Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11CoP/2/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113225199 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2113225199.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého K. M., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. H., O. XXX/XX, t.č. bytom Z. G., J. N. XXX/XX, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov: neb. matky - M. M., nar. XX.XX.XXXX, zomr. dňa XX.X.XXXX, otca - Z. M.. nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. H., O. XXX/XX, t.č. bytom I. H., O. XXX/XX, zastúpený advokátom: Mgr. Peter Odehnal, AK so sídlom Trnava, Hlavná 42, o návrhu navrhovateľky: Z. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. G., J. N. XXX/XX, o zverení maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti, o odvolaní otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 14. októbra 2013, č. k. 13P/65/2013-19 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 13. novembra 2013, č. k. 13P/65/2013-33, takto r o z h o d o l : Odvolací súd m e n í rozsudok súdu prvého stupňa v spojení s dopĺňacím rozsudkom v jeho napadnutej časti tak, že: Zveruje mal. K. M., nar. XX.X.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorej ukladá povinnosť vykonávať osobnú starostlivosť o maloletého v rovnakom rozsahu v akom ju vykonávajú rodičia, pričom má právo zastupovať maloletého a spravovať jeho majetok iba v bežných veciach. Otec je povinný platiť na výživu mal. K. výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že výživné je splatné vždy do 15. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám navrhovateľky. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zveril mal. K. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky Z. Z. od 18.8.2013, ktorá ho bude zastupovať pred úradmi a spravovať jeho majetok, otcovi Z. M. uložil povinnosť platiť na výživu mal. K. výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima s účinnosťou od 18.8.2013 vždy do 15 dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky a zamietol návrh na vydanie predbežného opatrenia. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa právne odôvodnil použitím ust. § 45 ods. 1, 2,4,7 Zákona o rodine, keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po zhodnotení skutkového stavu veci s uvedenými zákonnými ustanoveniami dospel k názoru, že návrh bol podaný navrhovateľkou v záujme maloletého K. - jej brata, ktorý je už vo veku, keď aj sám môže prejaviť svoju vôľu v súvislosti s ďalším spôsobom života. Z uvedeného dôvodu súd vzal do úvahy aj osobné stanovisko mal. K., ktorý chce naďalej zostať v osobnej starostlivosti navrhovateľky jeho sestry, kde má vytvorené dobré podmienky na ďalšiu výchovu a opateru. Navrhovateľka ako aj jej manžel O. Z., ktorý bol vypočutý v konaní, zhodne potvrdili svoj záujem vytvárať mal. K. vhodné zdravé rodinné prostredie. V konaní bolo preukázané, že mal. K., navrhovateľka, aj jej rodina, majú medzi sebou vytvorený dobrý vzťah, majú sa radi, teda súd nezistil skutočnosti, ktoré by bránili vyhoveniu návrhu, preto súd mu vyhovel za súhlasu kolízneho opatrovníka maloletého. Navrhovateľka má vytvorené s rodinou dobré podmienky v súvislosti s bývaním, má zabezpečené dobré finančné zázemie, keďže jej manžel zarába mesačne okolo 1.300 eur a spoločne sa starajú o deti navrhovateľky a v súčasnosti aj o mal. K., ktorý je spokojný v domácnosti navrhovateľky, pretože sám aj na súdnom pojednávaní to tak prejavil. Keďže súd zveril mal. K. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky zároveň zaviazal otca dieťaťa na platenie výživného, keďže vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu v predmetnej veci nezaniká a to podľa ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine a vzhľadom na osobné pomery otca maloletého, keďže dlho bol nezamestnaný určil vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, keď matka maloletého dieťaťa zomrela dňa XX.X.XXXX. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 13.11.2013 súd prvého stupňa nepriznal zástupcovi otca - Mgr. Petrovi Odehnalovi, advokátovi náhradu trov konania, nakoľko je toho názoru, že predmetné konanie je zo zákona oslobodené od platenia súdnych poplatkov navrhovateľka mala vo veci úspech tzn., že nie je povinná zaplatiť náhradu trov konania otca jemu ustanovenému právnemu zástupcovi, ktoré požaduje vo výške 135,76 eur. Súd prvého stupňa uviedol, že je toho názoru, že náhradu trov právnej pomoci v danom prípade si môže uplatniť právny zástupca otca u Centra právnej pomoci, kancelária v Hlohovci, ktoré ho ustanovilo za advokáta otca maloletého v danej veci. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý navrhoval napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že návrh zamietne a navrhovateľka bude zaviazaná zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 135,76 eur na účet právneho zástupcu otca. Ďalej bude navrhovateľka zaviazaná zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní v sume 67,88 eur na účet právneho zástupcu odporcu. Svoje odvolanie otec odôvodnil v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm. d), a f) O.s.p., keď súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že sa nedokáže postarať o svojho syna K.. Poukázal pritom na skutočnosť, že má príjem, z ktorého dokáže uspokojiť jeho potreby a čo sa týka starostlivosti ohľadne mal. K. v tejto mu pomáha aj jeho priateľka D. Y., s ktorou žije v spoločnej domácnosti. V odvolaní poukázal na osobnostné a morálne predpoklady navrhovateľky, ktorá žiadala zveriť mal. K. do náhradnej osobnej starostlivosti, keď uviedol, že v súčasnosti má navrhovateľka uzavreté tretie manželstvo a že druhé manželstvo trvalo len dva dni. Z uvedeného je možno vyvodiť určitý ľahkovážny vzťah navrhovateľky k rodinnému životu. Je toho názoru, že navrhovateľka je osobou, ktorá nespĺňa morálne predpoklady na výkon osobnej starostlivosti ohľadne mal. K.. Ďalej poukázal na nesprávne právne posúdenie veci a to ohľadne výroku rozsudku o zverení mal. K. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, kde je uvedené, že ho bude zastupovať pred úradmi a spravovať jeho majetok, čo je v rozpore so zákonom a to konkrétne s ust. § 45 ods. 4 druhá veta Zákona o rodine, kde kogentné ustanovenie znie, že právo zastupovať maloleté dieťa, spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Taktiež vidí nesprávnosť právneho posúdenia ohľadne určenia vyživovacej povinnosti, kde súd zaviazal otca platiť na výživu mal. K. navrhovateľke výživné s účinnosťou od 18.8.2013 a táto povinnosť by mala byť zásadne určená odo dňa právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľka nemá žiaden právny titul na to, aby pred právoplatnosťou rozsudku zabezpečovala osobnú starostlivosť o K. a preto určenie tejto vyživovacej povinnosti pred 18.8.2013 je viazané na protiprávny stav, ktorý vytvorila samotná navrhovateľka a v súčasnosti trvá. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované pod č. R 4/1987. K odvolaniu otca dieťaťa zaslala písomné vyjadrenie navrhovateľka, v ktorom uviedla, že žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu potvrdil, keď podľa názoru navrhovateľky bolo jednoznačne v konaní preukázané, že otec mal. K. nie je schopný náležitým spôsobom zabezpečiť riadnu výchovu dieťaťa a nevie sa o mal. K. riadne postarať, nedokáže mu zabezpečiť jeho základné potreby a to aj vzhľadom na vyjadrenie sa samotného maloletého, ktorý uviedol, že otec požíva vo zvýšenej miere alkoholické nápoje pod vplyvom ktorých je agresívny a vulgárny. Tiež poukázala na skutočnosť, že otec poberá na maloletého sirotský dôchodok vo výške 80 eur, pričom od času, kedy je u navrhovateľky t.j. od 18.8.2013 jej peniaze ani raz neposlal a na jeho výživu ničím neprispel. Je toho názoru, že má u navrhovateľky vytvorené vhodné podmienky na bývanie a živobytie, keď je vydatá, má prenajatý 3-izbový byt s príslušenstvom a má dostatočný príjem, keď aj jej manžel súhlasí s tým, aby bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky. Je toho názoru, že má osobné predpoklady hlavne zdravotné, osobnostné a morálne a svojím spôsobom života a života osôb, s ktorou s ňou žijú v domácnosti zaručuje, že náhradnú osobnú starostlivosť bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Poukázala na to, že otec maloletého bol viackrát súdne trestaný a podľa jej vedomostí bol minimálne 2-krát vo výkone trestu odňatia slobody. Taktiež dom, v ktorom by mal otec maloletého vychovávať a starať sa o neho, nie je vhodný pre bývanie, nie to ešte pre bývanie maloletého K., keďže v dome nie je ani sociálne zariadenie, kúpeľňa, kúrenie keď ide len o jednu izbu, v ktorej bývajú všetci. Pokiaľ ide o náhradu trov konania žiada, aby súd rozhodol o náhrade v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu. K odvolaniu otca dieťaťa zaslal písomné vyjadrenie aj kolízny opatrovník, v ktorom uviedol, že dňa 2.10.2013 boli prešetrené pomery v domácnosti Z. Z. na adrese Z. G., J. N. XXX/X, kde bolo zistené, že menovaná obýva so svojou rodinou - manželom O. Z. aj ich spoločným dieťaťom mal. D. Z., nar. XX.X.XXXX a dvoma deťmi z predchádzajúceho manželstva mal. J., nar. XX.X.XXXX a mal. Y. V., nar. XX.X.XXXX obecný byt. Konkrétne išlo o 1-izbový byt s kuchyňou a príslušenstvom, veľká izba bola rozdelená na spálňovú a detskú časť, kde mal mal. K. samostatné lôžko. V čase návštevy bola domácnosť čistá, uprataná, nedostatky neboli zistené a maloletý mal u svojej sestry vytvorené vhodné podmienky pre starostlivosť. Dňa 14.11.2013 boli prešetrené pomery aj na adrese Z. G., J. N. XXX/XX, kde sa maloletý spolu s navrhovateľkou a jej rodinou presťahovali. Ide o 3-izbový obecný byt s kuchyňou a príslušenstvom, ktorý bol kompletne zariadený a celková hygiena prostredia bola na dobrej úrovni. Mal. K. má v byte spoločne zariadenú detskú izbu so synom p. Z., kde má dostatočný priestor na oddych a prípravu na vyučovanie. Šetrením bolo zistené, že u navrhovateľky má maloletý vytvorené vhodné podmienky. Vzhľadom na skutočnosť, že mal. K. má už 16 rokov a sám sa vyjadril, že chce byť zverený do starostlivosti svojej sestry, odporúčajú odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Zo správy MUDr. F. N., detského lekára maloletého zo dňa 16.10.2013 pripojenej k vyjadreniu kolízneho opatrovníka vyplýva, maloletý od júna 2013 nebol v ambulancii, keď predtým chodieval sám aj s ľahšími ochoreniami a väčšinou sa sťažoval na bolesti brucha. Otec sa o jeho zdravotný stav nezaujímal. Zo správy riaditeľa škody Strednej odbornej škody, obchodu a služieb Trnava zo dňa 21.10.2013 pripojenej k vyjadreniu kolízneho opatrovníka vyplýva, že mal. K. je žiakom 2.A triedy, odbor murár. Za druhý polrok minulého školského roku mal vymeškaných celkom 177 hodín z toho 5 hodín neospravedlnených. V školskom r. 2013/2014 ku dňu 17.10. má vymeškaných 8 hodín a to z dôvodu návštevy lekára, keď nemá hlásenú žiadnu neospravedlnenú hodinu. Uviedol, že otec na jeho pozvanie, aby sa na syna prišiel informovať do školy, nereagoval a nezúčastnil sa ani ZRPŠ. Pani Z. Z. sa od začiatku školského roka 2013/2014 viackrát pýtala na K.. Keď išiel k lekárovi resp. na súd, vopred informovala, že bude chýbať. Zatiaľ nie je zistené, že by K. v nových podmienkach niečo chýbalo. Zo správy referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych služieb a rodiny zo dňa 5.12.2013 pripojenej k vyjadreniu kolízneho opatrovníka vyplýva, že po pohovore s mal. K., navrhovateľkou, otcom a jeho partnerkou D. Y. dospeli k záveru, že v K. veku by nebolo vhodné ho nútiť k návratu do domácnosti otca, pokiaľ to rázne odmieta, čo si uvedomuje aj samotný otec. Riziko je taktiež v K. nahromadenom hneve voči otcovi, ktorý by v prípade núteného kontaktu ( najmä ak by bol otec pod vplyvom alkoholu) mohol vyústiť do agresívneho správania voči otcovi. Podľa mal. K. je hlavným dôvodom prečo chce žiť u sestry, otcov alkoholizmus, ktorý sa len zhoršuje. Na základe uvedeného je v záujme maloletého, aby bol za takéhoto stavu zverený do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( §10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.) oprávnenou osobou - účastníkom konania (§201 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 202 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a) O.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v napadnutej časti vecne správne. Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa vedeného pod sp. zn. 13P/65/2013 je návrh navrhovateľky na zverenie mal. K., nar. XX.X.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky - sestry. Predmetom odvolacieho konania je posúdenia správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bol mal. K. zverený do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky a to s účinnosťou od 18.8.2013, otcovi bolo uložené maloletému platiť výživné k rukám navrhovateľky vo výške 30 % zo sumy životného minima s účinnosťou do 18.8.2013 ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania. Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa v dostatočnom rozsahu a správne zistený skutkový stav pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie splnenia zákonných podmienok zverenia maloletých do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľke, keď prvostupňový súd dokazovanie vykonal v potrebnom rozsahu a jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach i náležite vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. V zmysle § 45 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa (ods.1). Pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady (ods. 2). V rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu (ods. 3). Osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd (ods. 4). Na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33 (ods. 5). Rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd (ods. 6). Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká (ods. 7). Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti (ods. 8). Účelom zverenia maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti (§ 45 Zákona o rodine) je nahradiť osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Súd môže maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa. V záujme maloletého dieťaťa v najširšom slova zmysle je, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobnosti, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju, aby bol jeho majetok spravovaný s náležitou starostlivosťou a aby boli rešpektované jeho práva uvedené v dohovore o právach dieťaťa, ako aj v iných právnych predpisoch. Dôvody, pre ktoré je v záujme maloletého dieťaťa jeho zverenie do náhradnej osobnej starostlivosti, môžu mať objektívny, ako aj subjektívny charakter. Pôjde jednak o prípady, keď rodičia nemôžu zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, napríklad z dôvodu ich neprítomnosti, či zlého zdravotného stavu, výrazne nevyhovujúcej sociálnej situácie, ako aj prípady zanedbávania rodičovských práv a povinností, nezáujem rodičov o maloleté dieťa a jeho výchovu. Ak má súd preukázané, že u jedného z rodičov nie sú predpoklady na zabezpečenie osobnej starostlivosti o maloleté dieťa, musí skúmať, či osobnú starostlivosť o maloleté dieťa nie je schopný zabezpečiť druhý z rodičov. Pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti súd určí rodičom rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Z obsahu spisu vyplýva, že mal. K.ije od 18.8.2013 v spoločnej domácnosti s navrhovateľkou, kam odišiel z dôvodu, že otec sa o neho riadne nestaral a míňal peniaze na alkohol. Maloletý K. prejavil svoju vôľu zostať naďalej v starostlivosti navrhovateľky - sestry, pretože má k nej a k jej rodinným príslušníkom vytvorený dobrý vzťah. Maloletý K. sa narodil v manželstve neb. matky - M. M. s Z. M. - otcom, s ktorým zostal bývať po smrti matky, ktorá zomrela dňa XX.X.XXXX. Navrhovateľka je v súčasnosti vydatá a vo svojej starostlivosti má dve deti z prvého manželstva a to mal. Y. V., nar. XX.X.XXXX a mal. J. V., nar. XX.X.XXXX a z terajšieho manželstva s O. Z. mal. D. Z., nar. XX.X.XXXX. V súčasnosti žijú v 3- izbovom byte s príslušenstvom, v obci Z. G., za ktorý platia 190 eur mesačne, keď navrhovateľka poberá rodičovský príspevok vo výške 300 eur a taktiež poberá rodinné prídavky vo výške 102 eur. Otec mal. K. je dlhodobo nezamestnaný, poberá vdovský dôchodok vo výške 136 eur mesačne a sirotský príspevok vo výške 80 eur mesačne, a taktiež poberá rodinné prídavky na maloletého. Otec býva v rodinnom dome, ktorý vlastnícky patrí jeho svokre. Stravovanie v spoločnej domácnosti s otcom zabezpečovala jeho priateľka. Mal. K. opakovane vo svojej výpovedi uviedol, že nechce bývať s otcom a chce byť naďalej zverený do starostlivosti svojej sestry - navrhovateľky. Vychádzajúc z obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že zverenie maloletého K. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky sa bez akejkoľvek pochybnosti javí ako riešenie, ktoré je v záujme a na prospech maloletého i s prihliadnutím k tomu, že maloletý má k navrhovateľke - sestre, ako aj k jej rodinným príslušníkom vytvorený dobrý vzťah, je na jej starostlivosť zvyknutý (nachádza sa v jej starostlivosti už od 18.8.2013) a má u navrhovateľky zabezpečené všetky materiálne potreby pre prirodzený a zdravý vývoj. Zo strany otca neboli súdu uvedené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by spochybňovali schopnosť navrhovateľky zabezpečiť maloletému K. riadnu starostlivosť, pretože tvrdenie otca, že navrhovateľka je už 3- krát vydatá, čím nespĺňa osobnostné/morálne predpoklady pre takéto rozhodnutie, žiadnym spôsobom neovplyvňuje jej schopnosť sa o maloletého riadne postarať. Zohľadniac skutkové okolnosti tohto prípadu, neschopnosť otca sa o maloletého riadne postarať je treba zhodnúť sa s názorom súdu prvého stupňa, že otec maloletého nie je v súčasnosti (aj vzhľadom na nadmerné užívanie alkoholických nápojov) zárukou toho, že je schopný si plniť vo vzťahu k maloletému svoje rodičovské povinnosti tak, ako si to vyžadujú potreby a záujem dieťaťa. Vzhľadom na vyššie uvedené, pokiaľ súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zveril maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky, rozhodol vecne správne a preto odvolací súd prvostupňový rozsudok v tejto napadnutej časti potvrdil. Odvolací súd však v tejto časti zmenil formuláciu výroku prvostupňového rozsudku s uvedením, že je to s účinnosťou od právoplatnosti rozhodnutia o zverení maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti a nie s účinnosťou od 18.8.2013 ako rozhodol súd prvého stupňa, nakoľko v zmysle ust. § 45 zák. o rodine až právoplatným rozhodnutím súdu o zverení do náhradnej starostlivosti môže byť mal. K. v starostlivosti navrhovateľky, okrem skutočnosti, žeby sa tak stalo na základe predbežného opatrenia nariadeného súdom, čo však nebol tento prípad. Právoplatnosťou výroku o zverení mal. K. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky ostávajú rodičovské práva a povinnosti zachované, v tomto prípade vo vzťahu k otcovi, nakoľko matka maloletého zomrela, avšak navrhovateľka je oprávnená zastupovať maloletého pred úradmi a spravovať jeho majetok len v bežných veciach. Z uvedeného teda vyplýva, že v iných prípadoch nad rámec bežných vecí je potrebné schválenie súdom. Aj v tomto prípade bolo potrebné zo strany odvolacieho súdu výrok prvostupňového súdu dať do súladu s ust. § 45 zák. o rodine a uviesť, že zastupovanie maloletého pred úradmi a spravovať jeho majetok môže navrhovateľka len v bežných veciach. Správne súd prvého stupňa rozhodol aj v časti určenia vyživovacej povinnosti rodičov na mal. K., v tomto prípade otca vo vzťahu k maloletému s tým, že je povinný platiť toto výživné k rukám navrhovateľky, avšak toto výživné je povinný platiť s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o zverení do náhradnej starostlivosti a nie od 18.8.2013 ako uviedol súd prvého stupňa. Pri zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti inej osobe, nemožno určiť výživné aj za uplynulý čas, keď osoba mala fakticky dieťa vo svojej starostlivosti. Výživné možno určiť iba od právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti (R 21/1971 a R 4/1987). Skorší dátum začiatku vyživovacej povinnosti môže byť stanovený len v prípade, že iný občan, než rodič, prevzal dieťa do starostlivosti na základe predbežného opatrenia nariadeného súdom, ktorá skutočnosť však nenastala v tejto prejednávanej veci. Vzhľadom na skutočnosť, že otec maloletého je nezamestnaný a nepoberá žiadne dávky sociálneho zabezpečenia s tým, že je poberateľom len vdovského dôchodku a sirotského príspevku, tak v danom prípade súd prvého stupňa správne určil vyživovaciu povinnosť vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktorého výška výživného je v súlade s ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine. S poukazom na uvedené pokiaľ súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zveril maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky a určil otcovi platiť výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima rozhodol vecne správne a preto odvolací súd v súlade s ust. § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok potvrdil, keď zo strany odvolacieho súdu došlo len k upresneniu výroku prvostupňového rozsudku tak, aby tento zodpovedal ust. § 45 Zákona o rodine. Zo strany odvolacieho súdu došlo k zmene rozhodnutia v závislom výroku o trovách konania, kde súd prvého stupňa nesprávne rozhodol o náhrade trov konania tak, že právnemu zástupcovi otca nepriznal náhradu trov konania, nakoľko nebol v konaní úspešný, avšak v danom prípade je potrebné na prejednávanú vec aplikovať ust. § 146 ods. 1 písm. a), ktoré konanie mohlo začať aj bez návrhu a preto v danom prípade je potrebné rozhodnúť o náhrade trov konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Na základe uvedeného, tak o trovách tohto konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu, podľa § 81ods. 1 O.s.p.. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.