Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21Cob/102/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2109899897 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2109899897.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: AGROSTAV Trnava, a.s., Priemyselná 2, Trnava, IČO 31416195 zastúpený advokátom JUDr. Jánom Chmelom, Royová 9, Piešťany proti žalovanému: E. L., X. XXX/XX, Z., zastúpený advokátom JUDr. Ľudovítom Rázom, Bajzova 4, Bratislava o zaplatenie 6875,94 € s prísl. a určenie zániku záväzku o odvolaní žalobcu a odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 19Cb/1/2009 -410 zo dňa 5.12.2012 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním žalobcu i odvolaním žalovaného uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1064,06 € s 0,05% úrokom z omeškania denne od 15.8.2000 do zaplatenia a vo zvyšku návrh zamietol. O trovách konania nerozhodol a poukázal na ustanovenie §151 ods. 3 O.s.p. s tým, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozsudok odôvodnil vykonaným dokazovaním k návrhu, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 6875,94 € (207 144,60 Sk) s 0,05% úrokom z omeškania denne od 15.8.2000 do zaplatenia a určiť, že záväzok žalobcu zhotoviť objekt SO-09 vyplývajúci zo Zmluvy o dielo č. 11/99 uzatvorenej dňa 9.11.1999 v znení dodatkov č. 1, 2,3,4 zanikol z dôvodu nemožnosti plnenia. Žalobca uvádzal, že dielo pre žalovaného zhotovil na základe zmluvy o dielo, ktoré odovzdal v dohodnutom termíne a to dňa 20.7.2000 žalovanému a drobné vady diela priebežne odstránil. Dielo bolo v požadovanej kvalite, čím si povinnosti vyplývajúcemu pre neho z daného záväzkového vzťahu splnil. Žalovaný dielo prevzal, ale cenu diela úplne nezaplatil, keď žalobcovi neuhradil časť vo výške 2875,94 € (207 144,60Sk), ktorá suma tvorí nedoplatok faktúry č. 100105/00-000 splatnej dňa 14.8.2000 vystavenej na sumu 1 007 144,60 Sk. Žalobca poukazoval na to, že po uzatvorení zmluvy, v priebehu realizácie diela účastníci uzatvorili ešte viaceré dodatky v zmluve. Dodatkom č. 2 zo dňa 29.5.2000 upravili cenu diela a termín ukončenia diela na deň 20.7.2000 a v ten istý deň uzatvorili i dodatok č. 3, ktorým sa žalobca zaviazal vykonať i práce spočívajúce v spevnení plochy priľahlého terénu na parc.č. XXXX/X v k.ú. Z. vo vlastníctve Mesta Trnava do 1 mesiaca od doručenia súhlasu stavebného úradu. V tomto dodatku bolo dohodnuté, že rozšírenie predmetu diela nebude mať vplyv na konečnú cenu diela uvedenú v dodatku č. 2. Žalovaný s návrhom nesúhlasil a namietal, že žalobca nezhotovil dielo v celom rozsahu, z toho dôvodu zaplatenie sumy, ktorej úhrady sa domáha by bolo plnením za nevykonané práce a to nevybudovanie objektu SO-09 uvedeného v dodatku č. 3, ktorým sa rozšíril predmet plnenia s tým, že zhotovenie rozšíreného diela nebude mať vplyv na konečnú cenu, ktorá bola dohodnutá dodatkom č. 2. Žalobca s takýmto tvrdením nesúhlasil a mal za to, že vykonanie diela označeného ako objekt SO-09 bolo podmienené zabezpečením právoplatného stavebného povolenia žalovaným. Túto podmienku žalovaný nesplnil, čo ale nemá vplyv na cenu diela dohodnutú dodatkom č.2, preto za nezhotovenie objektu SO-09 žalovaný nemôže žiadať zníženie ceny. Vo veci bolo pôvodne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 19Cb/10/2001-79 zo dňa 23.1.2003, ktoré rozhodnutie bolo Krajským súdom v Trnave ako súdom odvolacím uznesením č.k. 21Cob/148/2003-98 zo dňa 8.7.2004 zrušené a vrátené na ďalšie konanie. Okresný súd Trnava opätovne vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 19Cb/10/2001-219 zo dňa 13.9.2009, ktoré rozhodnutie bolo rozsudkom odvolacieho súdu č.k. 21Cob/118/2008-257 zo dňa 9.9.2008 potvrdené. Na základe mimoriadneho dovolania Generálneho prokurátora Najvyšší súd SR uznesením č.k. 6MObdo6/2009 zo dňa 26.10.2009 zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 21 Cob118/2008-257 zo dňa 9.9.2008 ako i rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 19Cb/10/2001-219 zo dňa 13.9.2007 a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Dovolací súd poukázal na to, že konajúce súdy nižšieho stupňa vec nesprávne právne posúdili, pretože celý záväzok a to zhotovenie diela i v rozsahu objektu SO-09 žalobca nesplnil a z toho dôvodu mu nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie ceny diela v rozsahu nesplnenej časti záväzku. Dovolací súd vyhodnotenie zistených skutočností súdmi nižšieho stupňa, podľa ktorých sa žalobca zaviazal objekt SO-09 zhotoviť bez nároku na odplatu označil za nesprávne právne posúdenie . Súd prvého stupňa v intenciách právneho názoru vysloveného Najvyšším súdom SR doplnil vo veci dokazovanie vypracovaním znaleckého posudku č. 54/2012 Ing. Antonom Fuzákom za účelom zistenia priemernej všeobecnej hodnoty diela označeného objekt SO-09- spevnené plochy priľahlého terénu na par.č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXXX v k.ú. Z. vo výmere 350 m2 ,ktoré malo slúžiť ako parkovacie miesto a ktorá nebolo žalobcom realizované. Nakoľko cena tejto časti diela nebola účastníkmi dohodnutá, a nebola k nej vypracovaná ani projektová dokumentácia, znalec po zabezpečení stanoviska Mesta Trnava a s ohľadom na územný plan mesta vychádzal z technickej normy pre spevnené plochy ako miesta na parkovanie a určil cenu objektu SO-09 vo výške 21 100 € (635 658,60 Sk), z ktorej prvostupňový súd v ďalšom konaní a právnom posúdení vychádzal. Súd vzal do úvahy, že zmluva o dielo, ktorú účastníci uzatvorili sa týkala prác označených ako objekt SO-01 až SO-08, s cenou 8 063 366,- Sk. Ku zmluve o dielo účastníci uzatvorili dodatok č. 2, ktorým znížili cenu o 105 593,10 Sk na sumu 7 957 772,90 Sk. Predmetné zníženie sa týkalo objektov SO-01 až SO-05. Následne dodatkom č. 3 rozšírili predmet zmluvy o dielo o zhotovenie objektu SO-09. Z texte dodatku č. 3 uviedli, že rozšírenie neovplyvní konečnú cenu diela dohodnutú dodatkom č. 2, ktorá je cenou pevnou. Dňa 29.6.2000 bol uzatvorený i dodatok č. 4, ktorým strany rozšírili predmet diela o zhotovenie merania odberu teplej a studenej vody pre jednotlivých prevádzkovateľov stavby s označením „Komerčná vybavenosť a verejné WC“ a cenu zvýšili o 52 115,- Sk tak, že konečná cena bola určená sumou 8 015 099,40 Sk za objekty označené ako SO-01 až SO-09. Súd prvého stupňa sa oboznámil s faktúrami, ktorými si žalobcami uplatňoval voči žalovanému nárok na zaplatenie čiastky 7 504 237,90 Sk, z ktorej žalovaný preukázateľne uhradil 7 297 093,30 Sk, teda neuhradená čiastka zostala vo výške 207 144,60 Sk, ktorá je predmetom žaloby. Súd prvého stupňa viazaný názorom vysloveným dovolacím súdom poukázal na gramatický výklad obsahu dodatku č. 3, ktorý sa týkal zhotovenia objektu SO-09, k čomu doplnil dokazovanie a skonštatoval, že v rámci dokazovania vykonaného po rozhodnutí dovolacieho súdu nevyšli najavo žiadne nové skutkové zistenia. V konaní bolo preukázané a nebolo medzi účastníkmi ani sporné, že žalobca objekt SO-09 nezhotovil, z toho dôvodu si nemôže uplatňovať cenu diela, ktorá zahŕňala i tento objekt. Žalobca vykonal dielo v rozsahu objektov SO-01 až SO-07,ako vyplýva zo zápisu o odovzdaní diela a z výpovedí účastníkov konania. Posledná zmluvne dohodnutá cena za tieto práce bola vo výške 7 964 807,80 Sk, čo je cena bez objektu SO-08, ktorý nebol realizovaný a ktoré nesplnenie žalovaný nenamietal. Dňa 12.7.2000 žalobca žiadal o uzatvorenie dodatku č. 5,ktorým by sa zo zmluvy o dielo vypustil objekt SO-08, ktorého cena bola 50 295,- Sk, ktorým by sa súčasne zvyšovala cena pre objekt SO-07 o čiastku 87 229,60 Sk tak, že celková cena by bola vo výške 8 052 037,40 Sk. Dodatok č. 5 však nebol žalovaným podpísaný, ktorú skutočnosť ako podstatnú pre rozhodnutie o veci vzal súd do úvahy, ako dodatok ku zmluve o dielo, zakladajúci jej zmenu ho neakceptoval, a tým ani ním určenú zmenu ceny. Po vyhodnotení z konania vzídených skutočností prvostupňový súd dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie ceny za zhotovené dielo vo výške 7 964 807,80 Sk. Žalobca si návrhom uplatnil iba sumu 7 504 237,90 Sk, čo je o 460 569,90 Sk menej, ako bola zmluvne dohodnutá cena, bez ceny za objekt SO-07 v hodnote 87 229,60 Sk. Tieto práce žalobca vykonal napriek tomu, že žalovaný dodatok č. 5 v zmluve o dielo, ktorých sa týchto prác týkal nepodpísal. Z ceny 7 964 807,80 Sk prvostupňový súd odrátal cenu nevykonaného diela - objektu SO-09 zistenú znaleckým dokazovaním vo výške 635 658,60 Sk, čím dospel k sume 7 329 149,20 Sk, ktorú mal žalovaný žalobcovi zaplatiť. Žalovaný preukazateľne zaplatil 7 297 093,30 Sk, a tak nezaplatená zostala čiastka 32 055,90 Sk, čo je 1 064,6 €, k zaplateniu ktorej žalovaného zaviazal. Súd s poukazom na ust. § 548 ods. 2 Obchod.zák. konštatoval, že záväzok žalobcu zhotoviť dielo v rozsahu objektu SO-09 zanikol zo zákona pre nemožnosť plnenia, s tým, že vzhľadom na právnu úpravu uvedenú v ust. § 575 ods. 1 Obč.zák. a ust. § 354 Obchod.zák. sa úhrady ceny za nezrealizovaný predmet plnenia nemôže žalobca úspešne domáhať. (Súd prvého stupňa síce v odôvodnení svojho rozhodnutia citoval i ust.§ 549 ods. 1 Obchod.zák., ale ako vyplynulo z odôvodnenia rozsudku ho neaplikoval, preto odvolací súd na toto právne ustanovenie neprihliadal.) Súd prvého stupňa poukázal i na právnu úpravu uvedenú v ust. §536 ods. 1, §554 ods. 1, §546 ods. 1 Obchod.zák., ktorú v odôvodnení rozhodnutia citoval. K návrhu žalobcu určiť, že záväzok, týkajúci sa povinnosti zhotoviť objekt SO-09 zanikol pre nemožnosť plnenia súd uviedol, že v tejto časti je návrh nedôvodný, pretože u žalobcu nebol preukázaný podľa § 80 písm. c) O.s.p. naliehavý právny záujem na takomto určení a s touto otázkou sa vyporiadal v samotnom rozhodnutí, ktoré je nárokom na plnenie. Prvostupňový súd sa v odôvodnení rozhodnutia venoval i námietkam účastníkov, keď žalobca trval na tom, že dielo označené ako objekt SO-09 je samostatným dielom, ktoré malo byť realizované bez ohľadu na obsah plnenia vyplývajúceho zo zmluvy o dielo v znení jej dodatkov. Súd k tomu tvrdeniu uviedol, že dodatok, ktorým bolo dohodnuté zhotovenie objektu SO-09 je dodatkom k zmluve o dielo č. 11/99 uzatvorenej účastníkmi dňa 9.11.1999, a tak zo žiadnych skutočností nemožno dospieť k záveru, že sa jedná o samostatnú zmluvu o dielo, ktorá s pôvodne uzatvorenou zmluvou o dielo č. 11/99 nesúvisí. Žalovaný sa so splnením svojej povinnosti zaplatiť zostatok ceny diela dostal do omeškania, preto prvostupňový súd priznal žalobcovi i nárok na úrok z omeškania dohodnutý v zmluve o dielo vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry , k čomu poukázal na právnu úpravu uvedenú v ust. § 365 a §369 Obchod.zák.. K návrhu žalobcu vykonať kontrolný znalecký posudok za účelom zistenia skutočnej hodnoty nevykonaného diela súd uviedol, že žiadnymi konkrétnymi námietkami nesprávnosť znaleckého posudku vypracovaného v konaní a z neho vyplývajúceho záveru žalobca nespochybnil a skutočnosť, že si na základe svojho vlastného rozhodnutia nevyúčtoval skutočnú hodnotu vykonaného diela označil súd z hľadiska žalobného návrhu za irelevantné. Žalobca si nárok ako plnenie zo zmluvy o dielo na zaplatenie zostatku ceny jednoznačne v žalobnom návrhu uvedenou sumou uplatnil a z tejto súd v ďalšom dokazovaní vychádzal. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý napadol zamietajúcu časť rozhodnutia a žalovaný, ktorý sa odvolal voči uloženej povinnosti zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1064,60 € s prísl.. Žalobca v odvolaní žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v časti uloženia povinnosti zaplatiť sumu 1064,06 € zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V dôvodoch odvolania uviedol, že tak súd prvého stupňa ako i dovolací súd sa zhodujú v závere, že žalobca si nemohol splniť povinnosť vyhotoviť objekt SO-09, pretože žalovaný k splneniu povinnosti, ktorá mu vyplývala z dodatku č. 3 k zmluve o dielo nevykonal žiaden úkon, neuviedol, ako má predmetné dielo vyzerať, k čomu má spevnená plocha slúžiť, preto z dôvodu zabezpečenia právnej istoty žiadal, aby súd prvého stupňa určil, že záväzok zhotoviť dielo SO-09 zanikol pre nemožnosť plnenia. Z dodatku č. 3 k zmluve o dielo č. 11/99 vyplýva, že ak by žalovaný bol predložil stavebnému úradu dokumentáciu, tak by žalobca mal povinnosť splniť svoj záväzok, preto z dôvodu právnej istoty má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Žalobca namietal postup prvostupňového súdu, ktorý cenu nevykonaného diela SO-09 určenú znaleckým posudkom odpočítal od ceny diela, ktorú si žalobou uplatňoval a nezaoberal sa zisťovaním skutočnej ceny diela, ktoré žalobca pre žalovaného vykonal s prihliadnutím na hodnotu prác a dodávok, ktoré boli vykonané po termíne protokolárneho odovzdania diela t.j. po 20.7.2000. Poukazoval na to, že skutočný rozsah diela je vyšší ako svojim výpočtom stanovil prvostupňový súd, ktorý ho určil vo výške 7 964 807,80 Sk. Prvostupňový súd mal vziať do úvahy, že žalobca vykonal i práce po protokolárnom odovzdaní diela žalovanému , t.j. po dni 20.7.2000, ktoré sú uvedené v dodatkoch č. 5,6,7 ku zmluve o dielo, ktorých vykonanie žalovaný nepopieral, ale ich neuhradil. Rozsah skutočne vykonaného diela je podľa žalobcu vo výške 8 223 850,20 Sk a pri použití metodiky prvostupňového súdu by sa po odpočítaní hodnoty nevykonaného diela SO-09 zistenej znaleckým dokazovaním cena rovnala sume 7 587 921,60 Sk, čo je cena, ktorú má žalovaný žalobcovi zaplatiť. Žalovaný zaplatil iba sumu 7 466 860,- Sk, čiže nezaplatená zostáva čiastka 121 060,70 Sk a nie suma 32 055,90 Sk ako nesprávne určil prvostupňový súd. Istina, ktorú ako výslednú určil vo výroku rozhodnutia súd prvého stupňa považuje žalobca za nepoužiteľnú a objektívne nezistenú. Prvostupňový súd svojim postupom vykonštruoval situáciu, podľa ktorej, ak by aj dielo označené SO- 09 žalobca zhotovil, tak podľa dodatku č. 3 by nemal nárok od žalovaného žiadať zaplatenie ceny, pretože sa zaviazal vykonať rozšírené dielo bez nároku na odplatu. Ak ale túto rozšírenú časť diela nezhotovil, pretože mu to žalovaný neumožnil, tak žalobca musí za nevykonanú rozšírenú časť diela, konkrétne objektu SO-09, zaplatiť žalovanému 21 100,- € (635 658,60 Sk), ktorá suma bola určená znaleckým posudkom, ale bez akýchkoľvek relevantných podkladov. Žalobca vykonanie takéhoto znaleckého posudku dostatočne spochybnil, hoci prvostupňový súd prijal opačný záver keď uviedol, že žalobca „konkrétnymi námietkami záver znaleckého posudku nespochybnil“ .K objektu SO-09 neexistuje žiadna projektová dokumentácia, žiadny výkaz výmer okrem výmery, na ktorej mali byť spevnené plochy vybudované. V zmluve sa účastníci konania dohodli, že žalobca vyhotoví spevnené plochy podľa požiadaviek žalovaného. Žalovaný žiadne požiadavky nepredložil, preto znalec bez akýchkoľvek vstupných podkladov stanovil cenu stavebných prác a dodaných materiálov vo výške 21 100 € (635 658,60 Sk), ktorú prvostupňový súd vyhodnotil ako relevantnú a túto sumu odrátal od ceny diela určenej výškou 7 964 807,80 Sk. Takéto rozhodnutie je v rozpore s obvyklými zvyklosťami a realitou na stavebnou trhu, pretože pri takomto závere by sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal vyhotoviť časť diela v hodnote 8% z jeho celkového rozsahu bez nároku na odmenu. Takéto rozhodnutie je podľa žalobcu arbitrárne. Súd prvého stupňa tým, že nepripustil vykonanie kontrolného znaleckého posudku sa dopustil chyby v procese dokazovania, keď nepostupoval v súlade s ust. § 120 O.s.p.. Prvostupňový súd svojvoľne nevykonané dielo označil za parkovisko, o ktorý záver oprel i svoje zistenia a následné rozhodnutie. Takýmto spôsobom ale prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav, keď nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie pre rozhodnutie významných skutočností. Odvolateľ namietal i nesprávnosť odôvodnenia rozhodnutia, v dôsledku čoho je rozsudok nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov a pre nezrozumiteľnosť, absentuje v ňom nevyhnutná nadväznosť medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi prvostupňového súdu na strane druhej. Okrem toho zmluvné strany sa dodatkom č. 4 dohodli na úprave zmluvy o dielo - článku IV. Cena diela, ktorým upravili konečnú cenu diela s prihliadnutím na zväčšenie rozsahu predmetu diela na sumu 8 015 099,40 Sk, čím je preukázaný dohovor a vôľa účastníkov, podľa ktorých zhotovenie objektu SO-09 nebude mať vplyv na konečnú cenu diela. V predmetnom dodatku vôbec nie je uvedené, že došlo k zmene v rozsahu predmetu diela aj o objekt SO-09, z toho dôvodu ani výklad dodatku č. 3 dovolacím súdom nie je v súlade s vôľou účastníkov a ich konaním. V závere žalobca poukázal na nález Ústavného súdu I. ÚS 242/07-29 zo dňa 3.7.2008, v ktorom sa ústavný súd zaoberal rozhodovaním všeobecných súdov, obsahom súdneho spisu ako i princípom spravodlivosti, aby sa zabránilo arbitrárnym rozhodnutiam. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa v časti uloženej povinnosti zaplatiť sumu 1064,06 € podal v zákonnej lehote odvolanie i žalovaný. Namietal postup, akým prvostupňový súd k priznanej sume dospel, a ktorý nie je súladný s právnym predpisom, pretože súd prekročil návrh účastníka a prisúdil mu viac než sa domáha. Žalobca si nikdy neuplatnil nárok na vyššie plnenie ako vo výške 6 875,94 €, v priebehu konania pôvodný návrh nerozšíril, a pokiaľ by tak i urobil po auguste 2004, bolo by jeho právo premlčané. Hodnota prác, ktorú je potrebné odpočítať podľa znaleckého posudku je ale vyššia, ako žalovaná istina, ktorú žalovaný nezaplatil, na základe čoho mal súd celý návrh zamietnuť. Okrem toho žalovaný v odôvodnení odvolania uviedol, že povinnosť platiť za vykonané práce vzniká až na základe riadne vystaveného účtovného daňového dokladu, ktorým je faktúra, ktorá v tomto prípade absentuje, teda z hľadiska účtovného a daňového pohľadávka žalobcu neexistuje. Žalovaný označil za nesprávne i rozhodnutie o priznaní príslušenstva k pohľadávke, pretože až do doručenia znaleckého posudku nebola známa hodnota nevykonaných prác, a teda ani výška prípadného plnenia, preto sa nemohol dostať do omeškania. K trovám konania, o ktorých prvostupňový súd nerozhodol uviedol, že o nich mohol súd rozhodnúť podľa zásady úspešnosti už v napadnutom rozsudku, a nakoľko rozhodnutie súdu záviselo od znaleckého posudku, v takom prípade súdna prax priznáva nárok na celú náhradu trov konania žalovanému. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý zotrval na tvrdeniach obsiahnutých v nim podanom odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového o súdu voči zamietajúcej časti. Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. o odvolaní rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania rozsudkom podľa § 156 ods. 1,3 O.s.p., ktorý verejne vyhlásil, keď miesto a čas verejného vyhlásenia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Účastníkov konania ani ich právnych zástupcov o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku osobitne elektronickými prostriedkami neupovedomoval, pretože o túto možnosť nepožiadali (§ 45 ods. 4 O.s.p.). V súvislosti s podanými opravnými prostriedkami odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. II ÚS 78/2005 podľa ktorého „odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“. Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné, v ktorom sa prvostupňový súd podrobne zaoberal všetkými v konaní zistenými skutočnosťami, tieto správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záveru, ku ktorému dospel a ktorý vyjadril vo vyhlásenom výroku rozsudku je správny, dostatočne kvalifikovane odôvodnený a odvolací súd sa s ním stotožňuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu i vzhľadom na potrebu vyporiadania sa s odvolacími dôvodmi uvedenými tak v odvolaní žalobcu ako i v odvolaní žalovaného odvolací súd k odvolaniu žalovaného uvádza, že vystavenie účtovného dokladu, za ktorý sa považuje faktúra nie je z hľadiska povinnosti zaplatiť cenu za zhotovené dielo významné. Povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi je upravená v ust. § 548 ods. 1 Obchod.zák. Obchodný zákonník neobsahuje ustanovenia o fakturácii a je vecou dohody strán, aby si fakturovanie dohodli. Faktúra ako účtovný doklad je však z hľadiska povinnosti zaplatiť cenu diela bezvýznamná,. Ak nie je zhotoviteľom vystavená faktúra neznamená, že objednávateľ nemá povinnosť za zhotovené dielo zaplatiť. Odvolací súd nepovažuje za dôvodné ani tvrdenie žalovaného, podľa ktorého prvostupňový súd priznal žalobcovi vyššie plnenie ako si uplatnil žalobou, pretože zo žalovanej čiastky 6 875,94 € (207 144,60 Sk) mal súd odrátať cenu nevyhotoveného diela určenú znalcom a v takom prípade by mal návrh zamietnúť. Súd prvého stupňa svojim rozhodnutím neprekročil návrh žalobcu, neprisúdil mu viac, ako sa žalobou domáhal. K prisúdenej istine dospel na základe právnej kvalifikácie predmetu konania, ktorým bol návrh na zaplatenie žalovanej istiny, vo výroku je jednoznačne uvedená suma, ktorá je prvostupňovým súdom v prospech žalobcu priznaná a uložená žalovanému zaplatiť, ktorá žalované plnenie neprekračuje. Rovnako je bez právneho významu odvolanie voči nároku na zaplatenie úroku z omeškania, pretože znalecký posudok určoval iba výšku plnenia, ale nie vznik povinnosti zaplatiť, s ktorým plnením sa žalovaný do omeškania dostal. Odvolací súd z uvedeného dôvodu odvolacie dôvody, na ktoré poukazoval žalovaný považuje za nedôvodné v celom rozsahu a rozhodnutie prvostupňového súdu v časti uloženej povinnosti zaplatiť istinu i príslušný úrok z omeškania vyhodnotil ako vecne správne. K odvolaniu žalobcu odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd sa v dostatočnom rozsahu vyporiadal so všetkými skutočnosťami, na základe ktorých posudzoval nárok na zaplatenie sumy v súlade s plnením podľa zmluvy o dielo v znení jej dodatkov. Skutočnosť, že sa žalobca nestotožňuje s gramatickým výkladom, ktorý v súvislosti so zhotovením objektu SO-09 vyslovil vo svojom rozhodnutí dovolací súd odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa v rámci dokazovania nezistil žiadne nové skutočnosti, ktoré by založili dôvod odkloniť sa od uvedeného názoru dovolacieho súdu a za týchto okolností je názor dovolacieho súdu záväzný. Odvolací súd nepovažuje rozhodnutie súdu prvého stupňa ani za arbitrárne, ktoré by bolo založené na svojvôli konajúceho súdu a neopieralo sa o zákon, čím by bolo porušené právo účastníka konania - žalobcu na spravodlivý proces. Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR ( I ÚS 226/03 zo dňa 12.5.2004, III ÚS 209/004 zo dňa 23.6.2004, III ÚS 95/06 zo dňa 15.3.2006, III ÚS36/2010 zo dňa 4.5.2010) nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola súdom daná podrobná odpoveď, preto sa rozsah povinností súdu odôvodniť súdne rozhodnutie mení podľa povahy rozhodnutia. Rozhodnutie prvostupňového súdu je vzhľadom na okolnosti predmetu sporu jasné, zrozumiteľne odôvodnené a odvolací súd nezistil dôvody, na základe ktorého by ho mal zrušiť. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa a jeho odôvodnením, v podrobnostiach naň poukazuje a podľa § 219 O.s.p. ho potvrdzuje. O trovách odvolacieho konania súd nerozhodol s poukazom na § 224 ods. 4 O.s.p., s tým, že o nich bude rozhodnuté súdom prvého stupňa. Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.