Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9Co/114/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111203164 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2111203164.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členiek senátu JUDr. Márie Klepancovej a JUDr. Evy Behranovej v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Debt Finance AG, IČO: CHE-100.023.266, Alpenstrasse 2, 6300 Zug, Švajčiarsko, v konaní zastúpený advokátom JUDr. Ján Šoltés, Bratislava, Karadžičova 8, proti žalovanému: R. U., nar.XX.XX.XXXX, R., bytom N. XXXX/X, o zaplatenie sumy 1.269,45 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 19C/60/2011-119 zo dňa 19. decembra 2012 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania p o t v r d z u j e. Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 670,24 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% % ročne zo sumy 970,24 eura od 05.04.2008 do 29.10.2012, zo sumy 870,24 eur od 30.10.2012 do 30.11.2012 zo sumy 770,24 eura od 1.12.2012 do 17.12.2012, zo sumy 670,24 eura od 18.12.2012 do zaplatenia, čo mu súd povolil zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 100 eur splatných vždy do 15. dňa v mesiaci, s účinnosťou od kalendárneho mesiaca január 2013, pod stratou výhody splátok. Konanie zastavil v časti istiny 300 eur spolu s 8,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 100 eur od 30.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 100 eur od 01.12.2012 do zaplatenia a zo sumy 100 eur od 18.12.2012 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 464,22 eura, k rukám právneho zástupcu žalobcu, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 9100030101 zo dňa 01.03.2007, na základe ktorej bol poskytnutý úver pre žalovaného v výške 50 000 Sk. Žalovaný sa zaviazal uhradiť svoj dlh v 36 mesačných splátkach po 2308 Sk (s poistením). Napriek tomu, že zmluva bola uzatvorená s odkazom na ustanovenia Obchodného zákonníka, v danej veci je potrebné aplikovať všetky režimy a opatrenia, ktoré sú určené na ochranu spotrebiteľa (§ 52-53 OZ, zákon o ochrane spotrebiteľa), ktorým žalovaný bezpochyby je a ktoré platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej zmluvy a to i vo vzťahu k úverom ako tzv. absolútnym obchodnoprávnym vzťahom. Nesporným bolo porušenie zmluvnej povinnosti žalovaným, ktorý dohodnuté splátky úveru prestal splácať, ako aj odstúpenie od úverovej zmluvy účastníkmi dohodnuté pre tento prípad porušenia povinnosti žalovaného. Ustanovenie článku VI. bod 4 všeobecných obchodných podmienok zmluvy, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy, považoval súd prvého stupňa za upravené pre žalovaného nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 v spojení s § 457 Občianskeho zákonníka. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré na rozdiel od ustanovení Občianskeho zákonníka zaväzujú spotrebiteľa nad rámec povinnosti vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka evidentne zhoršujú jeho postavenie. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa vrátane platenia úrokov napriek ich zrušeniu popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc postavenie spotrebiteľa zhoršuje. To znamená, že dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku. Súd prvého stupňa postupom podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka rozhodol odmietnuť ochranu navrhovateľovi v časti úrokov, ktorých výška (sadzba) v zmluve nebola definovaná. Ide o dôležitý údaj a uvedenú prax súd považoval za nekalú obchodnú praktiku, pretože je to jeden z najdôležitejších údajov spôsobilých ovplyvniť spotrebiteľa ohľadom uzatvorenia zmluvy. Zo znenia zmluvy spotrebiteľovi tak nemohla byť zrejmá výška úrokovej sadzby pokiaľ bol úrok súčasťou dohodnutej splátky úveru, ktorou splátkou sa splácala zároveň aj istina, rovnako aj poistenie úveru. Takýto postup podľa názoru súdu nie je v súlade s dobrými mravmi. Súd prvého stupňa dospel k záveru aj o nedôvodnosti návrhu v časti týkajúcej sa ceny poistenia, keď podľa názoru súdu spôsob kontrahovania poistenia nebol v súlade s právnymi predpismi, to znamená, že pokiaľ na vznik poistného vzťahu postačí nekonanie spotrebiteľa, ide rovnako o nekalú obchodnú praktiku, pretože právny úkon je prejav vôle a aj so vznikom poistenia je treba vôľu v tomto smere prejaviť. V rámci uzatvorenia poistného vzťahu spôsobom podľa uzatvorenej zmluvy, t. j. výber služby je spojený s alternatívami nemožno vychádzať zo vzniku právneho úkonu spojeného s aktívnym konaním spotrebiteľa, pretože tu existuje riziko, že zmluva vznikne aj za stavu, že spotrebiteľ vôľu ju uzavrieť nemal. Podľa uvádzaného tak posúdil súd dôvodnosť nároku žalobcu len do výšky priznanej istiny pohľadávky 670,20 eura ako čerpaného, ale nevráteného úveru spolu so zákonnými úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 5.4.2008 do zaplatenia, teda od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na vrátenie istiny úveru podľa výzvy žalobcu adresovanej žalovanému ako súčasť odstúpenia od zmluvy, keď súd vychádzal z toho, že táto výzva sa dostala do dispozície žalovaného 25.3.2008. V časti istiny 300 eur spolu s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 100 eur od 30.10.2012 do zaplatenia, zo sumy 100 eur od 1.12.2012 do zaplatenia a zo sumy 100 eur od 18.12.2012 do zaplatenia súd konanie zastavil so súhlasom žalovaného v súlade s § 96 Občianskeho súdneho poriadku pre čiastočné späťvzatie návrhu žalobcu, a vo zvyšnej časti návrh zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 146 ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku (dôvod čiastočného späťvzatia návrhu bolo správanie sa žalovaného, ktorý v priebehu konania plnil), keď v konaní úspešnejšiemu žalobcovi priznal pomernú časť náhrady trov konania a to do výšky ich 52% (76% úspešnosť žalobcu vo vzťahu k výške uplatnenej istiny pohľadávky a jej priznanej výške súdom, potom neúspech v 24%-tách, teda celková úspešnosť 76% - 24%, t.j. 52%), teda sumu 464,22 eura, pozostávajúcu z 52% zo zaplateného poplatku za návrh v sume 39,52 eura a 52% z trov právneho zastúpenia v sume 424,70 eura. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti podal včas odvolanie žalobca. V dôvodoch odvolania uviedol, že z ustanovení obchodných podmienok jednoznačne vyplýva, že žalovaný ako klient bol pri podaní žiadosti o úver a pri uzatvorení úverovej zmluvy oboznámený s ustanoveniami zmluvy, obchodných podmienok a sadzobníka a zároveň prejavil svoj súhlas byť nimi viazaný. Žalovaný pri uzatváraní zmluvy žiadnym spôsobom nenamietal znenie akýchkoľvek zmluvných dojednaní medzi ním a žalobcom a tieto nespochybnil ani počas prvostupňového konania. Zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy nevyžadoval uvedenie úrokovej sadzby v zmluve o spotrebiteľskom úvere, táto zmluva pritom obsahuje výšku RPMN poskytovaného úveru (pre možnosť úveru s poistením aj bez poistenia), čo je najdôležitejší indikátor ceny úveru a podľa tejto hodnoty môže spotrebiteľ najobjektívnejšie posúdiť, či je ponúkaný úver pre neho výhodný alebo nie. Nie je preto možné sa stotožniť s názorom súdu prvého stupňa o tom, že neuvedenie úrokovej sadzby v zmluve o úvere predstavuje nekalú obchodnú praktiku zo strany žalobcu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca mal za to, že vyhlásením zmluvy o úvere za rozpornú s dobrými mravmi súd prvého stupňa predmetnú vec nesprávne právne posúdil. Zmluva spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti a nie je možné ju považovať za rozpornú s dobrými mravmi, keď žalobca neporušil žiadnu z noriem či pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. V tejto časti považuje žalobca napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné a nezrozumiteľné pre absenciu dôvodov na takýto záver. Rozhodnutie potom trpí vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a uvedeným konaním súdu bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Ohľadom nepriznania uplatneného nároku v časti ceny poistenia uviedol, že zo zmluvy o úvere vyplýva, že žalovaný sa oboznámil s poistnými podmienkami a prejavil súhlas k tomu, aby bol poistený pre prípad nemožnosti splácať úver. Nie je preto možné konštatovať, že žalovaný neprejavil vôľu uzavrieť poistenie. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nebolo žalobcovi zrejmé, akým spôsobom súd prvého stupňa dospel k sume 670,20 eura. Žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 1.659,69 eura, pričom žalovaný vykonal úhrady v celkovej výške 1.415,40 eura, rozdiel týchto súm sa nerovná sume, na ktorú súd zaviazal žalobcu. Navrhovateľ zastáva názor, že je v danom prípade rozhodnutie nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Rovnako poukázal aj na nesprávnosť rozhodnutia v časti nepriznania náhrady trov konania, nakoľko súdne konanie bolo zavinené výlučne žalovaným, trovy konania boli vynaložené účelne a neexistujú žiadne okolnosti, ktoré by opodstatňovali nepriznanie ich náhrady. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 OSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal vec podľa ust. § 212 ods. 1 a 2 OSP, posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v zmysle § 219 ods. 1 OSP potvrdiť. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení). Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a nie je preto potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie na závere, že zmluvná úprava odstúpenia od zmluvy pre prípad neplnenia povinností žalovaným, ktorá spočíva v tom, že spotrebiteľ má plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy, je zmluvnou podmienkou upravujúcou odstúpenie od zmluvy pre spotrebiteľa nevýhodnejšie ako je odstúpenie od zmluvy upravené v § 48 OZ v spojení s § 457 OZ. Dojednanie poistenia považoval za neplatné pre nedostatok vôle na strane spotrebiteľa. Dôvodnosť nároku žalobcu tak videl len v sume čerpaného, ale dosiaľ nesplateného úveru, t.j. vo výške 670,20 eura. Odvolací súd sa však nestotožnil s argumentáciou súdu prvého stupňa ohľadom posúdenia, že zmluvná úprava odstúpenia od zmluvy pre prípad neplnenia povinností žalovaným, ktorá spočíva v tom, že spotrebiteľ má plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy, je zmluvnou podmienkou upravujúcou odstúpenie od zmluvy pre spotrebiteľa nevýhodnejšie ako je odstúpenie od zmluvy upravené v § 48 OZ v spojení s § 457 OZ. Z charakteru predmetnej zmluvy o úvere vyplýva, že ide o zmluvu uzavretú síce ako spotrebiteľskú, avšak netreba opomínať, že jej základným charakterom je charakter absolútneho obchodného záväzkového vzťahu podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka. Vo vzťahu k takejto zmluve o úvere prirodzene platí aj zákonná úprava ochrany spotrebiteľských úverov zákonom č. 258/2001 Z.z., tento zákon však nie je možné vykladať tak, že akýkoľvek úver uzavretý medzi dodávateľom a spotrebiteľom je výlučne úverom uzavretým podľa tohto zákona. Na takúto zmluvu o úvere sa budú vždy aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, avšak v spojitosti s ustanoveniami § 52 až 54 OZ a zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Z ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyslovene vyplýva, že nemôžu byť v neprospech spotrebiteľa upravené zmluvné podmienky. Zmluvnou podmienkou nemožno rozumieť zákonnú úpravu obsiahnutú v Obchodnom zákonníku. Súdu neprináleží posudzovať, ktorá zákonná úprava je pre toho ktorého účastníka výhodnejšia, pokiaľ zákon vyslovene uvádza, že to, čo je potrebné medzi účastníkmi posudzovať, je charakter ich zmluvných dojednaní, t.j. to čo si strany medzi sebou zmluvou upravili z pohľadu súladu alebo nesúladu s kogentnými ustanoveniami príslušného zákona. Súd musí vyriešiť jednoznačne, ktorý právny režim sa má na určitý vzťah vzťahovať, a po zistení príslušného právneho režimu precízne aplikovať právnu úpravu v ňom obsiahnutú. Pokiaľ teda účastníci uzavreli platnú zmluvu o úvere (aj pri účasti spotrebiteľa ako účastníka takejto zmluvy) podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, je potrebné dôjsť k právnemu záveru, že na ich zmluvný vzťah sa bude aplikovať režim Obchodného zákonníka aj v otázke odstúpenia od zmluvy. Ak by aj súd posúdil, že zmluvné dojednanie odstúpenia od zmluvy je v neprospech spotrebiteľa, musí na odstúpenie od zmluvy aplikovať zákonnú právnu úpravu uvedenú v Obchodnom zákonníku, nakoľko predmetný záväzkový vzťah je absolútnym obchodom. Súd prvého stupňa správne uviedol, že na predmetný záväzkový vzťah treba použiť úpravu týkajúcu sa ochrany spotrebiteľa, teda ustanovenia § 52 a nasl. OZ a najmä zákon o spotrebiteľských úveroch. Súd prvého stupňa mal teda v prvom rade skúmať, či zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy. Podľa § 4 ods. 2 zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, t.j. ku dňu 01.03.2007) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad. Podľa § 4 ods. 3 zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy, e) práva spotrebiteľa podľa § 7. Podľa § 4 ods. 4 zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba. Podľa § 4 ods. 5 zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ustanovenie § 4 zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch stanovuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a taxatívne stanovuje, aké náležitosti musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať. Absencia niektorých týchto náležitostí nespôsobuje neplatnosť predmetnej zmluvy, ak už bol poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo ak bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba, a to z dôvodu ochrany spotrebiteľa. Sankcia neplatnosti by totiž neprimerane tvrdo dopadala na spotrebiteľa, ktorý by tým stratil výhodu splátok, a mohol by sa tak dostať do ťažko riešiteľnej situácie, pretože spravidla finančné prostriedky z úveru už použil a nemá možnosť ich bezprostredne splatiť v celej výške. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy namiesto sankcie neplatnosti sankcionoval veriteľa tým, že od spotrebiteľa nemôže požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch). Nakoľko súd prvého stupňa nepreskúmaval, či zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, odvolací súd v zmysle § 213 ods. 2 OSP vyzval účastníkov konania, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, a to ustanovenie § 4 ods. 2 písmeno a) v spojení s § 4 ods. 5 zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Jednou z povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj suma, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch). Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru, nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a zároveň aby si veriteľ voči dlžníkovi nemohol uplatňovať aj nároky, na ktoré nemá právo. Aj keď zákon o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy nestanovoval uvedenie výšky úroku ako samostatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, povinnosť uvádzať aj túto náležitosť vyplýva z ust. § 4 ods. 2 písm. a) ako aj z ust. § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd po preskúmaní predmetnej zmluvy zistil, že neobsahuje rozčlenenie splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky a ani samotnú výšku úroku, ktorú žalovaný mal splácať ako odmenu žalobcovi za poskytnutie úveru. Nerozčlenenie splátok na istinu, úroky a iné poplatky, ako aj neuvedenie samotnej výšky úroku nemôže byť považované za splnenie povinnosti, ktorá vyplývala z ust. § 4 ods. 2 písm. a) a ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, preto v zmysle § 4 ods. 5 veriteľ nemôže od spotrebiteľa takýto úrok požadovať. Žalobca okrem nesplatenej časti istiny a úrokov požadoval od žalovaného aj zaplatenie zmluvnej pokuty za omeškanie so splácaním úveru a poplatok za odstúpenie od zmluvy. Odvolací súd ani v tejto časti nepovažoval návrh žalobcu za dôvodný, nakoľko zmluvná pokuta ani poplatok za odstúpenie od zmluvy nie sú uvedené v texte zmluvy, ale len v obchodných podmienkach. Podľa § 544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Predmetná zmluvná pokuta nebola dojednaná v zákonom stanovenej písomnej forme, nakoľko je uvedená len v obchodných podmienkach, ktoré boli veriteľom vopred pripravené, sú písané drobným písmom, a dlžníkom neboli osobitne podpísané. Z tohto dôvodu zmluvná pokuta bola dojednaná neplatne. Z ustanovenia § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch jednoznačne vyplýva pre veriteľa povinnosť akúkoľvek odplatu (úrok a poplatky) spojenú s poskytnutím úveru výslovne uviesť do textu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Za nesplnenie tejto povinnosti zákon sankcionuje veriteľa tým, že úrok a poplatky neuvedené v zmluve od dlžníka nemôže požadovať. Nakoľko žalobca v predmetnej zmluve o úvere neuviedol ani konkrétnu výšku úrokov a ani ďalšie poplatky, môže od žalovaného požadovať len výšku nesplatenej istiny. Ohľadom nepriznania poistného sa odvolací súd stotožnil s odôvodením súdu prvého stupňa. K spôsobu dojednania poistenia len dodáva, že právny úkon je prejav vôle a aj so vznikom poistenia je treba vôľu v tomto smere prejaviť. V rámci kontraktácie zvolenej takým spôsobom, že výber služby je spojený s alternatívami je preto akceptovateľný iba taký spôsob kontrahovania, podľa ktorého je vznik právneho úkonu spojený s aktívnym konaním spotrebiteľa (vyznačením voľby). Inak existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že zmluva vznikne aj za stavu, že spotrebiteľ vôľu uzavrieť zmluvu nemal. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný má zaplatiť žalobcovi len doposiaľ nesplatenú istinu, nakoľko úroky a poplatky žalobca nemôže požadovať v zmysle § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch a zmluva o poistení nebola platne uzatvorená. Žalobca žalovanému poskytol úver vo výške 1.659,70 eura, pričom nebolo sporné, že do odstúpenia žalobcu od zmluvy žalovaný zaplatil sumu 689,49 eura, po odstúpení od zmluvy 425,91 eura a počas súdneho konania sumu 300 eur. Nakoľko žalobca nemôže od žalovaného požadovať úroky a poplatky, žalovaný je povinný mu vrátiť len sumu 244,30 eura. Podľa § 212 ods. 1 OSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Podľa § 212 ods. 2 OSP súd nie je viazaný rozsahom odvolania: a) vo veciach, v ktorých možno začať konanie bez návrhu, b) v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, c) v prípadoch, keď ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že rozhodnutie sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, a kde platia úkony jedného z nich aj pre ostatných (§ 91 ods. 2), hoci odvolanie podal len niektorý z účastníkov, d) ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. Odvolací súd je vo všeobecnosti viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, teda rozsah preskúmavacieho práva (aj povinnosti) odvolacieho súdu je určený rozsahom odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa, a dôvodmi odvolania, ktorými sú námietky proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia v súlade s § 205 a § 205a OSP. Výnimky z tejto zásady taxatívne stanovuje ods. 2 § 212 OSP, teda v týchto prípadoch odvolací súd preskúmava napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu, teda aj tie výroky, ktoré napadnuté neboli. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný a odvolanie bolo podané žalobcom len v zamietajúcej časti a žalovaný odvolanie nepodal, mohol odvolací súd preskúmavať predmetné rozhodnutie len v napadnutej zamietajúcej časti, nakoľko v ostatnej časti je rozhodnutie súdu prvého stupňa vzhľadom na nepodanie odvolania právoplatné. Odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný by mal žalobcovi zaplatiť len sumu 244,30 eura s úrokom z omeškania tak ako bol v omeškaní s jednotlivými splátkami a po zosplatnení žalobcom s celou výškou poskytnutého a doposiaľ nesplateného úveru, t.j. vo výške 9% ročne zo sumy 76,61 eura od 16.04.2007 do 05.04.2008, 8,5% ročne zo sumy 76,61 eura od 16.06.2007 do 05.04.2008, 8,5% ročne zo sumy 893,60 eura od 05.04.2008 do 11.04.2008, 8,5% ročne zo sumy 816,98 eura od 12.04.2008 do 26.09.2008, 8,5% ročne zo sumy 680,64 eura od 27.09.2008 do 29.10.2008, 7,5% ročne zo sumy 544,30 eura od 30.10.2008 do 29.10.2012, 8,75% ročne zo sumy 444,30 eura od 30.10.2012 do 30.11.2012, 8,75% ročne zo sumy 344,30 eura od 01.12.2012 do 17.12.2012, 8,75% ročne zo sumy 244,30 eura od 18.12.2012 do zaplatenia. Nakoľko súd prvého stupňa právoplatným rozhodnutím priznal žalobcovi viac ako mu v skutočnosti patrí(670,24 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% % ročne zo sumy 970,24 eura od 05.04.2008 do 29.10.2012, zo sumy 870,24 eur od 30.10.2012 do 30.11.2012 zo sumy 770,24 eura od 1.12.2012 do 17.12.2012, zo sumy 670,24 eura od 18.12.2012 do zaplatenia), odvolaciemu súdu nezostala iná možnosť, ako rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne správny v zmysle § 219 ods. 1 OSP potvrdiť. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa správne, keď určil mieru úspechu žalobcu v konaní a v tejto miere mu priznal aj náhradu trov konania. V odvolacom konaní bol fakticky plne úspešný žalovaný, v dôsledku čoho mu v zmysle § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 OSP vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi. Vzhľadom k tomu, že si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, odvolací súd mu ich nepriznal. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.