Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/78/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111204715 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2111204715.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov senátu: JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Mária Klepancová, v právnej veci žalobcu: Ing. Mgr. H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. X, S., proti žalovanému: DUPOS dražobná, spol. s r.o., Tamaškovičova 17, Trnava, IČO: 36 233 935, o určenie neplatnosti právneho úkonu, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 16. októbra 2012, č.k. 26C/33/2011-107, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu, ktorým je čestné vyhlásenie vyhotovené žalovaným listom č. DD255/2010 zo dňa 01.12.2010. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, § 39 Občianskeho zákonníka, § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti v znení neskorších predpisov a vecne tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno z hľadiska preukázania naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe, ktorou sa vlastne domáhal určenia neplatnosti čestného vyhlásenia žalovaného, na základe ktorého bol vypracovaný znalecký posudok č. 232/2010 znalcom Ing. Štefanom Motúzom, ktorým bola určená cena predmetu dobrovoľnej dražby. Na túto nehnuteľnosť, ktorá je vo vlastníctve žalobcu a jeho manželky ako záložcov, ktorú pre Slovenskú sporiteľňu, a.s. ako záložného veriteľa vykonával žalovaný ako dražobník, keď na základe pokynu záložného veriteľa sa pozastavilo vykonávanie ďalších krokov v procese dobrovoľnej dražby. Zdôraznil, že v zmysle ust. § 12 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách, ak je predmetom dražby nehnuteľnosť musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako 6 mesiacov, pričom v konaní bolo preukázané, že znalecký posudok, ktorý bol vypracovaný na základe predmetného čestného vyhlásenia je aktuálne starší ako 6 mesiacov a teda nemôže byť použitý na zistenie ceny predmetu dražby. Nakoľko účel, ktorý touto žalobou žalobca sleduje a to, aby predmetný znalecký posudok, ktorý mal byť podľa žalobcu v zmysle predmetného čestného vyhlásenia vyhotovený v rozpore so zákonom o dobrovoľných dražbách bol už naplnený z iného dôvodu a to, že predmetný znalecký posudok je nepoužiteľný (vzhľadom na čas jeho vyhotovenia) za účelom ohodnotenia predmetu dražby a preto v danom prípade predmetná určovacia žaloba, o určenie neplatnosti čestného vyhlásenia, nie je opodstatnená. Súd nemal dôvod sa zaoberať ani skúmaním neplatnosti predmetného čestného vyhlásenia, nakoľko taký postup by prichádzal do úvahy iba v prípade, že by bola splnená požiadavka danosti naliehavosti na požadovanom určení neplatnosti, ktorá v danom prípade splnená nebola. Z uvedených dôvodov súd potom žalobu zamietol. V závere zdôvodnil, že návrh žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom znalca Ing. Štefana Motúza a výzvou na Slovenskú poštu ohľadne doručovania zásielky zamietol, keď bol toho názoru, že navrhnuté doplnenie dokazovania by neovplyvnilo rozhodnutie vo veci samej, keď súd zamietol žalobu z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe a týmto dokazovaním by sa konanie len predĺžilo, čo považoval za nehospodárne a nadbytočné. O náhrade trov konania rozhodol s použitím § 142 ods. 1 O.s.p. a náhradu trov konania úspešnému žalovanému nepriznal, nakoľko tento si náhradu trov konania neuplatnil. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Ako dôvod odvolania uviedol nedostatočné zistenie skutkového stavu, nesprávne posúdenie veci (§ 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.) a porušenia práv na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zdôraznil, že nepresvedčivé odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdom prvého stupňa je nesporným a napadnuté rozhodnutie vydané súdom prvého stupňa je výsledkom odmietnutia spravodlivosti súdneho konania od jeho počiatku až do rozhodnutia v dôsledku zanedbania súdom jeho poučovacej povinnosti navrhovateľa (§ 5 ods. 1 O.s.p.), nekonania súdu podľa § 100 ods. 1 veta tretia O.s.p., zanedbania povinnosti uloženej súdu podľa § 118 ods. 2 O.s.p. a odmietnutie vykonania navrhovaného dokazovania bez náležitého a presvedčivého odôvodnenia (§ 120 ods. 1 O.s.p.), čo malo v konečnom dôsledku za následok aj ďalšie procesnoprávne a hmotno-právne pochybenia súdu. Odvolateľ dôvodil, že preukázal dostatočne a presvedčivo naliehavý právny záujem, nebyť vyvolania stavu ohrozenia jeho majetkových práv, tak by žalobu na neplatnosť právneho úkonu nepodával. Z listinných dôkazov založených dodatočne žalovaným do súdneho spisu a zabezpečených aj od Slovenskej sporiteľne, a.s. je nesporným, že žalovaný uzatvoril so Slovenskou sporiteľnou, a.s. neplatnú zmluvu na vykonanie dobrovoľnej dražby a teda konanie žalovaného od počiatku odporovalo dobrým mravom, čím sa prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal, hoci to bolo jeho povinnosťou. Splnomocnená zástupkyňa Slovenskej sporiteľne, a.s. nemala v rozhodnom období vystavené platné splnomocnenie uzatvorením zmluvy so žalovaným, čoho dôkazom je aj predmetný listinný dôkaz. Odôvodnenie rozsudku nie je dostatočne presvedčivé a teda postup prvostupňového súdu predchádzajúci vydaniu nezákonného a nepreskúmateľného rozsudku odporuje požiadavke na spravodlivosť súdneho konania v každom jeho štádiu. Tiež vytýka súdu prvého stupňa, že v danej veci sa nevyrovnal s ust. § 100 ods. 1 veta tretia O.s.p. počas konania v dôsledku zjavne formalistického prístupu priznal na podklade nedostatočne zisteného skutkového stavu veci viac práv protistrane, čím došlo k porušeniu § 18 O.s.p. a čl. 47 ods. 3 Ústavy. Súd prvého stupňa v priebehu konania neuviedol účastníkom konania ako sa na základe doteraz tvrdených a preukázaných skutočností javí právne posúdenie veci a tým znemožnil odvolateľovi plnohodnotnú realizáciu práva chráneného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, tzn. spravodlivosť konania vo veci samej. Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia vyplýva aj to, že súd neposkytol odvolateľovi primeranú materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov súdneho konania a teda aj dotknutého žalobcu. Žalovaný odvolanie nepodal. K doručenému odvolaniu žalobcu podal písomné vyjadrenie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Rozhodnutie súdu považuje za správne, nakoľko žalobca neuniesol dôkazné bremeno a to konkrétne nepreukázal naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe. Súd prvého stupňa výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne. Tiež je názoru, že v danom prípade nie je daný naliehavý záujem na určení neplatnosti čestného vyhlásenia zo dňa 01.12.2010, vystaveného žalovaným. Týmto určením by sa totiž nič nezmenilo tak na strane žalobcu ako aj na strane žalovaného. Samotná existencia naliehavého právneho záujmu je pritom jednou z podmienok k tomu, aby súd mohol vôbec vydať meritórne rozhodnutie, keď predmetom konania je určovacia žaloba. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku (§ 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie nie dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie uplatneného nároku, keď prvostupňový súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie danej veci, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel i k správnym právnym záverom, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvého stupňa vo veci, ktorý na vec aplikoval všetky náležité právne ustanovenia, pričom zohľadnil i konštantnú súdnu judikatúru a dané právne normy na vec i správnym spôsobom aplikoval, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku, ktoré vo veci samej považuje za plne súladné s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty žalobcu nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Všetky odvolacie dôvody odvolateľa sa týkajú procesného postu pred súdom prvého stupňa. Konaním súdu sa rozumie jeho procesný postup, nie však samotné rozhodovanie. Konanie súdu v súlade so zákonom musí vykazovať určitú kvalitu a v materiálnom ponímaní zabezpečovať tak právo na súdnu ochranu. Samotné súdne rozhodnutie, ktorým sa završuje poskytovanie súdnej ochrany, musí byť logickým a právnym vyústením doterajšieho priebehu a výsledkov konania, pri jeho vydaní (vyhlásení a vyhotovení) musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky zrozumiteľnosti, určitosti, jasnosti a súladu jeho skutkových i právnych dôvodov vo vzťahu k výroku. Procesný postup súdu pri konštituovaní rozhodnutia, ktorý nenachádza oporu v zákone, je preto potrebné považovať za závažnú vadu nenaplňujúcu materiálnu stránku práva na súdnu ochranu, práva na spravodlivý proces, ktorá v konečnom dôsledku objektívne bráni riadnemu (účinnému a efektívnemu) uplatneniu dôležitých procesných práv účastníkov konania slúžiacich na ochranu ich práv a oprávnených záujmov v občianskom súdnom konaní. Nemožno opomenúť, že procesný úkon účastníka súdneho konania, ktorý má podstatný vplyv na ďalšie súdne konanie je možné považovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu. Ak je účastník konania z uplatnenia tohto procesného úkonu vylúčený alebo v značnej miere obmedzený pri jeho uplatnení v dôsledku nesprávneho postupu súdu, dochádza v takomto prípade k stavu, kedy sa mu postupom súdu odníma možnosť konať pred súdom, porušuje ústavné právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb (§ 1 O.s.p.). Odňatím možnosti konať pred súdom je potrebné rozumieť taký postup súdu, ktorým účastníkovi konania odníma tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. Konaním súdu sa rozumie predovšetkým jeho procesný postup. Ako prvé odvolateľ namietal nesplnenie poučovacej povinnosti súdom. Z obsahu spisu je však zrejmý opak, pretože poučenie účastníka je súčasťou tlačiva, na ktorom bolo doručené žalobcovi predvolanie účastníkov na pojednávanie. Ďalej namietal ignoráciu § 100 ods. 1 § a § 118 ods. 2 O.s.p. súdom. Podľa § 100 ods. 1 veta tretia O.s.p. počas konania môže súd účastníkom uviesť, ako sa na základe doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností javí právne posúdenie veci. Cit. ust. § 100 ods. 1 veta tretia O.s.p. bolo zavedené novelou O.s.p. zák. č. 384/2008 Z.z. s účinnosťou od 15.10.2008. Cieľom zákonodarcu, ako to vyplýva z dôvodovej správy, bolo vytvoriť priestor účastníkom na náležitú právnu argumentáciu k právnemu posúdeniu veci súdom a garantovať, že nedôjde k tzv. prekvapivému rozhodnutiu. Je pravdou ale, že cit. ust. dáva súdu iba možnosť účastníkom uviesť ako sa na základe doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností javí právne posúdenie veci a nezakotvuje povinnosť súdu pred rozhodnutím vo veci samej uviesť ako vec právne posúdi. Potreba účastníkom uviesť ako sa na základe doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností súdu javí právne posúdenie veci bude závisieť od starostlivého posúdenia okolností každého jednotlivého prípadu. Oboznámiť účastníkov ako sa súdu javí právne posúdenie veci, aby sa predišlo prekvapivému nepredvídateľnému posúdeniu veci súdom, sa potom bude žiadať najmä v prípadoch, ak navrhovateľ vôbec neuvedie právnu kvalifikáciu žalobou uplatňovaného nároku ani odporca svojej obrany, príp. vec nesprávne právne kvalifikujú. Platí pritom, že účastník nie je povinný uviesť právnu kvalifikáciu žalobou uplatňovaného nároku (§ 79 O.s.p.), resp. obrany, keďže platí zásada „iura novit curia“, v zmysle ktorej, súd musí k v konaní tvrdeným a preukázaným skutočnostiam priradiť príslušné hmotnoprávne normy. V zmysle § 118 ods. 2 O.s.p. po vykonaní úkonov podľa odseku 1 predseda senátu alebo samosudca podľa doterajších výsledkov konania uvedie, ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané a ktoré dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli. Obdobné dôvody s cieľom predchádzať prekvapivým a nepredvídateľným rozhodnutiam viedli zákonodarcu v už cit. novele k prijatiu i cit. § 118 ods. 2 O.s.p. Z dôvodu predvídateľnosti postupu súdu a tým aj práva na spravodlivý súdny proces tu bola zakotvená povinnosť sudcu uviesť účastníkom rozsah sporných a nesporných skutočností a dokazovania. Citované ust. § 118 ods. 2 O.s.p. predpokladá dôkladnú prípravu pojednávania, pričom súd môže spojiť postup podľa § 118 ods. 2 aj s postupom podľa § 100 ods. 1 posledná veta uviesť, ako na základe doteraz tvrdených a preukázaných skutočností sa javí právne posúdenie veci. Účastníci tak majú možnosť reagovať na intencionalitu dokazovania podľa právneho názoru súdu tým, že sa pokúsia tento predbežný právny názor vyvrátiť, alebo naopak svojimi substancovanými skutkovými tvrdeniami a dôkaznými návrhmi potvrdiť. Účelom je zjednodušiť aj zrýchliť konanie tak, aby sa nevykonávali zbytočné dôkazy, ktoré súd nepovažuje za relevantné, nevenovala sa pozornosť zbytočným skutkovým tvrdeniam, ktoré podľa názoru súdu sú buď nesporné, alebo pre priebeh pojednávania a samotné rozhodnutie vo veci právne bezvýznamné. Okrem toho, že ide o dôsledné uplatňovanie zásady hospodárnosti konania, má toto ustanovenie za účel aj vyhnúť sa tzv. prekvapivým súdnym rozhodnutiam, keď účastníci mali pocit, že rozhodnutie vo veci samej a jeho právne odôvodnenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Ako to vyplýva z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 02.10.2012 vo veci prvostupňový súd povinnosť v zmysle cit. § 118 ods. 2 O.s.p. splnil a účastníkov informoval o rozsahu sporných a nesporných skutočností a tiež ako sa mu javí právne posúdenie veci z hľadiska potreby preukázania naliehavého právneho záujmu a to, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti čestného vyhlásenia tak, ako to žiadal v navrhovanom petite žaloby, ďalej zostalo sporné, či došlo k dražbe nehnuteľnosti zpísanej na LV č. XXX pre k.ú. J. Q.Z.. Rozhodnutie vo veci je potom založené na neexistencii naliehavého záujmu na určení neplatnosti čestného vyhlásenia. Ďalším odvolacím dôvodom je nevykonanie navrhnutých dôkazov a nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 02.10.2012 vyplýva, že súd uznesením rozhodol, že návrh na výsluch znalca Ing. Štefana Motúza zamieta a zamietol aj návrh na doplnenie dokazovania výzvou na Slovenskú poštu ohľadne doručovania zásielky z č.l. 51. Obdobne toto rozhodnutie stručne, ale zrozumiteľne odôvodnil aj v písomnom vyhotovení rozsudku v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Keďže odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia má všetky náležitosti predpísané ust. § 157 ods. 2 O.s.p., pričom súd sa v ňom vysporiadal so všetkými vykonanými dôkazmi, ako i s argumentáciou účastníkov, pričom uviedol, prečo nepovažoval za dôvodnú právnu argumentáciu žalobcu a prečo považuje jeho žalobné námietky za mylné alebo vyvrátené, odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že rozsudok prvostupňového súdu nie je náležite odôvodnený a je nepreskúmateľný. Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa nálezu Ústavného súdu I.ÚS 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Odvolací súd prieskumom napadnutého rozsudku nezistil, ani jeden z odvolaním namietaných procesných nedostatkov. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok potom súdu prvého stupňa ako v celom rozsahu vo výroku vecne správny, s použitím ust. § 219 ods. 2 O.s.p. potvrdil. Na podporu názoru súdu o nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení odvolací súd dodáva, že z hľadiska predmetu konania, neplatnosťou možno napadnúť len právny úkon. Právne úkony sú subjektívnymi právnymi skutočnosťami. Sú prejavom ľudskej vôle, s ktorým zákon spája vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností (každá zmena je zároveň aj zánikom alebo vznikom práva, či povinnosti). Žalobca však žiada o určenie neplatnosti „čestného vyhlásenia vyhotovené žalovaným listom č. DD255/2010 zo dňa 01.12.2010“, ktorý definícii právneho úkonu nezodpovedá, preto nemôže byť záujem na určení jeho neplatnosti. Aj v odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd žalovanému náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že si ich návrh neuplatnil a ani nevyčíslil podľa § 151 ods. 1 O.s.p. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.