Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/219/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113216103 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2113216103.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a členiek senátu: JUDr. Lea Stovičková a JUDr. Daša Kontríková v právnej veci navrhovateľa: CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, zastúpený advokátkou: JUDr. Helena Strachotová, Hviezdoslavova 7, Martin, proti odporcovi: E. Y., narodený XX.XX.XXXX, T.. T. XXXX/X, Z., zastúpený opatrovníčkou L. B., pracovníčkou Okresného súdu Trnava, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený advokátom: JUDr. Ambróz Motyka, Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 615,48 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Trnave, č.k. 27C/306/2013-60 zo dňa 27. januára 2014 v zamietajúcej časti a náhrady trov konania, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Navrhovateľ je povinný zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania vedľajšiemu účastníkovi vo výške 57,46 eur k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka do 3 dní po právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd zamietol návrh a odporcovi nepriznal náhradu trov konania. Rozhodol, že navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 114,14 eur k rukám jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Prvostupňový súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania vznikol záväzkový vzťah, na základe ktorého navrhovateľ poskytol odporcovi peňažné prostriedky, ktoré sa zaviazal navrhovateľovi dohodnutým spôsobom vrátiť. Pre porušenie zmluvných povinností navrhovateľ od zmluvy odstúpil. Zmluvný vzťah účastníkov bol založený na základe predmetnej zmluvy o úvere spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu Zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali. Pristupujúc k skúmaniu jednotlivých obsahovaných náležitostí zmluvy súd zistil, že zmluva neobsahuje podľa § 9 ods. 2 písm. k/ citovaného zákona výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška splátky 30,34 eur bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je uvedená výška splátky istiny a úroku. Uvedený obsahový nedostatok zmluvy má za následok, že úver je potrebné v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) a d) považovať za bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko súd rozhodol, že úver je bezúročný, nezaoberal sa vznesenou námietkou vedľajšieho účastníka, že dohodnutý úrok 39 % je v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej sa súd zaoberal otázkou odstúpenia od zmluvy navrhovateľom listom z 11.04.2011, pričom odstúpenie od zmluvy bolo doručované v súlade s úpravou vo Všeobecných podmienkach CETELEM Slovensko a.s., doručené bolo dňa 03.05.2011, preto možno vychádzať zo záveru, že odstúpenie bolo doručené riadne a nastali účinky odstúpenia od zmluvy. V súlade s § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a sa zmluva zrušuje od začiatku, pričom zo zrušenej zmluvy sú účastníci v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka povinní vrátiť poskytnuté plnenie. Pokiaľ odporca dostal plnenie vo forme peňažných prostriedkov v sume 576 eur a je povinný vrátiť plnenie v rovnakej výške. Akékoľvek iné zmluvné dojednanie, ktoré by zaväzovalo spotrebiteľa i po odstúpení od zmluvy platiť úver aj s úrokmi, poplatkami a ostatnými nákladmi, ako keby k odstúpeniu nedošlo, je v rozpore s § 54 Občianskeho zákonníka. Ustanovenie zmluvy o úvere, podľa ktorého má spotrebiteľ plniť zmluvné povinnosti aj napriek odstúpeniu od zmluvy, je upravené nevýhodnejšie oproti úprave v § 48 a § 457 Občianskeho zákonníka, preto je pre rozpor s § 54 Občianskeho zákonníka neplatné. Prípadné posudzovanie obchodnoprávnej úpravy odstúpenia od zmluvy je v danej veci neakceptovateľné, pretože pri odstúpení od zmluvy je potrebné vychádzať z § 48 Občianskeho zákonníka, pričom ide aj o zákonný dôvod odstúpenia od zmluvy a použitie obchodnoprávnej úpravy nie je pre odporcu výhodnejšie. Nakoľko však vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania, súd sa musel zaoberať touto otázkou. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v konaní je potrebné prihliadnuť na námietku premlčania, ktorú vzniesol vedľajší účastník. Odstúpenie bolo doručené odporcovi dňa 03.05.2011 v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami navrhovateľa a návrh na súd bol podaný dňa 11.06.2013, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty. Z dôvodov uvedených vyššie súd návrh v celom rozsahu zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Plne úspešný odporca má nárok na náhradu trov konania, avšak v konaní si k náhrade žiadne trovy konania neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal. Súd priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania za 2 úkony právnej služby, a to za prevzatie veci dňa 02.11.2012 a písomné vyjadrenie k návrhu zo dňa 28.08.2013 po 39,84 eur a paušálnu náhradu vo výške 7,63 eur a 7,81 eur. Priznanú odmenu zvýšil o 20 % DPH, nakoľko je právny zástupca jej platcom, spolu súd priznal odmenu vo výške 114,14 eur (2 x 39,84 eur + 7,63 eur + 7,81 eur + 19,02 eur). Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ v časti zamietajúceho výroku a náhrady trov konania, ako aj na náhrady vedľajšiemu účastníkovi. V odvolaní poukázal na to, že bol zamietnutý návrh na vznik vznesenie námietky premlčania vedľajším účastníkom, pretože súd dospel k záveru, že odstúpením od zmluvy listom z 11.04.2011 nastali účinky odstúpenia od zmluvy a v súlade s § 48 ods. 1, 2 OZ sa zmluva zrušila od začiatku on, pričom účastníci sú v zmysle ustanovenia § 457 OZ povinní vrátiť poskytnuté plnenie. Súd dospel k záveru, že odstúpenie bolo doručené odporcovi dňa 03.05.2011 v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkami navrhovateľa a návrh na súd bol podaný 11.06.2013, teda po uplynutí dvoj ročnej lehoty. Postup navrhovateľa však podľa názoru odvolateľa bol v súlade s ustanovením § 13 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého, ak spotrebiteľ uplatní právo podľa odseku 1, je povinný zaplatiť veriteľovi istinu a úrok z tejto istiny odo dňa, keď za spotrebiteľský úver začala čerpať až dodania splatenia istiny a to bezodkladne najneskôr do 30 kalendárnych dní po odoslaní oznámenia o odstúpení od zmlúv veriteľovi. V uzavretej zmluve bolo právo veriteľa na odstúpenie od zmluvy v prípade porušenia povinností zo strany dlžníka spotrebiteľa dohodnuté v článku III - 6. - 1. Všeobecných obchodných podmienok Cetelem Slovensko a.s. a je rovnako upravené ako v § 13 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmysle citovaného ustanovenia vyplýva, že zákonodarca v zmluvách o úvere pri právnom úkone odstúpenia od úverovej zmluvy nezamýšľal definovať odstúpenie ako zrušenie zmluvy od začiatku, nakoľko spotrebiteľ má povinnosť zaplatiť istinu a úrok z tejto istiny podľa tvrdenia splatenia. Ustanovenia ohľadne odstúpenia od úverovej zmluve nie je možné subsidiárne opierať o Občiansky zákonník, nakoľko tento inštitút je priamo upravený v Zákone o spotrebiteľských úverov. Potom poukázal odvolateľ na ustanovenie § 2 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka a § 4 Občianskeho zákonníka a navrhol zrušiť rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec vrátiť na ďalšie konanie. Na odvolanie sa vyjadril vedľajší účastník a poukázal na ustanovenie § 13 Zákona o spotrebiteľských úveroch, kde si navrhovateľ neuvedomil, že je v ňom uvedené oprávnenie spotrebiteľa odstúpiť od zmluvy o spotrebiteľskom úvere bez uvedenia dôvodov do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere § 13 a neobsahuje kompletnú úpravu inštitútu odstúpenia od zmluvy narozdiel od úpravy uvedenej v Občianskom zákonníku. Z argumentácie navrhovateľa uvedené v jeho odvolaní vyplýva, akoby nechcel akceptovať ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v ktorom je upravený zákaz, aby sa zmluvné podmienky spotrebiteľských zmlúv odchýlili od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa a zakazuje, aby sa spotrebiteľ vopred vzdal práv, ktoré mu zákon priznáva alebo si inak zhoršil svoje zmluvné postavenie. Ide o zákonný zákaz, ktorého porušenie má za následok neplatnosť právneho úkonu podľa § 39 OZ. Aj keď spotrebiteľ súhlasí, aby sa jeho právny vzťah s dodávateľom riadil na základe úpravy vo všeobecných obchodných podmienkach, respektíve na základe úpravy § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka režimom obchodného kódexu, nemôže si privodiť zhoršenie svojho právneho postavenia, ktoré mu garantuje Občiansky zákonník. Problém prednostného použitia civilného kódexu pred kódexom obchodným je riešený aj judikatúrou slovenských súdov (Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí z 25.01.2011 MCdo 20/2009 zdôraznil, že v spotrebiteľskej veci je neprípustné dojednať zmluvnú podmienku nevýhodnejšie oproti Občianskemu zákonníku - § 54 ods. 1 OZ. Tak isto dal do pozornosti aj rozsudok Krajského súdu v Prešove 6 Co/94/2013. Preto žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Zároveň žiadal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 39,84 eur (§ 13 a ods. 1 písm. c/ vyhlášky číslo 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov) a režijného paušálu vo výške 8,04 eur (§ 16 ods. 3) a 20 % DPH vo výške 9,58 eur, celkovo trovy vo výške 57,49 eur. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po tom, čo zistil, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou (§ 201 a § 204 O.s.p.), prejednal vec obsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p., zverejnením termínu vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 O.s.p.), pretože zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa nasledovné: Navrhovateľ uzavrel dňa 10.01.2011 s odporcom zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru v písomnej forme. Na základe tejto zmluvy navrhovateľ podľa časti B/ zmluvného formulára poskytol odporcovi úver vo výške 576 eur na nákup tovaru, ktorý sa odporca zaviazal splácať v 30. mesačných splátkach po 30,34 eur, splatných vždy do 15. dňa v mesiaci s tým, že prvá splátka je splatná 15.02.2011 a že konečná splatnosť úveru je ku dňu 15.07.2013. RPMN je 46,77 % a úrok z úveru bol dohodnutý vo výške 39 % ročne. Istina bola vyplatená predajcovi dňa 17.01.2011. Z histórie operácií na účte odporcu je zrejmé, že odporca nezaplatil žiadnu čiastku. Navrhovateľ si uplatnil zaplatenie sumy 615,48 eur, z toho suma 576 eur je istina, 37,05 eur zmluvne dohodnutý úrok a suma 2,43 eur je zmluvná pokuta za omeškanie s úhradou splátky za 2/2011. Dňa 11.04.2011 navrhovateľ zaslal odporcovi odstúpenie od úverovej zmluvy s oznámením, že úver je ku dňu 31.05.2011 splatný. List bol odporcovi doručovaný na súčasnú adresu doporučene, odporca list neprevzal. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obch. zák. medzi tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Odporca uzavrel predmetnú zmluvu ako spotrebiteľ, na daný právny vzťah sa vzťahuje zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Odvolací súd v danom prípade považuje daný právny vzťah za absolútny obchod no aplikáciu Obchodného zákonníka za nevhodnú. Pripomína, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva a hlavne ustanovenia § 52 až 54 OZ. Niet pochybnosti, že v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu a v konečnom dôsledku tomu zodpovedá aj definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje zmluva každá bez ohľadu na právnu formu, ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Odvolací súd poznamenáva, že právna úprava v Občianskom zákonníku dopadá na obidve strany v súlade s princípom rovnosti je citlivejšia zohľadňuje aspekt informovanosti spotrebiteľa a explicitne priznáva rovnaké práva aj ručiteľovi, garantuje efektívnejšie uplatnenie práva pri uplynutí času pri zlom úmysle veriteľa a podobne. Nemožno prehliadnuť ani fakt, že sú to predovšetkým dodávatelia, ktorí uplatnili svoje nároky na súde. Spory vyvolané spotrebiteľmi sú zriedkavé a preto argument o obchodnom práve rovnosti pre všetkých je objektívne značne relativizovaný. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba podľa toho názoru odvolacieho súdu vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské vzťahy nepoužije obchodné právo, ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa proti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície článku 8 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Smernica nevyžaduje transpozíciu v prípade dualistickej úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani regulácii ako predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti tomuto zákonu (§ 54 ods. 1 OZ). Odstúpenie od zmluvy bolo doručované v súlade Všeobecných podmienok CETELEM Slovensko a.s., doručené bolo dňa 03.05.2011, preto odstúpenie bolo doručené riadne a nastali účinky odstúpenia od zmluvy. V súlade s § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje od začiatku, pričom zo zrušenej zmluvy sú účastníci v zmysle § 457 Občianskeho zákonníka povinní vrátiť poskytnuté plnenie. Pokiaľ odporca dostal plnenie vo forme peňažných prostriedkov v sume 576 eur, je povinný vrátiť plnenie v rovnakej výške. Spotrebiteľovi v dôsledku odstúpenia zanikajú všetky práva a vzniká len povinnosť jednorazového plnenia vrátane úrokov a poplatkov, ktoré celé príslušenstvo si veriteľ zúčtuje netransparentným spôsobom do jednej listiny a ďalej úročí navýšenou sadzbou. V konaní je potrebné prihliadnuť na námietku premlčania, ktorú vzniesol vedľajší účastník. Odstúpenie bolo doručené odporcovi dňa 03.05.2011 v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami navrhovateľa a návrh na súd bol podaný dňa 11.06.2013, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty. Preto správne prvostupňový súd návrh v celom rozsahu zamietol. Vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa preto odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 224 ods. 1 za použitia ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., pretože v konaní bol úspešný vedľajší účastník, ktorého právny zástupca si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania. Trovy boli správne vyúčtované vo výške 39,84 eur za vyjadrenie k odvolaniu (§ 13 a ods. 1 písm. c/ vyhlášky číslo 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov) a režijného paušálu vo výške 8,04 eur (§ 16 ods. 3) a 20 % DPH vo výške 9,58 eur, celkovo trovy vo výške 57,49 eur. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte počtom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.