Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26Co/32/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2108219121 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2108219121.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Zlatice Javorovej v právnej veci žalobkyne: Základná škola s materskou školou Horné Orešany, Horné Orešany, IČO: 36090387, zastúpenej advokátom: Milan Petráš, Čajkovského 5, Bratislava, proti žalovanej: PhDr. P. V., nar. XX. G. XXXX, bytom U. U. XX, K., o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a iné, o odvolaní žalobkyne a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 29. apríla 2013 č. k. 10C/134/2008-324 a žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 19. júna 2012 č. k. 10C/134/2008-257 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyňou dňom 7.10.2008 (II.), v časti povinnosti žalovanej zaplatiť náhradu trov konania štátu (V.) a v časti trov konania (III.) p o t v r d z u j e .
Uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti povinnosti žalobkyne zložiť preddavok na trovy dôkazu p o t v r d z u j e .
Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom (č. k. 10C/134/2008-324) súd prvého stupňa I. určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovanou podľa § 69 ods. 1 písm. a/ Z. p. (zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení - Zákonníka práce) dňom 11. júl 2008 je neplatné, II. určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobkyňou podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Z. p. dňom 7. október 2008 je neplatné, III. žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov, IV. žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume 26,26 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a V. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume 537,84 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvého stupňa právne ustanoveniami § 68 ods. 1 písm. b/, ods. 2, § 69 ods. 1 písm. a/, ods. 3, § 70, § 77 a § 74 Z. p. a vecne tým, že z doplneného dokazovania vyplynulo, že u žalovanej sa nevyskytoval nepriaznivý zdravotný stav takej intenzity, z dôvodu ktorého by ďalší výkon práce učiteľky vážne ohrozil jej zdravie, a preto nebol splnený zákonný predpoklad pre okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej (podľa § 69 ods. 1 písm. a/ Z. p.). Súd prvého stupňa preto považoval žalobu žalobkyne za opodstatnenú a v celom rozsahu jej vyhovel (výrok I.). Súd (prvého stupňa) sa zaoberal i nárokom žalovanej na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalobkyne podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Z. p. dňa 7. októbra 2008, dôvodom ktorého mala byť neospravedlnená absencia žalovanej na pracovisku od 21. augusta 2008 do 30. septembra 2008, kedy sa žalobkyňa rozhodla okamžite skončiť so žalovanou pracovný pomer. Z vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa preukázané, že predpoklad
zavineného porušenia pracovnej disciplíny zo strany žalovanej nebol splnený, keď táto (žalovaná) vychádzala z lekárskeho nálezu MUDr. K. V. zo dňa 17. júna 2008, podľa ktorého jej zdravotný stav neumožňuje vykonávať funkciu učiteľky bez ohrozenia, resp. zhoršenia jej zdravotného stavu. Konanie žalovanej (teda jej nenastúpenie do práce) nemožno kvalifikovať ani ako nevedome nedbanlivostné, keďže žalovaná sa riadila závermi lekárskeho nálezu, a mala preto rozumný dôvod myslieť si, že jej postup je správny. Jej absencia v práci nebola zavinená, a preto nebola dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalobkyne (výrok II.). O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 2 O. s. p. (zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení - Občianskeho súdneho poriadku), keď žalobkyňa bola úspešná v konaní o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 11. júla 2008 a žalovaná v časti vzájomného návrhu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 7. októbra 2008. Obe účastníčky boli rovnako čiastočne úspešné (i neúspešné). O náhrade trov konania štátu rozhodol súd (prvého stupňa) podľa § 148 ods. 1 O. s. p. tak, že žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume 26,26 eur za svedočné (priznané uznesením č. k. 10C/134/2008-239 zo dňa 15. decembra 2012) svedkyne Mgr. K. A. za účelom preukázania neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalobkyne, v ktorom konaní bola žalovaná úspešnou. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume 537,84 eur za znalečné (priznané uznesením č. k. 10C/134/2008-305 zo dňa 27. novembra 2012) znalca Prof. MUDr. Andreja Hajtmana, PhD., ktorý vyhotovil znalecký posudok za účelom preukázania zdravotného stavu žalovanej ku dňu okamžitého skončenia pracovného pomeru, v ktorom konaní bola žalovaná neúspešná.
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podali v zákonnej lehote odvolanie obe účastníčky, žalobkyňa proti výrokom II., III. a IV. a žalovaná proti výroku V.
Žalobkyňa vo svojom odvolaní navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že vzájomný návrh žalovanej zamietne, uloží jej povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy súdneho konania, trovy právneho zastúpenia a náhradu trov konania štátu v sume 26,26 eur. Požiadala, aby odvolací súd v prípade potvrdenia napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vyslovil vo výroku svojho rozsudku, že pripúšťa dovolanie, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Odvolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci a tiež nesprávnymi skutkovými zisteniami. Za nesprávny považuje názor súdu prvého stupňa o tom, že žalovaná nemohla vedieť o objektívnej nesprávnosti lekárskeho nálezu zo dňa 17. júna 2008 MUDr. K. V., a preto nemala rozumný dôvod myslieť si, že jej postup je nesprávny, jej absencie nemali potom byť zavinené a nemohli byť dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalobkyne. Dodala, že pristúpila k okamžitému skončeniu pracovného pomeru po dlhšom čase a zrelej úvahe, keď si žalovaná neplnila svoje pracovné povinnosti, žalovaná po oznámení žalobkyne (že táto trvá na ďalšom výkone práce žalovanou) nenastúpila do práce a okamžité skončenie pracovného pomeru žalobkyňou tak bolo logickým vyústením tohto stavu. Poukázala na to, že nie je zrejmé, o aké vykonané dôkazy súd (prvého stupňa) opiera svoje tvrdenia, keďže v rámci konania vyplynulo, že konanie žalovanej vo vzťahu k porušeniu pracovnej disciplíny bolo zavinené, táto skutočnosť vyplýva jednak zo samotného lekárskeho nálezu MUDr. K. V., ktoré je vystavené len vo forme potvrdenia a nespĺňa náležitosti lekárskeho posudku, s ktorým je možné následne spojiť právne relevantné prejavy vôle vedúce k ukončeniu pracovného pomeru. Uviedla, že žalovaná sa účelovo správala tak, aby mohla ukončiť pracovný pomer okamžite a tým sa vyhnúť povinnosti zaplatenia nákladov spojených so štúdiom, keďže jediným dôvodom, ako sa tohto záväzku mohla zbaviť, bola práve možnosť skončiť pracovný pomer zo zdravotných dôvodov.
Odvolanie podala i žalovaná, a to proti výroku V., ktorým jej súd (prvého stupňa) uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov štátu vo výške 537,84 eur. Uviedla, že má za to, že ona sama nemala úmysel riešiť spor súdnou cestou a nebolo preto v jej záujme privolať súdneho znalca. Trovy za znalecký posudok by preto mala znášať žalobkyňa, lebo to bolo v jej záujme. Navrhla, aby súd uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania v sume 537,84 eur žalobkyni, keďže ona trvala na znaleckom dokazovaní.
Napadnutým uznesením (č. k. 10C/134/2008-257) súd prvého stupňa I. ustanovil Prof. MUDr. Andreja Hajtmana, PhD., Matuškova 11, Martin, znalca v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Otorinolaryngológia, za znalca v danej veci, pričom jeho úlohou bolo oboznámiť sa s obsahom spisu a zistiť, aký bol zdravotný stav žalovanej ku dňu 11. júl 2008, resp. či jej zdravotný stav neumožňoval ďalej vykonávať prácu učiteľky bez vážneho ohrozenia jej zdravia a podať znalecký posudok v troch vyhotoveniach v lehote do 40 dní od prevzatia spisu, II. uložil žalobkyni, aby do 10 dní od právoplatnosti
uznesenia zložila preddavok na trovy dôkazu spojené so znaleckým dokazovaním vo výške 300 eur na účet súdu prvého stupňa a III. uložil účastníkom konania, aby sa na výzvu znalca k tomuto dostavili, podali mu potrebné vysvetlenia, podrobili sa lekárskeho vyšetreniu, dali mu k dispozícii všetky podklady, ktoré bude potrebovať na vyhotovenia znaleckého posudku. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne použitím ustanovení § 127 ods. 1 a ods. 3, § 141 ods. 1 O. s. p., keď predmetom konania je neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu žalovanej, pre ktorý zdravotný stav by ďalší výkon práce vážne ohrozil jej zdravie a v konaní je preto potrebné skúmať jej zdravotný stav. Vykonanie dôkazu navrhla žalobkyňa, a preto súd prvého stupňa uložil jej povinnosť zložiť preddavok na trovy ňou navrhnutého dôkazu.
Proti tomuto uzneseniu (proti výroku II.) podala odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a povinnosť zaplatiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania uložil pomerne obom účastníčkam konania. Namietala, že znalecké dokazovanie nenavrhla, ale len ponechala na zvážení súdu, podobne ako to na zvážení súdu ponechala žalovaná. Domnievala sa, že znalecké dokazovanie bolo vykonávané v záujme žalovanej, preto by trovy tohto dôkazu mala znášať i ona.
K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla, aby odvolací súd uznesenie v napádanej časti potvrdil z dôvodu správneho posúdenia skutkového stavu. Uviedla, že jednoznačne žalobkyňa navrhla znalecké dokazovanie, ktorého realizáciu ponechala na rozhodnutí súdu. Daná skutočnosť vyplýva i zo zápisnice zo dňa 24. mája 2011. Povinnosť uhradiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania by mala preto znášať len žalobkyňa.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené osoby, účastníčky konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.) proti rozhodnutiam, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O. s. p.), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok i napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, konanie im predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolania žalobkyne i žalovanej nie sú dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa sú vecne správne, a preto je potrebné ich potvrdiť (§ 219 ods. 1, 2 O. s. p.). Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený 18. februára 2014 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).
Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 10C/134/2008 je určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovanou podľa § 69 ods. 1 písm. a/ Z. p. dňom 11. júl 2008 a určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru žalobkyňou podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Z. p. dňom 7. október 2008. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa v časti určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalobkyne, v časti uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť náhradu trov štátu za znalecké dokazovanie v sume 537,84 eur a preskúmanie správnosti uznesenia súdu prvého stupňa v časti uloženia povinnosti žalobkyne zložiť preddavok na trovy dôkazu spojené so znaleckým dokazovaním vo výške 300 eur.
Žalobkyňa i žalovaná (odvolateľky) svoje odvolania odôvodnili v podstate tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.). Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O. s. p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až 135 O. s. p.. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
Podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a uznesenia, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozhodnutia, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a i právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, ktoré ho viedlo k daným rozhodnutiam je vecne správne. Svoje rozhodnutia súd prvého stupňa náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom i napadnutým uznesením (a ich dôvodmi) a v podrobnostiach na ne poukazuje.
V záujme vysporiadania sa i s odvolacími námietkami žalobkyne i žalovanej uvádza ešte nasledovné: Účastníčky konania uzavreli medzi sebou pracovnú zmluvu dňa 1. októbra 2001 s dohodnutým druhom práce učiteľ ZŠ a dobou trvania pracovného pomeru do 30. júna 2004 a následne dňa 30.6.2004 pracovnú zmluvu so vznikom pracovného pomeru od 1.7.2004 na dobu neurčitú. Dňa 2. júna 2008 doručila žalovaná žalobkyni žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou, žalobkyňa jej odpovedala dňa 9. júna 2008 tak, že jej žiadosť berie na vedomie a zároveň jej oznámila, že s ňou môže rozviazať pracovný pomer až po uhradení záväzku vo výške 48.000 niekdajších Sk (záväzok podľa článku 3 Dohody o poskytovaní pracovných úľav). Dňa 25. júna 2008 predložila žalovaná žalobkyni lekársky posudok (potvrdenie), ktorý bol vystavený na základe odborného lekárskeho vyšetrenia, podľa ktorého nemôže ďalej vykonávať prácu učiteľky. Požiadala žalobkyňu, aby bola do 15 dní preradená na inú kvalifikovanú prácu. Táto jej odpovedala listom zo dňa 30. júna 2008, že doteraz nie je preukázaný dôvod na preradenie na inú prácu a žalovaná nepreukázala stratu spôsobilosti vykonávať prácu učiteľky, nakoľko predložený lekársky posudok nebol v zmysle Z. p. a potvrdenie všeobecnej praktickej lekárky nemožno za takýto posudok považovať. Listom zo dňa 11. júla 2008 skončila žalovaná pracovný pomer okamžite zo zdravotných dôvodov. Uviedla v ňom, že jej všeobecná praktická lekárka vystavila potvrdenie o jej zdravotnom stave na základe odborného ORL vyšetrenia, ktoré jej predložila dňa 13. júna 2008 a ktoré je súčasťou jej zdravotnej dokumentácie a je predmetom lekárskeho tajomstva. Žalobkyňa ju listom z 15. júla 2008 vyzvala, aby po skončení riadnej dovolenky (podpísanej do 15. júla 2008) riadne pokračovala vo výkone práce, t. j. v riadnom čerpaní si dovolenky počas hlavných prázdnin. Listom z 21. júla 2008 požiadala žalovaná o vyplatenie odstupného vo výške dvoch mesačných platov, pričom uviedla, že pri skončení pracovného pomeru dodržala všetky zákonom predpísané ustanovenia. Listom z 20. augusta 2008 žalobkyňa zopakovala, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovanou neakceptuje a trvá na tom, aby žalovaná ďalej vykonávala svoju doterajšiu prácu v súlade s pracovnou zmluvou. Žalovaná mala nastúpiť do práce najneskôr 21. augusta 2008. Keďže sa tak nestalo, listom z 2. septembra 2008 žalobkyňa oznámila žalovanej, že eviduje u nej absenciu od 21. augusta 2008. Dňa 8. septembra 2008 sa potom žalobou obrátila na súd.
Podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Z. p. zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa § 69 ods. 1 písm. a/ Z. p. zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu.
Podľa § 16 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení lekársky posudok je výsledok posúdenia a/ zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti, b/ zdravotného stavu v súvislosti s priznaním choroby z povolania a c/ bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia pri úrazoch, chorobách z povolania a iných poškodeniach na zdraví. Lekársky posudok vydáva poskytovateľ a posudzovanie vykonáva poskytovateľom určený lekár. Lekársky posudok sa vydáva na žiadosť osoby, ktorej sa má posudzovanie týkať, alebo na žiadosť právnickej osoby so súhlasom takejto osoby.
Podľa § 6 ods. 1 písm. o/ zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnení zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav a schopnosti a na ich vek, kvalifikačné predpoklady a odbornú spôsobilosť podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nedovoliť, aby vykonávali práce, ktoré nezodpovedajú zdravotnému stavu a schopnostiam, na ktoré
nemajú vek, kvalifikačné predpoklady a doklad o odbornej spôsobilosti podľa právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
Z. p. výslovne požaduje, aby bol zdravotný stav zamestnanca pri okamžitom skončení pracovného pomeru podľa § 69 ods. 1 písm. a/ Z. p. zdokladovaný lekárskym posudkom. Nemôže ísť len o lekárske odporúčanie, nález, výpis z dokumentácie alebo o potvrdenie. Z lekárskeho posudku musí byť zrejmé, že zamestnanec dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu alebo že zamestnanec nesmie vykonávať doterajšiu prácu pre chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou. Takýto lekársky posudok môže vydať všeobecný lekár i lekár špecialista. Je povinnosťou zamestnanca predložiť takýto posudok zamestnávateľovi. Žalovaná lekársky posudok predložila, žalobkyňa ho však považovala za nedôvodný, čo však až v priebehu konania bolo preukázaným ako dôvodné. Súd prvého stupňa správne ustálil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovanou zo dňa 11. júla 2008 je neplatné (výrok I.). Ak však žalovaná nepredložila relevantný podklad na to, aby mohla byť preradená na inú prácu alebo na to, aby s ňou mohol byť rozviazaný, resp. skončený pracovný pomer, žalobkyňa dôvodne (a už i právoplatne) mohla považovať okamžité skončenie pracovného pomeru žalovanou za neplatné a predpokladať ďalšie trvanie pracovného pomeru za obvyklých okolností, mala však žalovanej a to i v súlade s nižšie citovaným čl. 2 veta tretia Z. p., v súlade s dobrými mravmi oznámiť potrebu predloženia riadneho lekárskeho posudku a vyzvať ju na podrobenie sa vyšetreniam potrebným na jeho podanie. Až potom, ak by žalovaná takýto postup odmietla a potrebným vyšetreniam by sa nepodrobila a zistenie zdravotného stavu by zmarila, bolo by možné považovať jej konanie za zavinené. Keďže žalobkyňa takýmto spôsobom nepostupovala, možno súhlasiť so záverom súdu prvého stupňa o tom, že konanie žalovanej (jej absencia v práci) nebolo zavineným konaním a nebolo tak dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalobkyne. Odvolací súd preto i v tejto časti (výrok II., resp. i výrok I.) napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.
V zmysle čl. 2 veta tretia Z. p. výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi, nikto nesmie práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.
Podľa § 140 ods. 1 O. s. p. každý účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu osobne, a trovy svojho zástupcu. Spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní.
Podľa § 148 ods. 1 O. s. p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.
Odvolanie žalobkyne v časti jej povinnosti zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume 26,26 eur titulom svedočného priznaného svedkyni Mgr. K. A. nemožno považovať za dôvodné, keď výsluch tejto svedkyne ako dôkazný prostriedok navrhla žalobkyňa (podaním zo 17. mája 2011, č. l. 175), a to vo vzťahu k okolnostiam skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľky, najmä k otázke prerokovania okamžitého skončenia pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov. V tejto časti (určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany žalobkyne) žalobkyňa nebola úspešnou, preto bolo potrebné uložiť povinnosť znášať trovy konania štátu práve jej. Taktiež jej odvolanie (proti napadnutému uzneseniu súdu prvého stupňa) v časti povinnosti zložiť preddavok na trovy dôkazu v sume 300 eur nie je dôvodným, pretože vykonanie takéhoto dôkazu navrhla sama za účelom preskúmania nepriaznivého zdravotného stavu žalovanej.
Taktiež odvolanie žalovanej proti uloženiu povinnosti zaplatiť štátu náhradu trov konania v sume 537,84 eur nie je dôvodným, keď práve ona mala povinnosť takýto lekársky posudok predložiť a vzhľadom na to, že tak neučinila (ktorou skutočnosťou bol prakticky vyvolaný daný spor), bolo potrebné ho vyhotoviť až ustanovením súdneho znalca v predmetnej veci.
Vzhľadom na vyššie uvedené potom je potrebné stotožniť sa s vyslovenými závermi súdu prvého stupňa a rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutých častiach a rovnako i napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť (podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p.) z dôvodu ich vecnej správnosti.
Odvolací súd na návrh žalobkyne nevyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku prípustnosť dovolania, majúc za to, že nejde o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Žalobkyňa vo
svojom odvolaní žiadala pripustiť dovolanie z dôvodu, že na možnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru s použitím ustanovenia § 78 Z. p. existujú rozdielne názory a k uvedenému problému neexistuje príslušná judikatúra. Odvolací súd síce nie je viazaný návrhom účastníka na vyslovenie prípustnosti dovolania a zákon mu neukladá ani povinnosť o takomto návrhu osobitne rozhodnúť napriek tomu však odvolací súd uvádza, že podľa jeho názoru nejde v danej veci o otázku zásadného právneho významu, dôvodnosť platnosti skončenia pracovného pomeru podľa § 78 Z. p. závisí však od posúdenia konkrétnych okolností daného prípadu, kde nemožno nájsť úplnú totožnosť a existuje dostatočná judikatúra k ustanoveniu § 78 Z. p., ale i § 68 ods. 1 a § 69 ods. 1 Z. p..
O trovách odvolacieho konania potom odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O. s. o. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. a v odvolacom konaní prevažne úspešnej žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže v odvolacom konaní jej žiadne trovy nevznikli a najmä si ich návrhom neuplatnila (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.