Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 43Sd/52/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200327 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2014200327.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred samosudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci navrhovateľky: O. Z., nar. X.X.XXXX, bytom R., E. XX proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.3.2014 takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.3.2014 podľa § 250j ods. 2 písm. d) a e) O.s.p. z r u š u j e a vec jej vracia na ďalšie konanie. Navrhovateľke súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.3.2014 odporkyňa podľa § 60, § 65 ods. 2, § 255 a § 274 ods. 1 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákona o sociálnom poistení) a § 21, § 174 zák.č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení zamietla žiadosť navrhovateľky o zmenu sumy starobného dôchodku. V odôvodnení rozhodnutia bolo konštatované, že na vznik nároku na starobný dôchodok a pre jeho výšku bola navrhovateľke zhodnotená doba služobného pomeru v policajnom zbore od 1.7.1970 do 31.10.1986 v II. kategórii funkcií, t.j. celkom 16 rokov a 127 dní a vzhľadom k tomu, že nezískala potrebnú dobu v I. alebo II. kategórií funkcií, nesplnila podmienky uvedené v § 21 a § 174 zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení, ktoré umožňovalo priznať starobný dôchodok pri dovŕšení nižšieho veku, t.j. 56, 57, 58 a 59 rokov aj občanom, ktorí nezískali dobu zamestnania zaradeného do I. pracovnej kategórie alebo do I. a II. kategórie funkcií v rozsahu uvedenom v § 21 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení. Vzhľadom k tomu, že nebolo preukázané splnenie požadovanej podmienky, nárok na zníženie dôchodkového veku navrhovateľke nevznikol, nakoľko podľa § 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok je, že zamestnanie I. pracovnej kategórie alebo služba I. alebo II. kategórie funkcií trvali k 31. decembru 1999. Navrhovateľka podala voči tomuto rozhodnutiu odvolanie, doručené odporkyni dňa 16.4.2014, pričom namietala, že nežiadala o ďalší starobný dôchodok, ale žiadala prehodnotiť starobný dôchodok s prihliadnutím na odpracované kategórie. Poukázala na to, že odporkyňa vec nesprávne právne posúdila, nakoľko v danom prípade neaplikovala ust. § 174 ods. 1 písm. d) zákona o sociálnom zabezpečení napriek tomu, že spĺňa podmienky uvedené v tomto ustanovení. Uviedla, že odpracovala 25 rokov, pričom 25 rokov poistenia sa rozumie súčet dôb poistenia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a zároveň dosiahla vek 59 rokov, a teda vykonávala viac ako 15 rokov službu v II. kategórii funkcií, čo potvrdilo aj Ministerstvo vnútra SR vo svojom oznámení údajov na účely konania o dôchodkovej dávke v bode 6 ako dobu služobného pomeru zaradenú do I. a II. kategórie funkcií v období od 1.7.1970 do 31.10.1986, II. kategórií funkcií, ako dobu služobného pomeru v policajnom zbore. Súčasne namietala, že rozhodnutie odporkyne je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a že konanie je postihnuté vadou, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Poukázala na to, že odporkyňa sa nevysporiadala so všetkými okolnosťami tvrdenými navrhovateľkou ako aj s predloženými listinnými dokladmi pripojenými k jej žiadosti. Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 12.5.2014 žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Poukázala na to, že podľa potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. SPOÚ-OSZ-39 394-52/2014-VZ z 20.1.2014 bol navrhovateľke od 5.12.2004 priznaný výsluhový dôchodok, pričom pre nárok na výsluhový dôchodok bolo navrhovateľke zhodnotené obdobie od 1.7.1970 do 31.10.1986 v II. pracovnej kategórii. V tejto súvislosti konštatovala, že navrhovateľka v zamestnaní zaradenom do II. kategórií funkcií získala iba 16 rokov a 127 dní a z dôvodu, že jej služobný pomer netrval k 31. decembru 1999, nevznikol jej nárok na znížený dôchodkový vek. V tejto súvislosti poukázala na to, že predpokladom skoršieho vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 174 ods. 1 je teda nie len získanie zamestnania v preferovanej kategórii v potrebnom rozsahu, ale aj to, že takéto zamestnanie bolo vykonávané k 31.12.1999. Uvedené je v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vyslovenom v rozsudku č. 9So/62/2009 zo dňa 27.10.2009 a rozsudku č. 9So/88/2011 zo dňa 25.4.2012. V súvislosti s námietkou navrhovateľky, že s osobitného systému poberá výsluhový dôchodok a nie starobný dôchodok ako je uvedené v rozhodnutí uviedla, že ide o písaciu chybu. Za tohto stavu žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie na pojednávaní podľa § 244 ods. 1,2 a 3 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 1,2 O.s.p. a dospel k záveru, že podanie opravného prostriedku navrhovateľkou je dôvodné. V danom prípade súd na pojednávaní nariadenom na deň 11.11.2014 konal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľky, postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p., nakoľko táto sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnila. Na pojednávaní konanom dňa 11.11.2014 poverená zástupkyňa odporkyne sa v plnom rozsahu pridržiavala dôvodov uvedených v písomnom vyjadrení zo dňa 12.5.2014 a v podstate tieto zopakovala. Podľa § 274 ods. 1 zák.č.461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1) Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. Podľa § 21 ods. 1 zák. č.100/1988 Zb.. o sociálnom zabezpečení Podmienky nároku na starobný dôchodok (1) Občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo e) 60 rokov. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 334/2011 Z.z. obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu alebo im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V súvislosti s predmetnou vecou je potrebné predovšetkým uviesť, že ust. § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zakotvuje zásadu zachovania získaných nárokov, rešpektujúc predchádzajúcu právnu úpravu (zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov), podľa ktorej sa nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie zachovávajú do 31. decembra 2023. Z tohto dôvodu pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok z titulu výkonu zamestnaní zaradených do zvýhodnenej pracovnej kategórie nie je možné pre navrhovateľku stanoviť iné (menej výhodné) podmienky, ako boli stanovené predchádzajúcou úpravou. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi riadne zohľadnené pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutým veku alebo nepriaznivým zdravotným stavom, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho zabezpečenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia (zák.č. 328/2002 Z.z.) neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca bez zohľadnenia kategórie funkcií a bez zohľadnenia dôb poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky započítavajú doby služby v policajnom zbore v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. Znamená to, že nároky poistencov vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. a II. kategórie funkcií sa podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení priznávajú do 31. decembra 2023 aj tým poistencom, ktorým bol priznaný príspevok za službu alebo výsluhový príspevok, ktoré sa podľa zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom zabezpečení vojakov v znení neskorších predpisov a zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov považujú za výsluhový dôchodok a tiež poistencom, ktorým bol priznaný výsluhový dôchodok. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody, poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Postup, pri ktorom sa príslušníkom policajného zboru v prípade vzniku nároku na výsluhovú dávku vo všeobecnom systéme nehodnotia všetky doby poistenia, však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov policajného zboru do osobitného systému, nemala za cieľ. Svedčí o tom aj znenie § 274 zákona o sociálnom poistení, upravujúce zachovanie nárokov, vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií (I. a II. kategórie funkcií). Znamená to, že v prípade navrhovateľky, ktorej bol priznaný výsluhový dôchodok, je potrebné na vznik nároku na dôchodkovú dávku a určenie sumy dôchodkovej dávky podľa všeobecných právnych predpisov o sociálnom poistení zohľadniť dobu služby zaradenú do I. alebo II. kategórie funkcií v súlade s ust. § 274 zákona o sociálnom poistení a ustáleným právnym názorom Najvyššieho súdu SR vyjadreným v rozsudku č. 9So/138/2011 z 22.8.2012. Z vyššie uvedeného vyplýva, že odporkyňa v preskúmavanom rozhodnutí nesprávne právne posúdila uplatnený nárok o prehodnotenie starobného dôchodku navrhovateľky od 5.12.2014, keď nezhodnotila navrhovateľke doby služby policajta v I. a II. kategórií funkcií, pričom podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu SR uverejneného v Zbierke Stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR v rozhodnutí pod č. R110/2011 doba služby, za ktorú bol poistencovi priznaný príspevok, je obdobím dôchodkového poistenia, pretože takáto doba služby nezaložila (nemohla založiť) nárok na priznanie výsluhového dôchodku, ak poistencovi bol priznaný príspevok, ktorý sa len považuje za výsluhový dôchodok, a to aj v súlade s ust. § 255 ods. 1 a 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z.z. . V ďalšom konaní bude preto úlohou odporkyne pre posúdenie nároku na výsluhový dôchodok navrhovateľky zohľadniť aj obdobie služby I. a II. kategórii funkcií. Iný postup by bol v priamom rozpore so zámerom zákonodarcu zabezpečiť vojakom a policajtom vyššiu úroveň ich zabezpečenia v starobe za dobu výkonu ich služby (zák.č. 328/2002 Z.z.) a táto kategória poistencov v systéme vnútroštátnych poisťovacích a zabezpečovacích systémov by bola znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia na Slovensku, dokonca by s ňou odporkyňa zaobchádzala horšie, ako s poistencami poistenými v zahraničí, u ktorých o takomto krátení dôchodkov ani ona nemá pochybnosti. Okrem vyššie spomínaného nesprávneho právneho posúdenia veci súd tiež dospel k záveru, že správny orgán nedostatočne zdôvodnil, z akých skutkových okolností vychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia a preto súd toto rozhodnutie zrušil ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Odporkyni boli už známe skutočnosti v čase podania jej žiadosti ako aj jej námietky, pričom odporkyňa tieto skutočnosti a tvrdenia navrhovateľky dostatočným spôsobom nevyhodnotila vo svojom rozhodnutí a ani sa relevantným spôsobom s nimi nevysporiadala. S poukazom na ust. § 47 ods. 3 možno preto konštatovať, že rozhodnutie nespĺňa požiadavky tohto ustanovenia, pretože odôvodnenie je dôležitou obsahovou náležitosťou každého rozhodnutia. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania posilňovať dôveru občanov v správnosť rozhodovania, aby prijaté rozhodnutia fyzické a právnické osoby viedli k dobrovoľnému plneniu povinností. Krajský súd preto rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27.3.2014 podľa § 250j ods. 2 písm. d) a e) O.s.p. zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.