Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/22/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2106226979 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2106226979.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič v právnej veci navrhovateľa: AB Contact, s.r.o., Kukučínova 8, Piešťany, IČO: 36 257 753, zastúpený advokátom: Mgr. Andrej Bartovic, Piešťany, Kukučínova 8, proti odporcovi: M. R., nar. XX.XX.XXXX, C. X. B. XXX/XX, J., zastúpený advokátkou: JUDr. Daniela Mašanová, Námestie Slobody 18, Piešťany, o zaplatenie 4.740,09 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 6C 268/2008-196 zo dňa 08. novembra 2013, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.740,09 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne z dlžnej sumy od 24.10.2006 do zaplatenia a náhradu iných trov konania v sume 284,47 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii § 774, 775, 778, § 43a ods. 1, 43c ods. 1, 48 ods. 1, 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vecne odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená ústna dohoda o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti, predmetom ktorej bol záväzok navrhovateľa vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby odporca mal príležitosť uzavrieť s treťou osobou kúpnu zmluvu, na základe ktorej dôjde k zmene vlastníctva k nehnuteľnosti a odporca sa zaviazal zaplatiť za to navrhovateľovi odmenu vo výške 3% z ceny, za ktorú sa nehnuteľnosť predá + príslušnú DPH. Skutočnosť, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu sprostredkovateľskej zmluvy potvrdzuje i sám odporca, keď pripustil, že oslovil navrhovateľa s tým, aby mu sprostredkoval predaj nehnuteľnosti. Zároveň odporca potvrdil, že k ohliadke predmetnej nehnuteľnosti došlo fyzicky za účasti oboch, čím preukázal, že jeho návrh smeroval k uzatvoreniu zmluvy, bol výslovný a urobený s vážnym úmyslom a tiež bol adresný, pričom bolo z neho zrejmé, že hodlá byť návrhom v prípade jeho prijatia navrhovateľom viazaný. Predmetná dohoda obsahovala všetky náležitostí sprostredkovateľskej zmluvy v zmysle § 774 OZ, a to: a) určenie zmluvných strán, keď navrhovateľ vystupuje ako sprostredkovateľ a odporca ako záujemca, b) predmet, ktorým je sprostredkovanie, obstaranie, nájdenie tretej osoby, teda záujemcu o kúpu nehnuteľnosti, čo mal súd preukázané svedeckými výpoveďami Ing. T. C., M. O. a JUDr. W. S. Q. a c) odmena, ktorej výška bola 3%+DPH z kúpnej ceny, čo bolo potvrdené svedeckými výpoveďami svedkov M. O. a JUDr. W. S. Q.. Napriek tvrdeniu odporcu, že na výške provízie sa s navrhovateľom nedohodol, možno vyvodiť záver, že k uzatvoreniu ústnej dohody došlo aj s poukazom na odporcovo vyjadrenie v súvislosti s priebehom ohliadky nehnuteľnosti so záujemcom z Belgicka a následným postupom, keď pripustil, že sa s navrhovateľom dohodol na termíne jedného mesiaca, počas ktorého sa zrealizuje prevod vlastníctva nehnuteľnosti na záujemcu z Belgicka. Napokon odporca svojím tvrdením v odvolaní, že od zmluvy odstúpil, priznal a potvrdil, že k jej uzavretiu došlo. Súd mal jednoznačne preukázané, že podmienka obstarania uzavretia zmluvy o predaji nehnuteľnosti pre odporcu bola splnená, keď navrhovateľ potom, ako zaradil do svojej ponuky v rámci inzercie predmetnú nehnuteľnosť, zoznámil odporcu s Ing. T. C., ktorému napokon nehnuteľnosť predal bez vedomia navrhovateľa. Navrhovateľovi teda patrí odmena, pretože jeho pričinením došlo k predaju nehnuteľnosti, pričom odporca svoje tvrdenie, že si záujemcu o kúpu nehnuteľnosti našiel sám nijako nepreukázal, naopak toto tvrdenie je vyvrátené svedeckými výpoveďami a najmä výpoveďou Ing. T. C., ktorý potvrdil, že o predaji nehnuteľnosti sa dozvedel z internetovej inzercie navrhovateľa a odporcu nepoznal. Porovnajúc obsah písomných vyjadrení odporcu s výpoveďami, možno konštatovať ich rozporuplnosť, pretože v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 06.06.2008 potvrdil, že pri ohliadke nehnuteľnosti hovoril s navrhovateľom o dôvode predaja, o sume a v prípade provízie sa dohodli, že potom ako sa nájde kupujúci spíšu zmluvu a po ohliadke so záujemcom z Belgicka sa dohodli na podmienkach a spôsobe predaja. Uviedol, že ho kontaktovala pani C., avšak na pojednávaní dňa 07.07.2009 tvrdil, že ho kontaktoval pán C., pričom v odvolaní zo dňa 13.01.2010 uviedol, že pána C. oslovil on. V písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 05.11.2008 poprel uzavretie zmluvy tvrdiac, že nehnuteľnosť predal sám bez pričinenia navrhovateľa, s ktorým mal záujem dohodnúť si spôsob predaja písomne, čo mu nebolo umožnené. Vo výpovedi na pojednávaní dňa 07.07.2009 uviedol, že neuzavrel s navrhovateľom žiadnu zmluvu ani ústnu, ani písomnú, avšak sa dohodli, že navrhovateľ pre neho zabezpečí predaj pozemku pre Belgičana. Ďalej uviedol, že si s navrhovateľom nedohodli žiadnu odmenu, ale potvrdil, že v prípade predaja, by sa navrhovateľovi revanžoval. Po týchto vyjadreniach, v ktorých poprel uzavretie zmluvy, v odvolaní uviedol, že od zmluvy odstúpil. Právna zástupkyňa odporcu nevedela uviesť konkrétny termín odstúpenia od zmluvy zo strany odporcu, keď uviedla, že odporca pri niektorom telefonickom kontakte s navrhovateľom mu oznámil, že končí s predajom a bude záujemcu hľadať sám. Vzhľadom na uvedené rozporuplné vyjadrenia odporcu je spochybnená ich hodnovernosť a pravdivosť. Tvrdenie odporcu, že odstúpil od zmluvy nebolo v konaní preukázané, pričom podmienkou odstúpenia od zmluvy je existencia niektorého z právnych dôvodov uvedených v § 48 ods. 1 OZ. Nakoľko si zmluvné strany, teda navrhovateľ a odporca nedohodli možnosť odstúpenia od sprostredkovateľskej zmluvy a zákon takúto možnosť nezakotvuje, nebolo možné na takéto tvrdenie odporcu prihliadať, preto sa ním súd ďalej nezaoberal a odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi sumu 4.740,09 eur, čo je suma zodpovedajúca odmene vo výške 3% z dohodnutej kúpnej ceny nehnuteľnosti vrátane 19 % DPH. Nakoľko sa odporca dostal do omeškania so zaplatením dlžnej sumy, navrhovateľovi vznikol nárok na úroky z omeškania vo výške 9,5% ročne, teda dvojnásobok základnej úrokovej sadzby NBS stanovenej v rozhodnom čase na 4,74% ročne, čo je v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. Odporca sa do omeškania dostal od 24.10.2006, teda dňom nasledujúcim po dni splatnosti faktúry č. 23/2006, vystavenej dňa 16.10.2006. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 284,47 eur. Pokiaľ ide o uplatňované trovy právneho zastúpenia, súd právnemu zástupcovi navrhovateľa ich náhradu nepriznal, nakoľko tieto náklady považuje za neúčelné po zistení, že právny zástupca ako súčasne jeden z konateľov navrhovateľa a teda jeho štatutárny orgán je plne spôsobilý a schopný zastupovať navrhovateľa bez toho, aby na to splnomocnil svoju advokátsku kanceláriu. Takéto správanie považuje súd za zneužitie práva na právne zastúpenie a vzniknuté trovy nemožno považovať za účelné a hospodárne. Pokiaľ teda navrhovateľ splnomocnil na zastupovanie svoju advokátsku kanceláriu, konal v rozpore so zásadou účelnosti a hospodárnosti vynaložených trov a právo na ich náhradu mu neprináleží. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie odporca prostredníctvom právnej zástupkyne a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamieta a prizná odporcovi náhradu trov konania. Napadnutý rozsudok považuje odvolateľ za nesprávny, prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.), taktiež rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.). V predmetnej veci ani po doplnenom dokazovaní navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a odvolateľ tvrdí, že nebolo preukázané, že medzi ním a navrhovateľom bola uzavretá platná zmluva o sprostredkovaní. S navrhovateľom sa nedohodol na žiadnych presných podmienkach, nebola dohodnutá presne suma, za akú sa má nehnuteľnosť predávať a vôbec sa nehovorilo ani o výške odmeny v prípade odpredaja nehnuteľnosti. V tejto súvislosti poukázal na to, že aj navrhovateľ vo svojich výpovediach uvádzal raz, že nehnuteľnosti sa mali predávať za 4.000.000,- Sk, raz za 4.200.000,- Sk a tieto nezrovnalosti boli potvrdené aj výpoveďou svedka C.. Tieto skutočnosti odvolateľ uvádza preto, že nebol s navrhovateľom dohodnutý na presných podmienkach zmluvy o sprostredkovaní a to ani na výške za akú sa má nehnuteľnosť predávať ani na provízii. O výške provízii sa dozvedel až potom ako obdržal od navrhovateľa faktúru, v ktorej ho vyzval na zaplatenie odmeny. O skutočnosti, že navrhovateľ mení výpovede ohľadom dohody o provízii svedčí aj výpoveď navrhovateľa zo dňa 06.11.2008, v ktorej uvádzal, že ide o 3%-nú províziu, ktorá je obvyklá v oblasti predaja nehnuteľnosti v lokalite Piešťan a okolia. Zmluva bola uzavretá ústne, ale navrhovateľ požadovanú výšku provízie vie preukázať tým spôsobom, že súdu predložil potvrdenie z realitných kancelárii svedčiace o provízii za sprostredkovanie predaja nehnuteľnosti. Poukázal na rozdielne výpovede navrhovateľa, keď na pojednávaní dňa 12.06.2008 uvádzal, že odmena bola dohodnutá na 3% z kúpnej ceny plus DPH a neskôr navrhovateľ uvádzal, že keď prišiel odporca do kancelárie navrhovateľa tu navrhovateľ údajne mal oznámiť o podmienkach za akých sa uskutoční predaj nehnuteľnosti a mal mu oznámiť výšku odmeny 4% plus DPH. Ohliadku, teda odfotenie sa zrealizovalo za prítomnosti nejakého pána z realitnej kancelárie, ale nebol to navrhovateľ ani p. O. a na ohliadke niekedy v lete roku 2006 bol odporca, navrhovateľ a záujemca. Teda tam nebola žiadna žena z realitnej kancelárie navrhovateľa. Zároveň odvolateľ poukázal na to, že po zrušení veci odvolacím súdom sa objavila svedkyňa JUDr. W. S. Q., ktorá aj napriek odstupu času si pamätala na najzávažnejšie momenty ohľadom osoby odporcu, že bola priamo zainteresovaná v minulosti na sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti, pamätala si na údajný rozhovor s navrhovateľom, pričom táto svedkyňa tvrdí aj to, že bola na ohliadke so záujemcom I. ako tlmočníčka, kde sa mal odporca vyjadrovať k cene i k provízii voči záujemcovi I.. Vo vzťahu k tejto svedkyne odvolateľ tvrdí, že o tejto osobe nič nevie, svedkyňu nepozná, na ohliadke s p. I. nepotreboval tlmočníka, pretože sa dohováral nemecky a tento jazyk ovláda. Svedecké výpovede svedkyne JUDr. S. Q. a doplnenú svedeckú výpoveď O., nepovažuje odvolateľ za dôveryhodné, sú umelo vykonštruované a nezakladajú sa na pravde. Skutočnosti, ktoré svedok vypovedal na pojednávaní 08.11.2003 považuje odvolateľ za umelo dotvorenú výpoveď za účelom napomôcť navrhovateľovi. Tento svedok v predchádzajúcich výpovediach sa ani raz nezmienil o výške provízie, ale po siedmych rokoch si detailne spomína na všetky podmienky, za ktorých sa mala nehnuteľnosť odpredávať. Navrhovateľ odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril a navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil z dôvodu vecnej správnosti. Rozsudok považuje navrhovateľ za správny, prvostupňový súd sa dôkladne zaoberal všetkými predloženými dôkazmi na základe čoho dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec posúdil po právnej stránke správne. V odvolaní odporca neuvádza žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by sa potreboval navrhovateľ osobitne vyjadriť, nakoľko všetko relevantné uviedol počas konania na súde prvého stupňa. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku (§ 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky na jeho potvrdenie v zmysle § 219 O.s.p. Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie navrhovateľom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p., odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. V zmysle § 132 Občianskeho súdneho poriadku dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivosti prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov. Odvolací súd zhodne s prvostupňovým dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného dokazovania každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bolo v konaní dostatočným spôsobom preukázané, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu dôvodný. Z obsahu spisu vyplýva, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená ústna dohoda o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti. Predmetom dohody bol záväzok navrhovateľa vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby odporca mal príležitosť uzavrieť s treťou osobou kúpnu zmluvu, na základe ktorej dôjde k zmene vlastníctva k nehnuteľnosti a odporca sa zaviazal zaplatiť za to navrhovateľovi odmenu vo výške 3% z ceny, za ktorú sa nehnuteľnosť predá + príslušnú DPH. Súd mal jednoznačne preukázané, že podmienka obstarania uzavretia zmluvy o predaji nehnuteľnosti pre odporcu bola splnená, keď navrhovateľ potom, ako zaradil do svojej ponuky v rámci inzercie predmetnú nehnuteľnosť, zoznámil odporcu s Ing. T. C., ktorému napokon nehnuteľnosť predal bez vedomia navrhovateľa. Navrhovateľovi patrí odmena, pretože jeho pričinením došlo k predaju nehnuteľnosti, pričom odporca svoje tvrdenie, že si záujemcu o kúpu nehnuteľnosti našiel sám, nepreukázal, naopak tvrdenia odporcu boli vyvrátené svedeckými výpoveďami a najmä výpoveďou Ing. T. C., ktorý potvrdil, že o predaji nehnuteľnosti sa dozvedel z internetovej inzercie navrhovateľa a odporcu nepoznal. Predmetná dohoda o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti obsahovala všetky náležitostí sprostredkovateľskej zmluvy v zmysle § 774 Občianskeho zákonníka a to: a) určenie zmluvných strán, keď navrhovateľ vystupuje ako sprostredkovateľ a odporca ako záujemca, b) predmet, ktorým je sprostredkovanie, obstaranie, nájdenie tretej osoby, teda záujemcu o kúpu nehnuteľnosti, čo mal súd preukázané svedeckými výpoveďami Ing. T. C., M. O. a JUDr. W. S. Q. a c) odmena, ktorej výška bola 3%+DPH z kúpnej ceny, čo bolo potvrdené svedeckými výpoveďami svedkov M. O. a JUDr. W. S. Q.. Odporca svoju obranu založil na tom, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že medzi účastníkmi bola uzavretá platná zmluva o sprostredkovaní. Odporca tvrdí, že s navrhovateľom sa nedohodol na žiadnych presných podmienkach, nebola dohodnutá presne suma, za akú sa má nehnuteľnosť predávať a vôbec sa nehovorilo ani o výške odmeny v prípade odpredaja nehnuteľnosti. V zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie veci. Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu, zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. V občianskom súdnom konaní každý účastník má nielen povinnosť tvrdenia, ale aj povinnosť poskytnúť na svoje tvrdenia dôkazy (§ 120 O.s.p.). Dôkazné bremeno preukázať svoje tvrdenia pritom spočíva na tom účastníkovi, ktorý určitú skutočnosť tvrdí a ktorý z tejto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivejšie dôsledky v konaní. Skutočnosť, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu sprostredkovateľskej zmluvy potvrdil i odvolateľ, keď pripustil, že oslovil navrhovateľa s tým, aby mu sprostredkoval predaj nehnuteľnosti a potvrdil, že k ohliadke predmetnej nehnuteľnosti došlo fyzicky za účasti oboch, čím preukázal, že jeho návrh smeroval k uzatvoreniu zmluvy, bol výslovný a urobený s vážnym úmyslom a tiež bol adresný, pričom bolo z neho zrejmé, že hodlá byť návrhom v prípade jeho prijatia navrhovateľom viazaný. Napriek tvrdeniu odporcu, že na výške provízie sa s navrhovateľom nedohodol, možno vyvodiť záver, že k uzatvoreniu ústnej dohody došlo aj s poukazom na odporcovo vyjadrenie v súvislosti s priebehom ohliadky nehnuteľnosti so záujemcom z Belgicka a následným postupom, keď pripustil, že sa s navrhovateľom dohodol na termíne jedného mesiaca, počas ktorého sa zrealizuje prevod vlastníctva nehnuteľnosti na záujemcu z Belgicka. Napokon odporca v odvolaní tvrdí, že od zmluvy odstúpil, priznal a potvrdil, že k jej uzavretiu došlo. Odvolateľ spochybňuje svedecké výpovede svedkyne JUDr. S. Q. a doplnenú svedeckú výpoveď O., odvolateľ ich nepovažuje dôveryhodné, sú umelo vykonštruované a nezakladajú sa na pravde. Svedeckými výpoveďami mal súd preukázané sprostredkovanie, obstaranie, nájdenie tretej osoby, teda záujemcu o kúpu nehnuteľnosti a výšku odmeny 3%+DPH z kúpnej ceny. Z obsahu spisu nevyplýva, že odvolateľ priamo pri výsluchu svedkov namietal ich dôveryhodnosť, svedkovia boli pred začatím výsluchu riadne poučení a výpovede svedkov ako priame dôkazy boli súdom prvého stupňa správne vyhodnotené pri zhrnutí dôkaznej situácie. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 O.s.p. napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, vrátane rovnako vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania, potvrdil. V odvolacom konaní plne úspešnému navrhovateľovi vzniklo podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešnému odporcovi. Navrhovateľ si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, preto mu ich náhrada priznaná nebola. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.