Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21Cob/232/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109225596 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2109225596.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Pavla Lacza v právnej veci žalobcu C. M., bytom P. M. X, Z., zastúpeného advokátom JUDr. Dušanom Slaninom, Bradlanská 2, Trnava proti žalovanému Miloslavovi Nekanovičovi, Čajkovského 39, Trnava, IČO 33550107, zastúpenému spoločnosťou Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., Nám. SNP 3, Trnava, o zaplatenie 5.595,91 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 38Cb/160/2009-262 zo dňa 2.10.2012 jednohlasne t a k t o r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia 5.595,91 eur ako náhrady vo výške podielu žalovaného za splnenie spoločného dlhu voči Slovenskej sporiteľni, a.s. vzniknutého zo zmluvy o úvere č. 0284155310/2005 zo dňa 10.8.2005, ktorú uzavreli ako členovia združenia s názvom NEKA a úver použili na kúpu nehnuteľnosti (a jej rekonštrukciu), ktorú nadobudli do podielového spoluvlastníctva. Žalovaný uviedol, že splátky úveru do 30.4.2006 boli uhrádzané z prostriedkov získaných činnosťou združenia a že od 2.5.2006 splátky uhrádzal sám žalobca ako jeden zo solidárnych dlžníkov, avšak s tým, že tento od 22.12.2006 aj sám užíval nehnuteľnosť, na kúpu ktorej bol úver poskytnutý. Nakoľko žalobca užíval nehnuteľnosť výlučne sám a jemu v užívaní spoluvlastníckeho podielu bránil, má žalovaný právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré žalobca týmto spôsobom získal, resp. na odplatu zodpovedajúcu veľkosti jeho spoluvlastníckeho podielu. Navrhol, aby súd vzájomné pohľadávky účastníkov započítal a aby vzhľadom na zánik pohľadávky žalobcu týmto spôsobom (započítaním) žalobu zamietol. Okresný súd v Trnave rozsudkom zo dňa 23.11.2010 žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.595,91 eur s úrokom z omeškania vo výške 14,75 % ročne zo sumy 1367,96 eur od 1.7.2006 do zaplatenia, zo sumy 23,81 eur od 7.11.2006, zo sumy 367,90 eur od 1.12.2006, zo sumy 324,32 eur od 8.12.2006, zo sumy 43,79 eur od 9.12.2006, zo sumy 340,86 eur od 1.1.2007, zo sumy 22,32 eur od 3.1.2007, zo sumy 461,32 eur od 2.2.2007, zo sumy 1.012,44 eur od 1.3.2007, zo sumy 295,92 eur od 1.3.2007, zo sumy 322,83 eur od 1.4.2007, zo sumy 1.012,44 eur od 3.4.2007, všetko do zaplatenia, do troch dní. Súčasne vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd rozsudkom 31Cob/14/2011 zo dňa 7.6.2011 rozsudok súdu prvého stupňa v časti o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 5595,91eur potvrdil a vo zvyšnej časti týkajúcej sa uplatneného a súdom priznaného príslušenstva pohľadávky odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozsudkom zo dňa 2.10.2010 Okresný súd Trnava žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.123,- eur od 13.3.2010 všetko do zaplatenia. V časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 14,75 % ročne zo sumy 1.367,96 eur od 1.7.2006 do 30.6.2009, zo sumy od 23,81 eur od 7.11.2006 do 6.11.2009, zo sumy 367,90 eur od 1.12.2006 do 6.11.2009, zo sumy 324,32 eur od 8.12.2006 do 6.11.2009, zo sumy 43,79 eur od 9.12.2006 do 6.11.2009, zo sumy 340,86 eur od 1.1.2007 do 6.11.2009, zo sumy 22,32 eur od 3.1.2007 do 6.11.2009, zo sumy 461,32 eur od 2.2.2007 do 28.2.2010, zo sumy 1.012,44 eur od 1.3.2007 do 28.2.2010, zo sumy 295,92 eur od 1.3.2007 do 28.2.2010, zo sumy 322,83 eur od 1.4.2007 do 28.2.2010, zo sumy 1.012,44 eur od 3.4.2007 do 28.2.2010 a úroku z omeškania vo výške 5,75 % ročne zo sumy 1.123,- eur od 7.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 3.104,90 eur od 1.3.2010 do zaplatenia, zo sumy 1.367,96 eur od 1.7.2009 do zaplatenia konanie zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p. a vo zvyšnej časti uplatneného nároku na úrok z omeškania žalobu zamietol. Podľa odôvodnenia rozhodnutia súd pri rozhodnutí aplikoval ustanovenie § 369 ods. 2 písm. a) Obchod. zák., podľa ktorého sa úroky z omeškania stanu splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom. Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že predmetom konania je príslušenstvo pohľadávky uplatnenej žalobcom. Súd nepovažoval za sporný nárok žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania vzhľadom na rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorý potvrdil prvostupňové rozhodnutie súdu v časti o zaplatenie istiny vo výške 5.595,91 eur. Sporným zostal moment omeškania žalovaného, teda určenie splatnosti úrokov z omeškania. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, ktorý považuje za rozhodujúci okamih vzniku omeškania deň doručenia návrhu prípadne zmeny petitu žalobného návrhu súdu. V zmysle platnej právnej úpravy je rozhodujúcim čas plnenia určený v zmluve, ak čas plnenia určený nebol, je potrebné postupovať v zmysle ustanovenia § 340 ods. 2 ObZ, keď dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. Nakoľko ObZ obsahuje špeciálnu úpravu času plnenia pri záväzkoch na peňažné plnenie, ktorá má prednosť pred ustanovením § 340 ods. 2 ObZ a predmetom konania je zaplatenie peňažnej sumy, súd postupoval v zmysle citovaného ustanovenia a žalovaného zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania, keď za skutočnosť rozhodujúcu pre začiatok plynutia 30 dňovej lehoty považoval doručenie žalôb a zmeny petitu žalobného návrhu žalovanému. Žalovanému bola žaloba o zaplatenie sumy 1.123,- eur s príslušenstvom doručená dňa 10.2.2010, zmena žalobného petitu na sumu 4.227,95 eur s príslušenstvom na pojednávaní dňa 26.4.2010 a žaloba o zaplatenie sumy 1.367,96 eur s príslušenstvom dňa 26.4.2010. Odo dňa doručenia uvedených návrhov začala žalovanému plynúť 30 dňová lehota na plnenie, nakoľko až týmto momentom mal žalovaný možnosť oboznámiť sa s nárokom žalobcu na zaplatenie predmetných súm, nakoľko žalobca skoršie doručenie výzvy na zaplatenie predmetného nároku žalovanému v konaní nepreukázal. Márnym uplynutím lehoty sa žalovaný dostal do omeškania so splnením peňažného záväzku a žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré mu súd v uvedenom rozsahu priznal. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa tak, ak bola žaloba zamietnutá v celom rozsahu. Namietal, že doposiaľ zistený skutkový stav veci neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a súčasne rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Má za to, že väčšina (?) istiny napriek jej priznaniu rozhodnutím súdu v tomto konaní zanikla už skôr, nakoľko účastníci konania ako členovia združenia neuhradili spoločný dlh voči dodávateľovi tovaru GAMA Myjava, s.r.o. v celkovej výške istiny 12807,66 eur a vo výške úroku z omeškania 8713,90 eur, ktorý žalovaný uhradil v konaní vedenom proti nemu na Okresnom súde Trnava pod číslom konania 17Ro/102/2007, neskôr 14C/43/2009. Poslednú splátku dlhu podľa zmieru schváleného uznesením 14C/43/2009 spoločnému veriteľovi uhradil dňa 22.4.2010, o čom žalobca mal vedomosť, už dňa 22.4.2010. Na základe úhrady spoločného dlhu žalovanému vznikol regresný nárok voči žalobcovi vo výške 10.764,08 eur a tento si časť svojej pohľadávky vo výške 5.595,51 eur započítava podľa § 580 Obč. zák. voči pohľadávke žalobcu deklarovanej rozhodnutím súdu prvého stupňa potvrdeným odvolacím súdom, v dôsledku čoho ku dňu stretu pohľadávky žalovaného vo výške 5.595,51 eur (správne zrejme 5.595,91 eur) zanikli. Nakoľko k zániku pohľadávky došlo skôr ako žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania, nárok na jeho zaplatenie nie je dôvodný. Odvolateľ súčasne nesúhlasí s interpretáciou ustanovenia § 369 ods. 2 Obchod. zák. súdom prvého stupňa, ktorý za skutočnosť rozhodnú pre začiatok plynutia 30 dňovej lehoty považoval doručenie žalôb a zmeny žalobného petitu, naviac doručenie, ktoré nie je v súlade s ustanovením § 45 a nasl. O.s.p.. Poukazoval na to, že žalobca až 24.9.2010 upresnil vyčíslenie svojho nároku, pričom na pojednávaní konanom 26.4.2010 žalovanému nebol doručený žiaden doklad preukazujúci uplatnený nárok. Má za to, že samotné doručenie žaloby nepostačuje k tomu, aby sa dostal do omeškania , nakoľko zákonodarca použitím pojmu „doklad“ jasne určil, že samotná výzva k povinnosti plniť nestačí. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu označil tvrdenia žalovaného za účelové, ničím nepodložené a klamlivé. Uvádzal, že žalovaný ním špecifikovanou pohľadávkou nedisponuje nakoľko ju previedol na spoločnosť MILS, s.r.o., ako to vyplýva z oznámenia žalovaného zo dňa 22.4.2010 a výziev spoločnosti MILS s.r.o., ktorými sa dožadovala úhrady pohľadávky. Naviac táto pohľadávka zanikla započítaním, ktoré vykonal listom zo dňa 29.4.2010. Má súčasne za to, že pre uplatnenie tohto odvolacieho dôvodu neboli splnené predpoklady ustanovenia § 205 a O.s.p., nakoľko žalobcovi žiadna skutočnosť ne bránila v uplatnení započítania už pred súdom prvého stupňa. Podľa žalobcu súd postupoval nesprávne, keď na daný skutkový stav aplikoval ustanovenie § 369 ods. 2 Obch. zák. vzťahujúce sa iba na úroky dohodnuté zmluvou. Žalobný návrh považuje za doklad postačujúci na splnenie záväzku dlžníkom a preto, hoci odvolanie nepodal, navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, aby žalovanému bola uložená povinnosť platiť úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby. Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania, preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa v rozsahu jeho napadnutia odvolaním a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalovaného. Obsahom odvolania a žalovaným predložených listín nemal súd za preukázanú existencie pohľadávky žalovaného voči žalobcovi spôsobilej na započítanie, keď žalovaný sám na dokladovanie vedomosti žalobcu o jeho pohľadávke predložil list žalobcu zo dňa 29.4.2010 adresovaný spoločnosti MILS, s.r.o. korešpondujúci s tvrdením žalobcu, že táto pohľadávka bola spoločnosti MILS, s.r.o. postúpená a žalovaný s ňou preto nedisponuje, doloženým naviac oznámením žalovaného zo dňa 22.4.2010 o postúpené pohľadávky, výzvami na úhradu pohľadávky vystavenými spoločnosťou MILS, s.r.o. v dňoch 29.6.2010 a 28.7.2010, ako aj pokusom o pokonávku zo dňa 27.8.2010. Obsahom listu žalobcu zo dňa 29.4.2010 je úkon smerujúci k započítaniu jeho pohľadávok s pohľadávkou MILS, s.r.o. nadobudnutou touto spoločnosťou od žalovaného, pričom žalovaný v obsahu odvolania spochybnil iba určitosť tohto prejavu z hľadiska platného započítania pohľadávok podľa § 580 Obč. zák. nie samotné postúpenie pohľadávky spoločnosti MILS, s.r.o.. Odvolací súd preto námietku odvolateľa týkajúcu sa zániku pohľadávky žalobcu, s úhradou ktorej sa podľa rozhodnutia súdu prvého stupňa dostal do omeškania, nepovažoval za dôvodnú. V čase počiatku omeškania žalovaného i v čase rozhodovania súdu prvého stupňa bolo účinné ustanovenie § 369 ods. 2 Obchod. zák. v znení aplikovanom súdom prvého stupňa, zmenenom neskôr zákonom č. 9/2013. V súlade s právnym názorom žalobcu však možno konštatovať, že jeho použiteľnosť (inak všeobecne sporná) bola obmedzená na zmluvné záväzky obchodnoprávneho charakteru s absenciou dojednania o dobe splatnosti peňažného záväzku. Právny vzťah účastníkov súvisiaci s uplatneným nárokmi je vzťahom občianskoprávnym, vyplývajúcim zo zmluvy o združení uzatvorenej podľa § 829 a nasl. Obč. zák., a samotný nárok, ktorý si žalobca v konaní uplatnil, nie je nárokom zmluvným, ale tento vyplýva zo solidarity záväzku dlžníkov (účastníkov združenia) voči veriteľovi (§ 835 a § 511 Obč.zák.) a z jeho úhrady iba jedným z dlžníkov - žalobcom. Nakoľko pri tomto nároku nie je čas plnenia stanovený zmluvou ani zákonom, podľa § 563 Obč. zák. je potrebné vychádzať z toho, že dlžník (tu jeden z dlžníkov, ktorý veriteľovi plnenie neposkytol) je povinný splniť dlh potom, čoho veriteľ (tu dlžník, ktorý plnil v prospech veriteľa) o plnenie požiadal. Súd prvého stupňa preto pri určení počiatku omeškania žalovaného v zásade správne vychádzal z doby doručenia žaloby žalovanému ako kvalifikovanej výzvy na plnenie, v neprospech žalobcu ho však pri použití § 369 ods. 2 písm. a) Obch. zák. „posunul“ o 30 dní. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa nepodal, tento nedostatok rozhodnutia nebolo možné odstrániť v odvolacom konaní a nakoľko nebol daný dôvod preto, aby odvolací súd vyhovel odvolaniu žalovaného, napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách tohto odvolacieho konania v zmysle § 224 ods. 4 O.s.p. rozhodne súd prvého stupňa. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.