Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 21CoE/131/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111201833 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2111201833.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave vo veci exekúcie oprávneného: SR - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Trnave, Kollárova 31, Trnava, IČO 00 735 825 proti povinnému: JUDr. U. P., nar. XX.XX.XXXX, K. N. XX, A., zastúpený HALADA advokátska kancelária s.r.o., Kapitulská 21, Trnava vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Zitou Levákovou, Františkánska 2, Trnava o vymoženie 150,- € s prísl. a trov exekúcie, o námietkach povinného proti exekúcii, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 15Er/76/2011-45 zo dňa 5.11.2012 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa mení tak, že námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozhodnutím napadnutým odvolaním vyhovel námietkam povinného, ktoré podal proti exekúcii vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Zitou Levákovou v prospech oprávneného na základe exekučného titulu, ktorým bolo vykonateľné rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave č.k. ORP-853/DI-SK-2009 zo dňa 3.6.2009. Súd po preskúmaní námietok povinného zistil, že dňa 5.5.2011 súdny exekútor doručil upovedomenie o začatí exekúcie a povinného vyzval, aby pohľadávku uspokojil v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie alebo vzniesol námietky. Povinný vzniesol námietky, v ktorých uviedol, že na prejednanie priestupku bol predvolaný zásielkou doručovanou do vlastných rúk. Povinný adresát nebol doručovateľom zastihnutý a tak mu zásielka bola doručovaná aj dňa 26.5.2009 a opakovane dňa 27.5.2009, v ktorý deň bola uložená na pošte. Povinný sa na prejednanie priestupku nedostavil, neospravedlnil sa, priestupok bol prejednaný v jeho neprítomnosti. V tejto súvislosti poukázal povinný na to, že pre splnenie a uplatnenie fikcie doručenia je potrebné, aby sa adresát písomnosti v mieste doručovania zdržiaval, táto zákonná požiadavka, ale nebola splnená, pretože sa v čase doručovania na adrese svojho trvalého bydliska nezdržiaval, keď býval na adrese X. XX/X v A.. Správny orgán nepreveroval, kde sa skutočne adresát zásielky zdržiava a použil postup pre doručovanie podľa § 24 ods. 2 zák.č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej ako Správny poriadok) a práve takýmto postupom bolo povinnému odňaté právo vyjadriť sa ku skutočnostiam a dôkazom, ktoré sú predmetom rozhodnutia o priestupku. Tým, že správny orgán nepostupoval pri doručovaní v súlade so zákonom rozhodol i v rozpore s príslušnými právnymi predpismi, rozhodnutie nebolo povinnému oznámené, preto nemohlo byť právoplatné a byť riadnym exekučným titulom. Súčasne povinný predložil ako dôkaz preukazujúci, kde sa v čase doručovania zásielky skutočne nachádzal, čestné prehlásenie rodičov zo dňa 17.5.2011, ktorí prehlásili, že na adrese svojho trvalého bydliska, ktorým je adresa K. N. XXXX/XX A. sa povinný nezdržiava, ale od roku 2004 sa presťahoval na adresu X. XX/X A. a predložil i listy vlastníctva, podľa ktorých má vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. K námietkam povinného sa vyjadril i oprávnený a uviedol, že povinný ako vodič motorového vozidla nerešpektoval svetelnú signalizáciu, vozidlom prešiel na svetelný signál „STOJ“ a pokračoval ďalej v jazde, čím porušil zák.č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a dopustil sa priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. j) zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Po spáchaní uvedeného priestupku bol ihneď zastavený a kontrolovaný hliadkou PMJ Odboru poriadkovej polície KRPZ Trnava, povinný bol oboznámený s tým, akého priestupku sa dopustil a bol poučený o tom, že správa o výsledku objasňovania priestupku a spisový materiál bude zaslaný na dopravný inšpektorát v súvislosti s prejednaním priestupku. Okresný Dopravný inšpektorát KRPZ v Trnave predvolal povinného za účelom prejednania priestupku na deň 3.6.2009, ktoré predvolanie mu doručoval ako zásielku do vlastných rúk, ale keďže na danej adrese nebol zastihnutý a opakované doručenie bolo tiež neúspešné, zásielka bola uložená na pošte a dňa 10.11.2009 bola vrátená na ODI KRPZ Trnava. Oprávnený poukázal na to, že zásielky boli povinnému doručované prostredníctvom pošty na adresu jeho trvalého pobytu, ale keďže sa vrátili z dôvodu neprevzatia v odbernej lehote, správny orgán nemal dôvod pochybovať o správnosti údajov uvedených poštovým doručovateľom na zásielke a priestupok prejednal i v jeho neprítomnosti. Tvrdenia povinného, že sa na adrese trvalého pobytu nezdržiava je vyvrátené skutočnosťou, že po začatí exekučného konania bolo upovedomenie o začatí exekúcie povinnému doručené na tú istú adresu trvalého pobytu, kde uvedenú zásielku už riadne prevzal. Oprávnený vyjadril pochybnosť, že zásielky, ktoré sú doručované zo strany oprávneného sú povinným zámerne neprevzaté, nakoľko mal vedomosť, že sa týkajú prejednania predmetného priestupku. Súd prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 50 ods. 1 zák.č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej ako Exekučný poriadok) vzal do úvahy koncentračnú zásadu, ktorá sa pri vznesení námietok uplatňuje a zaoberal sa len dôvodmi námietok, ktoré boli u súdneho exekútora podané v lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie a dospel k záveru, že im je potrebné vyhovieť. Súd konštatoval, že povinný v námietkach vznesených proti exekúcii poukázal na také skutočnosti, ktoré právny záver o existencii dôvodov, pre ktoré exekúcia neprípustná odôvodňujú vrátane zastavenia exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku. K nedostatkom doručovania súd uviedol, že doručenie rozhodnutia je podkladom na vykonanie exekúcie a priamo súvisí s právoplatnosťou a vykonateľnosťou exekučného titulu a pokiaľ rozhodnutie o priestupku ako exekučný titul nebolo riadne doručené povinnému a správny orgán uplatnil fikciu doručenia podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku konal v rozpore so zákonom. V tejto súvislosti poukázal i na ustanovenie § 51 zák.č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a nález Ústavného súdu sp.zn. II ÚS 65/2010-49 zo dňa 27.10.2010, ktorý sa zaoberá otázkou fikcie doručenia podľa Správneho poriadku ako i na rozhodnutie NS SR sp.zn. 6Cdo239/2011 zo dňa 14.3.2012, z ktorých dospel k záveru, že fikciou možno písomnosť doručiť len za predpokladu, že sa adresát v mieste doručenia zdržiava, ale nebol zastihnutý. Z doručenky, ktorou bola opatrená zásielka vyplýva, že povinnému bola zásielka doručovaná opakovane, keďže ani na druhý pokus nebol povinný zastihnutý bola uložená na pošte. Súd k tomuto uviedol, že na doručenke sa nenachádza údaj o tom, či sa adresát v čase doručovania na uvedenej adrese skutočne zdržiaval a pokiaľ povinný tvrdí, že sa na tejto adrese nezdržiava, čo preukazuje aj čestné vyhlásenie jeho rodičov, súd dospel k záveru, že nebolo preukázané, že sa povinný, ktorému bol exekučný titul doručovaný v čase doručovania zásielky zdržiaval v mieste doručenia, čím neboli splnené všetky vyžadované predpoklady pre uplatnenie fikcie vyžadovanej podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku. Rozhodnutie o priestupku nebolo tak povinnému riadne doručené, a z toho dôvodu nemohlo nadobudnúť ani účinky právoplatnosti a vykonateľnosti. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote oprávnený odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil a námietkam nevyhovel. V dôvodoch odvolania poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a oprávnený trvá na tom, že povinný sa na adrese svojho trvalého pobytu zdržiava a zdržiaval i v čase, keď mu boli doručované zásielky správneho orgánu a nemožno vylúčiť, že tieto povinný nepreberal zámerne s cieľom spochybniť zákonnosť použitia fikcie doručenia. Okrem toho poukázal na skutočnosti, ktoré uvádzal už v konaní, že na adrese trvalého pobytu povinného majú trvalý pobyt jeho rodičia, preto ťažko predpokladať, že nemal žiadnu vedomosť o tom, že sú mu doručované písomnosti a o tom, že bolo začaté konanie o priestupku voči jeho osobe. Oprávnený dal do pozornosti, že hoci povinný na všetkých svojich podaniach po začatí exekučného konania uvádza výslovne adresu X. XX/X A., čo sa snaží preukázať i čestným vyhlásením svojich rodičov, podľa registra obyvateľov SR si svoj pobyt na adresu X. XXXX/XX prehlásil až dňa 14.11.2012 a predmetné zásielky mu boli doručované v priebehu roku 2009. Odvolateľ poukázal i na právnu úpravu vyplývajúcu z ust.§ 71 ods..1 a § 72 ods. 2 Správneho poriadku v platnom znení, na základe čoho trval na tom, že rozhodnutie o priestupku nadobudlo právoplatnosť a v súlade s platnou právnou úpravou po márnom uplynutí lehoty určenej na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti sa stalo vykonateľným. Zo strany poštového doručovateľa bol dodržaný presný postup, ktorý mu určuje spôsob ako doručovať zásielky určené do vlastných rúk a spôsob doručovania korešponduje i s nálezom Ústavného súdu SR sp.zn. IIUS65/2010-49 zo dňa 27.10.2010. Povinný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť a požiadal, aby mu bola priznaná i náhrada trov odvolacieho konania, ktorú vo vyjadrení vyčíslil. Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania, keď dospel k záveru, že odvolanie oprávnené je dôvodné. Spôsob náhradného doručovania v správnom konaní je upravený v § 24 ods. 2 Správneho poriadku, preto nie je možné pri jeho posudzovaní aplikovať a odkázať na rozhodnutia vydané NS SR v občianskom konaní, ako vykonal prvostupňový súd, keď poukázal na uznesenie NS SR vydané pod sp.zn. 6Cdo239/2011 zo dňa 14.3.2012, kedy sa doručovanie spravuje režimom upraveným v Občianskom súdnom poriadku. Doručovanie do vlastných rúk je kvalifikovanou formou doručenia upravenou v Správnom poriadku, kedy je vylúčená možnosť zásielku doručiť náhradnému prijímateľovi a túto zásielku prevezme predovšetkým adresát, teda ten, kto je v adrese uvedený. Ust. § 24 ods. 2 Správneho poriadku upravuje spôsob tzv. náhradného doručenia, kedy sa jedná o právnu fikciu, pri ktorej za podmienok ustanovených v zákone sa zásielka považuje za doručenú, aj keď tomu v skutočnosti tak nie je. Podmienkou je, že adresát sa v čase doručovania v mieste doručenia zdržiava, ale nebol iba zastihnutý. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Sž35/2002 (70/2002 ZSP), podľa ktorého práve úpravou uvedenou v § 24 ods. 2 Správneho poriadku zákonodarca sledoval cieľ a účel odstrániť prípady právnej neistoty spôsobenej bezdôvodným nepreberaním zásielok adresátom a zabrániť tak snahám spôsobiť prieťahy v konaní alebo zmariť konanie. Podmienkou vzniku fikcie doručenia písomností je zachovanie predpísaného postupu doručovateľom a tiež, aby adresát, ktorý nebol doručovateľom zastihnutý, sa v mieste doručenia zdržiaval. Zdržiavaním sa adresáta v mieste doručenia treba rozumieť aj situáciu, že sa adresát v čase doručenia zásielky zdržuje na území obce (mesta), v ktorej má bydlisko, teda má tak reálnu možnosť oboznámiť sa s oznámeniami doručovateľa urobenými podľa § 24 ods .2 Správneho poriadku. Za neprítomnosť v mieste doručenia ale je možné považovať prípad, ak sa adresát v obci síce zdržuje, ale jeho zdravotný stav mu objektívne bráni dostaviť sa na adresu doručovania a tak nemá možnosť sa o uložení zásielky dozvedieť. Z obsahu odvolaním preskúmavaného súdneho spisu bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že povinný ako adresát zásielky doručovanej do vlastných rúk sa neustále zdržiaval v meste A., v ktorom má nahlásený svoj trvalý pobyt a dokonca na adrese, na ktorú mu boli doručované zásielky, majú trvalý pobyt a sa i trvalo zdržujú jeho rodičia, s ktorými je povinný v bežnom styku, čo preukazuje i nimi podané čestné vyhlásenie zo dňa 17.5.2011 o tom, kde sa ich syn - povinný zdržiava. Povinný neuviedol, že by mu v danej dobe jeho zdravotný stav objektívne znemožnil dostaviť sa na adresu doručenia, ktorú mal naviac stále vedenú ako adresu svojho trvalého pobytu a teda mal možnosť sa jednoznačne o uložení zásielky dozvedieť. Z obsahu doručenky vyplýva, že doručovateľ vykonal všetky úkony, ktoré mu pre doručovanie zásielky do vlastných rúk ukladá poštový poriadok a tak na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné a rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil a námietky povinného proti exekúcii zamietol. Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 :0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.