Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23CoP/33/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113215498 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2113215498.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: L. Q., nar. X.X.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, Jána Bottu 4, Trnava, dieťa rodičov: X. C., nar. X.X.XXXX, adresa na doručovanie F. - miestna časť V., F., č. parcely XXX a Y. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom, U., T. XX/XX, zastúpený: JUDr. Radka Paulínyová, advokátka, Trnava, Trhová 4, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 18. marca 2014 č. k. 17P/35/2013-80, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o schválení dohody rodičov o úprave výkonu ich práv a povinností k maloletej v časti výživného a styku otca s maloletou a trov konania r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním schválil dohodu rodičov o úprave výkonu ich práv a povinností k maloletej dcére L. Q., nar. X.X.XXXX tak, že maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a otec sa zaväzuje platiť výživné na maloletú dcéru L. vo výške 850 eur mesačne vždy do 30. dňa v mesiaci vopred k rukám matky od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že rodičia sa dohodli, že styk otca s maloletou dcérou L. žiadajú neupraviť súdom. O trovách konania vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 24 ods. 3, § 25 ods. 1 a 2, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 a 2 a § 75 ods. 1 zákona o rodine a tým, že schválil dohodu rodičov o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletej dcére L., pretože dospel k záveru, že táto dohoda bola uzavretá v prospech maloletého dieťaťa, ktorú dohodu kolízny opatrovník doporučil schváliť a styk otca s maloletou dcérou neupravil, pretože rodičia žiadali tento styk neupraviť, nakoľko sa vedia na ňom dohodnúť. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“). Proti rozsudku súdu prvého stupňa, výrokom o výživnom a o styku, podal odvolanie otec maloletej, ktorý navrhol zmenu rozsudku v časti výživného z 850 eur na 80 eur a zmenu rozsudku v časti styku tak, že je oprávnený sa s maloletou stretávať každý nepárny týždeň od piatku od 15.00 hod. do nedele do 17.00 hod. Odvolanie odôvodnil tým, že v konaní došlo k vade v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p., nakoľko súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. Argumentoval tým, že Dohoda rodičov o úprave výkonu ich práv a povinností k maloletej je neprimeraná a uzavretá pod nátlakom a za nápadne nevýhodných podmienok. Matka maloletej sa mu vyhrážala, že pokiaľ Dohodu nepodpíše, odíde aj s maloletou do USA, kde študuje jej staršia dcéra K.. Namietal, že súd prvého stupňa vychádzal pri určení výšky jeho príjmu len z tvrdení matky maloletej. Nepracuje v cudzine a jeho čistý mesačný príjem je 200 eur. Uviedol, že z jeho daňových priznaní za roky 2012 a 2013 vyplýva jeho nulový príjem. Uviedol, že je nemajetný. Matka maloletej vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch zrušiť a vec vrátiť uvedenému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O. s. p.) oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 202 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom rozsahu (§ 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa nie je vecne správny. Predmetom konania je výkon rodičovských práv a povinností k maloletej - výživné na maloletú a styk otca s maloletou. Matka si návrhom, doručeným súdu 4.6.2013 uplatnila, aby súd nariadil predbežné opatrenie, ktorým by dočasne zveril maloleté dieťa do jej osobnej starostlivosti a aby zakázal styk otca s maloletou dcérou do podania návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností. Súd prvého stupňa uznesením z 24.6.2013 č. k. 17P/35/2013-9 nariadil predbežné opatrenie tak, že predbežne zveril maloleté dieťa do starostlivosti matky a styk otca s maloletou dcérou upravil tak, že tento bude prebiehať mimo bydliska matky, v čase a na mieste dohodnutom medzi rodičmi maloletého dieťaťa a zároveň začal konanie vo veci samej bez návrhu, ktoré rozhodnutie bolo uznesením Krajského súdu v Trnave z 24.9.2013 č. k. 25 CoP/12/2013-39 v časti nariadeného predbežného opatrenia zrušené. Súdu prvého stupňa bola 17.3.2014 doručená dohoda rodičov o úprave výkonu ich práv a povinnosti k maloletej dcére L., podľa ktorej rodičia sa dohodli o jej zverení do osobnej starostlivosti matky a otec vyjadril ochotu prispievať na jej výživu vo výške 850 eur mesačne a rodičia žiadali styk otca s maloletou dcérou neupraviť, pretože sa vedia na ňom dohodnúť. Súd prvého stupňa schválil dohodu rodičov o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletej dcére L., pretože dospel k záveru, že bola uzavretá v prospech maloletého dieťaťa, ktorú dohodu kolízny opatrovník odporučil schváliť a styk otca s maloletou dcérou neupravil, pretože rodičia žiadali tento styk neupraviť, nakoľko sa vedia na ňom dohodnúť. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Súd pri rozhodovaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, najmä pokiaľ ide o zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti, zisťuje najmä to, ktorý z rodičov je vzhľadom na záujem maloletého dieťaťa väčšmi spôsobilý na výkon osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, resp. zverením komu by boli zabezpečené najpriaznivejšie podmienky pre vývoj dieťaťa a u koho sú lepšie predpoklady na výkon osobnej starostlivosti. Pre uvedený záver musí mať súd spoľahlivý podklad vykonaním a zhodnotením tých skutočností, ktoré charakterizujú osobu dieťaťa, osoby rodičov, ako aj prostredie, v ktorom rodičia žijú. Pri rozhodovaní súdu o určení povinnosti prispievať na výživu maloletého dieťaťa zo strany rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, súd vychádza z ustanovení § 62 až 64, ako aj § 75 až 77. Súd môže tiež schváliť dohodu rodičov o výške výživného, pokiaľ je v záujme maloletého dieťaťa a neodporuje kogentným ustanoveniam zákona o rodine (napr. § 62 ods. 3). Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 cit. ust. obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z. z.). V zmysle odseku 4 citovaného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. V zmysle ods. 5 cit. ust. výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa odseku 6 citovaného ustanovenia, ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje. Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých potrieb osoby, ktorej má byť poskytované. Výživou dieťaťa je mienené zabezpečovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a duševnej. Právo na výživu maloletého dieťaťa vzniká narodením (§ 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné pre maloleté deti slúži nielen k uspokojovaniu ich výživy v užšom zmysle, k uspokojovaniu všetkých odôvodnených hmotných potrieb (šatstvo, obuv, bývanie a strava), ale aj ďalších potrieb dôležitých k úspešnej výchove dieťaťa (vzdelávanie, príprava na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby). Ich miera je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa (fyzickej a duševnej vyspelosti), jeho zdravotného stavu, schopností, náklonností a spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú závislé súčasne od schopností a možností rodičov. Ak sú tieto schopnosti a možnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby maloletého dieťaťa, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú prospešné všestrannému vývoju dieťaťa. Uvedené chápanie je v súlade so zásadou úmernosti životnej miery dieťaťa životnej miere rodičov. U povinnej osoby rozhodujú reálne možnosti a schopnosti poskytovať výživné. Potenciálne zárobkové možnosti rodičov nie sú ovšem dané len ich subjektívnymi okolnosťami - stránkou fyzickou a psychickou, pôjde najmä o vlohy, náklonnosti, vedomosti, skúsenosti a celkový zdravotný stav, ale aj o niektoré okolnosti objektívneho rázu - výber pracovných príležitostí v určitom mieste. K zodpovednému zhodnoteniu schopností a možností rodičov je potrebné zistiť okruh osôb, ku ktorým majú rodičia vyživovaciu povinnosť podľa zákona o rodine. Z citovaných ustanovení vyplýva, že súd prvého stupňa musí pred rozhodnutím vo veci zistiť skutkový stav vo veci vyplývajúci z výsledkov vykonaného dokazovania, ktorej povinnosti ho zákon nezbavuje ani v prípade schvaľovania rodičovskej dohody o výkone práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu. Súd prvého stupňa však uvedeným spôsobom nepostupoval, nakoľko z dôvodu nerešpektovania výkladu citovaných právnych noriem na vec sa vzťahujúcich, nevykonal dostatočným spôsobom dokazovanie v danej veci, a i napriek tomu schválil dohodu rodičov aj o výživnom bez toho, aby vychádzal so skutkového stavu zisteného dokazovaním. Rovnako nesprávne postupoval aj pri práve styku otca s maloletou. V dôsledku nesprávneho postupu predchádzajúceho rozsudku napadnutého odvolaním v časti výživného a v časti styku zaťažil svoje rozhodnutie vadou v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p., podľa ktorého súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí. V danom prípade súd prvého stupňa nesprávne aplikoval na vec správnu právnu normu, v dôsledku ktorého pochybenia nevykonal dostatočným spôsobom dokazovanie v danej veci. Odvolací súd nemal inú možnosť, len zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o schválení rodičovskej dohody v časti o výživnom na maloletú a vo výroku o neupravení styku otca s maloletou v zmysle § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. a podľa odseku 2 mu vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trnave pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.