KAUZIS.SKTestovacia prevádzka
RozsudokKrajský súd Trnava21. 1. 2014plný text

Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11CoP/126/2013 z 21. 1. 2014

CitáciaRozsudok Krajského súdu Trnava z 21. januára 2014, sp. zn. 11CoP/126/2013, ECLI:SK:KSTT:2014:2113211103.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/126/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113211103
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2113211103.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora
Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W. Y. C., nar.
XX.X.XXXX, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava,
dieťa rodičov: matka - L. N., nar. X.X.XXXX, bytom F. W. M. XXX, otec - K. C., nar. XX.X.XXXX, bytom
V. XXX, o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava,
zo dňa 16. septembra 2013, č. k. 19P/21/2013-43, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zníženie jeho vyživovacej
povinnosti voči mal. W. Y. a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa právne odôvodnil použitím ust. § 62 ods.
2, 3, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá ods. 3 Zákona o rodine, keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil
tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného je
nedôvodný. Uviedol, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti nedošlo k takej zmene pomerov,
ktorá by odôvodňovala zníženie vyživovacej povinnosti otca voči maloletej, práve naopak, jeho príjem
v podobe invalidného dôchodku sa zvýšil o sumu 34,80 eur. Otec odôvodňoval svoj návrh tým, že v
čase poslednej úpravy výživného brigádnicky pracoval a v súčasnosti už brigádnicky nepracuje, čím
sa znížil jeho príjem. Súd prvého stupňa bol toho názoru, že uvedené nemožno považovať za takú
podstatnú zmenu pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného, nakoľko v čase poslednej úpravy
výživného bol podľa vyjadrenia otca príjem z brigádnickej činnosti len občasným príjmom, napriek tomu
otec súhlasil s výživným vo výške 150,- eur mesačne. Podľa názoru súdu tým, že v súčasnosti sa zvýšil
stály príjem otca, ktorý poberá vo forme invalidného dôchodku, v období od podania návrhu do augusta
2013 nemal už príjem z brigádnickej práce, od augusta 2013 brigádnicky pracuje, možno konštatovať,
že nedošlo u neho k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného. Ani
skutočnosť, že matka je v súčasnosti zamestnaná a nemá už ďalšiu vyživovaciu povinnosť, tak ako v
čase poslednej úpravy výživného v roku 2010, nie je v danej veci dôvodom na vyhovenie návrhu otca,
vzhľadom na to, že od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov u maloletej W.
Y., keď od septembra 2012 začala navštevovať základnú školu, čím sa podstatne zvýšili výdavky na
starostlivosť o maloletú, čo bolo taktiež dôvodom pre zamietnutie návrhu otca.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie otec, v ktorom poukázal
na skutočnosť, že dôvodom súhlasu k určeniu výživného vo výške 150 eur mesačne v čase
rozhodovania Okresného súdu Trnava, č. k. 27C/76/2010 zo dňa 1.7.2010 bola skutočnosť, že okrem



poberania invalidného dôchodku v tom čase i príležitostne pracoval a jeho príjem v závislosti od počtu
odpracovaných hodín bol cca 400 až 500 eur mesačne. V súčasnosti jeho príjem pozostáva z invalidného
dôchodku vo výške 327,80 eur mesačne a príležitostnej mzdy na základe dohody o vykonaní práce u
p. Y. N. - E. N., kde mesačný príjem predstavoval za mesiac august 2013 v hrubom 12 eur a v čistom
8,43 eur mesačne. Ďalej uviedol, že dohoda o vykonaní práce u zamestnávateľa T. K. - T. J. skončila
26.8.2011, čo je aj uvedené v napadnutom rozsudku. Nesúhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že
od posledného rozhodnutia nedošlo k tak výraznej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie
výživného, nakoľko je toho názoru, že jeho príjem v súčasnosti je podstatne nižší ako v čase posledného
rozhodovania o výživnom. Súčasný príjem, ktorý je necelých 340 eur (327,80 eur + 8,43 eur) mesačne
nie je tak vysoký, že by bol schopný platiť naďalej výživné v pôvodne stanovenej výške a preto žiada
o jeho zníženie. Uviedol, že nie je jeho úmyslom zbaviť sa vyživovacej povinnosti voči svojej dcére, ale
jeho súčasný reálny príjem sa značne znížil a preto žiada odvolací súd o jeho zníženie na sumu 70
eur mesačne.

K odvolaniu otca zaslal písomné vyjadrenie kolízny opatrovník, v ktorom uviedol, že od poslednej
úpravy výživného nastala zmena pomerov na strane maloletej, ktorá je fyzicky staršia a vyspelejšia,
sú u nej zvýšené náklady spojené so školskou činnosťou, nakoľko od septembra 2012 nastúpila do
1 roč. základnej školy. Vzhľadom na to, že zníženie výživného nie je v záujme maloletej, odporúčajú
odvolaciemu súdu odvolanie otca zamietnuť a rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 16.9.2013 potvrdiť.

K odvolaniu otca zaslala písomné vyjadrenie matka maloletej, v ktorom uviedla, že navrhuje odvolaciemu
súdu, aby rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a uznal nárok maloletej na výživné vo výške 150 eur
mesačne. Uviedla, že výška výživného 150 eur mesačne je adekvátna vzhľadom na vek maloletej a jej
potreby, keď je toho názoru, že majetkové a rodinné pomery jej bývalého manžela sa nezmenili, naopak
mal. W. začala navštevovať základnú školu, čím sa zvýšili jej náklady na opateru. Taktiež poukázala na
skutočnosť, že otec sa žiadnym iným spôsobom nepodieľa na jej výchove, nenavštevuje ju, nekupuje
jej oblečenie a ani iné potreby a už 3 roky ju nemá záujem vidieť. Taktiež uviedla, že ani príjem otca nie
je pravdivý, pretože pracuje v rovnakom odvetví, keď obaja robia rozvoz menu, čiže takmer sa denne
stretávajú na cestách a podľa jej vedomostí jeho príjem musí byť väčší ako 150 eur + invalidný dôchodok
327 eur. Neverí tvrdeniu otca resp. jeho zamestnávateľa, že pracuje za 8 eur mesačne, keď len jedna
cesta za deň z F., kde otec maloletej býva do M. stojí 10 eur autom, na ktorom ho denno-denne vída. Je
toho názoru, že otec maloletej zneužíva invalidný dôchodok na zakrývanie skutočného príjmu.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací § 10 ods. 1 O.s.p. po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah
a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm.a) O.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. §
214 ods. 2 O.s.p. zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa § 156 ods.
3 O.s.p. a zistil, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 19P/21/2013 je návrh otca na zníženie
výživného na mal. W. Y. C. nar. XX.X.XXXX.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým bol návrh otca na zníženie výživného na mal. W. Y. zamietnutý.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie
rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne
právne posúdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§
219 ods. 2 O.s.p.).

V rámci odvolacieho konania otec maloletej zaslal doplnenie odvolania podaním zo dňa 17.1.2004, v
ktorom uviedol, že toho času je nezamestnaný bez vlastnej viny a preto nie je schopný vzhľadom na
svoju finančnú situáciu výživné v takej výške zaplatiť. Priložil zároveň potvrdenia o mzde za mesiace



august až december 2013 vystavené zamestnávateľom Y. N. - E. N. z ktorých vyplýva, že otec maloletej
mal v mesiaci august 2013 čistú mzdu vo výške 8,62 eur, v septembri 2013 - 12,45 eur, v októbri 2013
- 10,89 eur, v novembri 2013 - 7,78 eur, v decembri 2013 - 10,89 eur.

Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 27C/76/2010-20 zo dňa 1.7.2010
bolo manželstvo rodičov maloletej W. Y. rozvedené, rodičia maloletej uzavreli dohodu o úprave práv a
povinností k maloletej W. Y. tak, že maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matke a otec sa
zaviazal prispievať na jej výživu sumou 150,- eur mesačne. Matka bola v tom čase nezamestnaná,
zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 16.6.2010, štátne dávky nepoberala. Maloletá
W. Y. navštevovala materskú školu. Matka mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej H. V., nar.
XX.XX.XXXX, ktorej otec zomrel. Otec poberal invalidný dôchodok vo výške 293,- eur mesačne a
okrem toho mal občasný príjem z brigádnickej činnosti. V súčasnosti otec poberá od 1.1.2013 invalidný
dôchodok vo výške 327,80 eur mesačne, od augusta 2013 pracuje na základe dohody o pracovnej
činnosti s čistým mesačným príjmom 10,13 eur, býva u priateľky, iné vyživovacie povinnosti nemá. Matka
je od marca 2013 zamestnaná na základe dohody o pracovnej činnosti s priemerným čistým mesačným
príjmom 81,39 eur, iné vyživovacie povinnosti nemá. V septembri 2013 uzavrela manželstvo, jej manžel
je nezamestnaný. Maloletá W. Y. navštevuje 2. ročník základnej školy, sú s ňou len bežné výdavky.
Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak
na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené
potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základne nároky
dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia
predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a
podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky,
ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napr. liečebné náklady). Súd na
ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti,
možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich
schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného
ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane dieťaťa je nevyhnutné
prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a výšku a spôsob už poskytovaných
plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného
sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to,
čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť,
nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy
vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov
a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného
rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností
a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti,
možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov
podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa
vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný
skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.

V preskúmavanej veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový
stav a vec i správne právne posúdil. Správne súd prvého stupňa vychádzal z porovnania dôležitých
okolností pre určenie výživného v čase ostatnej úpravy ako i v čase rozhodovania o návrhu otca.
Rovnako ako súd prvého stupňa aj odvolací súd dospel k záveru, že návrh otca na zníženie vyživovacej
povinnosti voči maloletej W. Y. je nedôvodný, pretože naposledy bolo o úprave práv a povinnosti rodičov
k maloletému dieťaťu rozhodované rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 27C/76/2010-20 zo dňa
1.7.2010 a od posledného rozhodnutia nedošlo k takej vážnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala
zníženie výživného v zmysle návrhu otca. Aj keď odvolací súd zohľadnil skutočnosť, že otec v súčasnosti
nemá z brigádnickej činnosti taký príjem ako mal v roku 2010 (došlo ale k nárastu invalidného dôchodku
o sumu 34,80 eur mesačne), na strane druhej, odvolací súd musel zobrať do úvahy tú skutočnosť, že od
ostatnej úpravy výživného na mal. W. Y., je táto o tri roky staršia, navštevuje 2. ročník základnej školy, s
čím sú spojené aj vyššie výdavky na úhradu jej základných životných potrieb. Odvolací súd pri svojom
rozhodovaní zohľadnil aj okolnosť, že otec na výživu maloletého dieťaťa okrem platenia výživného
ničím iným neprispieva, s maloletým dieťaťom sa osobne nestretáva a všetku osobnú starostlivosť mu
zabezpečuje len matka. Z uvedeného dôvodu je preto nevyhnutné, aby sa otec podieľal na starostlivosti



dieťaťa minimálne platením tohto výživného, ktoré pokrýva len jeho základné potreby a preto správne
súd prvého stupňa návrh otca na zníženie výživného na maloleté dieťa ako nedôvodný zamietol. Na
základe uvedeného, keďže súd prvého stupňa sa vyporiadal so všetkými podstatnými námietkami a
vzhľadom na to, že otec ani v odvolaní neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, na ktoré by bolo potrebné
prihliadnuť, odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.
1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. spojený s § 146 ods. 1
písm.a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré sa mohlo
začať i bez návrhu.

Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporuIdentifikačné číslo spisu 2113211103

  1. 16. 9. 2013Rozsudok Okresného súdu Trnava sp. zn. 19P/21/2013 z 16. 9. 2013potvrdené
  2. 21. 1. 2014Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11CoP/126/2013 z 21. 1. 2014 (toto rozhodnutie)