Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/149/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2104899216 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2013899159.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a členov senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci navrhovateľa: TT-KOMFORT, s.r.o., Františkánska 16, Trnava, IČO: 36 277 215, zastúpeného advokátom: JUDr. Ružena Bubenčíková, Kollárova 8, Trnava, proti odporcom: 1. A. C., nar. XX.XX.XXXX, 2. Z. C., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom R., U. X, zastúpení splnomocneným zástupcom: F. N., bytom R., A. E. X, o zaplatenie 744,94 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 14. januára 2013, č.k. 9C/39/2004-831 v časti zamietnutia návrhu, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti, p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa konanie v časti istiny o zaplatenie 57,03 Eur zastavil. Vo zvyšnej časti návrh zamietol a vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil s použitím ust. § 663, § 685 ods. 1, § 686, § 696 ods. 2, § 697, § 700 ods. 1, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako aj s použitím § 120 ods. 1 veta prvá, ods. 3 a 4 O.s.p. a vecne tým, že predmetom konania je pohľadávka navrhovateľa uplatnená voči odporcom ako spoločným nájomcom bytu predstavujúca podľa jeho popisu návrhom na začatie konania, nedoplatok na nájomnom a predpísaných zálohových mesačných platbách za služby spojené s užívaním bytu v ich nájme za obdobie od januára do decembra 2003, od júna do októbra 2004, pri uplatnení aj nedoplatkov z ročných vyúčtovaní za rok 2001, 2002 a zohľadnení preplatku za rok 2003. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie návrhu so súhlasom odporcov v časti istiny 57,03 Eur predstavujúcej uplatnené nedoplatky na zálohových platbách za mesiace jún až október 2004, došlo k zastaveniu konania a po pripustení zmeny návrhu predmetom konania zostala suma 744,94 Eur s poplatkom z omeškania vo výške 2,5 promile denne zo sumy 246,20 Eur od 01.07.2002 do zaplatenia, zo sumy 108,18 Eur od 01.08.2003 do zaplatenia, zo sumy 390,56 Eur od 01.08.2004 do zaplatenia. Táto pohľadávka predstavuje nárok navrhovateľa na zaplatenie nedoplatku na zálohových platbách a ročných vyúčtovaniach, konkrétne nedoplatku na zálohových platbách za mesiace január 2003 až júl 2003 v sume 258,51 Eur (7.788,- Sk), nedoplatku na ročnom vyúčtovaní za rok 2001 v sume 246,20 Eur (7.417,- Sk), ročnom vyúčtovaní za rok 2002 v sume 108,18 Eur (3.259,- Sk), nedoplatku na zálohových platbách za mesiace august 2003 až december 2003 v sume 132,05 Eur (3.978,- Sk) pri zohľadnení preplatku na zálohovej platbe za mesiace november 2013 v sume 91,62 Eur (2.760,- Sk) a preplatku na ročnom vyúčtovaní za rok 2003 v sume 56,50 Eur (1.702,- Sk). Poukázal na výsledky vykonaného dokazovania z čoho mal preukázané, že odporcovia boli v rozhodnom období nájomcami bytu č. XX, nachádzajúceho sa v R. na ul. U. X v správe navrhovateľa. Základnou povinnosťou nájomcu vyplývajúceho z nájomného vzťahu je platenie nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu. Na jednej strane je teda povinnosť nájomcu platiť nájomné a zálohové platby a na druhej strane povinnosť prenajímateľa vykonať za každý rok ročné zúčtovanie skutočnej výšky cien a celkových preddavkov, teda prenajímateľ má právo od nájomcu požadovať zaplatenie mesačných preddavkov v dobe ich splatnosti, prenajímateľ je povinný vykonať ročné zúčtovanie mesačných preddavkov a skutočných nákladov, z ktorého vyplynie buď nedoplatok alebo preplatok prenajímateľovi následne voči nájomcovi vzniká buď pohľadávka z titulu nedoplatku alebo záväzok z titulu preplatku. Po vykonaní ročného zúčtovania sa prenajímateľ už nemôže domáhať zaplatenia nedoplatku na mesačných preddavkoch, ale môže sa domáhať len zaplatenia prípadného nedoplatku vyplývajúceho z ročného zúčtovania. V tejto súvislosti poukázal na názor najvyššieho súdu v rozhodnutí NS SR zo dňa 18.10.2007, č.k. 4 Cdo 83/2006. Navrhovateľ si uplatnil nárok v časti uplatnenej pohľadávky v sume 390,56 Eur výslovne z titulu nezaplatených mesačných preddavkov za obdobie január až december 2003 a to od samého začiatku do konca, pričom už v čase priebehu návrhu na zaplatenie zálohových platieb za obdobie mesiacov august až december 2003 bol známy výsledok ročného zúčtovania, ako preplatkový a zohľadnil ho pri ustálení pohľadávky v tej časti, o ktorý preplatok ponížil, ale stále odkazoval na jeho titul ako nedoplatku na zálohách. Súd v tejto časti, tzn. uplatnených zálohových platieb nárok navrhovateľa ako neopodstatnený zamietol. Ohľadne ostatnej časti uplatneného nároku predstavujúceho nedoplatok vyplývajúci z ročného vyúčtovania za rok 2001 a 2002, odporcovia v konaní spochybňovali správnosť zročných zúčtovaní 2001, 2002, predovšetkým pokiaľ malo ísť o ceny dodávky tepla pre ÚK a TÚV, kde navrhovateľ za roky 2001 a 2002 konštatoval nedoplatky, namietali, že vyúčtovaná spotreba nezodpovedá skutočnosti a poukázali na to, že navrhovateľ im neumožnil overiť správnosť vyúčtovaní, keďže im na požiadanie nepredložil doklady, z ktorých by bolo zrejmé a preukázateľné, ako merali predovšetkým fakturačné merače dodaného a následne účtovaného tepla na ÚK a prípravu TÚV. V predmetnom konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie dvomi znalcami. Znalec Ing. Pavlovič podal znalecký posudok, v ktorom po posúdení vyúčtovania dodávky tepla pre ÚK vychádzal z nameraných hodnôt z merača na päte obytného domu a spotrebu rozrátal podľa rozlohy jednotlivých bytov v obytnom dome, tzn. že menší byt potrebuje menej na vykurovanie. Nakoľko však došlo k zisteniam, že celkový merač tepla vo výmenníkovej stanici bol v rozhodnom období poruchový a samotný merač dodávky tepla TÚV vo výmenníkovej stanici nebol, pri určení množstva dodaného tepla pre TÚV pre odporcov sa mohlo vychádzať len skutočne z pravdepodobnej spotreby, teda ide len o odhad, tu nemôže byť skutočná spotreba zistená žiadnym znalcom. Znalec teda vychádzal z celkovej fakturovanej dodávky celkového množstva tepla od Trnavskej teplárenskej spoločnosti, a.s., na základe prepočtov z predchádzajúcich porovnateľných období, pričom podľa zistení znalca merač bol poruchový v čase apríl až október 2001, apríl až september 2002, apríl až október 2003, keď predaj odberateľ, ktorým teda je navrhovateľ, mesačne kontroloval spotrebu množstva tepla pre ÚK (osobitný merač) a množstvom studenej vody spotrebovanej na ohrev TÚV (osobitný merač), ktorým priradil normatívnu spotrebu 0,3 GJ/m3. Takto znalcom ustálená spotreba tepla na prípravu TÚV nemohla byť určitou, nakoľko znalec pracoval s dvojfázovým odhadom - dodávka tepla na prípravu TÚV nenameraná, rozúčtovanie pri použití nameraného množstva teplej vody u odberateľa. Keďže v danom prípade sa posudzuje spotreba tepla na ÚK a TÚV odhadom ako pravdepodobná spotreba, musia byť podľa názoru súdu k dispozícii prijateľné podklady na to, aby boli odstránené odporcami namietané skutočnosti na preukázanie z akých nameraných hodnôt znalec vychádzal, keďže na jednej strane je nespochybniteľným faktom, že do obytného dobu teplo bolo dodané, ale nie je zrejmé v akých množstvách práve do bytu odporcov, nakoľko tu neboli merače tepla, navyše merač celkového tepla vo výmenníkovej stanici bol poruchový. Čo sa týka hodnotenia predmetného posudku, súd poukázal na to, že znalec v rámci príloh v znaleckom posudku uviedol len výmery č. 2, 3 a 13 Okresného súdu Trnava o určení maximálnej ceny tepla, rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví o rozsahu regulácie cien zo dňa 20.12.2002, pričom znalec súdu uviedol, že vychádzal pri vypracovaní znaleckého posudku aj z ďalších podkladov predložených mu navrhovateľom, ktoré súdu označil, z ktorých podkladov na výzvu súdu strana navrhovateľa nepredložila faktúry Trnavskej teplárenskej spoločnosti, ktorými si uplatnila odplatu za dodávku tepla dotknutej výmenníkovej stanice za roky 2001, 2002, 2003, kontrolné listy Západoslovenských vodární a kanalizácií s mesačnými odpočtami spotreby studenej vody pre ohrev TÚV dotknutej výmenníkovej stanice za roky 2001, 2002, 2003, účtovný doklad zúčtovania technologickej vody dopúštania systému ústredného vykurovania za roky 2001, 2002, 2003, hlásenia od správcov domov napojených na predmetnú výmenníkovú stanicu o spotrebe TÚV, ktorá bola nameraná u jednotlivých končených spotrebiteľov a evidenčné karty pre odbery TÚV pre obytný dom na ul. U. č. X až X v R. s tým, že tieto doklady tvoria obchodné tajomstvo navrhovateľa. Súdu sa tak nepodarilo podriadiť kontrole hodnovernosť podkladov predložených znalcovi navrhovateľom, z ktorých tento pri vypracovaní posudku vychádzal, navrhovateľ neumožnil tak odstrániť možnosť overenia správnosti údajov v nich, z ktorých znalec vychádzal, keďže otázka relevancie podkladov je podľa názoru súdu podstatná a tým neumožnil súdu prijať záver o znalcom deklarovaných správnosti vyúčtovaní za rok 2001, 2002 pri rozúčtovaní spotreby tepla. Znalkyňa Ing. Trubačovou, ktorá rovnako ako znalec Ing. Pavlovič v podanom posudku podrobila posudkom kontrole rozúčtovanie dodávok tepla pre ÚK a ohrev TÚV v rozhodnom období rokov 2001, 2002 a 2003, avšak náhradným spôsobom, keď konštatovala spotrebu predpokladanú, nakoľko jej navrhovateľom neboli predložené prevádzkové denníky z tepelného zdroja, z ktorých mali byť uvedené namerané hodnoty tepla, ako aj tepla na prípravu TÚV, ktoré navrhovateľ nakupoval a následne distribuoval konečným odberateľom. Uviedla, že jej bolo povedané, že tieto podklady boli skartované. Pokúšala sa zistiť namerané hodnoty v rozhodnom období aj od dodávateľa Trnavskej teplárenskej spoločnosti, ktorá jej oznámila, že ich už nearchivuje. Znalkyňa mala tak k dispozícii len doklady nachádzajúce sa v spise s konštatovanými nameranými hodnotami navrhovateľa bez toho, aby ich mohla overiť. Napriek tomu, že znalkyňa podrobila kontrole rozúčtovanie náhradným spôsobom, tento však konštatuje iba spotrebu čisto predpokladanú, nesporným však zostáva, že minimálne pri spotrebe tepla na TÚV bol funkčný merač na päte obytného domu, preto súd zo záverov znalkyne vychádzajúcich len z čistého predpokladu vychádzať nemohol. Po zhodnotení vykonaného dokazovania súd konštatoval, že vzhľadom na samotný fakt, že dvaja znalci pri použití iných metód podali znalecké posudky, v ktorých posudzovali to isté, ale so značnými rozdielmi svedčí o tom, že pokiaľ navrhovateľ uplatnil v konaní nedoplatkov na spotrebe dodávky služieb v súvislosti s užívaním bytu pri sporovaní množstva dodávky tepla, nesie dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdených skutočností, pričom vyúčtovanie samotné vykazuje pochybnosti, ktorých vyvrátenie je práve na ňom. Pokiaľ aj navrhovateľ namieta, že podklady, z ktorých znalec Ing. Pavlovič vychádzal pri podaní znaleckého posudku súdu predložil, nestalo sa tak, súdu neboli predložené faktúry Trnavskej teplárenskej spoločnosti, ktorými si uplatnila odplatu za dodávku tepla dotknutej výmenníkovej stanice za roky 2001, 2002, 2003, kontrolné listy Západoslovenských vodární a kanalizácií s mesačnými odpočtami spotreby studenej vody pre ohrev TÚV dotknutej výmenníkovej stanice za roky 2001, 2002, 2003, účtovný doklad zúčtovania technologickej vody dopúšťania systému ústredného vykurovania za roky 2001, 2002, 2003, hlásenia od správcov domov napojených na predmetnú výmenníkovú stanicu o spotrebe TÚV, ktorá bola nameraná u jednotlivých končených spotrebiteľov a evidenčné karty pre odbery TÚV pre obytný dom na ul. U. č. X až X (podľa názoru súdu podstatné listinné doklady, nakoľko znalec prezentoval, že podrobil ich kontrole a pri vypracovaní posudku z nich vychádzal, napokon základným údajom pri overovaní správnosti vyfakturovaných množstiev tepla pre ohrev TÚV bolo celkové nakúpené množstvo tepla, ako aj množstvo tepla namerané na merači ÚK, ako aj nahlásená spotreba TÚV u jednotlivých odberateľov, základným údajom pri overovaní správnosti vyfakturovaných množstiev tepla pre ohrev ÚK zas boli údaje z odpočtových kariet), ak aj navrhovateľ odkazuje na predložené výstupy z elektronickej evidencie ako dôkaz o nameraných hodnotách (predložené súdu až po vykonaní znaleckého dokazovania dňa 10.03.2010), nejde o identické podklady s tými, z ktorých vychádzal znalec Ing. Pavlovič, znalkyňa Ing. Trubačová ich nemala k dispozícii vôbec, nakoľko sám navrhovateľ v podaní zo dňa 10.03.2010 uviedol, že jej ponúkol na žiadosť údaje z odpočtových kariet evidované elektronicky, znalkyňa ich však nepotrebovala, nakoľko tie už boli v spise. Navrhovateľ si musí byť vedomí, že ak je v spore má procesnú dôkaznú povinnosť a zaťažuje ho bremeno preukázania svojich tvrdení, musí potom predložiť (tým aj uchovať) dôkazy preukazujúce ich a to nie len znalcovi, resp. spoločnostiam oprávneným vydať príslušný atest, t.j. atestujúcej osobe, ale predovšetkým súdu (tu potom neobstojí ani odkaz, že ide o jeho obchodné tajomstvo). Z uvedených dôvodov súd potom posúdil aj nárok na zaplatenie nedoplatkov z ročných zúčtovaní za roky 2001 a 2002 za nedôvodný, keďže nemohol vychádzať z preukázania správnosti zúčtovaní v časti množstva dodávky tepla. Napokon súd odôvodnil nevykonanie navrhovaného dôkazu navrhovateľom v podobe nariadenia znaleckého dokazovania ohľadne správnosti vyúčtovaní za rok 2003, tým, že jeho vykonanie vzhľadom na konštatovania v odôvodnení tohto rozhodnutia nebolo podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci významné. Predovšetkým navrhovateľ neuplatnil v konaní pohľadávku titulom nároku z ročného vyúčtovania za rok 2003 a pokiaľ by aj nárok uplatnil správne neuniesol by dôkazné bremeno existencie pohľadávky z tohto vyúčtovania pretože nepredložil súdu relevantné podklady podľa uvádzaného vyššie (tu súd poukazuje, že pokiaľ by bol ustálený postup znalca Ing. Pavloviča pri kontrole rozúčtovaní dodávok tepla pre ÚK a ohrev TÚV v rozhodnom období rokov 2001 a 2002 za správny a bol by predložený dokladmi, podľa tohto postupu by sa súd aj bez potreby ďalšieho dokazovania mohol sám dopracovať k preskúmaniu správnosti rozúčtovaní dodávok tepla pre ÚK a ohrev TÚV za rok 2003). Vzhľadom na čiastočné späťvzatie návrhu v časti istiny pohľadávky v sume 57,03 Eur predstavujúcej uplatnené nedoplatky na zálohových platbách za mesiace jún až október 2004, súd konanie v tejto časti so súhlasom odporcov podľa § 96 Občianskeho súdneho poriadku zastavil. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, riadiac sa úvahami popísanými vyššie, nárok navrhovateľa aj v ostatnej časti posúdil ako nedôvodný a nepreukázaný, preto návrh v časti jeho uplatnenia zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania súd odkázal s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku na samostatné rozhodnutie po právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v časti výroku o zamietnutie zvyšnej časti návrhu, t.j. v časti 744,94 Eur a uplatneného poplatku z omeškania odvolanie navrhovateľ a navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako dôvody uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Poukázal na to, že podaním zo dňa 30.10.2012, ktoré bolo súdu doručené na pojednávaní dňa 30.11.2012, presne špecifikoval predmet konania nasledovne: 1. 7.417,- Sk, čo je rozdiel medzi skutočnými nákladmi na poskytnuté služby 39.890,80 Sk zaokrúhlene 39.891,- Sk a skutočne zaplatenými preddavkami v sume 32.474,- Sk za obdobie od 01.01. do 31.12.2001 podľa ročného vyúčtovania za rok 2001. 2. 3.259,- Sk, čo je rozdiel medzi skutočnými nákladmi na poskytnuté služby 39.877,20 Sk zaokrúhlene 39.877,- Sk a skutočne zaplatenými preddavkami v sume 36.618,- Sk za obdobie od 01.01. do 31.12. 2002 podľa ročného vyúčtovania za rok 2002. 3. 11.766,- Sk, čo je rozdiel medzi skutočnými nákladmi na poskytnuté služby 46.892,40 Sk zaokrúhlene 46.892,- Sk a skutočne zaplatenými preddavkami v sume 35.126,- Sk za obdobie od 01.01. do 31.12.2003 podľa ročného vyúčtovania za rok 2003. Spolu nedoplatky na odplate na službách za rok 2001, 2002 a 2003 sú v sume 22.442,- Sk (744,94 Eur). V predmetnom podaní navrhovateľ rozšíril návrh v časti poplatku z omeškania a žiadal o pripustenie zmeny návrhu, ktorého navrhované znenie uviedol tak, že odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne sumu 744,94 Eur, poplatok z omeškania 2,5 promile denne zo sumy 246,20 Eur (7.417,- Sk) od 01.07.2002 do zaplatenia, zo sumy 108,18 Eur (3.259,- Sk) od 01.08.2003 do zaplatenia, zo sumy 390,56 Eur (11.766,- Sk) od 01.08.2004 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi vzniknuté trovy konania. Ďalej poukázal aj na to, že nesúhlasí ani s tým, že pokiaľ súd rozhodoval o nedoplatku zročného vyúčtovania za rok 2001 a 2002 a žalobu v tejto časti zamietol s odôvodnením, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď na výzvu súdu navrhovateľ nepredložil podklady s tým, že tieto doklady tvoria obchodné tajomstvo navrhovateľovi. Ani záver, že navrhovateľ neumožnil tak odstrániť možnosť overenia správnosti údajov v nich, z ktorých vychádzal znalec a tým neumožnil súdu prijať záver o znalcom deklarovaných správností vyúčtovaní za rok 2001, 2002, 2003 rozúčtovaní spotreby tepla neobstojí, pretože vychádza z nesprávnych skutkových zistení. Navrhovateľ nemá vedomosť o výzve súdu na predloženie vyššie uvedených dokladov. Navrhovateľ sám v rámci svojej dôkaznej povinnosti listom zo dňa 10.03.2010 zaujal stanovisko k výpovedi znalkyne Zuzany Trubačovej na pojednávaní dňa 16.12.2009 a k tomuto listu boli predložené doklady, z ktorých navrhovateľ vychádzal pri vyúčtovaniach za roky 2001, 2002 a 2003. Z týchto dokladov súd mohol prekontrolovať údaje uvedené vo vyúčtovaniach a údaje uvedené v znaleckom posudku Ing. Pavloviča. Pokiaľ súd poukazuje na faktúry od Trnavskej teplárenskej spoločnosti a Západoslovenských vodární a kanalizácií, tak z týchto faktúr by súd zistil celkové množstvá nakúpeného tepla a nakúpenej vody pre všetky objekty, t.j. objekty U. X až XX, R. XX až XX, Z. X až X a z týchto faktúr by súd nevedel a nemohol získať vyúčtované spotreby pre byt odporcov. Bez ohľadu na uvedené je názoru, že súd aj v prípade predloženia faktúr od uvedených spoločností by nebol schopný prijať záver o znalcom Ing. Pavlovičom deklarovaných správností vyúčtovaní za rok 2001, 2002 a už vôbec by nebol schopný prekontrolovať znalecký posudok v časti rozúčtovania spotreby tepla na jednotlivé byty, pretože na to nemá odborné znalosti. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že pred vynesením predchádzajúceho rozsudku vo veci súd na prekontrolovanie znaleckého posudku Ing. Pavloviča nariadil ďalšie znalecké dokazovanie znalkyňou Trubačovou, ktorá však vypracovala iba fiktívnu spotrebu tepla, či už na kúrenie alebo na ohrev TÚV. Takže tento znalecký posudok sa nemohol považovať za riadny dôkazný prostriedok v konaní. Zo strany súdu nebolo uložené predložiť súdu uvedené faktúry. Navrhovateľ nepredpokladal, že samosudca chce preveriť znalecký posudok, nakoľko všetky podklady potrebné pre vypracovanie znaleckého posudku boli predložené Ing. Pavlovičovi. Navrhovateľ navrhol nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odboru energetika, tepelné energetické zariadenia, vykurovanie a vykurovacie zariadenia za účelom preverenia správnosti vyúčtovaní dodávky tepla, vodného a stočného za obdobie od 01.01. do 31.12.2003 s tým, že znalecké dokazovanie navrhuje aj pre prípad, že súd ma pochybnosti o správnosti znaleckého posudku znalca Ing. Pavloviča. Z rozsudku je jednoznačné, že súd mal pochybnosti o znaleckom posudku Ing. Pavloviča, čo vyplýva i z toho, že súd sám, aj keď na to nemá odborné znalosti, chcel skúmať znalcom deklarované správnosti vyúčtovaní za rok 2001, 2002 pri rozúčtovaní spotreby tepla. Záverom uviedol, že je nesporné, že odporcovia 1 a 2 užívali byt č. XX na ul. U. X v R. a v súvislosti s bývaním v predmetnom byte využívali aj služby poskytované zo strany navrhovateľa, odplata ktorých je predmetom tohto sporu. Odporcovia nereklamovali rozsah a kvalitu služieb, nereklamovali ani vyúčtovania, pokiaľ tvrdia, že navrhovateľ im na ich požiadanie nepredložil doklady, z ktorých by bolo zrejmé a preukázateľné ako merali fakturačné merače tepla na ÚK a TÚV, toto tvrdenie nie je ničím preukázané. Je pravdou, že splnomocnený zástupca odporcov F. N. takmer denne podáva u navrhovateľ žiadosti o poskytnutie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. a to vždy vo svojom mene. Tieto žiadosti však nijako nesúvisia s predmetným konaním. Odporcovia odvolanie nepodali. K doručenému odvolaniu podali písomné vyjadrenie prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu, ktorý poukázal na to, že znalecký posudok, ktorý vypracoval Ing. Pavlovič je zavádzajúci, nepravdivý, nepreskúmateľný. Ing. Pavlovič sa však k svojmu posudku na súdnom pojednávaní nevedel vyjadriť. Do posudku nedoložil žiadne doklady ani výpočty. Zástupkyňa navrhovateľa potvrdila, že najdôležitejší doklad pre vypracovanie znaleckého posudku prevádzkový denník od VS-17 bol už skartovaný. Medzičasom Ing. Pavlovič, ktorý vypracoval znalecký posudok bol zo zoznamu znalcov vyčiarknutý. K technickým záležitostiam, ktoré uvádza právna zástupkyňa navrhovateľa sa nemieni vyjadrovať, pretože toto vyjadrenie je predložené bez základných znalostí o dokladoch, z ktorých sa vyúčtovanie vyhotovuje. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.) po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti je treba považovať za vecne správny. Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, ktorý vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, pričom preskúmavané rozhodnutie i náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vo veci samej odôvodnil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na správne, podrobné a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozhodnutia, pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonávaných dôkazov, prednesom účastníkov, znaleckého dokazovania, listinných dôkazov, žiadne skutočnosti, ktoré boli v tomto konaní vykonávanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo neopomenul, v hodnotení dôkazov nie je logický rozpor a vec i správne právne posúdil. Z obsahu spisu tak ako to už odvolací súd konštatoval v predchádzajúcom rozhodnutí vyplýva, že: Uznesením zo dňa 30. mája 2006, č.k. 9C/39/2004-190 súd vo veci ustanovil Ing. Petra Pavloviča znalca z odboru energetika odvetvia tepelná energetika, ústredné vykurovanie a vykurovacie zariadenia za znalca a uložil mu znaleckú úlohu, podľa ktorej mal znalec určiť, či vyúčtovanie množstva dodaného tepla na ústredné kúrenie a množstva dodaného tepla na teplú úžitkovú vodu za rok 2001, 2002 a 2003 navrhovateľom pre odporcov 1 a 2 v súvislosti s užívaním bytu č. XX. nachádzajúceho sa v R. na ulici U. X zodpovedá jeho skutočnej spotrebe. Znalec potom vo veci podal dňa 24.11.2006 znalecký posudok č. 2/2006 so záverom, že byt odporcov v rokoch 2001 a 2002 a v januári až v júli 2003 nebol vybavený meračom, ktorý by meral množstvo dodaného tepla pre ÚK a množstvo dodaného tepla pre TÚV. Preto nie je možné určiť, či vyúčtovanie množstva dodaného tepla zodpovedá jeho skutočnej spotrebe. Rozúčtovanie dodávok tepla pre ÚK, pre ohrev TÚV v uvedenom čase podliehalo ustanoveniam prílohy č. 4 Smernice MF SR časť II. ods. 6, kde sa určuje postup výpočtu platieb v bytoch, ktoré nie sú vybavené meradlami spotreby tepla. Absencia spoľahlivého celkového merača tepla vo VS Prednádražie II/1 je vážnym nedostatkom proti transparentnosti merania dodávok tepla, avšak za daných technických okolností bol zvolený postup stanovenia celkovej spotreby tepla vo VS v čase poruchy celkového merača tepla jediný správny, ktorý umožnil nepoškodiť konečného spotrebiteľa. Na základe vyššie uvedeného a vykonaných overení a prepočtov znalec potvrdil, že rozúčtovanie dodávok tepla ÚK a ohrev TÚV za roky 2001 a 2002 pre byt odporcu nachádzajúci sa na ul. U. X je správne a bolo vykonané v súlade s vtedy platnou legislatívou. Čo sa týka obdobia január až júl 2003, znalec vychádzal z priemernej hodnoty celoročného priemeru a to z dôvodu, že mesačné odpisy na bytových vodomeroch TÚV sa v predmetnom období nevykonávali. Vzhľadom na námietky účastníkov k podanému posudku a nakoľko znalec bol medzičasom vyčiarknutý zo zoznamu znalcov, súd uznesením zo dňa 10.11.2008, č.k. 9C/39/2004-400 ustanovil za znalca Zuzanu Trubačovú, znalkyňu z odboru energetika, odvetvia tepelné energetické zariadenia, vykurovanie a vykurovacie zariadenia a opätovne mu uložil tú istú úlohu ako predchádzajúcemu znalcovi, tzn. určiť, či vyúčtovanie množstva dodaného tepla na ústredné kúrenie a množstva dodaného tepla na úžitkovú vodu za rok 2001, 2002 a 2003 navrhovateľom pre odporcov 1 a 2 v súvislosti s užívaním ich bytu na U. X v R. zodpovedá jeho skutočnej spotrebe. Znalkyňa potom vo veci podala znalecký posudok č. 3/2009, v ktorom konštatovala, že dodávateľ tepla bol povinný znížiť cenu tepelnej energie vyjadrenú podľa zásad vecnej regulácie za príslušné obdobie o 10% vzťahovanú k nemeraným dodávkam tepelnej energie. Ďalej konštatovala, že vyúčtovanie za dodávku tepla ÚK a dodávku tepla na ohrev TÚV za rok 2009, ktoré sa nachádza v spisovom materiáli je neplatné, nakoľko nie je podpísané štatutárom Mestského majetku Trnava, Františkánska 16. Fakturačný merač tepla merajúc celkovú spotrebu tepla dodanú do VS Prednádražie bol nepoužiteľný v obchodnom styku, nakoľko z pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou bol značne poruchový a v auguste 2002 a v septembri 2002 bol mimo prevádzky a v období, keď bol funkčný nemeral správne. Obdobné stanovisko zaujala znalkyňa aj k obdobiu roka 2003. Ďalším uznesením zo dňa 29.06.2009, č.k. 9C/39/2004-566 súd uložil znalkyni doplniť znalecký posudok o jednoznačnú odpoveď na zadanú úlohu v zmysle uznesenia súdu, tzn. vyjadriť sa, či vyúčtovanie množstva dodaného tepla na ústredné kúrenie a množstvo dodaného tepla na teplú úžitkovú vodu za rok 2001, 2002 a 2003 navrhovateľom pre odporcov 1 a 2 v súvislosti s užívaním bytu č. XX nachádzajúceho sa v R., U. X, zodpovedá jeho skutočnej spotrebe. V prípade, že nezodpovedá skutočnej spotrebe, nech zároveň určí aká bola skutočná spotreba v rozhodnom období. Podľa záveru dodatku znaleckého posudku rozdiel vo vyúčtovaní navrhovateľom pre odporcov a skutočnou spotrebou množstvom tepla dodaného na ÚK za rok 2001 predstavuje 73,65 Eur, za rok 2002 58,43 Eur, za rok 2003 72,51 Eur a rozdiel vo vyúčtovaní navrhovateľom a množstvom dodaného tepla na teplú úžitkovú vodu (TÚV) predstavuje za rok 2001 106,09 Eur, za rok 2002 102,52 Eur a za rok 2003 79,37 Eur. Na pojednávaní dňa 16.12.2009 súd prvého stupňa potom znalkyňu k podanému znaleckému posudku a jeho dodatku podrobne vypočul. Obstojí argumentácia odvolateľa, že písomným podaním zo dňa 30.10.2012 požiadal o pripustenie zmeny návrhu, ktorú zmenu súd pripustil uznesením zo dňa 13.12.2012, č.k. 9C/39/2004-816 a tak predmetom konania sa stal návrh na rozsudku, ktorým by súd uložil odporcom 1 a 2 povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne poplatok z omeškania vo výške 2,5 promile denne zo sumy 246,20 Eur od 01.07.2002 do zaplatenia, zo sumy 108,18 Eur od 01.08.2003 do zaplatenia, zo sumy 390,56 Eur od 01.08.2004 do zaplatenia a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Podľa názoru odvolacieho súdu obstojí zamietnutie návrhu súdu vo zvyšnej časti návrhu po jeho čiastočnom späťvzatí z dôvodu, že sa súdu nepodarilo podriadiť kontrole hodnovernosť podkladov predložených znalcovi, navrhovateľ ich súdu nepredložil a neumožnil tak odstrániť pochybnosti o dôvodnosti uplatnených nárokov plynúcich z vyúčtovaní za roky 2001, 2002, 2003 pri rozúčtovaní spotreby tepla a teda navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdených skutočností i keď dokazovanie súd nezameral na správnosť rozúčtovania spotreby tepla, ale na zistenie skutočnej spotreby odporcov, za týmto účelom nariadil i obidve znalecké dokazovania a to za sebou dvomi znalcami z rovnakého odboru a so zadaním rovnakej znaleckej úlohy. Znalecké posudky boli podané s ich odlišnými závermi, bez zodpovedania rozhodujúcej otázky pre rozhodnutie súdu, pre nedostatok podkladov k znaleckému dokazovaniu. Naopak neobstojí výtka odvolateľa, že súd ho nevyzval na doloženie podkladov. Po nariadení znaleckého dokazovania totiž účastníci sa majú riadiť pokynmi znalca, spolupracovať s ním a na jeho žiadosť predkladať podklady potrebné k vykonaniu nariadeného dokazovania. V zmysle § 120 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (ods. 1). Súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Zásadne nevykoná dôkazy, ktoré nemajú význam pre vec samú, alebo ktoré by potvrdzovali len zhodné tvrdenia účastníkov (§ 120 ods. 3). O nevykonaní dôkazov súd rozhodne uznesením a vysvetlí svoje rozhodnutie aj v rozhodnutí o veci samej, spravidla v rozsudku. Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. O.s.p. nedefinuje, čo má byť dokazovaním. Iba ustanovuje najzákladnejšie pravidlá, ako má dokazovane vyzerať a demonštratívne vymenúva a rámcovo upravuje najbežnejšie dôkazné prostriedky, čím ponecháva súdu značnú mieru voľnosti, akým spôsobom zadovážiť fakty (§ 125 O.s.p.). Dokazovanie je právom a procesnými zvyklosťami upravený postup súdu a účastníkov, účelom ktorého je získanie poznatkov dôležitých pre meritórne či iné rozhodnutie súdu alebo ďalší procesný postup súdu a účastníkov. Súd môže získať pre rozhodnutie alebo pre svoj ďalší procesný postup podstatné poznatky aj inak, ako dokazovaním, pokiaľ to ustanovuje zákon. Účelom procesného práva je poskytovať ochranu skutočnému, nie fiktívnemu a možno aj neexistujúcemu subjektívnemu hmotnému právu; materiálnu pravdu nemožno celkom odmietnuť s tým, že sa aj tak nedá zistiť. Je totiž možné sa jej aspoň priblížiť. Novodobá procesná teória (ale aj prax) vychádza z predpokladu, že súd nezisťuje pravdu za každú cenu. Je vecou strán sporu, aby tvrdili a preukazovali fakty podstatné pre rozhodnutie. Účastníci musia svoje podania a prednesy formulovať tak, aby spĺňali požiadavky úplnosti a určitosti. Navrhovateľ je povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré jeho právo navodzujú a na odporcovi je, aby tvrdil a preukázal okolnosti, ktoré právo navrhovateľa vylučujú. V zmysle § 127 O.s.p., ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vyslúchne; znalcovi môže tiež uložiť, aby posudok vypracoval písomne. Ak je ustanovených niekoľko znalcov, môžu podať spoločný posudok. Namiesto výsluchu znalca môže sa súd v odôvodnených prípadoch uspokojiť s písomným posudkom znalca (ods. 1). Znalecký posudok možno dať preskúmať aj inému znalcovi, vedeckému ústavu alebo inej inštitúcii (ods. 2). Hodnotenie dôkazov (§ 132 O.s.p.) je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu, pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov. I keď má znalecké dokazovanie špecifický charakter a zvláštne postavenie medzi dôkaznými prostriedkami, zostáva jedným z možných dôkazov. Tak, ako ostatné dôkazy, i znalecký posudok musí súd podrobiť hodnoteniu. Súd hodnotí znalecký posudok ako každý iný dôkaz. Faktické (nie právne) obmedzenie spočíva v tom, že súd nie je spôsobilý hodnotiť odborné závery znalca z hľadiska ich vecnej správnosti. Na to musí aplikovať § 127 ods. 2. Podstata hodnotenia znaleckého posudku spočíva v tom, že súd vezme do úvahy komplexnosť posudku, úplnosť odpovedí, vzťah posudku k iným vo veci vykonaným dôkazom a napokon vychádza aj zo zásad správneho formálno-logického uvažovania. Posudok preto musí v sebe spojovať vysokú odbornosť so zrozumiteľnosťou slovného vyjadrenia záverov a postupu, akým k nemu dospel, aby súd, prípadne iný orgán, pre ktorý je posudok určený, bol schopný pochopiť jeho dôkazný význam, aj keď sám nemá odborné vedomosti. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť (po ich vykonaní a vyhodnotení) ako nepoužiteľné zdroje informácií vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie účastníka. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. O taký prípad sa jedná v predmetnom prípade. Odvolacím súdom neboli zistené žiadne nedostatky týkajúce sa podmienok konania ani vady konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, účastníci boli riadne poučení súdom prvého stupňa podľa § 120 ods. 4 O.s.p.. K vykonanému znaleckému dokazovaniu je potrebné uviesť, že v danom prípade súd mal snahu za pomoci znalcov nariadením znaleckého dokazovania ozrejmiť a preskúmať správnosť a výšku uplatnenej pohľadávky, vyplývajúcej podľa tvrdenia navrhovateľa v neplnení si platobných povinností odporcov vo vzťahu k užívaniu bytu v správe navrhovateľa. Vzhľadom na výsledky vykonaných dokazovaní , záver týchto dokazovaní nedal súdu spoľahlivý podklad pre rozhodnutie o uplatnenom návrhu. Okrem toho odvolací súd poznamenáva, že predmetný spor sa vedie od roku 2004, vzhľadom na predmet konania čo sa týka istiny, jej výška aktuálne nedosahuje ani výšku 1.000,- Eur, tzn. že sa jedná „o drobný spor“, preto aj s prihliadnutím na zásadu hospodárnosti konania ako rozhodujúceho hľadiska, odvolací súd sa stotožnil aj s odôvodnením súdu prvého stupňa, prečo vo veci nevykonal ďalšie znalecké dokazovanie, prípadne iné dôkazy. Vo vzťahu k námietkam navrhovateľa týkajúcich sa postupu súdu v predmetnom konaní, odvolací súd uvádza, že návrhy na doplnenie dokazovania súd prvého stupňa neakceptoval , nakoľko ich nepovažoval za potrebné vykonať, vzhľadom na predmet uplatneného nároku a výsledky vykonaného dokazovania, s čím sa odvolací súd stotožňuje. Vzhľadom na uvedené, pokiaľ súd prvého stupňa návrh v zostávajúcej časti ohľadne sumy 744,94 Eur s príslušenstvom zamietol, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. Nakoľko o trovách konania súd prvého stupňa nerozhodol, o trovách aj tohto odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd postupom podľa § 151 ods. 4 O.s.p.. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.