Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoP/33/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113219733 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2113219733.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: Q. K., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: T. K., nar. XX.XX.XXXX, F. K., N.. B. M. XXX/X, P. K., nar. XX.XX.XXXX, M. XXXX/XX, C., o zníženie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 16P 50/2013-59 zo dňa 25. marca 2014, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd návrh zamietol a o trovách konania vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie po citácii § 62, 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine vecne odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že príjem otca nepozostáva iba z invalidného dôchodku, o ktorú skutočnosť svoj návrh opieral. Otec má ďalšie príjmy v podstate priebežne a tieto mal aj v priebehu konania. Nemožno potom konštatovať, že jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok a že sa jeho príjem, dokonca podstatne a zásadne, oproti poslednej úprave výživného znížil. Príjmy rodičov sú v podstate zhodné ako v čase poslednej úpravy výživného, predovšetkým k zásadnej a trvalej zmene nedošlo na strane otca. Naopak, je potrebné prihliadnuť na objektívny nárast nákladov maloletého v súvislosti s jeho vekom a prípravou na budúce povolanie, ako aj na osobnú starostlivosť matky. Skutočnosť, či matka predá byt a akým spôsobom použije tieto prostriedky, nie je rozhodujúca, nakoľko k týmto zmenám do rozhodnutia vo veci nedošlo a rozhodujúci je stav v čase vyhlásenia rozsudku. Do rozhodnutia vo veci nedošlo na strane matky k podstatnej zmene pomerov do tej miery, aby to malo vplyv na vyživovaciu povinnosť otca. I keď prechodne došlo u otca k zníženiu jeho príjmu (nemal príjem priebežne každý mesiac), nemožno konštatovať, že sa jedná o trvalú zmenu, zvlášť za situácie, keď i v priebehu konania opakovane mal zamestnanie. Jeho príjem sa teda neznížil zásadným a trvalým spôsobom tak, ako to má na mysli citované ustanovenie zákona. Ani v čase predchádzajúceho rozhodnutia nemal otec príjem z pracovnej činnosti nepretržite, teda ani v tomto smere nedošlo k zmene pomerov na jeho strane. Rovnako ako v čase predchádzajúceho rozhodnutia má otec, i keď nie sústavne príjem z pracovnej činnosti, a to v podstate zhodný. Naviac matka znáša náklady na domácnosť na rozdiel od otca, ktorý je ženatý, výlučne sama. Náklady na plnoletého V., ktorý žije v domácnosti s matkou, pritom objektívne vzrástli v súvislosti s maturitným ročníkom a prípravou na VŠ. Ako bolo uvedené, rozhodujúci je stav v čase vyhlásenia rozhodnutia a do tohto momentu k zmene v tomto smere neprišlo, matka doposiaľ neuzavrela ďalšie manželstvo. Súd konštatoval, že nedošlo k podstatnej a trvalej zmene pomerov na strane otca, k zmene jeho majetkových pomerov tak, ako to má na mysli citované ustanovenie zákona a skutočnosti uvádzané otcom neodôvodňujú zníženie výživného. Doposiaľ určené výživné je primerané potrebám maloletého a jeho zníženie by nepochybne nebolo v jeho záujme. Pri rozhodovaní o určení výživného a jeho zmene je potrebné prihliadať predovšetkým na odôvodnené potreby a záujmy maloletého dieťaťa. Zníženie výživného je výrazným zásahom do týchto práv dieťaťa a dochádza k nemu len vo výnimočných, odôvodnených prípadoch, kedy objektívne povinná osoba nie je schopná doposiaľ určenú vyživovaciu povinnosti si riadne plniť bez ohrozenia svojej sociálnej situácie. O taký prípad sa však v danej veci nejedná. Za daného stavu má súd za to, že nie sú splnené podmienky na zníženie výživného, a preto bolo potrebné návrh zamietnuť ako nedôvodný a nepreukázaný. O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletého, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na skutočnosť, že dôvodom podania návrhu bola podstatná zmena pomerov, nakoľko sa v roku 2013 stal nezamestnaným, pričom je invalidným dôchodcom s výškou invalidného dôchodku 422,60 eur a okrem tejto vyživovacej povinnosti platí výživné aj na plnoletého V. v sume 185,- eur. Prvostupňový súd neskúmal vôbec výdavky otca, keď z dôchodku má nevyhnutné výdavky na svoje živobytie vo výške 500,- eur (elektrická energia - 48,61 eur, stočné - 17,22 eur, plyn - 105,- eur, poistenie nehnuteľnosti a domácnosti - 58,96 eur, životná poistka - 39,76 eur, telefón - 20,- eur, úver v SLSP - 70,- eur, úver na nehnuteľnosť, v ktorej býva - 372,10 eur, stravovanie - 200,- eur, náklady na výživové doplnky - 30,- eur, náklady na prevádzku a údržbu motorového vozidla - 80,- eur mesačne, lieky - 10,- eur, oblečenie - 20,- eur, drogéria 10,- eur) a okrem toho platí výživné na dospelého V. a maloletého Q. spolu 300,- eur. Z uvedeného vyplýva obrovský nepomer výdavkov proti príjmu v čase keď bol zamestnaný a súčasnému plnému invalidnému dôchodku. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nedostatočne zistil skutkovú podstatu veci o výdavkoch, absolútne nepreskúmal príjem a výdavky matky a preto považuje rozsudok za nepreskúmateľný. Prvostupňový súd nepovažoval za rozhodujúci predaj bytu matkou, pretože v čase vyhlásenia rozsudku k tomu nedošlo a tvrdenie súdu, že má príjem aj z inej činnosti je zavádzajúce a nesprávne uvedené zo strany súdu, nakoľko je nútený si nejakú prácu hľadať, pretože v opačnom prípade by zo sumy 420,- eur po odpočítaní 300,- eur výživného by zostávalo iba 122,- eur, z ktorej sumy by vôbec nemohol vyžiť. Poukázal na to, že jeho majetkové pomery sú v súčasnosti mínusové, bez dôležitého dôvodu sa nevzdal výhodnejšieho zamestnania ani zárobku, ani iného majetkového prospechu a určite nebolo v jeho záujme, aby zdravotný stav bol taký vážny, aby sa stal poberateľom invalidného dôchodku a preto považuje za potrebné vykonať ďalšie dokazovanie na zistenie schopnosti a možnosti pre určenie výživného. Súd nesprávne vyhodnotil vec z pohľadu zdravotného stavu otca a možnosti uplatnenia sa v pracovnom pomere ako úplného invalidného dôchodcu a preto považuje rozsudok za skreslený, neúplný, nepreskúmateľný, nedostatočné zistenie skutkovej podstaty veci nebolo zabezpečené preukázateľnými dokladmi. Matka maloletého a kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali. K doručenému odvolaniu sa vyjadril kolízny opatrovník tak, že zníženie výživného nie je v záujme maloletého dieťaťa a preto odporúča rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Matka vo svojom vyjadrení k doručenému odvolaniu uviedla, že s odvolaním otca nesúhlasí, pretože v čase podania návrhu bol síce otec invalidným dôchodcom, ale len do decembra 2013, pretože od 01.12.2013 sa zamestnal a príjem z tohto zamestnania mal od januára 2014. V priebehu konania pred súdom prvého stupňa matka požiadala o prešetrenie príjmov otca v sociálnej poisťovni, z čoho vyplynulo, že otec má ďalší príjem a na ďalšie pojednávanie sa nedostavil, neospravedlnil, čo odzrkadľuje jeho postoj k súdu. Poukázala na to, že dôchodok otca sa zvýšil na 430,40 eur a k tomu dôchodku mal príjem zo zamestnania vo výške 481,95 eur, čiže spolu 912,35 eur a tento príjem má až do dnešného dňa. Otec v odvolaní uvádza, že platí výživné na deti vo výške 300,- eur, táto informácia je zavádzajúca, pretože otec si svojvoľne znížil od septembra 2013 výživné na V. na sumu 95,- eur a na Q. na sumu 55,- eur. Pokiaľ ide o výdavky otca na týchto sa podieľa jeho manželka, pričom matka má výdavky, ktoré kryje iba zo svojho príjmu. Matka sa vyjadrila aj k predaju bytu, kúpna zmluva a peniaze za predaj budú k dispozícií až na prelome mája a júna a po zrealizovaní týchto úkonov sa presťahuje so synom Q. do domácnosti priateľa. Syn V. sa osamostatňuje, matka mu kúpila garzónku, ktorú mu zariaďuje a opravuje a bude znášať aj mesačné výdavky s ním spojené. U V. dochádza k tej zmene, že nepôjde na vysokú školu a od júna 2014 sa zamestná, teda otec bude platiť posledné výživné v júni 2014 a od júla 2014 zostane otcovi už iba jedna vyživovacia povinnosť. Poukázala aj na tú skutočnosť, že má rovnaké výdavky aj na auto ako otec vo výške 70,- až 80,- eur mesačne. Čo sa týka výdavkov otca na pôžičky, poukázala na to, že otec má vedieť o tom, že vyživovacia povinnosť je prvoradá. U Q. dôvodila výdavkami na školské a bežné výdavky vo výške 70,- až 90,- eur mesačne, pričom maloletý Q. ide do školy v prírode, náklady sú 180,- eur. Zároveň poukázala na svoje výdavky na elektrickú energiu - 20,- eur, poplatky za byt a plyn - 185,- eur, internet a TV signál - 15,- eur, teda spolu 220,- eur mesačne. Otec je síce na invalidnom dôchodku avšak na následky po dopravnej nehody v roku 1995, ktorú si spôsobil sám z dôvodu porušenia pravidiel cestnej premávky pod vplyvom alkoholu. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 1 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) tak, že na úradnej tabuli oznámil čas a miesto verejného vyhlásenia rozsudku (§ 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu otca maloletého nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na zníženie výživného, keď prvostupňový súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, pričom jeho výsledky náležite vyhodnotil a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vyhotovené písomné odôvodnenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi. V zmysle súdom prvého stupňa aplikovaného ustanovenia § 78 Zákona o rodine i v spojení s ustanovením § 163 ods. 1 O.s.p., dohody i súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, resp. ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie dávok, pričom zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov. Hmotno-právnou podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je teda zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. na strane oprávneného, alebo objektívne - vývojom životných nákladov. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia pritom prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti pritom súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s ohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Oprávnené potreby pritom nezahŕňajú iba základne nároky dieťaťa, ale sú dané širšie jednak potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného stavu, schopností živiť sa sám, schopností starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napr. liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného prihliadnuť. Na strane oprávneného sa tiež skúmajú jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, existencia a počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, počet nimi vyživovaných osôb a výška takéhoto výživného ako i vyživovaciu povinnosť iných povinných voči týmto osobám. Na strane dieťaťa je nevyhnutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa a jeho domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale i na jeho možnosti, teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať výživné, ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku. Dokazovaním vykonaným prvostupňovým súdom bolo nesporne preukázané, že v danom prípade nedošlo na strane otca maloletého k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje znížiť výšku doteraz stanoveného výživného. Po posúdení súdom prvého stupňa zistených a preukázaných možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov maloletého s prihliadnutím na jeho odôvodnené potreby, odvolací súd dospel k záveru, že výživné určené otcovi rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 26.10.2012 č.k. 12 P 17/12-76 v sume 115 eur mesačne zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov maloletého, ako i odôvodneným potrebám maloletého a zohľadňuje i osobnú starostlivosť matky o maloletého. Ako už bolo skonštatované, na strane maloletého a matky nedošlo k žiadnej výraznej zmene pomerov. Na strane otca síce došlo k určitému poklesu príjmu na prechodné obdobie, ktorú zmenu nemožno považovať za podstatnú a trvalú zmenu pomerov. Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné rodiča na všetky jeho deti by malo byť určené v rozmedzí 25% až maximálne 30% z jeho príjmu, čo súd prvého stupňa pri rozhodovaní aj zohľadnil. Žiada sa zdôrazniť, že s poukazom na ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a preto otec i z takéhoto príjmu musí predovšetkým uspokojiť nároky na výživné dieťaťa. Vzhľadom na uvedené prvostupňový súd správne uzavrel, že zákonné podmienky pre zníženie výživného otca k maloletému Q. aktuálne nie sú splnené, a preto bolo dôvodným jeho návrh na zníženie výživného zamietnuť. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, s použitím ust. § 219 O.s.p., ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté s použitím § 146 ods. 1 písm. c) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p., s použitím ust. § 224 ods. 1 O.s.p. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.