Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23CoP/113/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111220545 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2111220545.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ley Stovičkovej a sudkýň JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Daši Kontríkovej v právnej veci starostlivosti o maloletého B. I., nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: U. I., nar. XX.X.XXXX, bytom J., I. X a A. I., nar. XX.X.XXXX, bytom T., X. A. X, o zvýšenie a o zníženie výživného maloletého, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 30. septembra 2013, č. k. 20P/251/2011-133, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zmenil rozsudok Okresného súdu Trnava z 22.7.2010, č. k. 36P/9/2010-29 tak, že s účinnosťou od 1.10.2013 zvýšil otcovi vyživovaciu povinnosť na maloletého z 80 eur mesačne na 100 eur mesačne so splatnosťou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a návrh otca na zníženie výživného zamietol.
Rozhodnutie odôvodnil ust. § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 a § 78 ods. 1 zákona o rodine a tým, že od ostatnej úpravy výživného nastala zmena pomerov u matky, otca i maloletého. Vychádzal z toho, že matka v čase ostatnej úpravy výživného bola na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok a rodinné prídavky a pre zdravotné problémy je v súčasnosti plne invalidnou dôchodkyňou a poberá invalidný dôchodok a rodinné prídavky na maloleté deti a výživné na maloletú dcéru E. a výživné 30 eur na maloletého na B.. Vzhľadom na jej vážny zdravotný stav nie je predpoklad, že by sa mohla zamestnať a zlepšiť si svoju finančnú situáciu. Otec v čase ostatnej úpravy bol živnostníkom, mal I. v obci T., ale keďže nedosahoval príjem podľa svojich predstáv, živnosť zanechal a išiel pracovať na dohodu do firmy Y. J.. Po určitú dobu bol nezamestnaný, nepoberal žiadnu podporu v nezamestnanosti a neskôr sa znovu zamestnal v pekárni v T. u C. Z., kde doteraz pracuje. Z dôvodu nízkeho príjmu platí otec výživné na maloletého namiesto 80 eur, ktoré sa zaviazal platiť, iba 30 eur mesačne. Z uvedeného dôvodu mu vznikol dlh na výživnom 680 eur, z ktorého doposiaľ neuhradil žiadnu čiastku. Maloletý v čase ostatnej úpravy výživného bol žiakom piateho ročníka základnej školy, v súčasnosti je žiakom ôsmeho ročníka. V čase ostatnej úpravy výživného bol zdravý, v súčasnosti má vážne zdravotné problémy, z ktorého dôvodu má matka s maloletým zvýšené výdavky spojené nielen s nákupom liekov, ale aj s návštevou lekárov. Okrem uvedeného, maloletý je vekove starší a fyzicky vyspelejší, takže sa zvýšili náklady na nákup stravy a ošatenia. Všetky tieto zvýšené náklady hradí iba matka, pretože otec sa žiadnym spôsobom na týchto nákladoch nepodieľa. Berúc do úvahy aj súčasnú situáciu otca, aj vzhľadom na súčasnú finančnú situáciu, v akej sa nachádza matka a berúc do úvahy aj náklady, ktoré vynakladá matka na maloletého dospel k záveru, že je potrebné zvýšiť výživné na maloletého, a to aj napriek vyjadreniu otca, že z príjmu, ktorý v súčasnosti dosahuje, nie je možné, aby platil akékoľvek zvýšené výživné na maloletého. Vyslovil názor, že otec je vyučený autolakovník a môže začať prevádzkovať živnosť v tejto oblasti, čím si zvýši
svoj príjem. Zohľadnil jeho vyjadrenie, že doteraz živnosť v tomto odbore nemal, nevie ani, ako by mu táto živnosť išla a či by skutočne nedosahoval oveľa vyšší príjem ako momentálne dosahuje u svojho zamestnávateľa. Vyslovil, že by si mohol nájsť ešte jednu prácu, aby si zvýšil svoj príjem. Súd nebral do úvahy vyjadrenie otca, že vzhľadom na svoj príjem nie je schopný platiť akékoľvek zvýšené výživné. Obaja rodičia sú povinní sa podieľať rovnako na nákladoch spojených s maloletým a nie je možné, aby tieto náklady hradil iba jeden rodič na úkor druhého, preto súd zvýšil otcovi výživné na 100 eur mesačne a stotožnil sa s vyjadrením matky, ktorá sama upravila svoj pôvodný návrh od 1.10.2013 na 100 eur mesačne. Uvedenú sumu považoval primeranou pre maloletého. Uviedol, že otec si musí uvedomiť, že s pribúdajúcim vekom maloletého budú náklady na neho vzrastať a on sa bude musieť podieľať spolu s matkou na výživnom, preto sa musí snažiť si nájsť lepšie platenú prácu. Zvýšil výživné na maloletého iba o 20 eur, čo je v podstate zanedbateľná čiastka vzhľadom na dobu, kedy naposledy bolo upravované výživné.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie otec maloletého, ktorý navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a návrh na zvýšenie výživného zamietnuť. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odvolateľa súd prvého stupňa nesprávne posúdil skutočné majetkové a zárobkové možnosti otca napriek tomu, že vo svojom odôvodnení prvostupňový súd sa nimi zaoberal. Napriek jeho písomnému podaniu z 18.6.2012, nazvanému „stanovisko k návrhu a vzájomný návrh“, tak aj na pojednávaniach prvostupňového súdu uviedol, že tak, ako sa zmenili pomery matky od ostatného určenia výživného v roku 2010, kedy sa rodičia dohodli na výške výživného 80 eur, došlo aj u neho k podstatným zmenám v jeho príjme. Matka podala návrh 19.9.2011, pričom žiadala určiť výživné vo výške 150 eur. Prvostupňový súd však nevzal dôvody otca do úvahy, ktorý uviedol, že po skončení pracovného pomeru v Y. J. v období od 1.3.2012 bol prihlásený a zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany. Podľa odvolateľa, prvostupňový súd úmyselne uviedol nepravdivé skutočnosti, aby jeho osobu vykreslil ako osobu, ktorá sa vyhýba pracovnému zaradeniu. Napokon vyčítal súdu prvého stupňa, že úmyselne zamlčal skutočnosť, že trestným činom mu bolo ublížené na zdraví s následnou práceneschopnosťou od 24.3.2012 do 21.5.2012, spolu 58 dní, a jeho následky pociťuje dodnes. Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne až tendenčne proti jeho osobe vyhodnotil jeho ďalšie pracovné zaradenie, ktoré bolo ovplyvnené jeho zdravotným stavom (stále je pod lekárskym dohľadom), ktorý bol a je poznačený úrazom, čo má tiež za následok nástup do prisľúbeného zamestnania Z. v T. - C. Z., kde najprv nastúpil iba na dohodu od 1.10.2012 a na trvalý pracovný pomer od 1.1.2013. Namietal, že v samotnom rozsudku sú uvedené protirečivé skutočnosti, keď na jednej strane súd konštatuje, že pretože mu živnosť nepokrývala ani vyrovnané hospodárenie, musel ju zrušiť a na druhej strane sám seba presviedča, že by mohol prevádzkovať novú živnosť autolakovníka, ktorá však predpokladá nemalé začiatočné investície, na ktoré mu nikto neprispeje. Nesúhlasil s tvrdením a odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa, že by si mohol nájsť ešte jednu prácu, aby si zvýšil príjem, a to zo zdravotných dôvodov zapríčinených poškodením zdravia trestným činom, ktorý nie je ešte právne ukončený. Poukázal na to, že aj on má v súčasnosti zvýšené náklady na bývanie a pokiaľ počíta po zaplatení výdavkov na stravu a bývanie a v prípade platenia určenej výšky výživného na obe deti, bude na tom finančne horšie ako navrhovateľka a jeho syn, ktorému chce podľa svojich finančných možností vždy pomáhať.
Matka maloletého navrhla rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť.
Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Poukázal na to, že ostatný krát bolo upravené výživné rozsudkom Okresného súdu Trnava 22.7.2010 sp. zn. 36P/9/2010, odkedy sa potreby maloletého zvýšili, nakoľko maloletý v čase ostatnej úpravy navštevoval piatky ročník základnej školy, v súčasnosti ôsmy ročník. V čase ostatnej úpravy bol zdravý, v súčasnosti má však vážne zdravotné problémy, z ktorého dôvodu sa zvýšili finančné náklady spojené nielen s nákupom liekov, ale aj s návštevou lekárov. Okrem uvedeného poukázal na to, že maloletý je vekovo starší a fyzicky vyspelejší, takže sa zvýšili aj náklady na nákup stravy a ošatenia. Všetky tieto zvýšené náklady hradí iba matka, pretože otec sa žiadnym spôsobom na týchto nákladoch nijako nepodieľa.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „O. s. p.“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou - podal ho včas účastník konania (§ 201, 204 O.
s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 O. s. p.), v zákonom stanovenej lehote (§ 204 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu (§ 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.
Predmetmi konania sú zvýšenie a zníženie výživného maloletého.
Matka sa návrhom z 19.9.2011 domáhala, aby súd zvýšil výživné na maloletého od podania návrhu vo výške 150 eur mesačne z dôvodu, že došlo k zmene pomerov nielen na jej strane, ale aj na strane otca maloletého a na strane samotného maloletého. V čase podania návrhu uviedla, že je na dlhodobej PN, z ktorého dôvodu sa po ukončení rodičovskej dovolenky po 2.10.2011 nebudem môcť vrátiť späť do zamestnania. Jej maloletá dcéra E. K., nar. X.XX.XXXX, nastúpila do materskej školy, s čím má výdavky 40 eur mesačne. Jej druh A. K. opustil spoločnú domácnosť. V súčasnosti žije v spoločnej domácnosti s otcom, ktorý je na dôchodku a jeho príjem je približne 600 eur mesačne. Ona prispieva otcovi na náklady spojené s užívaním bytu približne 100 eur, prevažne na stravu a bežné výdavky. Priemerné mesačné výdavky v súvislosti s vedením domácnosti sú 323 eur : na služby spojené s užívaním bytu, stravu a potraviny 250 eur, oblečenie a obuv pre maloletého B. 40 eur, kozmetika a drogéria 50 eur, materská škola a strava 40 eur, životná poistka so sporením pre maloletého B. 20 eur, na E. detská kozmetika 10 eur, oblečenie a obuv 40 eur, poistka so sporením pre E. 18 eur. Zvýšené výdavky navrhovateľky z dôvodu liečby, lieky, cestovné za lekárom do Bratislavy približne 50 eur. Matka na pojednávaní 18.6.2012 navrhla výživné zvýšiť od 1.7.2012 na 100 eur mesačne.
Otec maloletého navrhol návrh matky na zvýšenie výživného ako nedôvodný zamietnuť. Uviedol, že v čase ostatnej úpravy výživného bol živnostníkom, mal I. v T. a z dôvodu, že mu živnosť nevynášala tak, ako si predstavoval, živnosť zanechal v apríli 2011. V júny 2011 sa zamestnal vo firme Y. J., kde pracuje doteraz a pracovnú zmluvu má do 30.11.2011 s priemerným mesačným zárobkom 580 eur. Je ženatý, jeho manželka sa volá Y., nar. XX.X.XXXX, narodilo sa im maloleté dieťa E., nar. XX.X.XXXX, jeho manželka pracuje vo L. J. ako zdravotná sestra na chirurgickom oddelení, mesačne zarobí okolo 600 eur. Býva s novou rodinou u matky jeho manželky, za bývanie platí 200 eur. V súvislosti so živnosťou si zobral úver vo K. I. vo výške 6 000 eur, ktorý mesačne spláca po 71 eur, úver si zobral v roku 2009, ďalej si zobral úver na nákup motorového vozidla zn. Ford, išlo o leasing v roku 2009, leasingové splátky sú 140 eur mesačne. Z návrhu otca maloletého vyplýva návrh zamietnuť návrh matky na zvýšenie a ponechať ho vo výške 30 eur mesačne z dôvodu zmeny jeho pomerov, nakoľko sa rozvádza a platí na maloletú E. 30 eur mesačne výživné. 28.2.2012 prišiel o zamestnanie a od 1.3.2012 je zaradený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Ďalšia zmena pomerov bola tá, že 24.3.2012 mu ublížila manželka Y. na zdraví s takmer 2 a pol mesačnou PN a po návrate z hospitalizácie sa musel presťahovať k bratovi. Otec uviedol, že od roku 2003 do roku 2010 pracoval u I. Z., z ktorej práce dobrovoľne odišiel a jeho priemerný zárobok bol 500 až 600 eur mesačne.
Kolízny opatrovník navrhol zvýšiť výživné, nakoľko od ostatnej úpravy výživného prišlo k zmene pomerov u matky, ktorá je v súčasnosti PN pre vážny zdravotný stav a nemôže pracovať a je predpoklad, že v budúcnosti pravdepodobne ani pracovať nebude. Maloletý má zdravotné problémy, s čím sú zvýšené náklady a okrem toho je fyzicky vyspelejší a starší, preto sa zvýšili aj jeho náklady na ošatenie a stravu. Poukázal tiež na to, že v čase ostatnej úpravy otec nepracoval, bol nezamestnaný a sám bol ochotný platiť 80 eur mesačne. Keďže v súčasnosti pracuje, má možnosť platiť zvýšené výživné na maloletého.
Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“) súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, a c) správa majetku maloletého dieťaťa.
V zmysle § 36 ods. 1 zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 cit. ust. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z.). V zmysle odseku 4 citovaného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. V zmysle ods. 5 cit. ust. výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa odseku 6 citovaného ustanovenia, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých potrieb osoby, ktorej má byť poskytované. Výživou dieťaťa je mienené zabezpečovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a duševnej. Právo na výživu maloletého dieťaťa vzniká narodením (§ 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné pre maloleté deti slúži nielen k uspokojovaniu ich výživy v užšom zmysle, k uspokojovaniu všetkých odôvodnených hmotných potrieb (šatstvo, obuv, bývanie a strava), ale aj ďalších potrieb dôležitých k úspešnej výchove dieťaťa (vzdelávanie, príprava na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby). Ich miera je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa (fyzickej a duševnej vyspelosti), jeho zdravotného stavu, schopností, náklonností a spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú závislé súčasne od schopností a možností rodičov. Ak sú tieto schopnosti a možnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby maloletého dieťaťa, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú prospešné všestrannému vývoju dieťaťa. Uvedené chápanie je v súlade so zásadou úmernosti životnej miery dieťaťa životnej miere rodičov. U povinnej osoby rozhodujú reálne možnosti a schopnosti poskytovať výživné. Potenciálne zárobkové možnosti rodičov nie sú ovšem dané len ich subjektívnymi okolnosťami - stránkou fyzickou a psychickou, pôjde najmä o vlohy, náklonnosti, vedomosti, skúsenosti a celkový zdravotný stav, ale aj o niektoré okolnosti objektívneho rázu - výber pracovných príležitostí v určitom mieste. K zodpovednému zhodnoteniu schopností a možností rodičov je potrebné zistiť okruh osôb, ku ktorým majú rodičia vyživovaciu povinnosť podľa zákona o rodine.
Podľa § 163 ods. 1 O. s. p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. V zmysle odseku 3 citovaného ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Ustanoveniu § 163 ods. 1 O. s. p. korešponduje úprava obsiahnutá v ustanovení § 78 ods. 1 zákona o rodine. Z citovaného ustanovenia vyplýva zásada, že úprava výživného sa deje vždy podľa stavu,
ktorý tu je v dobe, kedy je rozhodnutie vydané. Môže prísť k zmene potrieb oprávneného, najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom (fyzickým vyspievaním, počínajúcou školskou dochádzkou, ďalšími formami prípravy na budúce povolanie), ale môže nastať aj zmena v možnostiach povinného plniť vyživovaciu povinnosť v dovtedajšom rozsahu, napr. v dôsledku vzrastu alebo poklesu jeho príjmu, poprípade v dôsledku zúženia alebo rozšírenia okruhu osôb, ku ktorým má rodič vyživovaciu povinnosť. Musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, nie len o zmenu prechodnú, a zmena sa musí týkať naviac skutočností, na ktorých je založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu. Súdne rozhodnutie je možné zmeniť od zmeny pomerov aj za dobu minulú. Inak pre rozhodnutia o výživnom v dôsledku niektorej zmeny platia tie zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného.
Predchádzajúca úprava výživného maloletého bola uskutočnená rozsudkom Okresného súdu Trnava z 22.7.2010, č. k. 36P/9/2010-29, právoplatným 22.7.2010, ktorým bolo výživné na maloletého určené vo výške 80 eur mesačne od 1.6.2010. Otec v čase predchádzajúcej úpravy pracoval v spoločnosti I. Z. D. v T. a od mája 2009 do marca 2010 bol jeho čistý mesačný príjem 352,60 eur a bol ukončený dohodu na žiadosť zamestnanca bez udania dôvodu dňom 15.11.2009. V mesiacoch december 2009 až marec 2010 dosahoval u rovnakého zamestnávateľa príjem na základe dohody o vykonaní práce. Od 16.11.2009 do 30.4.2010 bol evidovaným uchádzačom o zamestnanie a nebol poberateľom dávky v nezamestnanosti, spoločne s manželkou vlastnil motorové vozidlo. Manželka otca maloletého mala priemerný čistý mesačný príjem 620 eur. Maloletá E. od 1.9.2010 bola žiačkou druhého ročníka základnej školy. Od 1.5.2010 bol živnostníkom. Je vyučený v odbore autolakovník. Žil spolu s manželkou Y. I., nar. XX.X.XXXX v byte jeho svokry. V tom čase prispieval otec na výživu maloletého 70 eur mesačne, matka poberala od 1.1.2010 rodičovský príspevok 256 eur mesačne a 2.10.2008 sa jej narodila maloletá E. K., ktorej otcom bol A. K., nar. XX.X.XXXX, žila v domácnosti so svojím otcom, ktorý je dôchodca a priateľom, otcom maloletej E., ktorý bol zamestnaný, platila zálohové platby 135 eur a do fondu opráv 31 eur, elektriku 46 eur, jej partner mal v tom čase čistý mesačný príjem 640 eur. Bola podielovou spoluvlastníčkou bytu, v ktorom žije s jej otcom. Maloletý bol v tom čase zdravý a žiakom piateho ročníka základnej školy.
Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava z 13.10.2010 vyplýva, že rodičovský príspevok od 1.11.2010 sa matke maloletého znížil z 256 eur na 164,22 eur mesačne. Z potvrdenia o dočasnej PN č. K858468 vyplýva, že matka maloletého bola od 3.10.2011 práceneschopnou. Z potvrdenia MUDr. D. S. z 1.2.2012 vyplýva, že matka maloletého bola prejednaná posudkovým lekárom a uznaná ako invalidná v dôsledku svojho nepriaznivého zdravotného stavu. Z oznámenia exekútorky JUDr. Zity Levákovej, Františkánska 2, Trnava z 26.1.2012 vyplýva, že proti povinnému je vedené exekučné konanie pre nezaplatenie 240 eur výživného na maloletého. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne z 27.1.2012 vyplýva, že matke bolo vyplatené nemocenské od októbra do decembra 2011 vo výške 449,10 eur, z toho v októbri 106,70 eur, v novembri 168,40 eur a v decembri 174 eur. Zo správy Sociálnej poisťovne z 8.2.2013 vyplýva, že matka je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 247,40 eur mesačne.
Maloletému zistili v novembri 2011 chronickú artritídu, v súvislosti s tým bol aj hospitalizovaný v Piešťanoch a zvýšili sa jeho výdavky na lieky na 23 eur. Výdavky so školou maloletého sú približne 30 eur mesačne, v súvislosti s materskou školou maloletej 40 eur. S maloletým sa otec pravidelne nestretáva, nad rámec výživného mu ničím neprispieva. Z ambulantného nálezu Národného ústavu reumatických chorôb Piešťany z 30.1.2012 vyplýva, že maloletý trpí diagnózou reaktívna artritída ľavého členku. Z potvrdenia MUDr. A. G. z 27.3.2012 vyplýva, že maloletý trpí diagnózou hypertenzia tachykardia. Zo správy Základnej školy J., Ul. D. A. XX z 13.2.2012 vyplýva, že v druhom polroku šk. roku 2010 boli náklady na maloletého na exkurzie 16 eur a stravovanie - obed 1,16 eur a desiata 0,40 eur. Od 1.9.2011 do 10.2.2012 boli náklady na školské potreby 11 eur, stravovanie - obed 1,16 eur, desiata 0,40 eur, exkurzia 7 eur, ktorej sa z finančných dôvodov nezúčastnil, predpokladané finančné náklady do konca šk. roku školské potreby 12 eur, stravovanie - obed 1,16 eur, desiata 0,40 eur, exkurzia 15 eur, divadlo 6 eur, škola v prírode 100 eur, žiak sa z finančných dôvodov neprihlásil. Zo správy Základnej školy s materskou J., D. A. XX z 22.2.2013 vyplývajú finančné náklady od 1.9.2012 doteraz školské potreby 10 eur, exkurzia 14 eur, pracovné zošity 10 eur, finančné náklady do konca šk. roku predpokladané exkurzia 15 eur, divadelné predstavenie 10 eur, iné plánované akcie 10 eur. Maloletý je v súčasnosti žiakom ôsmeho ročníka základnej školy od 1.9.2013, zatiaľ zaplatila za stravu 26 eur a 20 eur na školské
potreby. Z pracovnej zmluvy otca maloletého C. Z. - Z. vyplýva, že otec nastúpil do práce 1.1.2013, pracovný pomer je uzavretý na dobu neurčitú.
Z potvrdenia zamestnávateľa otca Y. J., a. s. z 24.1.2012 vyplýva, že čistý mesačný príjem otca bol od júna do decembra 2011 spolu vo výške 3 963,87 eur, mesačne 566,27 eur. Z potvrdenia L. J. z 31.1.2012 vyplýva čistý mesačný príjem manželky otca maloletého v roku 2010 vo výške 617,50 eur (ročne 7 409,97 eur) a v roku 2011 vo výške 662,90 eur (ročne 7 954,82 eur). Z potvrdenia MUDr. Y. M., všeobecnej lekárky pre dospelých z 30.5.2012 vyplýva, že otec bol PN od 24.3.2012 do 20.5.2012 z dôvodu úrazu zapríčineného druhou osobou. Z potvrdenia Y. J., a. s. z 27.2.2012 vyplýva, že s otcom uzatvorili 9.6.2011 pracovnú zmluvu na dobu určitú do 30.11.2011 a s účinnosťou od 1.12.2011 uzatvorili pracovný pomer do 29.2.2012, uplynutím tejto doby jeho pracovný pomer končí. Zo správy Sociálnej poisťovne z 11.7.2012 vyplýva, že otec od roku 2003 poberal dávku v nezamestnanosti, od 16.11.2009 do 30.4.2010 a od 28.2.2011 do 14.3.2011. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany z 12.7.2012 vyplýva, že otec bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 28.2.2011 do 8.6.2011 a od 16.11.2009 do 30.4.2010 a v súčasnosti od 1.3.2012 evidencia trvá. Z daňového priznania otca maloletého za rok 2010 vyplývajú príjmy 1 920,42 eur a výdavky 1 993,93 eur. Z potvrdenia Y. J., a. s. z 22.8.2012 vyplýva, že otec bol zamestnancom ich spoločnosti od 21.1.2002 do 13.5.2002 a od 9.6.2011 do 29.2.2012, pričom k rozviazaniu pracovného pomeru prišlo v zmysle § 71 Zákonníka práce uplynutím dohodnutej doby skončením pracovného pomeru na dobu určitú. Zo správy Sociálnej poisťovne z 24.8.2012 vyplýva, že otec poberal dávku v nezamestnanosti od 16.11.2009 do 30.11.2009 vo výške 96,50 eur, v mesiacoch december 2009 a január 2010 vo výške 199,40 eur, vo februári vo výške 180,20 eur, v marci 199,40 eur, v apríli 193 eur, 28.2.2011 vo výške 6,50 eur a od 1.3.2011 do 14.3.2011 vo výške 90,10 eur. Zo správy mzdovej učtárne Y. J., a. s., z 27.8.2012 vyplýva, že za január a február 2012 dosiahol čistý mesačný príjem 501,69 eur a od júna do decembra 2011 vo výške 566,27 eur. Z rodného listu vyplýva, že maloletá E. I. sa narodila XX.X.XXXX, otec uzavrel manželstvo s jej matkou, Y. O. XX.X.XXXX. Otec vo svojej výpovedi na pojednávaní 22.4.2013 uviedol, že na maloletú mu bolo určené na E. výživné 55 eur mesačne, z ktorého platí len 30 eur. Zo správy zamestnávateľa otca C. Z. - Z., T., E. X. A. XX/XX z 29.4.2013 vyplýva, že otcovi zamestnávateľ neplánuje zvýšiť jeho terajší zárobok, jediná výnimka by bola iba v prípade zvýšenia minimálnej mzdy štátom.
Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa vychádzal pri porovnaní rozhodných skutočností z predchádzajúceho rozsudku Okresného súdu Trnava z 22.7.2010 č. k. 36 P/9/2010 - 29, ktorý nadobudol právoplatnosť 22.7.2010, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu v zmysle ktorej bolo určené výživné na maloletého od 1.6.2010 naďalej vo výške 80 eur mesačne. V čase predchádzajúcej úpravy mala matka čistý mesačný príjem tvorený rodičovským príspevkom vo výške 256 eur mesačne a otec bol nezamestnaný. Maloletý bol žiakom piateho ročníka základnej školy a bol zdravý.
Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že od ostatnej úpravy vyživovacej povinnosti - od 1.6.2010 do počiatku navrhovanej zmeny výživného, do 1.10.2013, uplynuli viac než tri roky, z ktorej skutočnosti vyplýva, že zvýšenie alebo zníženie výživného by mohla odôvodniť len zmena nielen závažného charakteru, ale majúca navyše ráz trvalosti, o ktorý prípad ide aj v danej veci.
Matke od predchádzajúcej úpravy výživného sa zmenil čistý mesačný príjem od 1.11.2010 znížením na 164,22 eur a v súčasnosti poberá invalidný dôchodok 247,40 eur. Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť na maloletú E., nar. V roku XXXX. Otcovi maloletého sa od ostatnej úpravy výživného príjem zvýšil o 340 eur, nakoľko bol nezamestnaným. Má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej E., nar. V roku XXXX. Obe ďalšie vyživovacie povinnosti mali rodičia už v čase predchádzajúcej úpravy výživného, z ktorého dôvodu ich bez ďalšieho nemožno považovať zmenou okolností rozhodných pre zmenu výživného maloletého.
Porovnaním čistých mesačných príjmov oboch rodičov v čase predchádzajúcej úpravy a v súčasnosti, možno dospieť k záveru, že príjem matky sa v podstate nezmenil a nie je predpoklad jeho zvýšenia vzhľadom na jej nepriaznivý zdravotný stav. Príjem otca sa zvýšil o 340 eur, pričom niet objektívneho dôvodu brániacemu jeho zvýšeniu na strane otca, nakoľko odvolací súd nebral do úvahy dočasnú pracovnú neschopnosť otca v dôsledku ublíženia na zdraví, nakoľko otec nepreukázal následky úrazu znemožňujúce mu zamestnať sa s vyšším čistým mesačným príjmom, resp. podnikať. Navyše otec do decembra 2011 dosahoval príjem 500 - 600 eur, ktoré zamestnanie ukončil na vlastnú žiadosť dohodou. Uvedené konanie odvolací súd posúdil bezdôvodným vzdaním sa výhodnejšieho zamestnania (§ 75 ods. 1). Porovnajúc príjmy oboch rodičov, odvolací súd dospel k záveru, že príjem otca je dvojnásobný než
príjem matky. Vychádzajúc z toho, že vyživovacia povinnosť má prednosť pred inými výdavkami výživou povinného rodiča, dospel odvolací súd k zhodnému záveru so súdom prvého stupňa, že primeraným výživným na maloletého je 100 eur mesačne, ktorého výdavky sa od ostatnej úpravy výživného zvýšili nielen zákonom predpokladaným zvýšením v dôsledku jeho rastu, ale tiež z dôvodu zhoršenia jeho zdravotného stavu.
Odvolací súd dospel k zhodnému záveru so súdom prvého stupňa, že v možnostiach a schopnostiach výživou povinného otca je výživné zvýšené o 20 eur oproti predchádzajúcej úprave platiť, pretože zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že nedošlo na strane otca k závažnej a trvalej zmene pomerov odôvodňujúcej zníženie výživného maloletého.
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 219 O. s. p. potvrdil z dôvodu vecnej správnosti.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.