Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23CoPr/4/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113214855 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2113214855.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iveta Jankovičová a členiek senátu JUDr. Lea Stovičková a JUDr. Daša Kontríková v právnej veci navrhovateľky: Mgr. Q. A., nar. XX.XX.XXXX, A. XXX, zast. advokátom: Mgr. Július Meszároš, Námestie sv. Anny 20B, Trenčín, proti odporkyni: Základná škola s materskou školou Bojničky, IČO: 36 080 462, Bojničky 150, zast. advokátom: JUDr. Július Šefčík, Ul. 9. Mája 15, Trnava, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a iné, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 27Cpr/2/2013-49 zo dňa 3. októbra 2013 v časti zamietnutia návrhu o určenie, že pracovný pomer trvá, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti zamietnutia návrhu, že pracovný pomer trvá p o t v r d z u j e. Odporkyni sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd na návrh navrhovateľky určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporcu voči navrhovateľke zo dňa 23.04.2013 je neplatné. Vo zvyšku návrh zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 69 ods. 3 Zákonníka práce s poukazom na skutkové zdôvodnenie tak, že ak zamestnanec so skončením pracovného pomeru okamžitým skončením nesúhlasí, musí neplatnosť skončenia pracovného pomeru uplatniť na súde v lehote 2 mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer takto skončiť. Po rozhodnutí súdu, o určení neplatnosti pracovného pomeru zákonodarca rozlišuje 2 prípady, keď zamestnanec trvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával a druhý pokiaľ zamestnanec netrvá na ďalšom zamestnaní. Ak zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ ďalej zamestnával, tak pracovný pomer nekončí na základe neplatného zrušovacieho prejavu, ale v dôsledku zákonom ustanovenej nevyvrátiteľnej domnienky sa končí dohodou, a to buď uplynutím výpovednej lehoty pri neplatnej výpovedi alebo dňom, kedy sa mal pracovný pomer skončiť neplatným okamžitým skončením. Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v konaní vedenom na Okresnom súde v Piešťanoch č. k. 9C/27/2008 súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporkyni voči navrhovateľke zo dňa 24.09.2008 je neplatné. Po právoplatnosti rozsudku oznámila navrhovateľka podaním 20.03.2013 a urgenciou zo dňa 05.04.2013 odporkyni, že chce ukončiť pracovný pomer a vyzvala odporkyňu k uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru. Na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že prácu u odporcu vykonávať nechce. K dohode o ukončení pracovného pomeru nedošlo, a preto pracovný pomer skončil doručením neplatného skončenia pracovného pomeru navrhovateľke a to 14.10.2008. Nakoľko pracovný pomer skončil, súd teda v časti neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru z 23.04.2013 vyhovel a zároveň zamietol návrh v časti určenia, že pracovný pomer trvá. O trovách rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 a žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania, nakoľko každý z nich bol čiastočne úspešný. V zamietajúcej časti, v ktorej súd zamietol návrh navrhovateľky, že pracovný pomer trvá, podala odvolanie navrhovateľka. V odvolaní poukázala na to, že prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil dokazovanie, kedy dospel na základe toho k záveru, že navrhovateľka v priebehu konania zmenila názor na otázku jej ďalšieho zotrvania v pracovnom pomere u odporcu. Po tom, ako bol rozsudok Krajského súdu v Trnave 23Co/171/2012-134 zo dňa 18.03.2013 potvrdený rozsudok Okresného súdu v Piešťanoch č. k. 9C/27/2008-83 zo dňa 12.01.2012, cestou právneho zástupcu sa obrátila s listami z 05.04.2013 a 22.04.2013 na odporcu a navrhla skončenie pracovného pomeru, resp. požiadala o stretnutie za účelom rokovania o spôsobe skončenia pracovného pomeru, avšak listom právneho zástupcu zo 07.05.2013 podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce oznámila odporcovi, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával, nakoľko je toho názoru, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, ktoré jej bolo doručené 23.04.2013 je neplatné. Je toho názoru, že listom zo 07.05.2013 jasne deklarovala svoju vôľu zotrvať v pracovnom pomere u odporcu (a zároveň zmenila svoj postoj vyjadrený listami z 05.04.2013 a 22.04.2013), nakoľko napriek rozsiahlemu dokazovaniu vykonanému v konaniach jeho výzvou z 19.04.2013 ju vyzval do zamestnania s pracovným zaradením vedúca školskej knižnice a archivárka. Táto výzva jej však bola doručená 22.04.2013, pričom nasledujúci deň zo strany odporkyne jej bolo doručené skončenie pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia disciplíny. Odporkyňa jej týmto postupom znemožnila vyhodnotiť jej ponuku inej práce, nakoľko medzi doručením výzvy na nástup do zamestnania a doručením okamžitého skončenia pracovného pomeru nebol žiaden priestor na jej reakciu, výzva jej bola doručená 22.04.2013 a okamžité skončenie pracovného pomeru 23.04.2013. Listom svojho právneho zástupcu z 20.03.2013 vyzvala odporkyňu na riešenie vzniknutej situácie a odporkyňa jej pokusy o vyriešenie vleklej právnej neistoty v oblasti pracovného pomeru zámerne neriešil počnúc doručením neplatného skončenia pracovného pomeru 14.10.2008 až do spísania výzvy k nástupu do zamestnania do 19.04.2013, resp. až do doručenia neplatného skončenia pracovného pomeru zo strany odporcu navrhovateľke 23.04.2013. Navrhovateľka je preto toho názoru, že po celé uvedené konanie jej pracovný pomer trval, nakoľko okamžité skončenie pracovného pomeru dané listom odporcu doručeným 14.10.2008 bolo právoplatne určené ako neplatné. Samotná odporkyňa po skončení niekoľkoročného súdneho sporu listom zo dňa 19.04.2013 vyzvala k nástupu do zamestnania, čím potvrdila, že aj ona sama po celé uvedené obdobie ju považovala za svojho zamestnanca. Je toho názoru, že ak by malo dôjsť k skončeniu pracovného pomeru u odporkyne v dôsledku nevyvrátiteľnej právnej domnienky podľa § 69 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce, ako to uvádza prvostupňový súd, ku skončeniu pracovného pomeru mohlo dôjsť najskôr 23.04.2013, teda dňom doručenia neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru, o ktorom sa vedie toto konanie. Listom právneho zástupcu zo 07.05.2013 po tom, ako odporkyňa opakovane spôsobom, ktorý nemá oporu v zákone, sa pokúsila skončiť pracovný pomer, oznámila odporcovi, že naďalej trvá na tom, aby ju zamestnával. Základnou podmienkou tohto kroku zamestnanca je existencia pracovného pomeru, v opačnom prípade by takýto krok nemal žiadne právne následky, pričom samotné ustanovenie § 79 ods. 1 Zákonníka práce stanovuje, že ak zamestnávateľovi oznámil, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer nekončí, s výnimkou, ak rozhodne súd. Je toho názoru, že súd mal prihliadnuť na jej predchádzajúce konanie, najmä na oznámenie zamestnávateľovi o tom, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával (listom zo 07.05.2013) a taktiež na skutočnosť, že na pojednávaní 03.10.2013 sa v celom rozsahu pripojila k prednesu svojho zástupcu. Ak by odvolací súd rozhodoval o jej odvolaní postupom podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., právny zástupca navrhovateľky vyčíslil zároveň trovy prvostupňového i odvolacieho konania, prvostupňového v sume 340,16 eur a druhostupňového v sume 81,45 eur a navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa tak, že súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany odporkyne voči navrhovateľke z 23.04.2014 je neplatné a pracovný pomer u odporkyne naďalej trvá, že odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku trovy prvostupňového i odvolacieho konania v sume 421,61 eur k rukám jej právneho zástupcu. Na odvolanie navrhovateľky podala vyjadrenie odporkyňa. Poukázala vo vyjadrení na to, že považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti, v ktorom bolo podané odvolanie za správne a že je založené na skutočnostiach a dôkazoch predložených oboma stranami. Z odvolania navrhovateľky je zrejmé, že ide o účelový krok. Vo všetkých listoch odoslaných odporkyni navrhovateľka uvádza, že chce skončiť pracovný pomer, či to vari nie je dôkaz o tom, že navrhovateľka nemá záujem na ďalšom trvaní pracovného pomeru? Aj na pojednávaní 03.10.2013 uviedla, že jej bol priznaný plný invalidný dôchodok, o čom upovedomila odporkyňu s tým, že nemôže vykonávať svoju prácu. U odporkyne vykonávať prácu nechce a ani inú prácu nevládze a nemôže vykonávať. Rozhodne neobstojí tvrdenie, že navrhovateľka nechcela skončiť pracovný pomer a uvedenú skutočnosť uviedla, pretože na pojednávaní bola pod vplyvom stresu. Jej všetky kroky prostredníctvom právneho zástupcu smerovali k tomu, že pracovný pomer chce ukončiť. Jej ide o to, že takýto spôsob skončenia pracovného pomeru jej vyhovuje a zároveň poukázala odporkyňa na ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce, až na poslednú časť vety, že s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Odporkyňa je toho názoru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa, keď zamietol návrh navrhovateľke v časti trvania pracovného pomeru je správne, avšak v prípade, ak by mal odvolací súd iný názor, dáva do pozornosti predmetné citované ustanovenie, pretože v tomto konkrétom prípade je nespravodlivé žiadať od odporkyne, aby navrhovateľku naďalej zamestnávala, keď prácu ani nemôže reálne vykonávať. Preto navrhol zamietnuť odvolanie a vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po tom, čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou (§ 201 a § 204 O.s.p.), prejednal vec obsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. so zverejnením termínu vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., pretože zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vecne správny. Podľa ust. § 69 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce, ak zamestnávateľ skončil pracovný pomer neplatne a zamestnanec netrvá na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával, platí, ak so zamestnávateľom sa nedohodne písomne inak, že jeho pracovný pomer skončil dohodou, ak a) bola daná neplatná výpoveď, uplynutím výpovednej doby, b) bol pracovný pomer neplatne skončený okamžite alebo v skúšobnej dobe, dňom, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že ak zamestnanec so skončením pracovného pomeru okamžitým skončením nesúhlasí, musí neplatnosť skončenia uplatniť na súde v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer takto skončiť. Následne po rozhodnutí súdu nastávajú 2 situácie, keď zamestnanec trvá na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával a druhý prípad, keď na tom netrvá. Prvostupňový súd správne poukázal na prípad druhý, ak zamestnanec netrvá na ďalšom zamestnávaní a vtedy pracovný pomer končí na základe neplatného zrušovacieho prejavu, ale v dôsledku zákonom ustanovenej nevyvrátiteľnej domnienky dohodou, a to buď uplynutím výpovednej doby pri neplatnej výpovedi, a pri okamžitom skončení pracovného pomeru, dňom, kedy sa mal pracovný pomer týmto neplatným aktom, to znamená neplatným okamžitým skončením pracovného pomeru skončiť. Prvostupňový súd usúdil obsah listov z 20.03.2013, z 05.04.2013 adresovaných odporkyni, že chce ukončiť pracovný pomer a zároveň vyzýval odporkyňu k uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru. Tak isto sa vyjadrila navrhovateľka aj na pojednávaní 03.10.2013, keď uviedla, že jej bol priznaný invalidný dôchodok, uvedomila si, že prácu u odporcu vykonávať nemôže, že vykonávať u odporcu nechce, na inú prácu nevládze, čiže nemôže ju vykonávať. Tieto všetky jej prejavy a obsah podaní z 20.03.2013 a 05.04.2013 správne prvostupňový súd vyhodnotil, že nechce vykonávať u odporcu, netrvá na ďalšom zamestnaní u odporcu. Zároveň súd posúdil aj skončenie pracovného pomeru správne, pretože k dohode o ukončení pracovného pomeru nedošlo a skončil takto doručením podľa skončenia pracovného pomeru navrhovateľke. Správe potom prvostupňový súd rozhodol, že v časti neplatného skončenia pracovného pomeru zo dňa 23.04.2013 je neplatné toto skončenie a zároveň zamietol v časti určenia, že pracovný pomer trvá. Vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa preto odvolací súd s poukazom na ust. § 219 O.s.p. potvrdil. Podľa ust. § 224 za použitia ust. § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol, že sa odporkyni nepriznáva náhrada trov konania, pretože bola v konaní úspešná, avšak náhradu trov konania si neuplatnila. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom počtom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.