Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/8/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113207149 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2113207149.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: H. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. Y. XX, H., zastúpená splnomocnencom: Advokátska kancelária GRUJBÁR s.r.o., so sídlom Adama Štrekára 8255/50, Trnava, IČO: 47 238 488, proti odporcovi: Ing. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. X, H., zastúpený advokátom: JUDr. Ľubomír Schweighofer, AK so sídlom Šafárikovo nám. 2, Bratislava, o určenie platnosti kúpnej zmluvy, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 27C/57/2013-70 zo dňa 24. októbra 2013, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania mení tak, že navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 513,65 eur a to titulom trov právneho zastúpenia k rukám jeho advokáta do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania vo výške 45,42 eur titulom trov právneho zastúpenia, a to jej splnomocnencovi do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky a o trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 2.872,07 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu odporcu. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 140, § 40a, § 100 ods. 1, § 101 Občianskeho zákonníka, § 41 ods. 3, § 57 ods. 1,2, § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, § 142 ods. 1 O.s.p. Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 26.3.2010, overením podpisu predávajúceho. Nasledujúcim dňom začala plynúť premlčacia lehota, ktorá uplynula dňa 25.3.2013. Navrhovateľka nepreukázala, že by sa dovolala relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy pred podaním návrhu na súd. Prvýkrát bolo doručené dovolanie sa relatívnej neplatnosti odporcovi až doručením návrhu dňa 4.4.2013, teda po uplynutí premlčacej lehoty a preto súd návrh zamietol. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania. Náhradu trov konania si odporca uplatnil za 5 úkonov právnej služby spolu vo výške 2.900,81 eur. Súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej služby po 453,14 eur za jeden úkon, pričom vychádzal z hodnoty nehnuteľnosti 28.705,-eur, a to za prevzatie zastúpenia dňa 15.4.2013, písomné vyjadrenie zo dňa 15.4.2013 a 15.10.2013, za účasť na pojednávaní dňa 16.5.2013 a 24.10.2013. Súd odporcovi priznal paušálnu náhradu za 5 úkonov vo výške 7,81 eur. Ďalej súd priznal náhradu za stratu času cestou na pojednávania v dňoch 16.5.2013 a 24.10.2013 a to vo výške uplatnenej právnym zástupcom 4x polhodina x 13,01 eur. Cestovné výdavky súd priznal pri použití motorového vozidla Mercedes Benz na vzdialenosť 2x 100 km Bratislava - Trnava len paušálnu náhradu 0,183 eur /km, spolu 2 x 100 km x 0,183 eur = 36,60 eur, keď právny zástupca pri vyúčtovaní trov konania doložil doklad o vlastníctve motorového vozidla, ale nepreukázal aktuálnu cenu použitých pohonných hmôt, preto je táto časť uplatnených trov právneho zastúpenia nepreskúmateľná a súd ju z tohto dôvodu nepriznal (§ 7 ods. 4 zák. č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách). Priznanú odmenu vo výške 2.393,39 eur (5x453,14 eur + 5x7,81 eur + 8x 13,01 eur + 36,60 eur) súd zvýšil o 20% DPH 478,68 eur, nakoľko právny zástupca je platcom, t.j. spolu 2.872,07 eur. Trovy právneho zastúpenia súd priznal v súlade s § 10 ods. 1, § 16 ods. 3 a 4, § 17 ods. 1 a § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a zaviazal navrhovateľku k ich úhrade k rukám právneho zástupcu odporcu v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p.. Proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka a to v časti náhrady trov konania, keď uviedla, že žiada predmetné rozhodnutie súdu prvého stupňa v tejto časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolateľka uviedla, že v samotnej výrokovej časti napadnutého rozsudku je uvedené, že navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi náhradu trov konania, pričom z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že ide len o trovy právneho zastúpenia, pričom tieto neboli správne vypočítané a tiež neboli správne na samotný predmet konania aplikované príslušné ustanovenia vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.. Uviedla, že tak ako súd prvého stupňa postupoval správne, keď vyzval navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku na začatie konania vo výške 99,50 eur a to s poukazom na položku č. 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov zák. č. 71/1992 Zb., mal takto postupovať súd aj v prípade priznania náhrady trov konania, keď predmetom konania nebola žaloba o určenie vlastníckeho práva k určitej veci, kde by hodnota predmetu konania bola daná hodnotou veci, o ktorej vlastníctvo ide, ale predmetom konania bolo určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a teda mal prvostupňový súd vychádzať zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ktorým je 1/13 výpočtového základu ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami podľa § 11 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. K odvolaniu navrhovateľky zaslal písomné vyjadrenie odporca, ktorý uviedol, že žiada, aby súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti náhrady trov konania ako vecne správny potvrdil. Odporca vo svojom vyjadrení poukázal na viacero rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, v ktorých priznal náhradu trov konania v konaniach o určenie, či to právo je alebo nie je podľa skutočnej hodnoty veci podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. a to napr. sp. zn. 2Cdo/202/2007, sp. zn. 2MCdo/15/2007, sp. zn. 2Cdo/259/2008 atď. Odporca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCdo/15/2007, z ktorého okrem iného vyplýva, že navrhovatelia sa návrhom na začatie konania domáhali určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a to každý vo svojom podiele a z odôvodnenia vyplýva, že na účely stanovenia sadzby tarifnej odmeny advokáta je rozhodujúca hodnota predmetu sporu konkrétne navrhovateľmi žiadaného vlastníckeho podielu k spornými nehnuteľnostiam. Ďalej odporca citoval rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. II.US538/10, ktorý vo svojom rozhodnutí okrem iného uvádza, že v prípade žaloby na určenie existencie právneho vzťahu k nehnuteľnosti je nutné pri výpočte náhrady nákladov advokáta vychádzať z hodnoty tejto nehnuteľnosti a nie z toho, že predmetom konania je vec peniazmi neoceniteľná resp. zistiteľná len veľmi obtiažne. Na základe uvedeného preto je odporca tohto názoru, že súd prvého stupňa vec v otázke náhrady trov konania správne právne posúdil, keď sadzbu tarifnej odmeny určil podľa § 10 ods. 1 cit. vyhl. vo výške 453,14 eur vychádzajúc z ceny spoluvlastníckeho podielu, špecifikované v kúpnej zmluve uzavretej dňa 24.03.2010 a to vo výške 28.705,- eur. Podľa názoru odporcu postup, kedy sa pri výpočte náhrady trov konania má vychádzať z 1/13 výpočtového základu prichádza do úvahy vtedy, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch alebo ju možno zistiť len z nepomernými ťažkosťami, čo nie je tento prípad. Pokiaľ odporca namietal, že vo výroku náhrade trov konania absentuje rozhodnutie o súdnom poplatku, v danom prípade nebolo potrebné to vo výrokovej časti uvádzať, pretože navrhovateľke vznikla síce poplatková povinnosť za návrh avšak ako neúspešnej účastníčke jej nevzniklo právo na jej náhradu. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutie, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky v časti trov konania je dôvodné, pretože napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa nie je vecne správne. Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 27C/57/2013 bol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáha určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi nebohým M. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX a odporcom dňa 26.03.2010 ktorej vklad bol povolený Správou katastra Trnava dňa 06.05.2010 pod č. V1323/2010. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa o náhrade trov konania. Z obsahu spisu vyplýva, že predmetom konania je určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi nebohým M. A. a odporcom dňa 26.03.2010 povolenej Správou katastra Trnava dňa 06.05.2010 pod č. V1323/10, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovanej v petite návrhu. K námietke navrhovateľky, že rozhodnutie súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení je potrebné uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, avšak nesprávne ho interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Podľa názoru odvolacieho súdu v napadnutej právnej veci súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil prejednávanú vec, pretože príslušnú právnu normu (vyhlášku MS SR č. 655/2004 Z.z.) nesprávne vyložil. V preskúmavanej veci odvolací súd viazaný odôvodnením odvolania navrhovateľky riešil otázku, či sa odmena advokáta za zastupovanie v občianskom spore vedenom na základe návrhu o určenie neplatnosti právneho úkonu určuje podľa tarifnej hodnoty veci ustanovenej v zmysle ust. § 10 ods. 1 vyhl. alebo základnou sadzbou tarifnej odmeny ustanovenou v § 11 ods. 1 cit. vyhl. Podľa § 151 ods. 5 O.s.p. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže určiť predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia. Sadzobníkom v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pre účely určenia odmeny za právne služby poskytované advokátom v Občianskom súdnom konaní je v danom prípade vyhl. Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení platnom v čase rozhodovania súdu prvého stupňa. Podľa ust. § 9 ods. 1 cit. vyhl. zakladá sadzba tarifnej odmeny sa stanový podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci alebo práva a podľa úkonu právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak. Ak v ďalších ustanoveniach vyhlášky nie je ustanovené inak základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzajúc z tarifnej hodnoty určuje ust. § 10 ods. 1 vyhl. Podľa § 10 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka určená pre začatie poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktoré vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu. Podľa § 11 od.s 1 písm. a) cit. vyhl. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby 1/13 výpočtového základu ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení podľa odvolacieho súdu značne vyplýva, že posúdenie otázky, či advokátovi zastupujúceho v Občianskom súdnom konaní patrí tarifná odmena podľa § 10 ods. 1 alebo podľa § 11 ods. 1 vyhl. je rozhodujúce, či je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch. Schválené znenie § 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z., oproti úprave vo vyhl. č. 163/2002 Z.z. ustupuje od prihliadania k hodnote veci, práva alebo plnenia, ktoré sú predmetom preskúmavaného právneho úkonu alebo vzťahu a smeruje k ustanoveniu fixnej sumy pre všetky prípady takýchto žalôb. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo veciach náhrady trov v prípadoch určovacích žalôb viackrát rozhodli, že náhrada trov konania v časti odmeny advokáta za zastupovanie vo veci sa v režime vyhlášky č. 655/2004 Z.z. určuje podľa § 11 ods. 1, a teda platí, že hodnotu takejto veci alebo práva nie je možné vyjadriť v peniazoch. Predmetom konania je totiž preskúmavanie zákonnosti právneho úkonu a nie rozhodovanie o konkrétnom práve alebo povinnosti, ktoré z neho vyplývajú (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. 7. 2010, sp. zn. 2 M Cdo 8/2009). V preskúmavanej právnej veci, je odvolací súd toho názoru, že v konaní, ktorej predmetom je určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, nie je možné hodnotu (cenu) predmetu sporu vyjadriť v peniazoch, pretože súd v tomto konaní posudzuje len ne/platnosť predmetného právneho úkonu t.j. platnosť resp. neplatnosť konkrétnej listiny a teda v konaní sa má (a môže) iba odstrániť existujúca právna neistota v otázke platnosti konkrétneho právneho úkonu; podaným návrhom navrhovateľky sa teda nemá (a ani nemôže) priamo priznať právo, hodnota ktorého je vyjadriteľná v peniazoch. Vzhľadom na uvedené bolo preto potrebné pri rozhodovaní o trovách právneho zastúpenia vychádzať z ust. § 9 ods. 1 v spojení s ust. § 11 ods. 1 vyhl. , keďže v danej veci išlo o predmet konania, ktorý nie je oceniteľný v peniazoch. Odvolací súd ďalej nesúhlasí s právnym názorom odvolateľky, že pri skúmaní, či predmet konania je alebo nie je oceniteľný v peniazmi treba ustanovenie vyhlášky vykladať konformne s poplatkovým zákonom resp. že pri zodpovedaní tejto otázky je prípustná analógia so Zákonom o súdnych poplatkoch. Podľa názoru odvolacieho súdu výklad ustanovení vyhlášky konformne s poplatkovým zákonom neprichádza do úvahy, predovšetkým z dôvodu rozdielnosti pováh a oblasti úprav týchto predpisov. Rovnako nie je na mieste ani analogické použitie ustanovenia poplatkového zákona na riešenie otázok vzniknutých pri určení odmeny advokáta za zastupovanie o Občianskom konaní a iné úkony právnej služby. Chýba tu základný predpoklad možnosti použitia analógie t.j. nedostatok právnej úpravy. Nemožno neprehliadnuť to, že vo verejnom práve (poplatkový zákon je na rozdiel od vyhlášky verejno- právnym predpisom) je možnosť analógie ojedinelá; vyskytuje sa len tam, kde ju právo výslovne predpokladá a analógiu nie je možné použiť v odvetviach správneho a finančného práva. Podľa názoru odvolacieho súdu je dôvodná námietka uvedená v odvolaní navrhovateľky, že výška tarifnej odmeny nebola určená správne. Ak je predmetom konania návrhu o určenie neplatnosti právneho úkonu, pri ktorom nie je možné určiť hodnotu ako to vyžaduje ust. § 10 cit. vyhl. je dôvodná aplikácia ust. § 11 ods. 1 písm. a) cit. vyhl., v zmysle ktorej je tarifná odmena za jeden úkon právnej služby stanovená vo výške 1/13 výpočtového základu stanoveného na príslušný kalendárny rok. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto odvolací súd postupom zmysle ust. § 220 O.s.p. napadnutý výrok uznesenia súdu prvého stupňa zmenil tak, že navrhovateľku zaviazal na zaplatenie náhrady trov konania odporcovi vo výške 300,35 eur, čo predstavuje odmenu za 5 úkonov poskytnutej právnej pomoci vo výške 60,07 eur a to za prevzatie zastúpenia dňa 15.04.2013 /§ 14 ods.1 písm. a) cit. vyhl. v znení účinnom do 30.6.2013 /, písomné vyjadrenie zo dňa 15.04.2013 /§ 14 ods.1 písm. c) cit. vyhl. / , účasť na pojednávaní dňa 16.05.2013 /§ 14 ods.1 písm. c) cit. vyhl./, písomné vyjadrenie zo dňa 15.10.2013 /§ 13a ods.1 písm. c) cit. vyhl. v znení účinnom od 1.7.2013/, účasť na pojednávaní dňa 24.10.2013 /§ 13a ods.1 písm. d) cit. vyhl./, 5 x paušálnu náhradu po 7,81 eur /§ 16 ods.3 cit. vyhl./. Ďalej bola právnemu zástupcovi odporcu priznaná náhrada za stratu času /§ 17 ods.1cit. vyhl./ za účasť na pojednávaniach v dňoch 16.05.2013 a 24.10.2013 a to vo výške 52,04 eur tak, ako ju priznal súd prvého stupňa ako aj náhradu cestovného vo výške 36,60 eur / § 16 ods.4 cit. vyhl./. Ďalej súd priznal právnemu zástupcovi odporcu 20 % DPH vo výške 85,61 eur/ § 18 ods.3 cit. vyhl./. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v odvolacom konaní procesne úspešnej navrhovateľke priznal náhradu trov odvolacieho konania a to titulom trov právneho zastúpenia za poskytnutý úkon právnej služby, podanie odvolania á 30,04 eur /§ 13a ods.2 písm. b) cit. vyhl./ + režijný paušál á 7,81 eur /§ 16 ods.3 cit. vyhl./, čo spolu predstavuje 45,42 eur, keď právny zástupca navrhovateľky si neuplatnil 20 % DPH v zmysle ust. § 18 ods.3 cit. vyhlášky. Uvedené rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.