Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/51/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2013200326 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2013200326.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: JUDr. Z. W., bytom XXX XX F., T. XXX/X, zastúpený Mgr. Q. C., trvale bytom XXX XX H., F. XX, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, Kollárova 8, 917 02 Trnava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného sp. zn. ObU-TT-OVBP2-2013/00223/Ho zo dňa 21.02. 2013 takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou došlou súdu dňa 20.05. 2013 sa žalobca proti žalovaným 1/ Obec Zeleneč ako prvostupňový orgán a 2/ Obvodný úrad Trnava ako odvolací orgán domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného 2/ č. ObU-TT-OVBP2-2013/00223/Ho zo dňa 21.02. 2013, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie sp. zn. Výst. 111/2012/Bá-196 zo dňa 11.12. 2012, ktorým Obec Zeleneč ako prvostupňový stavebný úrad podľa ust. § 88a ods. 6 písm. a) Stavebného zákona nariadil žalobcovi ako stavebníkovi odstránenie drobnej stavby oplotenia na pozemku parc. č. 2190/86 v k.ú. F.. Druhostupňový orgán dospel k záveru, že rozhodnutie bolo vydané v súlade so stavebným zákonom, nakoľko pri dodatočnom povoľovaní drobnej stavby stavebný úrad postupuje podľa § 88a Stavebného zákona, pričom na konanie o dodatočnom povolení sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 a 66 Stavebného zákona. Odvolateľ v stanovenej lehote nepreukázal stavebnému úradu, že stavba je v súlade s verejnými záujmami a nie sú obmedzené záujmy účastníkov konania, nepredložil žiadosť o dodatočné povolenie stavby oplotenia a ani žiadny z dokladov, ktoré ho vyzval stavebný úrad listom zo dňa 15.08. 2012 č. Výst. 111/2012-Bá - 139 doplniť. Stavebný úrad teda musel v súlade s ust. § 88a ods. 6 písm. a) Stavebného zákona nariadiť odstránenie predmetnej drobnej stavby. Procesné pochybenie prvostupňového orgánu spočívajúce v nesprávnom spôsobe doručovania rozhodnutia žalobcovi bolo vyhodnotené ako nezakladujúce dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. V žalobných dôvodoch žalobca namietal, že prvostupňové rozhodnutie je nesprávne objektívne, i subjektívne, z dôvodu, že na drobnú stavbu sa nevyžaduje rozhodnutie o umiestnení stavby, obec pri rozhodovaní nezohľadňovala kritériá § 11 ods. 5 písm. f) zák. č. 50/1976 Zb.. Vykonanou drobnou stavbou si žalobca oplotil predzáhradku pred rodinným domom, ktorý má prenajatý, pričom pozemok nie je nijakým spôsobom určený na iné využitie, prekážkou postavenia drobnej stavby nemôže byť to, že pozemok je vo vlastníctve obce. Nesúhlasil s postupom starostu obce, ktorý ohlásenú drobnú stavbu a v jej súvislosti, aj žalobcovu žiadosť o kúpu pozemku aj žiadosť o výpožičku riešil cez obecné zastupiteľstvo bez spisovej dokumentácie tendenčne a svojvoľne. Rozhodovanie starostu je výsledkom neochoty, alebo neschopnosti starostu obce akceptovať už existujúci stav, ktorým žalobca drobnou stavbou - oplotením predmetného pozemku zabezpečil jeho ochranu a údržbu na vlastné náklady, ktoré už nemusí vynakladať obec. Žiadne konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu neuviedol. Druhostupňový správny orgán vo svojom vyjadrení zo dňa 08.07. 2013 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že na základe zistení z vykonaného stavebného dohľadu zo dňa 07.08. 2012, podľa ktorého žalobca vybudoval predmetné oplotenie v júni v roku 2012. Prvostupňový stavebný úrad listom zo dňa 15.08. 2012 vyzval stavebníka na predloženie žiadosti o dodatočné stavebné povolenie stavby oplotenia a doklady o tom, že toto povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami. Dňa 05.11. 2012 stavebník doručil stavebnému úradu žiadosť o predĺženie termínu z dôvodu, že podal na Obec Zeleneč žiadosť o výpožičku pozemku, na ktorom je umiestnené predmetné oplotenie. Žiadosti odvolateľa stavebný úrad nevyhovel, nakoľko obecné zastupiteľstvo na svojom zasadnutí dňa 18.09. 2012 nesúhlasilo s odpredajom, resp. prenájmom pozemku č. 2190/86 stavebníkovi. K postupu obce vo veci neschválenia predaja, resp. k prenájmu pozemku uviedol, že takéto rozhodovanie je výlučne v kompetencii obce. Uznesením č.k. 14 S/51/2013-32 zo dňa 09.01. 2014 súd zastavil konanie o žalobe proti pôvodne označenému žalovanému 1/ Obci Zeleneč ako prvostupňovému stavebnému úradu vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle ust. § 250 ods. 4 O.s.p. pasívne legitimovaným subjektom v konaní podľa Druhej hlavy Piatej časti O.s.p. je žalovaný správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni. Zásielka obsahujúca uznesenie o zastavení konania voči pôvodne označenému žalovanému 1/, žalobcovi doručovaná na ním uvedenú adresu, sa vrátila súdu s poznámkou neprevzatá v odbernej lehote. Súd ju považoval v zmysle § 47 ods. 2 O.s.p. za doručenú dňom, kedy sa vrátila súdu, t.j. 12.02. 2014. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom splnomocnený zástupca žalobcu žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť v zmysle žalobného návrhu, nakoľko bolo vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia, keď žalovaný správny orgán bez ďalšieho rešpektoval výkon oprávnení obce vyplývajúcich z vlastníckeho práva k dotknutému pozemku bez toho, aby skúmal, či príslušným postupom nedošlo k rozporu so záujmami žalobcu. Poukázal na to, že sa jedná o pozemok užívaný iba žalobcom, ním udržiavaný a takýto postup nie je na ujmu nikoho iného. Celú údržbu robí žalobca na vlastné náklady. Žalobca doplnil prednes splnomocneného zástupcu len v tom, že on mal záujem o riešenie vzniknutej situácie, samozrejme v jeho záujme, cestou ohlásenia drobnej stavby plota, ktorý bol postavený cca pár dní predtým ako bolo podané ohlásenie drobnej stavby. Obec nemá záujem na tom, aby mu pozemok predala, alebo prenajala. Poverená zástupkyňa žalovaného trvala na obsahu podaných vyjadrení a žalobu žiadala ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom v zmysle Druhej hlavy Piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa § 244 O.s.p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Podľa § 247 O.s.p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. (2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 249 O.s.p. (1) Konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou. (2) Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí. Podľa § 250 O.s.p. (1) Účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté. (2) Žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo. (4) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni. Podľa § 250h O.s.p. (1) Až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutia správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote podľa § 250b. (2) Až do rozhodnutia súdu môže žalobca vziať žalobu späť; ak žalovanému medzitým vznikli trovy konania, rozhodne súd o ich náhrade. Podľa § 250i O.s.p. (1) Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. (3) Pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 88a zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) (1) Ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní (2) Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby. (6) Stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote a) nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby, b) nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby. (7) Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66. (8) Podľa odsekov 1 až 7 sa postupuje aj pri neohlásenej jednoduchej stavbe alebo jej zmene, ak bola určená na ohlásenie podľa § 55 ods. 2 písm. a). Podľa § 55 zák. č. 50/1976 Zb. Stavebného zákona (1) Stavebné povolenie sa vyžaduje, pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách. (2) Ohlásenie stavebnému úradu postačí a) pri jednoduchej stavbe, jej prístavbe a nadstavbe, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí, Podľa § 88 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona Stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom. Dňa 03.07. 2012 žalobca podal na Obecnom úrade Zeleneč Ohlásenie drobnej stavby podľa § 57 zák. č. 50/1976 Zb., účel rozsah a miesto stavby boli určené ako realizácia oplotenia pred rodinným domom a adrese trvalého bydliska stavebníka, parc. č. 2190/86 zastavané plochy a nádvoria o výmere 84 m2, zapísanej na LV č. XXXX, k.ú. F., ktorého výlučným vlastníkom je Obec Zeleneč. Dňa 07.08. 2012 bol uskutočnený štátny stavebný dohľad na stavbe oplotenia pozemku podľa vyššie uvedeného ohlásenia, výkon bol zameraný na prešetrenie realizácie stavebných prác na stavbe oplotenia bez príslušného povolenia stavebného úradu. V zápisnici bolo uvedené, že na základe oznámenia k ohláseniu drobnej stavby nebolo vydané ohlásenie. Výzvou zo dňa 15.08. 2012 prevzatou žalobcom dňa 05.09. 2012 bol postupom v zmysle § 88 ods. 1 Stavebného zákona vyzvaný na predloženie dokladu o vlastníckom alebo inom práve k pozemku podľa § 139 ods. 1 Stavebného zákona, projektovej dokumentácie, zoznamu účastníkov, vyjadrenia príslušných dotknutých orgánov a správneho poplatku. Žiadosťou o predĺženie lehoty doručenou stavebnému úradu dňa 05.11. 2012 žalobca oznámil, že požiadal obecné zastupiteľstvo o výpožičku dotknutého pozemku na dobu 10 rokov, vzhľadom na odsúhlasené termíny zasadnutia obecného zastupiteľstva žiadal o predĺženie lehoty na predloženie dokladov. K žiadosti priložil kópiu Žiadosti o výpožičku pozemkov zo dňa 31.10. 2012. Uznesením obecného zastupiteľstva Zeleneč č. 122 zo dňa 18.09. 2012 obecné zastupiteľstvo neschválilo predaj predmetného pozemku žalobcovi. Prvostupňovým rozhodnutím č. Výst. 111/2012/Bá - 196 zo dňa 11.12. 2012 Obec Zeleneč ako prvostupňový stavebný úrad nariadilo podľa § 88a ods. 6 písm. a) Stavebného zákona žalobcovi ako stavebníkovi odstránenie drobnej stavby oplotenia na pozemku parc. č. 2190/86 vybudovaného v júni 2012 z dôvodu, že v lehote na predloženie žiadosti a dokladov o tom, že dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami, nebol predložený doklad o vlastníckom, prípadne inom práve k pozemku. Z dokladov nachádzajúcich sa v spisovom materiáli je zrejmé, že obecné zastupiteľstvo na svojom zasadnutí dňa 18.09. 2012 nesúhlasilo s odpredajom predmetného pozemku. V odvolaní proti rozhodnutiu žalobca uvádzal obdobné námietky voči zákonnosti postupu Obce Zeleneč zastúpenej starostom ako prvostupňovým stavebným úradom. Zdôraznil, že na drobnú stavbu sa nevyžaduje rozhodnutie o umiestnení stavby, existencii stavby nič neprekáža v súvislosti so žiadosťou o predaj, resp. výpožičku predmetného pozemku starosta postupoval mocensky, nie v záujme občana a obce. Pri výkone štátneho stavebného dohľadu dňa 25.06. 2013 bolo zistené, že oplotenie na pozemku parc. č. 2190/86 v k.ú. F. nebolo odstránené v lehote stanovenej v zmysle rozhodnutia stavebného úradu č. Výst. 111/2012/Bá-196 právoplatného dňa 07.03. 2013. Krajský súd pri rozhodovaní vo veci podanej žaloby musel v prvom rade prihliadať na to, že možnosť domáhať sa prieskumu právoplatného rozhodnutia správneho orgánu cestou žaloby podľa Druhej hlavy Piatej časti O.s.p. predstavuje svojim spôsobom mimoriadny opravný prostriedok, pre uplatnenie ktorého zákon vyžaduje splnenie stanovených procesných požiadaviek. Takouto požiadavkou je okrem efektívneho vyčerpania riadnych opravných prostriedkov a včasnosti podania žaloby aj požiadavka na obsahové náležitosti žalobného návrhu, ktorý musí obsahovať konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu (250 ods. 4 O.s.p.), ktoré podľa § 249 ods. 2 O.s.p. majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah preskúmania zákonnosti rozhodnutia súdom, ktorým je súd podľa § 250h O.s.p. viazaný. Súd nevyhľadáva za účastníka tieto konkrétne dôvody nezákonnosti, dokonca nie je možné ani prihliadať na prípadne dodatočne (po uplynutí lehoty v zmysle § 250b ods. 1 O.s.p.) doplnené žalobné dôvody. V konaní o súdnom prieskume rozhodnutia správneho orgánu je zúžené uplatnenie princípu kontradiktórnosti konania vzhľadom na osobitný charakter tohto konania (II ÚS 37/08 -14). Žalobný návrh podaný dňa 20.05. 2013 neobsahuje žiadnu konkrétnu námietku poukazujúcu na nezákonnosti rozhodovania a postupu žalovaného správneho orgánu, t.j. Obvodného úradu Trnava ako druhostupňového úradu v stavebnom konaní. Súd zdôrazňuje, že zákonnou náležitosťou riadne podanej žaloby musí byť jednoznačná kvalifikácia žalobných dôvodov v zmysle § 250j ods. 2, resp. § 250j ods. 3 O.s.p.. Už samotná skutočnosť, že žaloba neobsahovala zákonnom vyžadované náležitosti v zmysle § 249 O.s.p., predstavuje prekážku vecného vybavenia žaloby, čo postačovalo na jej zamietnutie postupom v zmysle podľa § 250j ods. 1 O.s.p.. Bez ohľadu na to súd považoval za dôvodné vyjadriť sa k namietanej nezákonnosti postupu prvostupňového správneho orgánu. Pokiaľ sa týka poukazu na nesprávnu právnu kvalifikáciu, krajský súd uvádza, že na základe ohlásenia žalobcu zo dňa 29.06. 2012 začalo konanie o dodatočnom povolení stavby v zmysle § 88a Stavebného zákona, pričom stavebník bol zákonom predvídaným spôsobom vyzvaný na predloženie dokladu, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti alebo, že má k tomuto pozemku iné právo. Žalobca preukázateľne mal záujem nadobudnúť príslušné právo buď odpredajom/kúpou predmetného pozemku alebo výpožičkou od obce, je nesporné, že obec nemala záujem ani o predaj, ani o výpožičku, pričom o tejto skutočnosti v súlade so zákonom č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení rozhodovalo obecné zastupiteľstvo. V tejto súvislosti (napriek personálnemu prepojeniu v osobe starostu) nemožno opomenúť, že treba rozlišovať výkon kompetencie obce ako prvostupňového stavebného úradu v rámci preneseného výkonu štátnej správy od kompetencie správy obecného majetku v rámci samosprávnej činnosti obce. Čo sa týka odstraňovania stavieb, toto je upravené v ust. § 88 Stavebného zákona, ktoré v zmysle písm. b) umožňuje nariadenie odstránenia stavby postavenej bez písomného oznámenia stavebnému úradu podľa § 57 ods. 2 s tým, že odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami. Je treba prisvedčiť žalobcovi, že prvostupňové rozhodnutie, týkajúce sa drobnej stavby nespadajúcej pod úpravu § 88 ods. 8 Stavebného zákona sa nedôvodne odvolávalo na ust. § 88 ods. 6 písm. a) Stavebného zákona upravujúceho odstránenie stavby v prípade nepredloženia žiadosti o dodatočné povolenie stavby. V danom prípade vzhľadom na okolnosti bolo na preukázanie dôvodnosti rozhodnutia namieste použitie ust. § 88 ods. 1 písm. b), pričom prvostupňové rozhodnutie sa podrobnejšie malo vysporiadávať s otázkou súladu s verejným záujmom. Aj keď žalobca neuviedol žiadne dôvody nezákonnosti druhostupňového rozhodnutia odkazujúceho na správnosť postupu prvostupňového stavebného úradu, vo vyššie uvedenej súvislosti súd považuje za potrebné uviesť, že verejný záujem na užívaní obecného pozemku obcou je prezentovaný obecným zastupiteľstvom. Tento orgán (nepochybne majúc vedomosť o dôvodoch žiadosti o odkúpenie, resp. výpožičku pozemku za účelom legalizácie oplotenia) prejavil nesúhlas s trvaním drobnej stavby. Naviac žalobca, ako osoba právne vzdelaná vedome a úmyselne postavil drobnú stavbu na cudzom pozemku a musel si byť vedomý prípadných nepriaznivých dôsledkov takéhoto postupu. Nemohol sa spoliehať na to, že len jeho názor, že stavba nie je v rozpore s verejným záujmom je dostatočným predpokladom pre jej automatickú legalizáciu, v dôsledku toho, že bude vylúčené jej odstránenie v zmysle § 88 ods. 1 písm. b) in fine Stavebného zákona. Vzhľadom na to, že žaloba, rozsahom ktorej je súd viazaný neobsahovala zákonom vyžadované náležitosti, konkrétne dôvody preukazujúce nezákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, súd žalobu zamietol. O trovách konania súd postupom v zmysle § 250k O.s.p. rozhodol tak, že procesne neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR prostredníctvom Krajského súdu v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.