Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoPr/5/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113214409 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2113214409.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave, v právnej veci navrhovateľa: metal design slovakia, a.s., IČO: 31 449 557, so sídlom Dlhé lúky 2, Hrnčiarovce nad Parnou, zastúpeného advokátom: JUDr. Ružena Bubenčíková, so sídlom Kollárova 8, Trnava, proti odporkyni: Q. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. E. XXX, zastúpená advokátom: Mgr. Róbert Bános, Mierové námestie 2, Galanta, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 28. apríla 2014, č.k. 18Cpr/5/2013-88, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru odporkyne zo dňa 05.04.2013, doručené navrhovateľovi dňa 05.04.2013 je neplatné. Zároveň určil, že pracovný pomer účastníkov konania, ktorý bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 30.06.2006 skončil dohodou dňom 05.04.2013. Odporkyni uložil potom povinnosť zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v sume 99,- Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 513,47 Eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Rozhodnutie odôvodnil s použitím ust. § 60 ods. 1, 2 a 3, § 97 ods. 3, § 121 ods. 1, § 129 ods. 1, § 130 ods. 2, § 69 ods. 1 písm. b), § 69 ods. 3 Zákonníka práce vecne tým, že z výsledkov vykonaného dokazovania s použitím vyššie vymenovaných zákonných ustanovení dospel k záveru, že v danom prípade došlo ku skončeniu pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa 30.06.2006 medzi účastníkmi konania dohodou dňom 05.04.2013. Vychádzal pritom z toho, že návrh na uzatvorenie dohody o skončenie pracovného pomeru mal smerovať ku skončeniu pracovného pomeru k určitému dňu. Obsah dohody o skončení pracovného pomeru nemusí byť na tej istej listine, môže ísť o písomný návrh a jeho prijatie. Aj v danom prípade došlo na základe žiadosti odporkyne o skončenie pracovného pomeru zo dňa 30.06.2006 so súhlasom navrhovateľa dňom 05.04.2013. Nakoľko žiadosť odporkyne sa do sféry dispozície navrhovateľa dostala dňa 02.04.2013, dohodu o skočení pracovného pomeru navrhovateľ akceptoval, v rovnaký deň svoj súhlas doručil odporkyni. Za danej situácie nie je možné potom podľa názoru súdu už skončený pracovný pomer, ktorý skončil dohodou účastníkov skončiť okamžitým skončením zo strany odporkyne zo dňa 05.04.2013, keďže pracovný pomer už bol skončený dohodou dňom 05.04.2013. Z uvedeného dôvodu sa potom súd bližšie nezaoberal okolnosťami a dôvodmi okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorý dala odporkyňa navrhovateľovi. O trovách konania rozhodol s použitím § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok a náhradu na trovách právneho zastúpenia, ktoré trovy špecifikoval. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie odporkyňa a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobný návrh zamietol a priznal jej náhradu všetkých trov, eventuálne, aby rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvému stupňu na ďalšie konanie. Namieta, že napádaný rozsudok nezakladá na úplnom zistení skutkového stavu veci. Prvostupňový súd v konaní nesprávne posúdil a vyhodnotil predložené listinné dôkazy, nevykonal navrhované dôkazy potrebné pre náležité zistenie skutkového stavu, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ sa totiž návrhom zo dňa 23.05.2013 domáhal, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru odporkyne zo dňa 05.04.2013, doručené mu dňa 05.04.2013 je neplatné. Zároveň sa domáhal, aby súd určil, že pracovný pomer účastníkov konania, ktorý bol založený pracovnou zmluvou zo dňa 30.06.2006 skončil dohodou dňom 05.04.2013. Taktiež žiadala, aby mu súd priznal náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že odporkyňa u navrhovateľka vykonávala na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.06.2006 a dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 29.12.2006 prácu referenta odbytu. Dňa 02.04.2013 mu odporkyňa doručila žiadosť o skončenie pracovného pomeru dohodou dňom 05.04.2013, ktorý navrhovateľ akceptoval ešte dňa 02.04.2013 o čom doručil odporkyni list, ktorým vyjadril súhlas so skončením pracovného pomeru dohodu dňom 05.04.2013. Dňa 05.04.2013 bol navrhovateľovi doručený ďalší list odporkyne zo dňa 05.04.2013 a to okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu, že jej nebola vyplatená mzda a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas v mesiacoch január a február 2013 do 15 dní po uplynutí jej splatnosti. Navrhovateľ na to reagoval listom zo dňa 09.04.2013 s tým, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporkyne považuje za neplatné a má za to, že jej pracovný pomer bol skončený dňa 05.04.2013 dohodou. Pokiaľ súd konštatoval, že v danom prípade došlo ku skončeniu pracovného pomeru medzi účastníkmi dohodou zo dňa 05.04.2013 a na základe žiadosti odporkyňou skončenie pracovného pomeru dohodu dňa 05.04.2013, toto rozhodnutie nepovažuje za správne. U navrhovateľa pracovala od 03.07.2006 na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.06.2006 v znení jej dodatkov. Svedčí o tom pracovná zmluva, dohoda o zmene pracovnej zmluvy a dodatok č. 2/2010 k pracovnej zmluve. Odporkyňa podľa popisu pracovných povinností zo dňa 21.11.2011 vykonávala prácu, ktorá spočívala najmä v príjme objednávok, ich spracovania a sledovania priebežného stavu ich vybavovania, komunikácie s tuzemskými a zahraničnými zákazníkmi v anglickom jazyku, prípadne v nemeckom jazyku, poskytovanie informácií o charakteristikách a funkciách výrobkov, praktické predvádzanie výrokov zákazníkov, evidencia dopytu objednávok od zákazníkov, ich potvrdzovanie, prípadné objednávky atypických riešení výrobkov predkladané nadriadenému, ktorý zabezpečuje schválenie generálnym riaditeľom a podobne. Odporkyňa tiež kontrolovala priebežne stav uhradených faktúr, vykonávala následne urgovanie nezaplatených pohľadávok a tiež stavu zásob hotovej výroby. Tiež zodpovedala za potvrdzovanie termínov dodávok po konzultácii s výrobným plánovačom, resp. výrobným riaditeľom, riešenie reklamácií a sťažností zákazníkov, evidovanie zákazníkova a ich fakturačných údajov podľa typu zákaziek, sídiel a spôsob úhrady. U navrhovateľa mala odporkyňa 7,5 hod. týždenný pracovný čas rozvrhnutý rovnomerne, pričom bol zavedený denný pružný pracovný čas. V súvislosti s výkonom práce navrhovateľ pre svojich zamestnancov počas pracovnej doby zabezpečil hodiny anglického jazyka, ktorých sa zúčastnila i ona . V priebehu februára 2013 sa však pracovné podmienky u navrhovateľa po nástupe novej nadriadenej odporkyni p. D. L. zmenili. Do polovice februára 2013 bol nadriadeným odporkyne p. P. B.. Napriek tomu s p. L. odporkyňa v počiatkoch vychádzala veľmi dobre a vzťahy sa medzi nimi naštrbili až neskôr, pričom odporkyňa sa márne snažila celú záležitosť vyriešiť prostredníctvom p. P. C. a preto sa rozhodla, že s navrhovateľom ukončí pracovný pomer dohodou. Uvedené oznámila pracovníkovi navrhovateľa C. ešte koncom mesiaca marec 2013 a 02.04.2013 doručila navrhovateľovi návrh na jej skončenie pracovného pomeru dohodou ku dňu 05.04.2013, čo navrhovateľ akceptoval ešte 02.04.2013. Dňa 04.04.2013 po tom ako odporkyňa odovzdala všetky veci navrhovateľovi, jej ešte navrhovateľ o 16.03 hod. prostredníctvom p. L. a p. C. doručil upozornenie na neuspokojivé plnenie pracovných úloh (výzva na odstránenie nedostatkov v práci) s tým, že jej navrhovateľ na základe toho krátil variabilnú zložku mzdy za mesiac marec 2013 v plnej výške. Odporkyňa si nebola vedomá žiadnych porušení, resp. žiadneho neuspokojivého plnenia svojich pracovných povinností počas celého trvania pracovného pomeru u navrhovateľa. Všimla si však už pri výplate za mesiac február 2013, že jej bola vyplatená mzda približne o 100,- Eur nižšia ako obvykle. Pokiaľ však informovala o tom svojich nadriadených bolo jej sľúbené a bola ubezpečená, že jej dlžná čiastka bude doplatená v nasledujúcej výplate. Odporkyňa po konzultácii u právnika a po opísaní jej problému v dopoludňajších hodinách, približne o 11.00 hod. dňa 05.04.2013 si u navrhovateľa vyžiadala najprv výplatné pásky, z ktorej sa dozvedela, že v mesiaci január 2013 odpracovala 8.25 hod. nadčas, v marci 2013 vykonala prácu nadčas v rozsahu 3,5 hod. Keďže za túto prácu nadčas nebola navrhovateľom zaplatená mzda ani mzdové zvýhodnenie doručila ešte v ten istý deň, tzn. 05.04.2013 navrhovateľovi okamžité skončenie pracovného pomeru v zmysle § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Okrem uvedeného poukázala aj na to, že obdobne ako ostatní zamestnanci s vedomím navrhovateľa navštevovala kurz anglického jazyka s tým, že účasť sa jej zarátavala do pracovného času a teda išlo o výkon práce a tieto hodiny si nemusela odpracovať. Zároveň vykonávala prácu nadčas i tým, že navrhovateľ prostredníctvom p. L. a p. C. vedel o tom, že odporkyňa vykonáva prácu nadčas, pri ktorej plnila svoje pracovné povinnosti, úlohy a nie pre to, že si ním nahrádzala hodiny anglického jazyka. V ďalšom poukázal na znenie ust. § 93 ods. 3, § 121 ods. 1, 3, 4, 5 § 129 ods. 1, § 130 ods. 2, § 69 ods. 1 písm. b), § 69 ods. 3 Zákonníka práce, ako aj na judikát ČR č. R 31/1998. Nič jej nebránilo, aby došlo k okamžitému skončeniu jej pracovného pomeru a nebránila jej v tom ani skutočnosť, že pôvodne sa s navrhovateľom dohodla na skončení pracovného pomeru ku dňu 05.04.2013. Preto nie je možné súhlasiť s názorom prvostupňového súdu, že pracovný pomer skončil dohodou len preto, že k uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru došlo ešte dňa 02.04.2013, nakoľko jej účinky mali nastať až 05.04.2013. Uvedené potvrdil odporkyni i Inšpektorát práce v Nitre, v liste, ktorý bol odpoveďou na žiadosť o zaslanie stanoviska odporkyňou. Účinky skončenia pracovného pomeru dohodou mali nastať v danom prípade až 05.04.2013 o 24.00 hod., pričom účinky okamžitého skončenia pracovného pomeru nastali jeho samotným doručeným navrhovateľovi ešte 05.04.2013 v doobednajších hodinách. Prvostupňový súd sa mal preto zaoberať i týmto spôsobom skončenia pracovného pomeru a uviesť účinky, ktorého právneho úkonu nastali skôr. Keďže súd prvého stupňa sa okamžitým skončením pracovného pomeru odporkyne ani nezaoberal, navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol, prípadne, aby vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Navrhovateľ odvolanie nepodal. K doručenému odvolaniu odporkyne sa písomne nevyjadril. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom odvolania, teda v plnej miere (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je dôvodné, jej odvolacie argumenty sú opodstatnené a keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa nie je vecne správny a nie sú splnené podmienky na jeho zmenu v dôsledku čoho boli splnené podmienky na jeho zrušenie a vrátenie v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. Predmetom konania na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 18Cpr/5/2013 bol návrh navrhovateľa uplatnený na súde návrhom 24.05.2013, ktorým sa domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru odporkyňou zo dňa 05.04.2013, odvolávajúc sa na to, že s odporkyňou už mal byť jej pracovný pomer skončený dohodou o skončení pracovného pomeru dňom 05.04.2013. Z obsahu spisu vyplýva medzi účastníkmi nie je sporné, že odporkyňa pracovala u navrhovateľa na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.06.2006 a dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 29.12.2006 ako referent odbytu. Dňa 02.04.2013 bola navrhovateľovi doručená žiadosť odporkyne o skončenie pracovného pomeru dohodou dňom 05.04.2013. V rovnaký deň 02.04.2013 navrhovateľ doručil odporkyni list zo dňa 02.04.2013, ktorým vyjadril súhlas so skončením pracovného pomeru dohodou dňom 05.04.2013. Týmto malo dôjsť ku skončeniu pracovného pomeru odporkyne u navrhovateľa dňom 05.04.2013. Dňa 05.04.2013 bol však navrhovateľovi doručený list odporkyne zo dňa 05.04.2013 - „Okamžité skončenie pracovného pomeru“ z dôvodu, že odporkyni nebola vyplatená mzda a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas vykonanú v mesiacoch január a február 2013, v lehote do 15 dní po uplynutí jej splatnosti. Navrhovateľ listom zo dňa 09.04.2013 odporkyni oznámil, že okamžité skončenie pracovného pomeru považuje za neplatné a má za to, že pracovný pomer bol skončený dohodou dňom 05.04.2013. Navrhovateľ v predmetnom liste netrval na tom, aby odporkyňa u neho naďalej pracovala. V zmysle § 60 ods. 1 Zákonníka práce platného v rozhodnom období (05.04.2013 - ďalej len „Zákonník práce“), ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. V zmysle § 60 ods. 2 Zákonníka práce dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c). V zmysle § 60 ods. 3 Zákonníka práce jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi. V zmysle § 69 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec môže pracovný pomer okamžite skončiť, ak a) podľa lekárskeho posudku nemôže ďalej vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia a zamestnávateľ ho nepreradil do 15 dní odo dňa predloženia tohto posudku na inú pre neho vhodnú prácu, b) zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní po uplynutí ich splatnosti, c) je bezprostredne ohrozený jeho život alebo zdravie. V zmysle § 69 ods. 4 Zákonníka práce, ktorý okamžite skončil pracovný pomer, má nárok na náhradu mzdy v sume svojho priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov. V zmysle § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. V zmysle § 13 ods. 3 Zákonníka práce, výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu alebo návrh na začatie trestného stíhania. V zmysle § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Dohoda je základný spôsob skončenia pracovného pomeru. Je možné ju uzavrieť s každým zamestnancom a kedykoľvek a za každých okolností. Dohodou možno skončiť pracovný pomer uzavretý na dobu neurčitú aj na dobu určitú, bez ohľadu na rozsah týždenného pracovného času. Okamžité skončenie pracovného pomeru predstavuje výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru, ktorého účinky nastávajú doručením písomného okamžitého skončenia pracovného pomeru druhému účastníkovi. Okamžité skončenie je jednostranný právny úkon, na jeho platnosť sa nevyžaduje súhlas druhej zmluvnej strany Ku skončeniu pracovného pomeru dochádza doručením okamžitého skončenia druhému účastníkovi pracovno-právneho vzťahu. Výpovedná doba neplynie. Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne a musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod, tak aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a musia ho v stanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Nakoľko sa jedná o písomnosť týkajúcu sa zániku pracovného pomeru, je potrebné doručovať ju do vlastných rúk. Ak to nie je možné, možno doručiť písomnosť poštou ako doporučenú zásielku do vlastných rúk. Vychádzajúc zo súdnej judikatúry, rozviazanie toho istého pracovného pomeru viacerými právnymi úkonmi (urobenými súčasne, či postupne) Zákonník práce (a ani právne predpisy) nevylučuje. Jednotlivé právne úkony sa posudzujú samostatne a samostatne nastávajú aj ich právne účinky (por. judikát ČR č. R 31/1998). Rozhodujúcim je, že pracovný pomer odporkyne u navrhovateľa v čase doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru ešte trval a k jeho ukončeniu dohodou len malo dôjsť uplynutím dňa 05.04.2013. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že odvolací súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2 M Cdo 4/2009). Podľa vyššie uvedeného je zrejmé, že súd prvého stupňa vec nesprávne posúdil, keď prihliadol zrejme na časový sled jednotlivých skončení pracovného pomeru a dospel k záveru, že keď účastníci uzavreli dohodu o skončení pracovného pomeru dňom 05.04.2013, odporkyňa už nemohla skončiť pracovný pomer okamžitým skončením a preto sa tomuto spôsobu skončenia pracovného pomeru (jeho platnosti či neplatnosti) ani nevenoval, nevykonal ani dokazovanie k záveru o platnosti či neplatnosti a potom je zrejmé, že ani nevykonal hodnotenie rozhodujúcich okolnosti k zodpovedaniu otázky platnosti tohto úkonu odporkyne. Z vyššie uvedených dôvodov potom boli splnené podmienky pre použitie § 221 ods. l písm. h.) O.s.p. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s použitím ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Povinnosťou prvostupňového súdu bude opierajúc sa o ust. § 120 ods. 1 veta tretia O.s.p. vykonať dôkazy za účelom preukázania skutočností rozhodných z hľadiska platnosti napadnutého skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením pracovného pomeru ako i dohody účastníkov o skončení pracovného pomeru odporkyne a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom musí upriamiť svoju pozornosť i na to, že predmetom konania je okrem určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením zo strany odporkyne i ďalší určujú návrh, že pracovný pomer založený pracovnou zmluvou účastníkov zo dňa 30.06.2006 skončil dohodou dňa 05.04.2013 a posúdiť danosť naliehavé záujmu na takomto skončení. Svoje závery potom musí prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd opätovne o náhrade trov konania vrátane i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.). Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.