Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21Cob/32/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108217893 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2108217893.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu A-Z Autocentrum, s.r.o., Trstínska 10, Trnava, zastúpeného advokátkou JUDr. Katarínou Bajovou, Hlavná 25, Trnava proti žalovanému E. Y., bytom U. XXX, zastúpenému advokátom JUDr. Petrom Krivákom, Gajova 13, Bratislava, o zaplatenie 16.065,86 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 15Cb/27/2009 - 233 zo dňa 7.11.2012 jednohlasne t a k t o r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia 16.065,86 eur (484.000,- Sk) s príslušenstvom ako zmluvnej pokuty dojednanej účastníkmi v článku II. bode 5. kúpnej zmluvy č. 219/2005 zo dňa 20.9.2005, ktorej predmetom bolo osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia, pre prípad, že vozidlo bude orgánmi polície zadržané z dôvodu podozrenia, že pochádza z trestnej činnosti, alebo neprejde medzinárodnou overovacou sieťou THG Slovakia, alebo z dôvodu akýchkoľvek ďalších právnych vád. Poukazoval na to, že od žalovaného nadobudnuté vozidlo dňa 9.12.2005 odpredal Ing. R. E. a ten následne R. X., ktorému vozidlo bolo odňaté orgánmi polície na základe zistenia, že vozidlo bolo odcudzené skutočnému majiteľovi a došlo k pozmeneniu čísla jeho karosérie a motora. Nakoľko pôvodný vlastník vozidla (nemecká obchodná spoločnosť) si uplatnil nárok na vrátenie vozidla, A. X. si uplatnil nárok na finančnú náhradu u Ing. R. E. a tento si nárok na finančnú náhradu uplatnil u žalobcu. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť. Namietal, že ako podmienka vzniku nároku na zmluvnú pokutu bolo účastníkmi dojednané odstúpenie žalobcu od zmluvy a že možnosť odstúpenia od zmluvy sa vzťahovala iba na dobu, po ktorú mal žalobca vozidlo vo vlastníctve a v držbe. Prevodom vlastníckeho práva na ďalšiu osobu mu takéto právo zaniklo a preto nemohlo vzniknúť právo na zaplatenie zmluvnej pokuty. Podľa jeho názoru v konaní nebolo preukázané, že vozidlo, ktoré žalobcovi odpredal, je tým vozidlom, ktoré bolo políciou zadržané z dôvodu, že pochádza z trestnej činnosti, nakoľko v čase predaja vozidla bol spoločnosťou THG vystavený odborný posudok o overovaní pôvodnosti č. SK A0101654 s kladným záverom a pred následným predajom vozidla žalobcom bolo vozidlo opätovne preverované spoločnosťou CarDelect, spol. s r.o.. Tieto posudky preukazujú, že vozidlo v čase jeho predaja nemalo žiadne právne vady a nebol vykonaný žiaden zásah do jeho identifikačných znakov. Poukazoval tiež na to, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje voči nemu nárok na zmluvnú pokutu, pričom v konaní 13C 11/2008 sa voči nemu domáha vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré mal nadobudnúť v súvislosti s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 20.9.2005. Okresný súd Trnava rozsudkom zo dňa 7.11.2012 návrh ako nedôvodný zamietol a podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. (o časti príslušenstva uplatnenej pohľadávky súd zastavením konania rozhodol už rozsudkom zo dňa 17.9.2009) žalovanému priznal právo na náhradu trov konania vo výške 4393,82 eur (3430,32 eur + 963,50 eur). Podľa odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej súd z kúpnej zmluvy č. 219/2005 uzavretej účastníkmi konania dňa 20.9.2005 zistil, že bola uzavretá v zmysle § 409 a nasl. Obchodného zákonníka medzi predávajúcim - žalovaným a kupujúcim - žalobcom, kde v článku I. bod 1 ako predmet zmluvy predávajúci prehlasuje, že vlastníkom motorového vozidla zn. ŠKODA OCTAVIA, ŠPZ: GA 570 BM, rok výroby 2004, číslo TP: SA665905, číslo podvozku: TMBHG41U54286989 s tým, že predávajúci sa touto zmluvou zaviazal predať kupujúcemu predmet kúpy - motorové vozidlo definované vyššie a previesť na neho vlastníctvo k tomuto predmetu kúpy a kupujúci sa zaviazal predmet kúpy prevziať a zaplatiť mu za to dohodnutú kúpnu cenu v sume 440.000,- Sk uvedenú v čl. II. bod 1. V článku II. bod 4 kúpnej zmluvy predávajúci prehlasuje, že uvedené motorové vozidlo je výlučne jeho vlastníctvom, a že na ňom neviaznu žiadne práva pre tretie osoby. Podľa článku II. bod 5 kupujúci je oprávnený odstúpiť od tejto kúpnej zmluvy v prípade, ak uvedené motorové vozidlo bude orgánmi polície zadržané z dôvodu podozrenia, že pochádza z trestnej činnosti, alebo neprejde medzinárodnou overovacou sieťou THG Slovakia, alebo z dôvodu akýchkoľvek ďalších právnych vád a predávajúci sa pre tento prípad zaväzuje zaplatiť kupujúcemu zmluvnú pokutu vo výške 484.000,- Sk. Zo Znaleckého posudku č. ČP PPZ-8396-4/KEU-BA-EXP-2006 zo dňa 4.8.2006 súd zistil, že účelom vypracovania znaleckého posudku bolo expertízne skúmanie zaisteného motorového vozidla zn. ŠKODA OCTAVIA Combi, evidenčného čísla BA-055OE, striebornej metalízy, keď podľa skúmania bolo zistené, že na karosérii pristaveného motorového vozidla bolo vyrazené číslo TMBHG41U54286989 s tým, že po odstránení vrstvy krycej farby a tmelu bolo zistené pôvodné číslo karosérie v tvare TMBJG21U742938925. Ďalej bolo zistené, že na bloku motora vozidla bolo vyrazené číslo ALH057110, avšak metalografickým skúmaním bolo zistené pôvodné číslo v tvare ALH...78 s tým, že znaky označené bodkami sa nepodarilo zistiť. Na prevodovke sa nachádzalo číslo EGR25054/37006 a toto číslo nevykazovala znaky pozmeňovania. Z uznesenia Okresného riaditeľstva PZ Prievidza, úrad justičnej a kriminálnej polície Prievidza zo dňa 11.7.2008, č.k. ČVS: ORP-262/OEK-PD-2005 súd zistil, že podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku, trestné stíhanie vo veci trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, ktorého sa dopustil doposiaľ neznámy páchateľ, tým, že v čase od 16.30 hodiny dňa 18.3.2005 do 21.3.2005 doposiaľ nezisteným spôsobom odcudzil v Partizánskom osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia Tdi, 1,9, striebornej metalízy, rok výroby 2004, výr. číslo karosérie: TMBJG21U742938925, čím uvedením konaním bola spôsobená škoda odcudzením vozidla firme RING ADAM MULLER STRASSE 74 PIRMASENS, Nemecko, IČO : 36 334 090, vo výške podľa odborného vyjadrenia 450.000,- SK bolo prerušené, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce trestné stíhanie voči určitej osobe. Z oznámenia spol. Uniqua poisťovňa, a.s. zo dňa 26.6.2007, adresovanej spol. TRANS HOLDING GROUP Slovakia, s.r.o., súd zistil, že škodová udalosť a to odňatie vozidla po identite ohľadne poisteného THG, poškodeného p. X., poistná zmluva č. 1400036103, bola ukončená bez poskytnutia poistného plnenia z dôvodov, že na základe preskúmania predložených dokladov k predmetnej udalosti ako aj na základe znaleckého posudku kriminalistického a expertízneho ústavu PZ č.p. : PPZ8396-4/KEU-BA-EXP-2006 a záverov šetrenia polície, bolo potvrdené, že na danom vozidle bolo pozmenené pôvodné VIN: TMBJG21U742938925 na VIN: TMBHG41U542863989. Šetrením bolo ďalej zistené, že overovanie pravosti identifikačných znakov vozidla vykonal pracovník bez diplomu znalca identifikačných znakov motorových vozidiel. V zmysle PZ 1400036103, čl. IV, bod 1, písm. c) je poistený povinný overovať zisťovaním pravosti identifikačných znakov len pracovníkov z diplomom znalca identifikačných znakov motorových vozidiel (ISO9002), čo sa však v tomto prípade nestalo, keď zisťovanie pravosti vyššie uvedeného vozidla vykonal pracovník, ktorý nie je znalcom. Vzhľadom k uvedenému zisteniu, sa táto udalosť uzatvorila bez poistného plnenia v zmysle vyššie uvedenej PZ, čl. IV, bod 1, písm. c). Z vyjadrenia spol. THG Slovakia spol. s r.o. k poistnej udalosti č. 9609011507 adresovaného spol. UNIQA poisťovňa, a.s. zo dňa 26.2.2007 vyplýva, že kontrola predmetného vozidla prebehla v zmysle stanoveného technologického postupu a interných smerníc, keď kompletná selektívna kontrola bola vykonaná technikom riadne zaškoleným na výkon odborných prehliadok vozidiel. Vnútorným šetrením bolo zistené, že skutočne ide o to isté vozidlo, ktoré bolo overované v roku 2005, kde po vzhliadnutí videozáznamu je zrejmé, že došlo k chybnému overeniu už v roku 2005, keď dôvody pochybenia posúdenia predmetného vozidla nie je možné v súčasnej dobe už jednoznačne identifikovať. Z obsahu spisu spol. Uniqua poisťovňa a.s. ohľadne škodovej udalosti č. 9609011507 z poistnej zmluvy č. 1400036103 vyplýva, škodová udalosť bola uzavretá bez poistného plnenia, ktorú skutočnosť oznámila poisťovňa spoločnosti THG Slovakia a.s. - poistenému listom zo dňa 26.6.2007. Súd konštatoval, že právna úprava zmluvnej pokuty je obsiahnutá v Občianskom zákonníku (§ 544-545) a v Obchodnom zákonníku (§ 300-303) a vzťah medzi Občianskym zákonníkom a Obchodným zákonníkom má povahu vzťahu medzi všeobecným predpisom (lex generalis) a osobitným predpisom (lex specialis). Zmluvná pokuta je dohodou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak nesplní záväzok. Dohoda o zmluvnej pokute musí byť písomná (§ 544 ods. 2 OZ), a to bez ohľadu na to, či zmluva, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje, bola uzavretá v písomnej forme alebo nie. Zmluvná pokuta je pokuta peňažná, čo vyplýva z dikcie § 544 Občianskeho zákonníka, v ktorom v ods. 1 sa hovorí o "zaplatení" pokuty, ale aj z toho, že termín pokuta je zaužívaný pre peňažný postih. Vyžaduje sa určenie výšky zmluvnej pokuty alebo jej určiteľnosť. Nárok na zmluvnú pokutu vzniká veriteľovi, ak dlžník nesplní zmluvnú povinnosť zabezpečenú zmluvnou pokutou. Zmluvnou pokutou možno zabezpečiť každé zmluvné plnenie (napr. dodanie tovaru v stanovenom čase). Pri dohode o zmluvnej pokute si treba starostlivo uvážiť, ktorú konkrétnu povinnosť chceme zmluvnou pokutou zabezpečiť a jasne ju v dohode sformulovať. Na základe vyššie uvedeného sa súd v prejednávanej veci v prvom rade zaoberal platnosťou predmetnej kúpnej zmluvy ako takej, a teda, či táto má všetky podstatné náležitosti v zmysle § 409 a nasl. Obchodného zákonníka, a taktiež, či bola uzavretá subjektmi oprávnenými na uzavretie takejto zmluvy. Pri skúmaní tejto platnosti súd dospel k záveru, že predmetná kúpna zmluva je platná a taktiež ju za platnú považovali aj účastníci konania. Čo sa týka ust. § 446 Obchodného zákonníka súd uvádza, že žalobca kupoval vozidlo v dobrej viere, že predávajúci (žalovaný) je oprávnený s vozidlom disponovať a ani jeden z účastníkov v priebehu konania túto skutočnosť nerozporoval. Takejto dobromyseľnosti poskytuje ochranu ustanovenie § 446 Obchodného zákonníka, podľa ktorého kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru, ibaže v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom, a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja, ktorá skutočnosť však v prejednávanej veci nenastala. Ďalej sa súd zaoberal posudzovaním platnosti dohodnutej zmluvnej pokuty, ktorá predstavuje právny titul uplatnenej pohľadávky žalobcu a to aj s prihliadnutím na právny názor odvolacieho súdu, ktorý uviedol, že je potrebné sa vysporiadať i s otázkou zásadného charakteru pre prípad porušenia akej konkrétnej a určite formulovanej zmluvnej povinnosti žalovaného, bola v konaní uplatnená zmluvná pokuta účastníkmi dojednaná. Súd sa preto zaoberal ďalej posudzovaním tejto platnosti v zmysle ust. § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka v spojení s § 300 a nasl. Obchodného zákonníka, pretože iba v prípade platne dohodnutej zmluvnej pokuty, by súd následne v konaní skúmal, či boli splnené podmienky dôvodnosti jej uplatnenia. Zmluvná pokuta je zabezpečovací prostriedok plnenia povinností, teda ide o určitú sankciu za ich porušenie. To znamená, že zmluvnú pokutu možno viazať len na prípad porušenia povinnosti. Nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty je teda bezprostredne podmienený porušením povinnosti, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute je nepochybne určenie povinnosti, ktorá má byť zabezpečená, resp. porušením ktorej vznikne nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Okruh povinností, ktorých plnenie možno zabezpečiť zmluvnou pokutou nie je nijako obmedzený, avšak pokiaľ ide o povahu povinnosti, ktorej splnenie možno zabezpečiť zmluvnou pokutou, je potrebné zdôrazniť, že musí ísť o takú povinnosť, ktorá je spôsobilá byť predmetom porušenia. Táto vlastnosť právnej povinnosť je predpokladom na to, aby sa povinnosť mohla zabezpečiť zmluvnou pokutou a rovnako musí ísť o povinnosť, z ktorej môže vzniknúť nárok, t.j. o takú povinnosť, ktorej sa možno domáhať. Žalobca sa domáhal zaplatenia žalovanej istiny titulom dohodnutej zmluvnej pokuty obsiahnutej v čl. II. bod 5 kúpnej zmluvy. Súd posúdil zmluvné ustanovenie z hľadiska ust. § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré platí aj pre obchodnoprávne vzťahy a dospel k záveru, že zmluvná pokuta v kúpnej zmluve nebola dohodnutá platne. Podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute je určenie povinnosti, ktorá má ňou byť zabezpečená, resp. porušením ktorej vznikne nárok na jej zaplatenie. Pri výklade prejavu vôle obsiahnutom v zmluve je potrebné vychádzať predovšetkým z obsahu listiny a takýto prejav vôle sa síce vykladá vôľou strán v okamžiku uzatvárania zmluvy avšak za podmienky, že táto vôľa nie je v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu. Z citácie dohody o zmluvnej pokute obsiahnutej v článkoch II. bod 5 kúpnej zmluvy však nevyplýva dohoda sankcie - zmluvnej pokuty pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti ako takej a to vychádzajúc zo znenia citovaného článku zmluvy, nakoľko dohodnutá sankcia sa v prvých dvoch prípadoch viaže na skutočnosť, že motorové vozidlo bude orgánmi polície zadržané z dôvodu podozrenia, že pochádza z trestnej činnosti, alebo pre prípad, že neprejde medzinárodnou overovacou sieťou THG Slovakia. Z uvádzaného teda vyplýva, že sankcionovanie zmluvnou pokutou bolo dohodnuté iba pre prípad vzniknutých skutočností, avšak nie porušenie zmluvných povinností. Súd dospel k záveru, že iba v treťom prípade si účastníci zmluvy dohodli zaplatenie zmluvnej pokuty pre prípad porušenie zmluvnej povinnosti a to „z dôvodu akýchkoľvek ďalších právnych vád". V tomto prípade však súd uvádza, že v tejto časti neboli v dohode o zmluvnej pokute dostatočne určito opísané povinnosti, ktoré mali byť zabezpečené zmluvnou pokutou. Zo slov „z dôvodu akýchkoľvek ďalších právnych vád" , pre ktoré si žalobca aj uplatnil zaplatenie zmluvnej pokuty nemožno vyvodiť, ktoré konkrétne povinnosti zo zmluvného vzťahu mali byť zabezpečené zmluvnou pokutou, čo je podmienkou na to, aby v prípade ich porušenia mohla byť táto sankcia uplatnená. Bez tejto presnej a určitej identifikácie - opisu povinnosti, ktorých splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje, nemožno zistiť, či bola porušená povinnosť, čo je obligatórnou podmienkou uplatnenia zmluvnej pokuty. Aj keď je zmluvná pokuta bola pre účastníkov kúpnej zmluvy dohodnutá zrozumiteľne, nie je to tak, čo sa týka jej určitosti, ktorý obsahový nedostatok nemožno odstrániť ani výkladom v zmysle ust. § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka. Vychádzajúc z uvádzaného, potom dospel súd k záveru, že žalobcom uplatnenú zmluvnú pokutu v zmysle čl. II. bod 5 a to „z dôvodu akýchkoľvek ďalších právnych vád", nemožno zabezpečiť, pretože nejde o dostatočne určito formulovanú povinnosť a podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute je nepochybne určenie povinnosti, ktorá má byť zmluvnou pokutou zabezpečená ako jedna z obsahových podmienok platnosti dohody o zmluvnej pokute pri dodržaní všeobecných požiadaviek, ktoré zákon kladie na právne úkony s odkazom na § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka t.j. zrozumiteľnosť a určitosť prejavu vôle, ktoré vady spôsobujú vždy absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorá vzniká zo zákona. Keďže táto neurčitosť spôsobuje absolútnu neplatnosť dohody o zmluvnej pokute v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol. V zmysle uvádzaného, tak už súd nepovažoval ďalej za potrebné vykonať dokazovanie navrhnuté účastníkmi konania za účelom posúdenia splnenia podmienok dôvodnosti uplatnenej zmluvnej pokuty, nakoľko ich vykonanie by nebolo podľa hmotného práva pre rozhodnutie vo veci významné. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia rozhodnutia súdu prvého stupňa. Namietal, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, pričom konanie je súčasne postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Má za to, ž v dohode o zmluvnej pokute je alternatívne vypočítané porušenie zmluvných povinností, ktoré sa okrem iného dotýka aj povinnosti predať vozidlo, ktoré nebude mať právnej vady, ktoré môžu spočívať v tom, že vozidlo bude zadržané políciou pre podozrenie, že pochádza z trestnej činnosti. Považuje za zrejmé, že pod porušením zmluvných povinností treba chápať povinnosť predať auto, ktoré nebude zadržané políciou pre podozrenie, že pochádza z trestnej činnosti. Zadržanie vozidla pre takéto podozrenie znamenalo, že tovar má právne vady. K záveru o neurčitosti dohody zmluvných strán súd dospel iba tým, že umelo rozčlenil dohodu o zmluvnej povinnosti na dve samostatné časti, hoci je zrejmé, že alternatívny výpočet sa dotýka alternatívneho výpočtu právnych vád predmetu kúpy. Žalovaný v konaní potvrdil, že kúpna zmluva je platná a dohoda o zmluvnej pokute zrozumiteľná, podľa jeho názoru je žalobca vlastníkom vozidla a mohol si ho žiadať od policajných orgánov, pričom bolo preukázané, že ide o identické vozidlo, ktoré už v čase jeho predaja žalovaným pochádzalo z krádeže. Práve v záujme ochrany žalobcu pred možnosťou odobratia vozidla z dôvodu, že vozidlo má práve vady, došlo k dohode o zmluvnej pokute ako sankcie za porušenie zmluvy tým, že vozidlo bude zadržané políciou ako pochádzajúce z trestnej činnosti alebo bude mať ďalšie právne vady. Odvolateľ poukazoval tiež na to, že kúpna zmluva bola uzavretá podľa ustanovení Obchodného zákonníka, podľa ktorého sa vznik povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu viaže na porušenie povinnosti a nie je dôležité, z akého dôvodu nebola zabezpečená zmluvná povinnosť splnená. Ide o objektívnu zodpovednosť bez možnosti liberácie, teda o absolútnu objektívnu zodpovednosť, od ktorej sa účastníci pri dojednaní zmluvnej pokuty neodchýlili. Nakoľko právna vada je definovaná priamo zákonom v ustanovení § 34 ods. 1 Obch. zák., nie je možné sa stotožniť s názorom súdu o neurčitosti označenia právnej vady v dohode o zmluvnej pokute. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalobcu. Súd prvého stupňa žalobu zamietol z dôvodu neplatnosti dojednania účastníkov o zmluvnej pokute pre jeho neurčitosť - neidentifikácie zabezpečovanej zmluvnej povinnosti, preto nebolo dôvodným v odvolacom konaní sa zaoberať otázkou identity vozidla, či charakteru zodpovednosti žalovaného za porušenie zmluvnej povinnosti. Rozhodnutie súdu prvého stupňa v súvislosti s riešením platnosti zmluvného dojednania ako zásadnej otázky sporu obsahuje dostatočne obsažné, zrozumiteľné a výstižné ozrejmenie myšlienkového postupu súdu i spôsobu aplikácie príslušnej právnej normy, s ktorým sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil. V rozpore s právnym názorom odvolateľa vykonanie úkonu orgánmi polície - zadržanie vozidla z dôvodu podozrenia, že pochádza z trestnej činnosti, nie je porušením zmluvnej povinnosti predávajúcim a vzhľadom na takto formulovaný dôvod zadržania vozidla - podozrenie (ktoré logicky nemusí, iba môže byť potvrdené) ho nemožno bez ďalšieho považovať ani za následok porušenia právnej povinnosti, či prejav právnej vady vozidla. Označenia ďalšieho dôvodu vzniku záväzku zaplatiť zmluvnú pokutu v článku II. bode 5. Kúpnej zmluvy ako akékoľvek ďalšie právne vady vzhľadom na nedostatok identifikácie primárnej právnej vady nemá opodstatnenie, pričom existencia právnej vady samotná (odhliadnuc už od nedostatku jej konkretizácie) je právnou skutočnosťou a nemožno ju stotožňovať s porušením zmluvnej povinnosti. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 2 O.s.p. s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešný žalovaný si ich náhradu uplatnil, avšak v lehote určenej procesným predpisom trovy právneho zastúpenia nevyčíslil a iné jeho trovy z obsahu spisu nevyplývajú. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.