Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/458/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113220946 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2113220946.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: Bc. L. G., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX C., O. XX/X, adresa na doručovanie B. XX, C., proti odporkyni U. G., nar. XX.X.XXXX, bytom C., O. XX/X, o zrušenie výživného na dospelé dieťa, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Trnava, zo dňa 2. októbra 2013, č. k. 13C/310/2013-25, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľky voči odporkyni dňa 31.5.2013. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že navrhovateľka žiadala zrušiť výživné na odporkyňu, plnoletú dcéru, nakoľko táto ukončila štúdium na Obchodnej akadémii v Hlohovci maturitou v máji 2013 a podľa jej informácií príležitostne pracuje, teda je schopná sama sa živiť, preto navrhla výživné zrušiť od 31.5.2013. Odporkyňa uviedla, že naďalej študuje externým štúdiom na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave. Uviedla, že navrhovateľka jej ublížila, nezdraví ju. Potvrdila, že zmaturovala v máji 2013. Súd rozhodol v zmysle § 62 ods. 1 Zákona o rodine, výživné voči odporkyni navrhovateľke zrušil dňom 31.5.2013, od kedy odporkyňa je schopná sama sa živiť, ukončila strednú školu maturitnou skúškou a neštuduje ďalej v dennom štúdiu. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, keďže účastníkom trovy nevznikli. Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom určenej lehote podala odvolanie odporkyňa. Uviedla, že je pravdou, že zmaturovala, samotná skutočnosť, že zmaturovala neodôvodňuje sama o sebe zrušenie výživného. Pripravuje sa na budúce povolanie, pokračuje v štúdiu externým štúdiom na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave. Už počas štúdia na strednej škole si privyrábala na základe dohody o pracovnej činnosti a výšku príjmov aj zdokladovala výplatnými páskami. Zarobené čiastky nepostačujú na financovanie jej potrieb v súvislosti so stravovaním, cestovaním do školy, štúdiom a pod. navrhla preto rozsudok zrušiť, vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne je dôvodné, pretože rozsudok Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 13C/310/2013 je zrušenie výživného na plnoleté dieťa. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bolo výživné navrhovateľke voči odporkyni zrušené od 31.5.2013. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k 8P/95/2012, zo dňa 14.8.2012 bola určená povinnosť navrhovateľke prispievať na výživu dcére U. G., teda odporkyni sumou 50 eur mesačne. Odporkyňa dovŕšila plnoletosť, školskú dochádzku na Obchodnej akadémii v Hlohovci ukončila maturitnou skúškou v máji 2013, čo potvrdila Obchodná akadémia Hlohovec. Z rozhodnutia Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave zo dňa 4.6.2013 vyplýva, že odporkyňa bola prijatá v akademickom roku 2013-2014 na externé štúdium 1.stupňa, v programe sociálna práca, pracovisko Piešťany. Z výplatných lístkov spol. F.-W., s.r.o. pre odporkyňu vyplýva, že táto v uvedenej spoločnosti poberala mzdu v roku 2012 v sumách 9, 22, 28, 13, 17 a 19,44 eur. Za mesiac február 2013 - 8,75 eur, marec 10,70 eur, apríl 7,78 eur, máj 6,81eur, jún 19, 44 eur, v auguste 26 eur. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Súd prvého stupňa skonštatoval, že odporkyňa je schopná sama sa živiť, keďže ukončila strednú školu maturitnou skúškou a neštuduje ďalej v dennom štúdiu.Odvolací súd takéto konštatovanie nepovažoval za dostatočné. Podľa § 157 ods. 2 v O.s.p. v odôvodnení rozsudku súdu sa musí uviesť, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov a ako sa k veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania stručne jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisu dospel k záveru, že rozsudok v napadnutej časti je nepreskúmateľný, nakoľko z jeho odôvodnenia nemožno jednoznačne vyvodiť z akých konkrétnych dôvodov bol návrh zamietnutý, keďže súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí neuviedol, akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, z akých skutočností vychádzal, pričom súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež ne jeho celkovú presvedčivosť, tzn. že závery, ku ktorým súd dospel musia byť pre adresáta prijateľné, racionálne, a v konečnom dôsledku aj spravodlivé a presvedčivé. Ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. výstižne určuje, že súd v odôvodnení posúdi zistený skutkový stav podľa príslušných ustanovení, ktoré použil. Súd v rámci právneho posúdenia v odôvodnení rozhodnutia nielen vysvetlí, prečo určité zákonné ustanovenie použil, ale zároveň tiež obsah použitého zákonného predpisu vyloží, a to predovšetkým v tom zmysle, aby bol účastníkmi konania pochopený predovšetkým vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením v konaní o prejednávanej veci, a prečo teda logicky muselo byť citované zákonné ustanovenie použité. Súd prvého stupňa pri odôvodnení napadnutého rozhodnutia pochybil, ak z jeho obsahu nie je zrejmé akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, z ktorých skutočností vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie. Potrebné je potom zdôrazniť, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia môže nastať z dôvodu nedostatku právneho posúdenia veci ako aj jeho dôvodov. To znamená, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal dostatočne právnym posúdením veci z rozhodnutia neboli rozpoznateľné jeho nosné dôvody, respektíve tieto dôvody nemali oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, to znamená že závery, ku ktorým súd dospel musia byť pre adresáta prijateľné, racionálne, a v konečnom dôsledku aj spravodlivé a presvedčivé. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať kritériá uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p.. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou každého jurisdikčného aktu. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe z hľadiska práv účastníka na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), porovnaj napr. rozsudok Garcia Ruiz vz. Španielsko z 21.01.1999, tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a obsahovať dostatočné dôvody, na ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Geo Riadis vz. Grécko z 23.05.1997, Higgins vz. Francúzsko z 19.02.1998). Aj Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na takéto odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne, skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, tzn. s uplatňovaním nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu, a že takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok odvolacieho súdu (porovnaj uznesenie z 03.07.2003, sp. zn. IV.ÚS 115/2003). Ústavný súd vo svojom uznesení z 23.06.2004, sp. zn. III.ÚS 209/2004 vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. VI. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, tzn. s uplatnením nárokov a obranou, proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky nastolené otázky účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný vec, príp. dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Súd prvého stupňa sa v danom prípade pri odôvodnení napadnutého rozsudku obmedzil len na konštatovanie, že odporkyňa je schopná sama sa živiť, lebo ukončila strednú školu s maturitou a nepokračuje v dennom štúdium. Odvolací súd mal za to, že takéto konštatovanie je absolútne nedostatočné, nevyplýva z neho, že odporkyňa je schopná sama sa živiť, nie je zrejmé, či odporkyňa je v riadnom pracovnom pomere, nie je zrejmé, či je nezamestnaná a ak je nezamestnaná, či je evidovaná na úrade práce, či poberá dávku a ak nepoberá z akých dôvodov, aký je príjem jej otca, s ktorým býva a žije v spoločnej domácnosti. Súd prvého stupňa rozhodol nesprávne zmätočne, a nedostatočne odôvodnil aj výrok o náhrade trov konania. Výrok, ktorý súd prvého stupňa použil sa používa pri zastavení konania v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., konanie však zastavené nebolo. Na základe akého zákonného ustanovenia o náhrade trov konania rozhodol súd neuviedol. Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa rozhodnutie neodôvodnil spôsobom vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. nevykonal vo veci dostatočné dokazovanie, pretože z odôvodnenia nevyplýva, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, ktoré nie z akých vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení riadil. Napadnutým rozhodnutím tak došlo k porušeniu práva účastníkov na riadny proces. Uvedená skutočnosť, že došlo v konaní k procesnej vade podľa § 157 ods. 2 O.s.p. je okolnosťou, pre ktorú musí odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom závažnou procesnou vadou nemôže byť považované správnym. Navyše odvolací súd nemôže svojou činnosťou nahrádzať činnosť zverenú do výlučnej kompetencie súdu prvého stupňa. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd prvého stupňa doplní dokazovanie na zistenie osobných majetkových pomerov účastníkov, najmä odporkyne a to za účelom preukázania, či táto je schopná sama sa živiť, keďže samotná skutočnosť, že zmaturovala a neštuduje na dennom štúdiu neznamená ešte, že je schopná sama sa živiť. Po vykonanom dokazovaní súd toto riadne vyhodnotí, vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutia aj náležite odôvodní a v novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne i o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p. ). Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.