývanie v roku 2003, neúčasť žalobcu v územnom konaní, nerešpektovanie rozhodnutia hygienika o povolení zástavby v súlade s požiadavkami na ochranu zdravia, vydané kolaudačného rozhodnutia bez preukázania splnenia zákonných podmienok, neexistencia námietok v kolaudačnom konaní, vykonané opatrenia na zníženie hluku. Prvostupňovým rozhodnutím RÚVZ č. HŽP/15479/2012 zo dňa 25.10.2012 v spojení s opravným rozhodnutím tohto istého orgánu č. HŽP/15479/2012 zo dňa 26.11.2012, bola žalobcovi za správny delikt v zmysle § 57 ods. 20 zák. č. 355/2007 Z.z. uložená pokuta vo výške 900 eur za to, že podľa výsledkov merania a hodnotenia vplyvu hluku ventilačných jednotiek klimatizácie „Skladu ovocia a zeleniny“ firmy TRIOS, s.r.o., v Senci na susediace obytné prostredie na H. B. XX v J., zo dňa 07.09.2012 žalobca ako prevádzkovateľ zdroja hluku nezabezpečil, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia bola čo najnižšia a neprekročila prípustné hodnoty hluku ustanovené vyhláškou MZSR č. 549/2007 Z.z.. Druh a výšku pokuty správny orgán odôvodnil poukazom na charakter zdroja hluku (tónová zložka, prerušované pôsobenie v závislosti na vonkajšej teplote, a i.), mieru prekročenia prípustných hodnôt hluku a dlhodobosť expozície obyvateľstva nadmernému hluku. Zo zdravotného hľadiska je dlhodobé pôsobenie predmetného zdroja hluku s danými charakteristikami neprípustné, ľudským organizmom veľmi zle tolerované s reálnym rizikom poškodenia zdravia exponovaných najmä v oblasti psychosomatických účinkov. Napadnutým rozhodnutím č. OLP/38/2013 zo dňa 07.01.2013 žalovaný zmenil výrok prvostupňového správneho orgánu v odsekoch 1,2,4 a 5 tak, že podľa § 57 ods. 46 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z. uložil pokutu vo výške 900 eur za správny delikt podľa § 57 ods. 19 vyššie uvedeného zákona a to s poukazom na to, že dňa 07.09.2012 bolo meraním a hodnotením vplyvu hluku ventilačných jednotiek klimatizácie „skladu ovocia a zeleniny“ firmy TRIOS s.r.o. na Pezinskej ceste v Senci na susediace obytné prostredie prekročenie prípustných hodnôt hluku v nočnej dobe o 7,4 dB. V ostatných výrokoch - odsekoch 3 a 6 rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava č. HŽP/15479/2012 zo dňa 25.10.2012 zostalo nezmenené. Po opísaní priebehu správneho konania a citovaní právnej úpravy zdôraznil význam Protokolu o meraní hluku zo dňa 24.09.2012, preukázanie porušenia platnej právnej úpravy zo strany žalobcu a vyslovil, že sa nestotožňuje s názorom žalobcu o nepreskúmateľnosti a nedostatočnej odôvodnenosti prvostupňového rozhodnutia a pokutu považuje za primeranú. Podľa § 244 O.s.p. (1)V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Podľa § 247 O.s.p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. (2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 250i O.s.p. (1)Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. (2) Ak správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov ( § 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy. Podľa § 250j ods. 5 O.s.p. Vo veciach uvedených v § 250i ods. 2 môže súd rozhodnúť rozsudkom o náhrade škody, o peňažnom plnení alebo o peňažnej sankcii, ak na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že o spore, o inej právnej veci alebo o uložení sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán. Rozsudok súdu nahrádza rozhodnutie správneho orgánu v takom rozsahu, v akom je rozsudkom súdu rozhodnutie správneho orgánu dotknuté. Tento rozsah musí byť uvedený vo výroku rozsudku, pričom súd dotknutý výrok zmení. Súd rozhodne o trovách konania vrátane trov, ktoré vznikli v konaní pred správnym orgánom. Podľa § 27 ods. 1 zák. č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o verejnom zdravotníctve) . Fyzická osoba - podnikateľ a právnická osoba, ktoré používajú alebo prevádzkujú zdroje hluku, infrazvuku alebo vibrácií, správca pozemných komunikácií, 33a) prevádzkovateľ vodnej cesty, 33b) prevádzkovateľ dráhy, 33c) prevádzkovateľ letiska, 33d) a prevádzkovatelia ďalších objektov, ktorých prevádzkou vzniká hluk (ďalej len "prevádzkovateľ zdrojov hluku, infrazvuku alebo vibrácií"), sú povinní zabezpečiť, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia bola čo najnižšia a neprekročila prípustné hodnoty pre deň, večer a noc ustanovené vykonávacím predpisom podľa § 62 písm. m). Podľa § 57 ods. 19 zákona o verejnom zdravotníctve, Správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí prevádzkovateľ zdrojov hluku, infrazvuku alebo vibrácií, ak poruší niektorú z povinností podľa § 27 ods. 1. Podľa § 57 ods. 47 písm. a) zákona o verejnom zdravotníctve, príslušný orgán verejného zdravotníctva uloží pokutu od 165 eur do 16 596 eur za správne delikty podľa odsekov 1 až 21, 34 až 36 a 38 až 44. Podľa § 57 ods. 47 písm. a) Orgán verejného zdravotníctva pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania, pri opakovanom porušení možno pokutu zvýšiť až na dvojnásobok. Súd považuje vyvodený právny záver o uznaní žalovaného za vinného zo spáchania správneho deliktu za vecne správny. Tento záver vychádza z objektívnej zodpovednosti žalobcu, ako prevádzkovateľa zariadenia produkujúceho v blízkosti ľudských obydlí hluk s hodnotou prevyšujúcou hranicu stanovenú vyhl.č. 549/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí, a v konaní zabezpečené meranie, výsledok ktorého nebol spochybňovaný. Na druhej strane však treba zohľadniť, že došlo k špecifickej situácii, keď žalobca ako prevádzkovateľ zariadenia spôsobujúceho hluk, od roku 1996 prevádzkovaného v neobytnej zóne, sa v dôsledku zmeny územného plánu v roku 2003 stal prevádzkovateľom zariadenia spôsobujúceho hluk nachádzajúceho sa v obytnej zóne. V nadväznosti na to začali od roku 2003 správne orgány na základe opakovaných podnetov občanov vyvodzovať dôsledky z jeho objektívnej zodpovednosti za porušovanie predpisov o ochrane zdravia, výsledkom čoho je opakované ukladanie pokút za prekračovanie najvyššej prípustnej miery hluku v blízkosti ľudských obydlí. Medzi účastníkmi je nesporné, že od doby, kedy došlo k zmene územného plánu, resp. skolaudovaniu susediacich obytných domov, vykonal žalobca na svoje náklady opatrenia smerujúce k zníženiu hlučnosti, pričom na svoje náklady objednal inštaláciu protihlukových stien z akustických panelov s výplňou z minerálnej vlny. Došlo k situácii, ktorú žiadna zákonná úprava, automaticky vychádzajúca z predpokladu dodržiavania zákonov všetkými orgánmi verejnej správy, nemohla predvídať. Objektívna zodpovednosť je založená na tom, že páchateľ správneho deliktu zodpovedá za svoje protiprávne konanie bez ohľadu na zavinenie. Ďaleko nad logický rámec právnej konštrukcie takejto zodpovednosti je však podľa súdu situácia, keď legitímne konanie súvisiace s podnikaním (produkovanie hluku s určitou hladinou činnosťou používaného technického zariadenia mimo obytnej zóny) sa v dôsledku zmien vyvolaných rozhodovacou činnosťou orgánov verejnej správy (zmena územného plánu, stavebné povolenie, kolaudácia bytových domov) stalo konaním nezákonným. Naviac za vzniknutej situácie žalobca ako páchateľ správneho deliktu nesie tak finančnú ťarchu odstraňovania takto vzniknutého protiprávneho stavu, ako aj ťarchu finančnej sankcie za správny delikt. Súd preto s odkazom na § 250i ods. 2 O.s.p. zvažoval výšku uloženej pokuty, ktorá v rámci zákonom stanoveného rozmedzia 165 až 16.596 eur bola uložená vo výške 900 eur. Dospel k záveru, že vzhľadom na zásadný význam a dôsledok od žalobcu nezávislej zmeny pomerov, týkajúcej sa určenia využitia lokality, v ktorej sa zariadenie produkujúce hluk nachádza a preukázané konanie žalobcu, smerujúce k odstraňovaniu závadného stavu aj za cenu nepredpokladaných a nepredvídateľných finančných nákladov, už prejednanie veci v správnom konaní, ako aj v konaní pred súdom postačuje na dosiahnutie účelu zákona. Aj keď je nesporný vznik deliktuálnej zodpovednosti u žalobcu (nepochybne aj v dôsledku činnosti orgánov verejnej správy s kompetenciou v oblasti stavebného konania) uloženie sankcie v súvislosti s opísaným správnym deliktom je v rozpore s prirodzeno-právnymi princípmi a zásadami, a pravidlami logického a systematického výkladu zákona. Súd preto postupom v zmysle § 250j ods. 5 O.s.p. s využitím kompetencie tzv. plnej jurisdikcie nahradil napadnuté rozhodnutie o treste, t.j. v časti ktorou bola žalobcovi uložená pokuta a zmenil ho tak, že upustil od potrestania. Len pre úplnosť súd uvádza, že v zmysel § 250i ods. 1 O.s.p. pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu preukázaného ku dňu vydania druhostupňového rozhodnutia, a rozsudok bol vydaný bez toho, aby sa súd zaoberal preukazovanou skutočnosťou, že v dôsledku úprav a opatrení vykonaných v priebehu súdneho konania by nemal hluk produkovaný sporným zariadením prekračovať hranicu stanovenú vyhláškou č. 549/2007 Z.z.. O trovách konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250k ods. 1 posledná veta O.s.p. tak, že žalobcovi náhradu trov súdneho a správneho konania nepriznal, keď tento jednak nebol v predmetnej veci v celom rozsahu úspešný (domáhal sa zrušenia rozhodnutia žalovaného) a na druhej strane bolo nesporné, že žalobca sa dopustil správneho deliktu, za ktorý mu bola uložená zo strany správneho orgánu uložená pokuta. V predmetnej veci bolo dôvodné moderovať uloženú pokutu, vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa ako aj správanie sa žalobcu a upustiť od potrestania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.