KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Trnava1. 12. 2014plný text

Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 38Sp/73/2013 z 1. 12. 2014

Stav rozhodnutia: potvrdené

Toto rozhodnutie bolo potvrdené – rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. februára 2017, sp. zn. 10Sžo/109/2015, ECLI:SK:NSSR:2017:2013200849.1 (26. 02. 2017). Zistené automaticky z výroku rozhodnutia vyššieho súdu; overte v jeho texte.

CitáciaRozsudok Krajského súdu Trnava z 1. decembra 2014, sp. zn. 38Sp/73/2013, ECLI:SK:KSTT:2014:2013200849.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 38Sp/73/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2013200849
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2013200849.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave samosudkyňou JUDr. Katarínou Benczovou v právnej veci navrhovateľa: WR
Credit, s.r.o., so sídlom Michalská 9, 811 03 Bratislava, IČO: 46 394 613, právne zastúpený: Mgr.
Barborou Kleinovou Bučkovou, advokátkou, so sídlom Severná 14, 036 01 Martin, proti odporcovi:
Okresný úrad Senica, katastrálny odbor, Hollého 1596/18A, 905 01 Senica, za účasti: C. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX L. L. č. XX, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia Správy katastra Senica
č. V-1681/13-1 zo dňa 17.09.2013, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd napadnuté rozhodnutie Správa katastra Senica č. V-1681/13-1 zo dňa 17. septembra 2013 p o
t v r d z u j e .

Navrhovateľovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Účastníčke konania C. Z. súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť súdny poplatok v sume 35 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím pôvodne označený odporca, Správa katastra Senica, ako príslušný orgán
štátnej správy na úseku katastra rozhodujúc o návrhu na vklad Zmluvy o zriadení záložného práva do
katastra nehnuteľností vedenej pod č. V-1681/13 rozhodol tak, že návrh na vklad Zmluvy o zriadení
záložného práva vedenej pod V-1681/13 týkajúci sa nehnuteľnosti v k.ú. L. L., byt č. XX, vchod č. X na
prvom poschodí bytového domu - XX bytová jednotka so súpisným číslom XXX na pozemku registra C
KN parc. č. XXXX/XX a podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu zamietol.

V odôvodnení poukázal na ust. § 31 ods. 1, § 39 OZ a rozhodnutie odôvodnil tým, že s ohľadom
na vyššie uvedené zákonné ustanovenia v rámci skúmania súladu Zmluvy s dobrými mravmi dospel k
záveru, že záložná zmluva nie je vkladuschopná pre rozpor s dobrými mravmi. Vychádzal zo skutočnosti,
že záložný veriteľ prenechal záložcovi finančné prostriedky vo výške 6.500 eur s dohodnutou ročnou
úrokovou sadzbou 29%, pričom súčasne bol záložca povinný uhradiť administratívny poplatok vo výške
485,5 eur. Istinu vrátane úroku a administratívneho poplatku je záložca povinný zaplatiť do 15.01.2014,
pričom v prípade omeškania s úhradou je splatnosť predĺžená o ďalších 5 kalendárnych dní so súčasným
dojednaním zmluvnej pokuty vo výške 3.300 eur, pre prípad ďalšieho omeškania je dojednaná zmluvná
pokuta vo výške 60 eur za každý začatý deň omeškania. Správny orgán konštatoval, že v danom prípade
možno legitímne konštatovať nepomerné postavenie zmluvných strán v dôsledku neúmerne prísne
dojednaného sankčného mechanizmu a je možné vyvodiť, že zabezpečenie pohľadávky záložného
veriteľa je dojednané spôsobom, kedy tento vopred predpokladá nesplnenie záväzkov zo strany záložcu.



Napriek reálnemu zabezpečeniu pohľadávky záložného veriteľa by postupným uplatnením dojednaného
sankčného mechanizmu bolo „skonzumovanie“ hodnoty zálohu výškou pohľadávky zvýšenej o sumu
zmluvných pokút. Dojednaný sankčný mechanizmus vyvoláva legitímne pochybnosti o možnosti záložcu
ovplyvniť obsah zmluvy okrem toho aj pri neschopnosti záložcu doplatiť zostávajúcu málo významnú
časť pohľadávky nasleduje sankčný mechanizmus, ktorý v priebehu krátkeho časového obdobia nároky
záložného veriteľa významne navyšuje.

Proti rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby súd rozhodnutie odporcu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nakoľko napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Je preukázané, že medzi navrhovateľom ako veriteľom a C. Z. ako dlžníkom
bola dňa 15.07.2013 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol poskytnutý
úver 6.500 eur, ktorý sa dlžník zaviazal vrátiť spolu s dohodnutým úrokom v sume 950,25 eur a
administratívnym poplatkom 487 eur, t.j. celkom v sume 7.937,25 eur do 15.01.2014. Na zabezpečenie
pohľadávky navrhovateľa bola súčasne uzatvorená Zmluva o zriadení záložného práva, predmetom
ktorej bol byt č. XX, vchod č. X na prvom poschodí bytového domu - XX bytová jednotka so súpisným
číslom XXX na pozemku registra C KN parc. č. XXXX/XX a podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu. Zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá v súlade s ustanoveniami zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, obsahuje možnosť odstúpiť (pri súčasnom uhradení dlžnej
sumy) do 30 kalendárnych dní odo dňa oznámenia o odstúpení, čím je dlžníkovi poskytnutá zákonná
ochrana. Nakoľko dlžník od zmluvy neodstúpil, dal najavo, že zmluvu považuje za výhodnú a v súlade
s dobrými mravmi. Rovnako nevyužil právo zaslať sťažnosť alebo reklamáciu vo vzťahu k predmetnej
zmluve v zmysle článku XXI bod 21.2 Zmluvy. Navrhovateľ nenútil dlžníka k uzavretiu zmluvy,
dlžník mal možnosť výberu úveru u viacerých bankových, či nebankových inštitúcií, úrok požadovaný
navrhovateľom je dokonca nižší ako požadujú iné nebankové subjekty (napr. Provident Financial, s.r.o.,
PROFI Credit Slovakia, s.r.o.). Pri uzatváraní zmluvy bolo dlžníkovi umožnené oboznámiť sa s obsahom
zmluvy o súvisiacich listín, naviac Zmluva o zriadení záložného práva slúži iba pre prípad porušenia
dojednaných zmluvných podmienok. Má za to, že dohoda o vysokej zmluvnej pokute hrozbou majetkovej
ujmy núti dlžníka k tomu, aby sa včas a riadne pripravil na splnenie dohodnutej zmluvnej povinnosti.
Poukázal na potrebu dodržiavať základný princíp rovnosti občanov pred zákonom pri aplikácii hmotných
a procesných predpisov súdom (nález ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 43/95) a domáhal sa z tohto titulu
poskytnutia ochrany nielen spotrebiteľovi, ale aj iným právnickým a fyzickým osobám v danom prípade
navrhovateľovi ako poskytovateľovi finančných prostriedkov. Zdôraznil, že Zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré
by ex lege spôsobovali neplatnosť zmluvy v celistvosti.

Okresný úrad Senica vo svojom prípise pri predkladaní veci súdu zo dňa 12.12.2013 oznámil
zmeny v organizácii miestnej štátnej správy v zmysle § 9 ods. 4 zák. č. 180/2013 Z.z. a prechod
pôsobnosti Správy katastra na Okresný úrad Senica. K dôvodom odvolania poukázal na povinnosti
správneho orgánu pri svojej činnosti napĺňať legitímne očakávania jednotlivcov o právnom štáte, ktorého
neoddeliteľnou súčasťou je aj právna istota a dôsledkom je konzistentné rozhodovanie v obdobných
veciach. Navrhovateľ žiadnym relevantným spôsobom nevyvrátil záver o rozpore záložnej zmluvy s
dobrými mravmi, námietku možnosti záložcu odstúpiť od zmluvy považuje za právne irelevantnú.

V súlade s ust. § 250m ods. 3 O.s.p. súd za účastníka konania považoval aj C. Z., ktorá sa ani na
výzvu súdu k veci nevyjadrila.

Nakoľko v priebehu súdneho konania došlo zákonom č. 180/2013 Z.z. s účinnosťou od 01.10. 2013
k prechodu pôsobnosti Správy katastra Senica na Okresný úrad Senica, súd v tomto zmysle vykonal
zmenu v označení odporcu.

Vzhľadom na splnenie zákonných podmienok v zmysle § 250f O.s.p. bolo vo veci vyhlásené rozhodnutie
bez jej prejednania na pojednávaní. Vyhlásenie rozhodnutia bolo zákonom predvídaným spôsobom (§



156 ods. 3 O.s.p.) oznámené najmenej 5 dní pred vyhlásením na úradnej tabuli, ako aj na internetovej
stránke MS SR.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom
v zmysle Tretej hlavy Piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Odporca ako orgán verejnej moci uplatňoval pri vydávaní rozhodnutia svoju kompetenciu v zmysle
zák. č. 162/1995 Zb.. V priebehu vkladového konania správny orgán posudzuje, či predložená zmluva
obsahuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu a zároveň skúma, či takáto zmluva bola
uzavretá v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka týkajúcimi sa platnosti právnych
úkonov, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú príkladmo uvedené v § 31 ods. 1 zák. č. 162/1995 Zb. o katastri
nehnuteľností a zápise vlastníckych práv k nehnuteľnostiam (katastrálneho zákona).

Podľa § 224 O.s.p.
(1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").

Podľa § 250l O.s.p.
(1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie
o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

(2) Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou
§ 250a.

Podľa § 250q ods. 2 O.s.p.
O opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo
ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne.

Podľa § 31 zák. č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)
(1)Správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon
urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle
dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú
obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri
rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, 10b) ktoré by mohli
mať vplyv na povolenie vkladu.

(2) Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, ktorá bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo
autorizovaná advokátom, okresný úrad posudzuje zmluvu iba z pohľadu, či je súladná s katastrálnym
operátom a či sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu.

(3) Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne.

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu
zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 49 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom.



Podľa § 52 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je
spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

Podľa § 53 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak
tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.

Podľa Článku 1 ods. 1 Ústavy SR č. 460/1992 Zb.
Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani
náboženstvo.

Podľa Článku 2 ods. 2 Ústavy SR
Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví
zákon.

Podľa § 46 zák. č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku
Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to
príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 3 zák. č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku
(1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné
chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne
vyžadovať plnenie ich povinností.

(2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania,
zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli
svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje
návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia
správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní
ujmu.

(4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom
konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú
k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej
zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného
zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

(5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.

Z predloženého spisového materiálu súd zistil, že medzi navrhovateľom ako veriteľom a C. Z. bola dňa
15.07.2013 uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol poskytnutý úver 6.500
eur, ktorý sa dlžník zaviazal vrátiť v šiestich mesačných splátkach spolu s dohodnutým úrokom v sume
950,25 eur a administratívnym poplatkom 487 eur, t.j. celkom v sume 7.937,25 eur do 15.01.2014.



Na zabezpečenie pohľadávky navrhovateľa bola súčasne uzatvorená Zmluva o zriadení záložného
práva, predmetom ktorej bol byt č. XX, vchod č. X na prvom poschodí bytového domu - 12
bytová jednotka so súpisným číslom XXX na pozemku registra C KN parc. č. XXXX/XX a podielu
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. Obsahom Zmluvy o zriadení záložného
práva bolo zabezpečenie nároku na zaplatenie nielen istiny, dojednaného úroku z omeškania 29%,
administratívneho poplatku, ale aj nároku na náhrady škody nad rámec úroku v zmysle článku
I. bod 1,3 , zmluvnej pokuty vo výške 3.300 eur v prípade uhradenia po lehote splatnosti do 5 dní,
zmluvnej pokuty 60 eur denne, v prípade omeškania nad rámec predĺženej lehoty splatnosti krytej
pokutou 3.300 eur (článok I. bod 1,4), uzavretie životného poistenia vinkulovaného v prospech veriteľa,
poistenie nehnuteľnosti vinkulované v prospech veriteľa, zmluvných pokút po 3.500 eur pre prípad
neuzavretia životnej poistky a poistenia nehnuteľnosti s vinkuláciou v prospech veriteľa v lehote 10 dní
od podpisu úverovej zmluvy. V záložnej zmluve bol záložca uvedený ako výlučný vlastník nehnuteľnosti,
čo je v rozpore s obsahom listu vlastníctva č. 556. Doba trvania záložného práva bola určená do úplného
splnenia záväzku dlžníka voči veriteľovi v zmysle Zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Súd sa stotožnil s právnym záverom odporcu, že predložená Zmluva o zriadení záložného práva nie
je vkladuschopným právnym úkonom v zmysle ust. § 31 ods. 1 katastrálneho zákona v nadväznosti
na evidentný rozpor jej obsahu s požiadavkou dodržiavania dobrých mravov v občianskoprávnych
vzťahoch.

V tejto súvislosti je dôležité prihliadať na obsah a význam pojmu dobré mravy, ktorý síce nie je legislatívne
definovaný, ale je judikatúrou dostatočne rozpracovaný, pričom zásadným následkom ich porušenie je
neplatnosť právneho úkonu (§ 39 OZ). Pri svojom rozhodovaní tak súd, ako aj správne orgány viazané
základnou zásadou definovanou v zmysle článku 2. ods. 2 Ústavy SR, ktorá vylučuje poskytnutie
právnej ochrany konaniu, ktoré je možné považovať za obchádzanie zákona. Za takéto je dôvodné
považovať aj zmluvné dojednanie, vedúce v konečnom dôsledku k zániku vlastníctva pôvodného
vlastníka bez ohľadu na výšku zostatku nesplateného dlhu v čase, keď sa prevod vlastníckeho práva
na veriteľa stane nepodmieneným svojim účelom a obsahom. Príkladom takejto situácie je uzavretie
zmluvy o záložnom práve umožňujúcej prechod vlastníctva k bytu za situácie, keď vlastník zrejme
nie je spôsobilý v dojednanej lehote uhradiť dlžnú pohľadávku, k zásadnému navýšeniu ktorej došlo
v dôsledku dojednania zmluvných sankcií súvisiacich s oneskoreným uhradením zabezpečovanej
pohľadávky.

Zmluva o zriadení záložného práva predložená na vklad odkazuje na zmluvu o úvere, ktorej
dojednania týkajúce sa doby splatnosti (6 mesiacov) vo vzťahu k výške úveru, sankcií súvisiacich s
omeškaním uhradenia zabezpečovanej pohľadávky, ako aj následných sankcií týkajúcich sa porušenia
ďalších zmluvných povinností súvisiacich s uhrádzaním a zabezpečením pohľadávky z úverovej
zmluvy, je formulovaná takým spôsobom, z ktorého vyplýva predpoklad vzniku pohľadávky veriteľa v
nepomerne vyššom rozsahu, ako je pohľadávka z titulu poskytnutého úveru s úrokom z omeškania a
administratívnym poplatkom, čo v konečnom dôsledku vytvára predpoklad a hrozbu neprimeranej ujmy
na vlastníckom práve dlžníka.

Len na doplnenie súd poukazuje na obsah výpisu z listu vlastníctva č. XXX, obec L. L., k. ú. L. L.,
z ktorého vyplýva, že dlžníčka nie je a nepochybne ani nebola výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti
vzhľadom na to, že titulom dedičského rozhodnutia sú spoluvlastníkmi v 2/6-tinách dve maloleté deti.

Na základe vyššie uvedeného dospel krajský súd k záveru, že odporca rozhodol správne, a preto
napadnuté rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.



O náhrade trov konania navrhovateľa a účastníka konania v zmysle § 250m O.s.p., rozhodol súd
v súlade s ustanovením § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že im náhradu trov konania nepriznal, nakoľko
navrhovateľ bol procesne neúspešný a účastníčke C. Z. nie je možné ich náhradu priznať vzhľadom na
právnu úpravu ust. § 250l O.s.p. v spojení s ust. § 250k O.s.p..

O povinnosti navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok súd rozhodol v zmysle ust. § 13 zák. č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a pol. 10 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov, tvoriaceho jeho prílohu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
tohto súdu na Najvyšší súd SR.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 2013200849

  1. 1. 12. 2014Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 38Sp/73/2013 z 1. 12. 2014 (toto rozhodnutie)potvrdené
  2. 26. 2. 2017Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/109/2015 z 26. 2. 2017