Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23CoP/78/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114215917 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2114215917.1 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci starostlivosti o maloletého: B. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa otca I. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. C. XX, J., a matky R. Q., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. D. P. XX, Q., zast. Mgr. G. T., bytom E. XXXX/XX, P., o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu v Trnave č. k. 37P/40/2014-39 zo dňa 16. septembra 2014, takto r o z h o d o l : Uznesenie súdu prvého stupňa sa m e n í v časti nariadenia predbežného opatrenia platenia výživného tak, že otec maloletého je povinný platiť výživné na maloletého B. 50 eur mesačne k rukám matky. V ostatnej časti sa uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Okresnému súdu v Trnave sa ukladá začať konanie o úprave práv a povinností k mal. B. na čas do rozvodu. o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd zamietol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala zverenia maloletého B. do jej osobnej starostlivosti, o uloženie otcovi platiť na jeho výživu 50,00 eur mesačne vždy do 15. dňa k rukám matky počnúc mesiacom september 2014. V odôvodnení rozhodnutia po poukázaní na ust. § 102 dos. 1, § 74 ods. 1 a ods. 2 veta prvá, § 75 ods. 1, ods. 4, ods. 6, ods. 8 a ods. 9, § 76, ods. 1, písm. a) a f) O.s.p. a § 36, ods. 1 Zákona o rodine. Po preskúmaní podaného návrhu vo veci samej a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nepovažoval návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia za dôvodný, nestotožnil sa s dôvodmi pre ktoré by mal rozhodnúť o právach a povinnostiach rodičov k maloletému dieťaťu predbežným opatrením, teda o jeho zverení do osobnej starostlivosti matky a o určení výživného pre to, že matka žiadnym právne relevantným spôsobom nepreukázala hroziace nebezpečenstvo alebo výrazné zhoršovanie sa postavenia maloletého dieťaťa, či iného účastníka konania. Nielen, že žiadne dôvody na základe ktorých by mal súd nariadiť predbežné opatrenie nepreukázala, dokonca ani žiadne takéto závažné dôvody neuviedla. Súd v každom konkrétnom prípade takéto dôvody pre nevydanie predbežného opatrenia nevidí, dieťa teda v čase podania návrhu žije s matkou v prostredí, ktoré je pre maloletého vyhovujúce. Nie je preto potrebné rozhodnúť o zverení dieťaťa do jej osobnej starostlivosti, nakoľko ho má fakticky matka u seba, neprichádza do úvahy ani aplikácia § 76, ods. 1, písm. b) O.s.p., t.j. odovzdanie dieťaťa do starostlivosti druhého z rodičov. Súd nepovažoval za preukázané odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, pretože táto nebola žiadnym konkrétnym spôsobom špecifikovaná, označená a hlavne preukázaná. Naviac, samotná matka v návrhu vo veci samej uviedla že „otec sa o maloletého zaujíma, je medzi nimi veľmi pekný vzťah“. Súdu preto nie je dosť dobre zrejmé z čoho má matka obavy, pričom jej tvrdenia o drogovej závislosti otca ostali úplne nepreukázané, takisto tvrdenia matky o vyhrážkach otca, že maloletého si vezme zo škôlky sú neodôvodnené a ostali len v rovine obáv a strachu. Čo sa týka zamietnutia návrhu o určení platenia výživného predbežne otcom v prospech maloletého, matka takisto podľa názoru súdu nepreukázala, že by sa v dôsledku neplatenia výživného ocitla v situácii v ktorej by bol ohrozený priaznivý vývoj či výchova dieťaťa. Bolo preukázané, že matka má príjem 645,00 eur mesačne (invalidný dôchodok 393,40 eur + 23,52 eur prídavky na dieťa + 228,08 eur plat), výdavky na výchovu a výživu maloletého sú primerané k jeho veku, nie sú zvýšené. Neprichádza teda do úvahy aplikácia ust. § 76, ods. 1, písm. a) O.s.p., aby sa uložilo otcovi platiť výživné v nevyhnutnej miere. Súd sa teda nestotožnil s potrebou riešiť momentálny stav nariadením predbežného opatrenia. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka prostredníctvom svojho zástupcu. V úvode odvolania poukazovala na to, že nariadenie predbežného opatrenia nebolo prejednané oprávneným a právomocným sudcom, pretože tento sudca nebol poverený na rozhodovanie v konaní v rámci ktorého bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Matka podala návrh ako navrhovateľka na nariadenie predbežného opatrenia v rámci konania o rozvod manželstva v konaní 19P/45/2014, kde rozhodovala a rozhoduje poverená sudkyňa, pričom v konaní 37P/40/2014 sa rozhoduje o úprave a výkone rodičovských práv a povinností, kde rozhoduje sudca, ktorý vydal predbežné opatrenie. Súd mal vrátiť návrh na predbežné opatrenie v rámci spisovej agendy do spisu príslušného konania, čo nevykonal. V návrhu bolo zrejmé, že sa to týka iného konania podľa spisového čísla konania. Ide o zásadné porušenie právomocí sudcu a príslušnej legislatívy, pravidiel a zásad upravujúcich súdne konania. Navyše bolo rozhodnutie vydané sudcom bez preskúmania dôkazov a okolností a preto namieta aj prejavy zaujatosti sudcu. Súd v uznesení nevenoval riadnu pozornosť ochrane práv matky maloletého, skôr obhajoval záujmy odporcu. V odvolaní matku maloletého dieťaťa právny zástupca nazýva navrhovateľkou, ktorá odišla od odporcu zo spoločnej domácnosti bývať k rodičom a hlavný dôvod mala byť drogová závislosť odporcu a ostatné skutočnosti uvedené v návrhu o rozvod. Odporca od odchodu vôbec neprispel na výživu maloletého ani ho nenavštívil. Navrhovateľka podala návrh na predbežné opatrenie na základe telefonických vyhrážok manžela, že si zoberie syna zo škôlky aj z nepredvídateľnosti konania odporcu pokiaľ bol pod vplyvom drog, taktiež chcela zabezpečiť, aby začal prispievať na výživu maloletého aspoň čiastočne. Súd nepožiadal o predloženie, či doplnenie dôkazov na vydanie uznesenia a ani nerozporoval, či navrhovateľka s odporcom nežije v spoločnej domácnosti. Napriek povinnosti ochrane práv a záujmov maloletých, súd v uznesení prezentoval nepodložené názory a tvrdenia, že maloletému nehrozí nebezpečenstvo, odporca nemusí prispievať na výživu maloletého ani minimálnou sumou podľa súdu pre potreby maloletého postačuje príjem navrhovateľky cez 500 eur, pozostávajúci z invalidného dôchodku a mzdy, tzn., že vyživovaciu povinnosť by mala len jeho matka. Ako aj tvrdenie, že navrhovateľka nepreukázala svoje tvrdenia, hoci súd nežiadal navrhovateľku o doplnenie dôkazov, či preukázanie a navrhované dokazovanie zatiaľ neprebehlo. Súd de facto prezentuje nepodložený, teda zaujatý názor, že navrhovateľka klame. Navrhovateľka preto žiadala, aby toto predbežné opatrenie o zamietnutí návrhu bolo zrušené. Návrh bol pridelený do príslušného konania o rozvode na rozhodnutie poverenej sudkyni a aby súd v návrhu na predbežné opatrenie vyhovel. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po tom, čo zistil, že odvolanie je podané včas a oprávnenou osobou (§ 201 a § 204 O.s.p.) prejednal vec postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., pretože zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne v časti zamietnutia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zverením maloletého do opatery matky a nie sú dané podmienky zrušenie rozhodnutia podľa ust. § 221 ods. 3 O.s.p. ani na potvrdenie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. v časti uloženia povinnosti platiť výživné predbežným opatrením. Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodneným napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia v prípade zamietnutia návrhu na vydanie predbežného opatrenia zverením do osobnej starostlivosti matky. Dôvody, ktoré udával prvostupňový súd pri zamietnutí tohto návrhu sú správne. K tomu treba dodať, že návrh matky na zverenie do jej opatery je neopodstatnený v prípade nariadenia predbežného opatrenia, pretože nie je žiadnym spôsobom preukázané hroziace nebezpečenstvo, či výrazné zhoršenie postavenia maloletého dieťaťa. Nie sú žiadne dôvody na základe ktorých sa majú dočasne upraviť pomery. Maloleté dieťa je stále v starostlivosti matky, matka sa riadne o neho stará. Nie je dôvod na postup podľa ust. § 76 ods. 1 písm. b) O.s.p., čiže odovzdanie dieťaťa do starostlivosti druhého z rodičov. Nebola osvedčená potreba takejto predbežnej úpravy. Preto v tejto časti bolo uznesenie súdu prvého stupňa potvrdené ako vecne správne s poukazom na ust. § 219 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd má však iný názor v časti návrhu matky na uloženie povinnosti otcovi predbežne platiť výživné na maloletého. Súčasne s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia bolo doložené matkou potvrdenie zo sociálnej poisťovne o výške jej invalidného dôchodku od 01.01.2014 je to suma 393,40 eur mesačne a potvrdenie o výške mzdy za 07/2014 s príjmom 228,08 eur. Maloletý sa narodil XX.XX.XXXX, o maloletého sa stará matka, sama uhrádza všetky výdavky v súvislosti so zabezpečením jeho stravy, výživy, pričom otec žiadnym spôsobom neprispieva na výživu maloletého syna. Odkedy matka odišla zo spoločnej domácnosti pre nezhody a to 09.06.2014 pre požívanie alkoholu a drog zo strany otca zabezpečuje všetky potreby pre maloletého nie len osobnou starostlivosťou, ale aj finančným zabezpečením, tzn. nákupom stravy, ošatenia i iných jeho základných potrieb. To, že má s maloletým možnosť bývať u svojich rodičov ako vyplýva aj zo správy o prešetrení pomerov kolíznym opatrovníkom, je len snaha matky o zabezpečenie vhodných pomerov pre maloletého po odchode zo spoločnej domácnosti. Starí rodičia maloletého, kt. sú rodičmi matky, bývajú v rodinnom dome, kde poskytujú matke a maloletému B. 2 samostatné izby so zariadením. Žiadne finančné prostriedky však zo strany otca matka nepoberá, otec na výživu svojho syna neprospieva. Zo svojho invalidného dôchodku a materského príspevku matka nemôže pokrývať sama potreby dieťaťa a aj potreby svoje potrebné na zabezpečenie riadnej výchovy a starostlivosti o dieťa. Bolo preto potrebné, aby sa výživné pre otca určilo v nevyhnutnej miere, aby týmto výživným na svoje dieťa prispieval až do právoplatného ukončenia konania o určení výživného. Matka netrvala na určení výživného na čas pred rozvodom, pretože návrh zobrala späť a konanie bolo zastavené uznesením č. k. 37P/40/2014-49 zo dňa 01.10.2014, tak toto predbežné opatrenie bude platiť až do právoplatného skončenia konania o rozvode a súvisiacom konaní o právach a povinnostiach maloletému na čas po rozvode. K zápisu veci na prvostupňovom súde, na Okresnom súde v Trnave, je potrebné ešte k prvej časti odvolania matky uviesť, že návrh na predbežné opatrenie určením výživného nemôže byť nikdy prejednávaný v konaní o rozvod manželstva, pretože v tomto konaní sa určujú práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom až na čas po rozvode. Preto ak bol už podaný návrh na úpravu a práv povinností k maloletému dieťaťu pred rozvodom, tak návrh na nariadenie predbežného opatrenia bol správne zaradený na prejednanie v konaní, ktoré súčasne prebiehalo, a to v konaní 37P/40/2014, čo je v súlade s rozvrhom práce Okresného súdu v Trnave na rok 2014 so zásadami prideľovania vecí. Preto nemožno súhlasiť s názorom matky, že vo veci bolo rozhodované v tomto konaní. Rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti uloženia povinnosti platiť výživné otcovi v zmysle ust. § 76 ods. 1 písm. a) O.s.p. bolo preto pre osvedčenie potreby predbežnej úpravy zmenené s poukazom na ust. § 220 O.s.p. a návrhu bolo vyhovené. Okresnému súdu v Trnave sa ukladá začať konanie o úprave práv a povinností k mal. B. na čas do rozvodu v zmysle ust. § 81 ods. 1 O.s.p. Je to z toho dôvodu, že v súčasnosti už nie je konanie o úprave práv a povinností k mal. B. na čas do rozvodu, nakoľko po späťvzatí návrhu toto konanie súd zastavil uznesením č.k. 37P/40/2014- 49 zo dňa 01.10 2014. Predbežné opatrenie potom bude trvať do právoplatného skončenie v začatej veci podľa ust. § 81 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom počtom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.