Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9Co/293/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111218655 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2111218655.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu: Slovak Telekom a.s., IČO: 35 763 469, Bratislava, Bajkalská 28, proti žalovanému: V. P., nar.XX.XX.XXXX, bytom C., M. E. XXXX/XX, toho času na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou: JUDr. V. A., vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Piešťany, za účasti vedľajších účastníkov na strane žalovaného: 1. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Prešov, Nám. Legionárov 5, zastúpený advokátom JUDr. Igor Šafranko, Svidník, Ul. Sov. hrdinov 163/66, 2. Združenie na podporu práv spotrebiteľov, občianske združenie, IČO: 42 264 979, Bratislava, Seberíniho 9, o zaplatenie 725,45 eura s príslušenstvom, o odvolaní 1. vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 17C/26/2012-73 zo dňa 16. apríla 2013 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti o zaplatenie sumy 139 eur z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 532,51 eura spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 9 % ročne od 12.07.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku v sume 31,50 eura, v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Súd konanie v časti žalobcom uplatnenej istiny v sume 192,94 eura s príslušenstvom zastavil. Súd vedľajším účastníkom na strane žalovaného Združeniu na ochranu občana spotrebiteľa HOOS a Združeniu na podporu práv spotrebiteľov, občianske združenie náhradu trov konania nepriznal. Súd zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Trnava, č.k. 36Ro/54/2011-22 zo dňa 15.08.2011. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 10.02.2009 Dohodu o zmene zmluvy o pripojení Fix, č. 31 591 63 a dodatok k tejto zmluve dňa 10.02.2009, na základe ktorých žalobca poskytol žalovanému zľavnený mobilný telefón NOKIA 5310, SIM kartu na používanie predmetného mobilného telefónu a poskytoval zmluvne dohodnuté služby, za ktoré však žalovaný nezaplatil, preto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie v zmysle § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. sumy 393,51 eura titulom poskytnutých telekomunikačných služieb a aj na zaplatenie škody v sume 139 eura v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá žalobcovi vznikla poskytnutím mobilného telefónu NOKIA 5310 žalovanému iba za akciovú cenu 0,02 eura, hoci skutočná cena telefónu bola 139 eur, pretože žalovaný porušil zmluvne dohodnuté podmienky pre poskytnutie tejto zľavnenej ceny mobilného telefónu a hneď po uzavretí dodatku k tejto zmluve a poskytnutí mu zľavneného mobilného telefónu prestal platiť žalobcovi cenu za poskytnuté telekomunikačné služby, ktorú povinnosť sa zaviazal platiť po dobu 24 mesiacov od uzavretia dodatku k zmluve, čím žalobcovi vznikla predmetná škoda. Súd konanie v časti späťvzatia žaloby žalobcom v sume 192,94 eura s príslušenstvom v zmysle § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zastavil. Súd zároveň žalobcovi priznal aj právo na úrok z omeškania, v zmysle § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, vo výške 9 % ročne, ktorý úrok z omeškania zodpovedá nariadením vlády stanovenému úroku z omeškania, zo sumy 532,51 eura, odo dňa 12.7.2010 do zaplatenia, to je od nasledujúceho dňa po uplynutí splatnosti poslednej faktúry za poskytnuté telekomunikačné služby. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a čiastočne úspešnému žalobcovi v spore priznal právo na náhradu trov konania iba titulom zaplateného súdneho poplatku, vypočítaného zo sumy mu priznanej rozsudkom, t.j. v sume 31,50 eura a vedľajším účastníkom na strane žalovaného náhradu trov konania nepriznal, pretože neurobili žiaden úkon vo veci samej v predmetnom konaní a vedľajší účastník Združenie na podporu práv spotrebiteľov, občianske združenie si náhradu trov konania ani neuplatnil. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie 1. vedľajší účastník, a to v časti, v ktorej súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 139 eur ako náhradu škody za to, že nesplnil svoj záväzok platiť za služby a využívať služby žalobcu 24 mesiacov, aj keď mu žalobca predal mobilný telefón za výhodnú cenu. Podľa názoru vedľajšieho účastníka škoda nemohla predstavovať rozdiel medzi akciovou a trhovou cenou telefónu. Išlo by vlastne opäť len o paušalizovanú náhradu škody, teda len o modifikovanú zmluvnú pokutu, ktorú už judikatúra zakázala, lebo opäť nie je nijakým spôsobom zohľadnené, v akom rozsahu spotrebiteľ svoje záväzky porušil a škoda by predstavovala stále tú istú sumu. Neprijateľnú a teda absolútne neplatnú podmienku nie je možné modifikovať, k čomu sa vyjadrila početná judikatúra vrátane judikatúry Súdneho dvora EÚ. Vedľajší účastník principiálne nepoprel, že ak by bola viazanosť platná, porušenie záväzku viazanosti môže spôsobiť žalobcovi škodu. Malo by však ísť o skutočnú škodu, pričom v praxi je skôr len teoreticky možné, aby škoda predstavovala presne rozdiel medzi trhovou a akciovou cenou telefónu. Ohľadom trov konania sa vedľajší účastník nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že v konaní neurobil žiaden úkon, nakoľko vykonal dva úkony - prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a vyjadrenie k žalobe. Z uvedených dôvodov žiadali rozsudok v napadnutom výroku zmeniť a teda žalobu nad 393,51 eura zamietnuť a priznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania. Žalobca sa k odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného nevyjadril. Opatrovníčka žalovaného na výzvu súdu uviedla, že s odvolaním vedľajšieho účastníka súhlasí. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 OSP), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému bol tento opravný prostriedok prípustný, preskúmal vec podľa ust. § 212 ods. 1 a 2 OSP, posúdil v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti nie je vecne správny. Senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta tretia z. č. 757/2004 Z. z.). Predmetom konania na súde prvého stupňa bol nárok na zaplatenie neuhradených súm za odobraté telekomunikačné služby a na zmluvnú pokutu, neskôr v časti zmluvnej pokuty žalobca vzal svoj návrh v sume 192,94 eura späť a sumy 139 eur sa domáhal titulom náhrady škody. Na základe zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným žalobca ako dodávateľ sa v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti zaviazal poskytovať žalovanému telekomunikačné služby a žalovaný sa zaviazal za poskytnuté služby platiť dohodnutú cenu, pričom pri uzatváraní a plnení týchto zmlúv nevystupoval v rámci výkonu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, má teda postavenie spotrebiteľa. Zmluvy o pripojení a ich dodatky sú preto zmluvami spotrebiteľskými v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Predmetom odvolacieho konania je vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania vedľajšieho účastníka na strane žalovaného preskúmanie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti, v ktorej žalobcovi priznal nárok na náhradu škody v sume 139 eur. Podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Podľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorý znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktorý mu Občiansky súdny poriadok priznáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy a pod.). Odňatie možnosti konať pred súdom je relevantné vtedy, ak išlo o postup nesprávny (uvažované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania, a tiež pri rozhodovaní. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí súdom tvorí v tomto smere súčasť spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ÚS 6/0, z 13.03.2003). Odôvodnenie rozhodnutia má vysvetľujúcu povahu vo vzťahu k výroku rozhodnutia. Kým vo výroku musí byť stručne a jasne formulované rozhodnutie súdu o predmete občianskeho súdneho konania, aby výrok mohol byť vykonateľný, v odôvodnení má súd možnosť a zároveň aj povinnosť vysvetliť výrok, teda zdôvodniť prečo rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti, objasniť myšlienkové postupy súdu pri rozhodovaní danej veci a vyložiť pravdivosť, zákonnosť a spravodlivosť tohto záverečného úsudku súdu. Táto časť rozhodnutia je veľmi významná z hľadiska presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia. Porušením práva účastníka na riadne odôvodnenie rozsudku sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia opravného prostriedku, a teda sa mu odníma možnosť konať pred súdom. Podľa § 421 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa § 421 ods. 3 OZ zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. V súvislosti s odsekom 3 tohto ustanovenia však treba konštatovať, že ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie škodcu, aj keď zavinenie škodcu sa podľa odseku 3 predpokladá. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania porušenia povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a vznikom škody je na poškodenom - žalobcovi, kým dôkazné bremeno ohľadom neexistencie zavinenia je na škodcovi - žalovanom. Súd prvého stupňa odôvodnil priznanie nároku na náhradu škody žalobcovi vo výške 139 eur tým, že žalobcovi vznikla škoda poskytnutím mobilného telefónu NOKIA 5310 žalovanému iba za akciovú cenu 0,02 eura, hoci skutočná cena telefónu bola 139 eur. Pritom žalovaný porušil zmluvne dohodnuté podmienky pre poskytnutie tejto zľavnenej ceny mobilného telefónu a hneď po uzavretí dodatku k tejto zmluve a poskytnutí zľavneného mobilného telefónu prestal žalobcovi platiť cenu za poskytnuté telekomunikačné služby, ktorú povinnosť na seba prevzal po dobu 24 mesiacov od uzavretia dodatku k zmluve a porušením tejto povinnosti žalobcovi vznikla predmetná škoda. Výšku škody mal preukázanú z tabuľky predloženej žalobcom. Odvolací súd je však toho názoru, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, nakoľko tento sa obmedzil len na zopakovanie žalobcových tvrdení, ktoré mal za preukázané z jednej tabuľky predloženej žalobcom. Tvrdená škoda podľa žalobcu predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou, teda žalovaný mal spôsobiť žalobcovi škodu tým, že získal telefón za zvýhodnenú cenu s tým, že sa zaviazal používať služby žalobcu a za tieto po dobu viazanosti platiť, pričom svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom a platiť za služby riadne a včas dohodnutú cenu porušil. Pokiaľ ide o výšku škody, túto žalobca žiadnym hodnoverným spôsobom nepreukázal (výšku škody odvodzoval od výšky trhovej ceny mobilného telefónu, pričom na preukázanie hodnoty telefónu predložil len výpis z vlastnej databázy cien mobilných telefónov v čase uzavretia zmluvy). Rozdiel medzi trhovou cenu telefónu a jeho akciovou cenou, ktorý nebol navrhovateľovi vyplatený, nespĺňa atribúty „škody“ v právnom slova zmysle. Doposiaľ nebol preukázaný ani ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, a to príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti žalovaným (povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom po dobu viazanosti) a vznikom tvrdenej škody. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, keď bez vykonaného dokazovania sa spoliehal len na tvrdenia žalobcu podložené len výpisom z jeho databázy. Zároveň svoje rozhodnutie tiež nedostatočne odôvodnil, keď dostatočne nevysvetlil, v čom vidí spôsobenú škodu a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti žalovaným. Odvolací súd poukazuje tiež na skutočnosť, že v danej veci, nakoľko ide o spotrebiteľský vzťah, nie je pri zmluvnej pokute možné využiť tzv. moderačné právo upravené v § 545a OZ. Uvedeným postupom žalobcu a súdu prvého stupňa ako by došlo k moderácii predmetnej zmluvnej pokuty, ktorú si žalobca najprv v žalobe uplatňoval. Neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je neplatná ako celok, a preto nemožno súdom znižovať neplatne dojednanú zmluvnú pokutu, príp. ju akceptovať iba v niektorých z dohodnutých prípadov porušenia zmluvy spotrebiteľom a z iných nie. V dôsledku tejto skutočnosti nebolo možné uplatnenú zmluvnú pokutu žalobcovi ako dodávateľovi priznať v moderovanej „primeranej výške“. Uvedené vyplýva aj z rozhodnutia ESD v rozsudku vo veci C-618/10 zo dňa 14.06.2012, v ktorom bolo konštatované, že smernici odporuje španielska právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky, možnosť zmeniť obsah tejto podmienky. Súdny dvor vyslovil názor, že taká možnosť - ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci účinok pre dodávateľov spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto taká možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo rozhodnuté o ich neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu tak, že by týmto spôsobom ostali ich záujmy zabezpečené. V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní existencie nekalej zmluvnej podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak nemôžu zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka totiž musí v zásade existovať ďalej bez akejkoľvek inej zmeny, okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa zaplatenia 139 eur titulom náhrady škody v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) a h) OSP zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa doplní dokazovanie v naznačenom smere, vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie náležite odôvodní tak, aby v prípade podania opravného prostriedku bolo odvolacím súdom preskúmateľné. Poučenie: Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.