Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/415/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111208883 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2111208883.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci navrhovateľa: Mgr. Ing. Pavol Korytár, správca úpadcu „ Trnavské automobilové závody ", š.p. v konkurze, IČO: 00 009 199, so sídlom Trnava, Sladovnícka 13, zastúpený splnomocnencom: In Medias Res, s.r.o., IČO: 3 863 351, Sladovnícka 13, Trnava, proti odporcom: 1. U. Q., nar. XX.X.XXXX, W. XX, S., 2. P. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX, S., o vypratanie bytu, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava, zo dňa 16. augusta 2012, č. k. 27C/65/2011-121, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcom v 1. a 2.rade sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal uloženia odporcom v 1. a 2.rade povinnosť vypratať byt č. XXX na 7. nadzemnom podlaží, v bytovom dome na W. č. XX v S. označenom č. súp. XXXX postavenom na parc. č. XXXX/XXX v kat. úz. S., obec S., zapísaný na LV č. XXXXX, pozostávajúci z troch izieb, kuchyne a príslušenstva do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcovia s návrhom nesúhlasili. Súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní zistil, že odporcovia v1. a 2.rade obývajú byt od 1.8.2004 a to od uzatvorenia zmluvy o nájme bytu, ktorú uzatvorili s Mgr. Pohovejom, správcom konkurznej podstaty TAZ, a.s. v likvidácii. K uzavretiu nájomnej zmluvy došlo po uzatvorení dohody o výmene bytu, keď odporcovia vymenili svoj družstevný 1- izbový byt za 3-izbový predmetný byt. Za užívanie bytu najskôr platili Mgr. Pohovejovi a od 1.1.2009 platia navrhovateľovi a v súčasnosti nemajú nedoplatky na nájomnom ani na službách spojených s užívaním bytu. V r. 2008 bol poverený pracovník navrhovateľa na obhliadke bytu, ktorá bola vykonaná za účelom zistenia skutočného stavu užívania bytov, čo potvrdil navrhovateľ. Z obsahu spisu súdu prvého stupňa sp. zn. 25K/2/2007 vyplýva, že uznesením zo dňa 12.9.2007 právoplatným dňa 5.10.2007 súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Trnavské automobilové závody, š.p. v likvidácii Trnava, IČO: 00 009 199 do funkcie správcu konkurznej podstaty bol ustanovený Mgr. Peter Ondrejička a následne od 4.1.2008 bol do funkcie ustanovený Mgr. Ing. Pavol Korytár. Z obsahu spisu súdu prvého stupňa sp. zn. 44Cdi/6/2007 vyplýva, že JUDr. Dušan Pohovej, správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii Trnava ako navrhovateľ sa voči správcovi konkurznej podstaty úpadcu Trnavské automobilové závody, š.p. v likvidácii Trnava ako odporcovi návrhom zo dňa 26.11.2007 domáhal okrem iného vylúčenia obytného domu, v ktorom sa nachádza i predmetný byt z konkurznej podstaty žalovaného. Rozsudkom zo dňa 26.3.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č. k. 21CoKR/4/2008-767, zo dňa 26.9.2008 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Krajského súdu v Trnave, zo dňa 29.10.2009 s právoplatnosťou ku dňu 9.11.2009 súd návrh o vylúčenie veci z konkurznej podstaty zamietol. Z výpisu z LV č. XXXXX kat. úz. S., zo dňa 14.9.2011 vyplýva, že predmetný byt vlastní obchodná spoločnosť Trnavské automobilové závody, š.p. v likvidácii Trnava. Právne súd prvého stupňa vec posúdil podľa § 35 ods. 1, 3, § 39, § 126 ods. 1, § 663, § 685 ods. 1, § 686 Občianskeho zákonníka. Zo skutkových zistení mal preukázané, že od 22.10.2010 je úpadca Trnavské automobilové závody, š.p. v likvidácii Trnava vedený v katastri nehnuteľnosti ako vlastník predmetného bytu. Odporcovia uzavreli dňa 2.9.2004 ako nájomcovia s TAZ, a.s. v likvidácii, Coburgova 84 Trnava ako prenajímateľom zmluvu o nájme 3-izbového bytu č. XXX na 7. podlaží, na W. ul. č. XX v S. na dobu neurčitú od 1.8.2004. Od tejto doby ho užívajú. Uznesením zo dňa 12.9.2007 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Trnavské automobilové závody, š.p. v likvidácii Trnava. Navrhovateľ ako správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ, š.p. v konkurze Trnava zahrnul dňa 16.10.2007 sporný byt resp. bytový dom, v ktorom sa byt nachádza do súpisu majetku patriaceho do podstaty. V konaní vedenom na súde pod sp. zn. 44Cdi/6/2007 bol návrh JUDr. Pohoveja, správcu konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii Trnava voči správcovi konkurznej podstaty TAZ, š.p. v likvidácii Trnava o vylúčenie bytového domu, v ktorom sa sporný byt nachádza, z konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s., š.p. v likvidácii Trnava zamietnutý. Odporcovia platia navrhovateľovi od januára 2009 sumu 75,65 eur mesačne nájomné a 89,89 eur mesačne ako preddavky na úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu. Od 1.4.2009 vykonáva správu bytového domu, v ktorom sa byt nachádza U. X. - správa a predaj bytov. Navrhovateľ tvrdí, že odporcovia užívajú sporný byt bez právneho dôvodu. Zmluva o nájme sporného bytu zo dňa 2.9.2004 je absolútne neplatná, nakoľko TAZ, a.s. nikdy nemal právo nakladať so sporným bytom, keďže v čase uzatvárania zmluvy nebol vlastníkom sporného bytu. Navrhovateľ sám oznámil nájomcom vrátane odporcov, aby platby nájomného a služieb uhrádzali jemu, čo aj urobili. Odporcovia nemajú nedoplatky na nájomnom a na platbách za poskytnuté služby spojené s bývaním. V prejednávanej veci bola sporná otázka, či odporcom svedčí právo nájmu bytu. Z konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 44Cdi/6/2007 vyplýva, že vlastníkom resp. osobou oprávnenou nakladať so sporným bytom bol v čase uzavretia zmluvy o nájme bytu zo dňa 2.9.2004 Trnavské automobilové závody, š.p. v likvidácii Trnava, IČO: 00 009 199 Trnava. I keď po určitú dobu bola v katastri nehnuteľnosti vedená ako vlastníčka obchodná spoločnosť TAZ, a.s. v likvidácii Trnava, tejto spoločnosti nikdy nesvedčilo vlastnícke právo k spornému bytu, ak teda obchodná spol. TAZ, a.s. v likvidácii Trnava uzavrela zmluvu o nájme sporného bytu s odporcami je takýto právny úkon od počiatku absolútne neplatný pre nedostatok jej dispozičného oprávnenia nakladať s predmetom zmluvy v čase jej uzavretia. Keďže zmluva o nájme bytu je podľa § 39 O.z. neplatná tak nájomné právo k sporenému bytu z uvedenej zmluvy o nájme bytu nevzniklo a ani neexistuje. Ako ďalšiu predbežnú otázku bolo potrebné vyriešiť, či došlo k vzniku nájmu sporného bytu medzi navrhovateľom a odporcami. Odporcovia sporný byt užívajú od 1.8.2004, pričom od januára 2009 platia navrhovateľovi nájomné i preddavky na úhrady za planenia poskytované s užívaním bytu. Správca obytného domu U. X. - správa domových bytov vyhotovil vyúčtovanie zálohových platieb za r. 2009 aj za r. 2010. Účastníci konania sa zhodli na tom, že nebola medzi nimi uzatvorená písomná nájomná zmluva. Neexistencia písomnej formy nájomnej zmluvy sama osobe v zmysle ust. § 686 ods. 1 O.z. nespôsobuje neplatnosť a tým nezabraňuje vzniku nájmu. Súd dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre vznik práva nájmu sporného bytu konkludentne podľa § 686 ods. 1 O.z. K povinnému obsahu nájomnej zmluvy patrí označenie bytu a rozsah užívania ako aj výška nájomného. Od januára 2009 platili odporcovia nájomné a preddavky na úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu a to na účet navrhovateľa, ktorý účet im sám navrhovateľ oznámil. Navrhovateľ ich vyzýval, aby platili nájomné v rovnakej výške ako doposiaľ, platby nájomného prijímal, ich výšku nespochybňoval. Správca obytného domu na základe zmluvy o výkone správy uzavretej správnym predchodcom navrhovateľa vyhotovoval pre odporcov 1.a 2.rade ročné vyúčtovania zálohových platieb. Navyše zástupca navrhovateľa vykonal v r. 2008 ohliadku sporného bytu. Vzhľadom na tieto skutočnosti považoval súd za nesporné, že tu bol daný konkludentný prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy o nájme bytu, tak na strane navrhovateľa ako aj odporcov. Bolo medzi účastníkmi zrejmé, ktorý byt odporcovia užívajú a to najneskôr dňom vykonania ohliadky bytu zástupcom navrhovateľa, v akej výške platia odporcovia nájomné a preddavky na úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu navrhovateľovi a to najneskôr prvým dňom po ich zaplatení na účet priamo označený navrhovateľom. K obojstrannému súhlasu s obsahom nájomnej zmluvy tak došlo najneskôr dňom ohliadky v r. 2008, kedy medzi účastníkmi došlo k vyriešeniu jednej z podstatných náležitostí nájomnej zmluvy, označenie bytu a rozsahu jeho užívania. Výška nájomného a preddavkov na služby bola vyriešená ich platením na základe výzvy navrhovateľa na jeho účty vo výške dlhodobo akceptovanej oboma účastníkmi nájomnej zmluvy. Medzi účastníkmi tak došlo k zmluvnému konsenzu o obsahu t. j. o podstatných náležitostiach novej nájomnej zmluvy, ktorá nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú, nakoľko doba nájmu nebola dohodnutá. Súd preto považoval návrh navrhovateľa za neopodstatnený. Odporcovia majú na užívanie sporného bytu právny dôvod, nakoľko uzavreli riadnu nájomnú zmluvu konkludentne. Súd poukazuje na skutočnosť, že v čase uzavretia nájomnej zmluvy bol ako vlastník bytu vedený správca konkurznej podstaty úpadcu TAZ, a.s. v likvidácii JUDr. Pohovej, s ktorým odporcovia prostredníctvom splnomocnenej organizácie Správy mestského majetku Trnava v dobrej viere v jeho vlastníctvo a v oprávnenom skutku konania JUDr. Pohoveja uzavreli nájomnú zmluvu. Následne byt užívajú, platia nájomné, preto by rozhodnutie súdu, ktorým by návrhu bolo vyhovené bolo tiež v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko by nechránilo dobromyseľného užívateľa -odporcov. O práve na náhradu trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a plne úspešným odporcom nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si ju neuplatnili. Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Rozhodnutie súdu prvého stupňa trpí vadami podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h) a § 205 ods. 1 písm. a) O.s.p., keďže súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Súd prvého stupňa ďalej dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Navrhovateľ v súvislosti s posúdením skutkového stavu uviedol, že pri skúmaní právnych nárokov jednotlivých osôb k bytom, ktoré sú v jeho vlastníctve, rešpektoval faktický stav a vychádzal z predpokladu, že osoby užívajúce byty sú osobami, ktorým toto právo patrí na základe platných nájomných zmlúv. Na základe toho aj s takýmito osobami komunikoval ako s nájomcami. To, že na jeho účet prichádzali platby odporcov vo výške, ktorá s nimi nebola navrhovateľom dohodnutá a pod variabilným symbolom, ktorý navrhovateľom nebol určený ani dohodnutý, nemožno považovať za fakt, že navrhovateľ prejavil vôľu s týmito osobami uzavrieť nájomnú zmluvu. Na účet navrhovateľa boli poukazované platby identifikované len prostredníctvom variabilného symbolu prípadne priezviskom. Poukázanie určitej sumy na účet úpadcu neznámou osobou nemožno považovať za uzavretie zmluvy konkludentným spôsobom s konkrétnym nájomcom. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ pri ustanovení do funkcie správcu konkurznej podstaty nedisponoval žiadnymi dokladmi vzťahujúcimi sa k predmetným bytom. Predchádzajúci správca, ktorý neoprávnene zapísal predmetné nehnuteľnosti do konkurznej podstaty, mu žiadne doklady nevydal. Plnenia, ktoré odporcovia platili v súvislosti s užívaním bytu, navrhovateľ považuje za plnenie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v užívaní cudzej veci bez právneho dôvodu. Na strane navrhovateľa nikdy nebola daná vôľa uzavrieť nájomné zmluvy a nedošlo k prejavu takejto neexistujúcej vôle. Domnelý právny úkon uzavretia nájomnej zmluvy nemožno považovať za slobodný, vážny, určitý a zrozumiteľný podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a teda nemohlo dôjsť k platnému uzavretiu nájomnej zmluvy. Na uzavretie nájomných zmlúv navrhovateľ nemá súhlas veriteľského výboru ako príslušného orgánu, ktorý by mu musel dať záväzný pokyn. Nie je správny názor súdu prvého stupňa, že prijatím prvej platby na účet navrhovateľa došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy na dobu neurčitú, keďže prijatie takejto platby nemohol nijako ovplyvniť a pri jej prijímaní neprejavil žiadnu vôľu. Navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - účastníkom konania v zákonom určenej lehote proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Predmetom konania vedeného pred súdom prvého stupňa je vypratanie bytu, ktorý je vo vlastníctve navrhovateľa a to bytu č. XXX na 7. nadzemnom podlaží v bytovom dome na W. ul. XX v S. označenom č. súp. XXXX na parc. č. XXXX/XXX v kat. úz. S. zapísaného na LV č. XXXXX odporcami v 1. a 2.rade. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnutý. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní potrenom na vyhlásenie uznesenia dospel k správny skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie odvolateľom tvrdených skutočností, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel súd prvého stupňa k správnym skutkovým zisteniam a pretože v celom rozsahu zdieľa jeho právny záver s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ako odvolací súd odkazuje na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Odvolateľ v odvolaní navyše neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, s ktorými by sa súd prvého stupňa nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Odvolací súd preto len dodáva, že Občiansky zákonník nevyžaduje pre nájomnú zmluvu formu, možno ju teda uzavrieť aj konkludentne, t.j. aj rešpektovaním stavu užívania a poberaním nájomného. Občiansky zákonník nepredpisuje, čo má nájomná zmluva obsahovať, okrem úpravy nájmu bytu. Súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že najneskôr od 20.11.2008 navrhovateľ vedel, že je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Skutočnosť, že následne oznámil odporcom číslo účtu, na ktorý majú poukazovať nájomné, svedčí o konkludentnom uzavretí nájomnej zmluvy. Navrhovateľ rešpektoval pokojný stav, je nesporným že od roku 2009 poberal od odporcov riadne platené nájomné. Navrhovateľ komunikoval s odporcami ako s nájomcami, čo svedčí o tom, že odporcovia si pri rešpektovaní základného princípu ochrany dobrých mravov mohli tieto úkony vykladať tak, že s nimi uzavrel nájomnú zmluvu. V komunikácii medzi účastníkmi nikdy nedošlo k vymáhaniu navrhovateľom tvrdeného bezdôvodného obohatenia (navrhovateľ vždy vyzýval na zaplatenie nájomného). Súd prvého stupňa tak správne uzavrel, že k uzavretiu nájomnej zmluvy medzi účastníkmi došlo konkludentne najneskôr dňom prijatia prvej platby navrhovateľom od odporcov za užívanie bytu. Aj z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR vyplýva, že nedostatok písomnej formy nájomnej zmluvy nespôsobuje jej neplatnosť. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie NS SR vo veci sp. zn. 5 Cdo/266/2007, v ktorej sa prejednávala vec s obdobným skutkovým stavom, a hoci záver rozhodnutia je opačný - súd dospel k záveru, že zmluva nebola uzavretá pre nedostatok formálnych predpokladov na preukázanie konkludentnej akceptácie návrhu, pre právne posúdenie veci je možné toto rozhodnutie podporne aplikovať aj v tejto prejednávanej veci. Najvyšší súd tu konštatuje, že prejavy vôle smerujúce k uzavretiu nájomnej zmluvy musia byť urobené spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť o tom, čo chceli účastníci konania prejaviť (§ 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Záver o uzavretí zmluvy o nájme bytu konkludentným spôsobom preto nevyhnutne predpokladá, že tu bol daný konkludentný prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy o nájme bytu ako na strane prenajímateľa, tak aj na strane nájomcu (nájomcov). Pokiaľ navrhovateľ po dobu dva a pol roka (20.11.2008 - 21.04.2011) pristupoval k odporcom ako k nájomcom, ich postavenie nijako nespochybnil, nájomné mu riadne platili a on tieto platby prijímal, ako aj z jeho vystupovania, bola zjavná vôľa, aby byt užívali za odplatu (neboli im doručované žiadne výzvy na vypratanie bytu, ich užívacie právo nebolo spochybňované), je v súlade s princípom ochrany dobrých mravov a výkladu vôle v prospech toho, kto koná dobromyseľne, uzavrieť, že nájomná zmluva medzi účastníkmi vznikla konkludentne prijatím nájomného na účet navrhovateľa (pričom je potrebné zdôrazniť, že na takúto platbu a na vopred určený účet boli odporcovia priamo navrhovateľom vyzvaní, nešlo o svojvoľne vykonanú úhradu). To, že podľa tvrdení navrhovateľa nemal právo vstupovať do nájomných vzťahov z dôvodu, že na to nemal súhlas veriteľského výboru, nemôže spôsobiť neplatnosť takto uzavretej zmluvy (o tomto nemohli mať nájomcovia vedomosť a zákon o konkurze a reštrukturalizácii s takýmto konaním správcu nespája neplatnosť úkonu). Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že závery súdu prvého stupňa sú „absurdné“ a poukazuje na dôsledky, ktoré majú znamenať nemožnosť vypratania osoby platiacej určitú sumu ako nájom, odvolací súd zdôrazňuje, že každý prípad takéhoto konania je povinný súd posudzovať individuálne a starostlivo zvažovať prejavenú vôľu účastníkov a zámer zákonodarcu pri úprave určitého právneho vzťahu. Súd nehodnotil len to, či trvá nájomný vzťah a či zanikol, ale po vyriešení predbežnej otázky skúmajúcej platnosť nájomného vzťahu medzi spoločnosťou TAZ a.s. a odporcami správne zisťoval, či medzi účastníkmi nevznikol nový nájomný vzťah. Ak by neboli naplnené predpoklady vzniku takéhoto vzťahu, potom by vypratanie, samozrejme, bolo dôvodným. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O práve na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď v odvolacom konaní neúspešným odporcom v 1. a 2.rade náhradu nepriznal, nakoľko túto si neuplatnili. Uvedený rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.