Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9CoP/9/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113216847 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2113216847.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členov senátu JUDr. Márie Klepancovej a JUDr. Evy Behranovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: X. Y., narodený XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov matky: D. Y., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX/XX, E. - I., t.č. bytom N. XXX, zastúpená Mgr. Zuzanou Lányiovou, advokátkou so sídlom Námestie sv. Michala 11, Hlohovec a otca: Z. Y., narodený XX.XX.XXXX, bytom N. XXX/XX, E. - I., t.č. bytom E. X, E., o úpravu práv a povinností k maloletému, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 19P/40/2013-61 zo dňa 6. novembra 2013 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti určenia výšky výživného otca, nedoplatku na zročnom výživnom i trovách konania účastníkov p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom maloletého X. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, s účinnosťou od 21.06.2013 stanovil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého po 150,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky a dlžné výživné za čas od 21.06.2013 do 06.11.2013 v sume 495,- eur uložil otcovi zaplatiť do 31.12.2013. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že rodičia maloletého sú manželia, od mája 2013 spolu nežijú, spoločnú domácnosť opustila matka a presťahovala sa k svojej matke do N., od novembra 2013 býva v E. u priateľa a prenajala si jednoizbový byt v E., do ktorého sa bude sťahovať. Od prerušenia spolužitia rodičov je maloletý X. v starostlivosti matky a v tejto neboli zistené žiadne nedostatky. Preto súd zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, s čím napokon otec i súhlasil. Pri určení výživného súd vychádzal zo skutočnosti, že matka má ďalšie dve vyživovaciu povinnosti k maloletej F. Y., narodenej XX.XX.XXXX a maloletej O. Y., narodenej XX.XX.XXXX, ktoré pochádzajú z jej prvého manželstva, obe sú zverené do starostlivosti matky a otcovi bolo určené výživné na maloletú F. po 50,- eur mesačne a na maloletú O. po 39,- eur mesačne. Matka bola na predĺženej materskej dovolenke, od 19.03.2013 pracovala v spoločnosti P. E. ako operátor vo výrobe (na zastupovanie na základe dohody o vykonaní práce) s priemerným čistým mesačným príjmom 84,07 eura. Od 25.10.2013 sa zamestnala na základe pracovnej zmluvy na dobu určitú s brutto mesačným príjmom 368,46 eura. Otec maloletého je od apríla 2013 zamestnaný ako vodič s priemerným čistým mesačným príjmom 493,60 eura, od apríla 2013 do septembra 2013 mu boli vyplatené cestovné diéty pri pracovných cestách v priemernej výške 450,47 eura, má vyživovaciu povinnosť len k maloletému. Preto súd určil výšku výživného na maloletého v sume 150,- eur mesačne, ktorá zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého, ako i zárobkovým možnostiam a schopnostiam oboch rodičov. Nakoľko výživné bolo určené od začatia konania, otcovi vznikol nedoplatok (pomerná časť za mesiac jún 2013 a za mesiace júl až október 2014, t.j. 4 mesiace x 150 plus alikvotná časť za mesiac jún, spolu 650,- eur, pričom 155,- eur otec matke zaplatil). Vzhľadom na výšku dlžného výživného súd povolil otcovi tento nedoplatok zaplatiť do 31.12.2013. Právne prvostupňový súd rozhodnutie odôvodnil aplikáciou § 36 ods.1, 62 ods. 1-5, 65 ods.1, 75 ods.1, 77 ods.1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z.. O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého, ktorý s výškou výživného nesúhlasil. Poukázal na to, že výška výživného určená súdom prvého stupňa je neprimerane vysoká. V mesiacoch júl a august 2013 vyplácal exekúciu v sume 1.400,- eur, aby bolo možné vyplatiť dlh na spoločnej nehnuteľnosti, ktorú obaja chceli predať. Exekúcia vznikla ešte za čas spoločného bývania s matkou maloletého a preto nemohol výživné na maloletého uhradiť. Uviedol, že momentálne si hľadá nové zamestnanie, v ktorom bude mať viac času a viac sa bude môcť venovať synovi. Navrhol stanoviť jeho vyživovaciu povinnosť sumou 50,- eur mesačne, k tomu bude platiť školné a stravu a podieľať sa na ošatení a ostatných potrebách maloletého. Preto sa svojim odvolaním domáhal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v časti výživného tak, že otec bude na dieťa prispievať po 50,- eur mesačne a bude uhrádzať výdavky spojené so škôlkou a podieľať sa na ošatení. Navrhol, aby povinnosť uhradiť dlžné výživné 495,- eur bola zrušená. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne vyjadril. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Matka maloletého v písomnom vyjadrení k odvolaniu poukázala na to, že výživné na maloletého v sume 150 eur mesačne považuje za určené správne. Rovnaké výživné je otec povinný platiť i podľa rozsudku o rozvode manželstva č.k. 8P/40/2013-163 zo dňa 23. januára 2014(ktorý nadobudol právoplatnosť 18.03.2014). Preto navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania otec maloletého (§ 201, 204 OSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 202 OSP), po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) OSP), preskúmal rozhodnutie v časti určenej výšky vyživovacej povinnosti otca a s tým spojených výrokov o nedoplatku na zročnom výživnom (spolu na tom závislom výroku o trovách konania účastníkov) bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 OSP) preskúmal rozhodnutie v celom napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. OSP), keďže ide o vec, o ktorej je možné začať konanie i bez návrhu (§ 212 ods. 2 písm. a) OSP), prejednal postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je dôvodné potvrdiť (§ 219 OSP). Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z.). Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem a nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania. Predmetom tohto konania je úprava práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu ich manželstva. Súd prvého stupňa maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať majetok a súčasne stanovil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 150,- eur mesačne, vyčíslil mu nedoplatok na zročnom výživnom a podmienky jeho splácania. Predmetom odvolacieho konania je rozsudok súdu prvého stupňa v časti stanovenia rozsahu vyživovacej povinnosti otca i nedoplatku na zročnom výživnom a s tým spojený výrok o trovách konania účastníkov. Z obsahu spisu vyplýva, že rodičia maloletého X., narodeného XX.XX.XXXX, t.j. dieťaťa vo veku 6 rokov, boli manželia, matka s dieťaťom opustila spoločnú domácnosť, čím sa spolužitie manželov prerušilo, aktuálne je ich manželstvo právoplatne rozvedené. Matka od 25.10.2013 pracuje u nového zamestnávateľa (porovnaj č.l. 59 spisu) I. servis, s.r.o., H. ako operátor výroby - pomocné, prípravné práce so zárobkom 368,46 eura mesačne. V spoločnej domácnosti s matkou žijú ešte jej dve ďalšie deti (maloletá F. Y., narodená XX.XX.XXXX a maloletá O. Y., narodená XX.XX.XXXX), na ktoré matka poberá od ich otca výživné spolu 89,- eur mesačne. Matka má v svojej výchove a opatere celkom tri deti, na ktoré poberá výživné. Otec maloletého pracuje u zamestnávateľa I., s.r.o., S. (porovnaj č.l. 54, 55) ako vodič, v mesiacoch apríl 2013 až september 2013 dosiahol priemerný mesačný zárobok 493,50 eura a popritom poberá pri pracovných cestách i diéty, ktoré v sledovanom období predstavovali 450,- eur mesačne. Otec má vyživovaciu povinnosť len k maloletému X.. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom nevzniká až rozhodnutím súdu, ktorý určí jej výšku a podmienky splatnosti, ale narodením dieťaťa a rodič má povinnosť postarať sa o to, aby bolo dieťa zaopatrené a preto musí zabezpečiť jeho výživu či už osobne, alebo platením výživného. Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov, a pri jej určení sa vychádza z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich. Odvolací súd dospel k záveru, že argumentácia otca maloletého o jeho neschopnosti platiť vyššie výživné ako 50,- eur mesačne nie je spôsobilá privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie, pretože otec má k maloletému vyživovaciu povinnosť, ktorú v súčasnej situácii, keď s maloletým nežije v spoločnej domácnosti, je povinný platiť pravidelne mesačne, keďže rodičia spolu nežijú a dieťa sa nachádza v bezprostrednej starostlivosti matky, ktorá uhrádza všetky každodenné a odôvodnené potreby dieťaťa. Argumentácia otca, že bude prispievať na náklady dieťaťa v škole, z ktorého dôvodu možno výživné znížiť na otcom uvádzanú sumu 50,- eur nie je dôvodná, pretože nikdy nemožno otcovi zabrániť v tom, aby prípadné jednorazové či pravidelné náklady vznikajúce so starostlivosťou, výživou a opaterou maloletého uhrádzal, avšak výživné musí rešpektovať existujúci stav, t.j. skutočnosť, že dieťa sa nachádza v starostlivosti matky, ktorá mu poskytuje všetku potrebné opateru a zabezpečuje i úhradu výdavkov s opaterou dieťaťa spojených a výživné musí byť stanovené jasnou sumou, nie predpokladanými dobrovoľnými nákladmi zo strany otca, ktoré by bolo možné pri takomto rozhodnutí zohľadniť. Pritom v tomto konaní sa určuje výživné za obdobie minulé a preto prípadné dobrovoľné príspevky otca by už museli byť vynaložené, nie len predpokladať, že sa vynaložia. Pri zabezpečení potrieb dieťaťa musia byť medzi rodičmi stanovené jasné pravidlá, súčasťou ktorých je i stanovenie výživného rodičovi, ktorý sa o dieťa osobne nestará, pričom vždy je možné poskytovať nad rámec výživného zo strany takéhoto rodiča dobrovoľné príspevky a týmto spôsobom sa môže podieľať na úhrade nákladov a odôvodnených potrieb dieťaťa. Preto súd prvého stupňa postupoval správne, pokiaľ stanovil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého s účinnosťou od podania návrhu po 150,- eur mesačne, pretože otec má vyživovaciu povinnosť len k tomuto dieťaťu. Je dôvodné, aby sa maloletý podieľal na príjmoch otca, ktoré dosiahne z výkonu svojho povolania. Keďže výživné bolo stanovené s účinnosťou od podania návrhu, t.j. od 21.06.2013, vznikol otcovi nedoplatok na zročnom výživnom, ktorý mu súd prvého stupňa uložil uhradiť v primeranej lehote. Odvolací súd v tomto smere nezistil žiadne pochybenie súdu prvého stupňa a preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Argumentácia otca, že v jednotlivých mesiacoch musel platiť iné dlhy nie je relevantná, pretože výživné má prednosť pred inými platbami, pretože ide o prednostnú pohľadávku. Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia je presvedčivé a právne správne, potrebné dokazovanie bolo vykonané aj plne v súlade s procesnými zásadami formulovanými v OSP, čím súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k zisteniu pravdivého obrazu skutkového stavu a na tomto základe dospel k správnym právnym záverom, keď odôvodnenie rozhodnutia obsahuje odpovede na všetky relevantné otázky vznesené v konaní jeho účastníkmi. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s ustanovením § 146 ods. 1 OSP písm. a) OSP. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.