Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 26Co/43/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111214529 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2111214529.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Zlatice Javorovej v právnej veci navrhovateľa: S. A., nar. XX. S. XXXX, bytom C. XXX, zast. advokátkou: Mgr. Viera Laczová, Dolné Bašty 2, Trnava, proti odporkyni: K. A., rod. K., nar. XX. K. XXXX, bytom N. XX, T., zast. advokátkou: JUDr. Magdaléna Lesayová, Hlavná 27/A, Trnava, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: S. A., nar. X. K. XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 10. decembra 2013 č. k. 26C/78/2011-268, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa I. rozviedol manželstvo navrhovateľa a odporkyne uzavreté 8. septembra 1990 v Trnave; II. maloletého S. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľa s tým, že tento ho bude v bežných veciach zastupovať a spravovať jeho majetok a odporkyni uložil povinnosť platiť na jeho výživu 100 eur mesačne; III. styk odporkyne s maloletým neupravil a IV. rozhodnutie o trovách konania vymienil samostatnému rozhodnutiu po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie o rozvode manželstva súd prvého stupňa odôvodnil právne ust. § 23 Zák. o rodine (zákon č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení), vecne potom tým, že vzťahy medzi účastníkmi sú tak vážne a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a za hlavnú príčinu rozvratu manželstva považoval neveru zo strany navrhovateľa, čo malo za následok citové odcudzenie účastníkov konania, keď k citovému odcudzeniu účastníkov konania prispeli aj ich povahové a názorové rozdiely. Navrhovateľ ani odporkyňa nechceli obnoviť ich manželské spolužitie. V časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom pre čas po rozvode bol rozsudok odôvodnený právne ust. § 25 ods. 1, 2 a 3, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a § 65 ods. 1 Zák. o rodine. Vecne mal súd prvého stupňa za to, že výchovu maloletého S. odkedy rodičia nežijú v spoločnej domácnosti zabezpečuje navrhovateľ, ktorý žiada maloletého zveriť na čas po rozvode do osobnej starostlivosti. Odporkyňa nesúhlasila so zverením maloletého na čas po rozvode do starostlivosti navrhovateľa, ale žiadala zveriť maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov v dvojtýždňových intervaloch. Maloletý S. sa vyjadril v tom smere, že nesúhlasí so zverením do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov pokiaľ by nemohol zostať v rodinnom dome spolu s jeho ostatnými súrodencami (jedná sa už o plnoletých súrodencov). Znalkyňa doporučila zverenie maloletého do striedavej starostlivosti obidvoch rodičov výlučne za predpokladu, že by rodičia maloletého dokázali bezkonfliktne spolu komunikovať ako zrelí rodičia, čo v konaní nebolo preukázané a práve naopak z vykonaného dokazovania vyplynulo, že komunikácia medzi rodičmi je konfliktná, navrhovateľ a odporkyňa sa vzájomne ako rodičia neakceptujú. Znalkyňa taktiež uviedla, že u navrhovateľa nebol potvrdený syndróm závislosti na alkohole. V prípade zverenia dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov odporučila vzhľadom na vek a pohlavie maloletého jeho zverenie do osobnej starostlivosti navrhovateľa, keď vzhľadom k veku maloletého je potrebné vziať do úvahy jeho názor ohľadom úpravy práv a povinností k maloletému na čas po rozvode. Vzhľadom k uvedenému prvostupňový súd zveril maloletého na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľa. V prípade výživného vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého a dospel k záveru, že výživné v sume 100 eur mesačne zodpovedá zárobkových schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom rodičov maloletého, keď vychádzal z priemerného čistého mesačného príjmu navrhovateľa cca 971 eur a z priemerného čistého mesačného príjmu odporkyne cca 922 eur a zohľadnil osobnú starostlivosť navrhovateľa o maloletého, keď zobral do úvahy aj skutočnosť, že maloletý sa nevenuje aktívne športu, nenavštevuje žiadne krúžky, s čím by boli zvýšené výdavky na jeho výchovu a výživu. Vzhľadom k tomu, že rodičia nežiadali upraviť styk s maloletým tak prvostupňový súd styk rodiča ktorému nebolo zverené dieťa do osobnej starostlivosti neupravoval. Rozhodnutiu o trovách konania vymienil samostatné rozhodnutie v zmysle § 151 ods. 3 O. s. p. po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti takémuto rozsudku podala včas odvolanie odporkyňa, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť. Uviedla, že prvostupňový súd neposúdil vzhľadom na okolnosti, ktoré počas ich manželstva nastali a nevzal zreteľ na záujem ich syna S.. Rozhodnutím zveril maloletého S. do osobnej starostlivosti navrhovateľa, ktorý mu však dáva zlý príklad, je alkoholikom, čo aj sám v konaní priznal, čo sa však nijako nepreukázalo. Súd a dokonca ani prizvaný znalec do konania veľmi túto dôležitú skutočnosť nezobrali do úvahy. Taktiež nebolo vzaté do úvahy ani viac ako 10 trestných oznámení, ktoré podala po napadnutí navrhovateľa. O návrh na rozvod manželstva nepožiadal z dôvodu kresťanských zásad, ktoré jej to neumožňujú. Dom vo C., ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je nevhodný na výchovu maloletého S.. Nesúhlas so zverením do starostlivosti vyplýva aj zo skutočností, že navrhovateľ stratil už druhé zamestnanie, prvé stratil v spoločnosti I. I., s. r. o., kde skončil zamestnanie dohodou, avšak po zistení požívania alkoholických nápojov na pracovisku a druhýkrát podľa jej informácii približne pred mesiacom, keď skončil pracovný pomer v U. I. I., a. s., opätovne z dôvodu požívania alkoholických nápojov na pracovisku. Zároveň sa odvolávala aj voči výške výživného 100 eur, čo je vysoká suma a navrhovala platiť sumu 50 eur. K odvolaniu odporkyne sa vyjadril navrhovateľ, ktorý navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že z napádaného odvolania nie je zrejmé, čo vlastne odporkyňa požaduje, keďže rozsudok navrhla v celom rozsahu zrušiť. V odvolaní vyjadrila svoj nesúhlas so zverením maloletého S. do osobnej starostlivosti navrhovateľa, keď v priebehu konania žiadala striedavú starostlivosť, tá však neprichádzal do úvahy z dôvodu pretrvávajúceho konfliktu medzi účastníkmi konania. Znalecký posudok PhDr. Jančárovej č. 35/2013 zo dňa 30. mája 2013 pripustil striedavú starostlivosť, avšak výlučne len za predpokladu, že rodičia dieťaťa dokážu komunikovať ako zrelí, ich komunikácia nebude konfliktná. Na jednej strane vykresľuje navrhovateľa ako tyrana a alkoholika a na druhej strane druhej odmieta vzhľadom na kresťanské zásady rozvod, odmieta zverenie maloletého S. do osobnej starostlivosti navrhovateľa, avšak nikdy nežiadala zveriť maloletého S. do svojej starostlivosti a odmieta výživné v sume 100 eur. Znalkyňa vyhodnotila správanie sa oboch účastníkov konania, keď dospela k záveru, že maloletý S. je citovo naviazaný na otca a narušenie kontinuity citovej väzby s otcom môže ohroziť primeranosť jeho celkového vývinu. Taktiež uviedla, že znaleckým dokazovaním nebol u navrhovateľa potvrdený syndróm závislosti na alkohole a najdôležitejšie je to, že sám maloletý S. nesúhlasil so striedavou starostlivosťou a chcel ostať v dome a toto rozhodnutie maloletého treba rešpektovať. Z výpovedí svedkov v konaní je nesporné, že odporkyňa opúšťala spoločnú domácnosť nie z dôvodu nadmerného požívania alkoholu navrhovateľa a týrania z jeho strany, ale naopak proti nej je vznesené obvinenie podľa § 206 ods. 1 Trestného zákona za prečin ublíženia na zdraví, ktorý spáchala na navrhovateľovi dňa 27.12.2011, ktorá skutočnosť bola dôvodu skončenia pracovného pomeru navrhovateľa U. I. I., a. s., ktorý ukončil dohodou ku dňu 8. januára 2014. V dôsledku tohto ublíženia sa prejavili u navrhovateľa trvalé následky vo forme kombinovanej poruchy sluchu vpravo a tak je nútený vzhľadom na hluk nájsť si nové vhodnejšie zamestnanie, pretože v lekárskej správe sa konštatuje, že nie je spôsobený na prácu v riziku, v hluku. Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a b) O. s. p. v medziach odvolania odporkyne celúl vec, keďže táto napadla aj rozhodnutie o rozvode, na ktorom boli závislé všetky ďalšie výroky rozsudku pričom v časti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, ktoré je zo zákona spojené s konaním o rozvod, malo konanie povahu konania, ktoré možno začať i bez návrhu a v ktorom súd nie je viazaný návrhmi vrátane odvolacích a to podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ išlo o rozhodnutie o rozvode manželstva, tu odvolací súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že rozvrat vzťahov navrhovateľa a odporkyne treba považovať za trvalý a nezmeniteľný, v dôsledku čoho tu prakticky nejestvovala žiadna nádej, že by manželstvo mohlo i naďalej plniť svoj spoločenský účel. Manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených týmto zákonom (§ 1 ods. 1 Zák. o rodine); pričom účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí (ods. 2 cit. ustanovenia). Odporkyňou prezentujúca snaha o zachovanie manželského zväzku odôvodňovaná jej kresťanským presvedčením nemohla nič zmeniť na vážnosti rozvratu manželstva účastníkov, keďže intenzita a trvanie rozvratu týkajúce sa podstatných pravidiel manželského spolužitia boli takej intenzity, že odôvodňovali konštatovanie v zmysle rozhodnutia súdu prvého stupňa o vážnosti a trvalosti rozvrátenosti manželského spolužitia účastníkov. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti rozvodu manželstva podľa § 219 ods. 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. V dôsledku takéhoto rozhodnutia bola nevyhnutnou i úprava rodičovských práv a povinností rozvedených rodičov maloletého dieťaťa. V tejto časti je potrebné uviesť, že záujem maloletého na vyrastaní v spoločnom výchovnom prostredí z pohľadu vhodnosti úpravy výkonu rodičovských práv a povinností je tým hľadiskom, ktorý by malo mať absolútnu prioritu. Je to tak preto, že rozpad vzájomného vzťahu rodičov maloletého dieťaťa ešte nemusí vypovedať nič o úrovni vzťahov toho -ktorého rodiča a dieťaťa a pri skutočne dôkladnom zamyslení sa rodiča nad záujmami dieťaťa by obaja rodiča mali byť schopní tej miery nadhľadu, pri ktorej dieťa rozpad vzťahu svojich rodičov pocíti v najmenšej možnej miere. I keď takáto predstava je ťažko dosiahnuteľným ideálom, rodič hodný tohto označenia by sa mal snažiť k nemu čo najviac priblížiť a nie sa mu niekedy inak obrazne vzďaľovať využívaním dieťaťa ako zbraň proti druhému rodičovi. Pri nazeraní na vec z tohto uhľa pohľadu odvolací súd nemal výhrady k spôsobu rozhodnutia zvolenému súdom prvého stupňa, ktoré vychádzalo z dôkazov ním vykonaných, ktoré za daného stavu presvedčivým spôsobom odôvodňovali spôsob jeho rozhodnutia. To platilo tak u úpravy osobnej starostlivosti o dieťa, tak i relatívne širokej možnosti rodiča nezískavajúceho dieťa do vlastnej osobnej starostlivosti na styk s takýmto dieťaťom. Čo sa týkalo uloženia povinnosti platenia výživného rodičovi, ktorému nebolo zverené dieťa do výchovy, má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa vychádzal z kritérií § 62 Zákona o rodine, pričom výživné určené v sume 100 eur mesačne ako uviedol súd prvého stupňa zabezpečuje momentálne potreby maloletého a je aj v schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch výživou povinného rodiča platiť ho v rozsahu určenom súdom prvého stupňa. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd preto aj odvolaním napadnutých výrokoch závislých od rozvodu manželstva potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 2 O. s. p.. O trovách konania odvolací súd nerozhodol, pretože súd prvého stupňa postupoval pri rozhodovaní o trovách konania podľa § 151 ods. 3 O. s. p. s tým, že o nich rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia o veci samej. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.