Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/316/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2209210331 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2209210331.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ley Stovičkovej a sudkýň JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Andrey Dudášovej v právnej veci navrhovateľa Ing. J. Z., nar. X.XX.XXXX, bytom D. XXX, zastúpeného: AK Patassy, s. r. o., Bratislava, Koceľova 9, IČO: 36 806 412, proti odporcovi Deziderovi Klempovi Autocentrum, Lehnice, Masníkovo 57, IČO: 11 870 389, o zaplatenie 1 384,15 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo 4. apríla 2012 č. k. 4C/126/2009-240, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh a o trovách konania účastníkov rozhodol tak, že odporcovi nepriznal náhradu trov konania. O trovách konania štátu rozhodol tak, že uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť trovy znaleckého dokazovania 133,20 eur na účet Okresného súdu Dunajská Streda. Súd prvého stupňa rozsudok napadnutým odvolaním odôvodnil ust. § 420 ods. 1 a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a nesplnením podmienok vzniku zodpovednosti za škodu, nakoľko nebola súčasne, vzhľadom na závery vykonaného dokazovania, splnená podmienka príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti odporcom a vznikom škody, ako i následné zavinenie odporcu za vzniknutú škodu na motorovom vozidle navrhovateľa. Vychádzal z toho, že závery znaleckého dokazovania v predmetnom konaní preukázali, že nedodržaním postupu pracovníkom vykonávajúcim emisnú kontrolu v zmysle Metodického pokynu došlo k finálnemu poškodeniu turbodúchadla, na ktorom sa však s najväčšou pravdepodobnosťou už pred začiatkom výkonu emisnej kontroly vyskytovala chyba. Na tomto konštatovaní nemení nič ani skutočnosť, že na motorovom vozidle navrhovateľa boli vykonávané pravidelné servisné prehliadky. Z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru preukázania niektorých predpokladov zodpovednosti za škodu, konkrétne porušenia právnej povinnosti zo strany pracovníka odporcu, spočívajúcej v nedodržaní niektorých ustanovení Metodického pokynu pri vykonávaní emisnej kontroly a tiež vznik škody na motorovom vozidle navrhovateľa v dôsledku vykonanej opravy. Nebol však v konaní spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukázaný ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, ktorým je príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, ako i následné zavinenie odporcu za vzniknutú škodu na motorovom vozidle navrhovateľa. Uvedené vyplynulo zo záverov znaleckého posudku, podľa ktorého za predpokladu, že na turbodúchadle motora motorového vozidla sa pred výkonom emisnej kontroly nevyskytovala žiadna chyba, potom by s najväčšou pravdepodobnosťou ani nesprávnym kondiciovaním motora pracovníkom vykonávajúcim emisnú kontrolu neprišlo k poškodeniu turbodúchadla. Vzhľadom k tomu, že k poškodeniu turbodúchadla pri výkone emisnej kontroly motora vozidla prišlo, je možné z technického hľadiska s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že na turbodúchadle sa pred začiatkom výkonu emisnej kontroly vyskytovala chyba, ktorá aj v dôsledku nedodržania metodického pokynu pracovníkom vykonávajúcim emisnú kontrolu viedla v konečnom dôsledku k finálnemu poškodeniu počas výkonu emisnej kontroly. Príčinou vzniku škody v zmysle vykonaného dokazovania na turbodúchadle motora motorového vozidla navrhovateľa, preto s najväčšou pravdepodobnosťou bolo prvotné poškodenie turbodúchadla, resp. vyskytnutie chyby na turbodúchadle už pred začiatkom výkonu emisnej kontroly. Keďže podmienky vzniku zodpovednosti za škodu musia byť splnené súčasne, vzhľadom na závery vykonaného dokazovania, navrhovateľovi sa nepodarilo preukázať, že za vzniknutú škodu na jeho motorovom vozidle zodpovedá odporca. Na tejto skutočnosti nič nemení ani okolnosť, že odporca má uzavretú poistnú zmluvu na poistenie činnosti prevádzkovania výkonu technických a emisných kontrol ako i to, prečo odporca celú škodovú udalosť motorového vozidla navrhovateľa neriešil prostredníctvom poisťovne, keď je na to zákonný nárok. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a úspešnému odporcovi v konaní nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si náhradu trov konania nežiadal. O trovách konania štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1 O. s. p., keďže účastníci konania boli uznesením z 20.8.2010 zaviazaní na zloženie zálohy na znalecké dokazovanie po 150 eur a po vypracovaní znaleckého posudku znalecká organizácia vyúčtovala znalečné vo výške 433,20 eur, t. j. keďže záloha zaplatená účastníkmi konania nepokryje celkové nálady znaleckého dokazovania, podľa výsledku úspechu v konaní, navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť trovy znaleckého dokazovania, ich rozdiel vo výške 133,20 eur. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol v zmysle § 220 O. s. p. rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že odporcovi uloží súd povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 1 384,15 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 20.6.2009 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 1 751,90 eur. Uplatnil si aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 94,80 eur za jeden úkon právnej služby za vypracovanie odvolania vo výške 71,37 eur spolu s paušálnou náhradou výdavkov vo výške 7,63 eur plus 20 % DPH vo výške 15,80 eur. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 205 ods. 2 písm. f) O. s. p. a tým, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal záver súdu prvého stupňa, že príčinou vzniku škody bolo s najväčšou pravdepodobnosťou prvotné poškodenie turbodúchadla, resp. vyskytnutie nejakej chyby na ňom už pred začiatkom výkonu emisnej kontroly. Z dôvodov, že motorové vozidlo navrhovateľa bolo 19.2.2009, t. j. pred vykonaním emisnej kontroly na pravidelnej servisnej prehliadke, ktorú vykonal autorizovaný servis Impa Šamorín, s. r. o., v rámci ktorej nebola zistená žiadna vada motorového vozidla navrhovateľa. Poukázal tiež na výpoveď zhotoviteľa znaleckého posudku č. 19/2011 Romana Boráka, ktorý uviedol, že nevyváženosť rotora turbodúchadla (ako možná chyba) sa prejavuje napríklad zvukovými efektmi, čo môže identifikovať aj laik, pričom z vyjadrenia navrhovateľa jednoznačne vyplýva, že žiadne zvukové efekty pred konaním emisnej kontroly nespozoroval. Ak by aj tieto zvukové efekty unikli navrhovateľovi, neunikli by nepochybne pracovníkom autorizovaného servisu, resp. pracovníkovi odporcu vykonávajúcemu emisnú kontrolu. Poukázal na to, že znalecký posudok č. 19/2011 bol vypracovaný až po oprave motorového vozidla navrhovateľa, pričom vychádza len z predpokladov a používa pojem „s najväčšou pravdepodobnosťou“. Roman Borák uviedol tiež, že pokiaľ by bol posudok vypracovaný tesne po poškodení vozidla, nie je možné vylúčiť iné závery znaleckého posudku. Keďže navrhovateľom predložená expertízna správa č. 1/79/2009 bola vyhotovená tesne po poškodení vozidla navrhovateľa a pred jeho samotnou opravou, je potrebné vychádzať z jej záverov, z ktorých vyplýva, že z technického hľadiska je potrebné vylúčiť, že k poškodeniu vozidla mohlo prísť z dôvodu nepravidelnej údržby vozidla, nakoľko na vozidle sa vykonávala pravidelná servisná prehliadka a z technického hľadiska je potrebné vylúčiť, že pri normálnom spôsobe prevádzky vozidla prišlo k uvedenému poškodeniu vozidla. Podľa odvolateľa, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody na motorovom vozidle navrhovateľa vyplýva z toho, že motorové vozidlo navrhovateľa bolo pred vykonaním emisnej kontroly bez vád a poškodení. Navrhovateľ namietal tiež záver súdu prvého stupňa, konštatovaný v odôvodnení jeho rozhodnutia, že v konaní nebol spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukázaný ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, ktorým je zavinenie odporcu za vniknutú škodu na motorovom vozidle navrhovateľa, pričom súd prvého stupňa bližšie neuviedol a nevysvetlil v čom vidí pochybnosť ohľadom zavinenia odporcu. Navyše, keď súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku uviedol, že v konaní bolo preukázané, že zamestnanec odporcu vykonávajúci emisnú kontrolu nedodržal postup v zmysle Metodického pokynu pri výkone emisných kontrol, t. j. že k porušeniu právnej povinnosti prišlo. Poukázal na to, že občiansko-právna úprava zodpovednosti za škodu vychádza z prezumpcie zavinenia, t. j. zavinenie sa predpokladá, ktorý predpoklad sa vzťahuje len na zavinenie nedbalostné. V konaní vykonaným dokazovaním navrhovateľ preukázal, že zamestnanec odporcu vykonávajúci emisnú kontrolu nevhodne zvoleným postupom pri kondiciovaní motora, ktorý bol navyše v rozpore s Metodickým pokynom, zavinil škodu na motorovom vozidle navrhovateľa. Nie je dôležité, či prišlo k vedomému zavineniu alebo k nevedomému zavineniu, zamestnanec odporcu vykonávajúci emisnú kontrolu z titulu svojej profesie mal vedieť, že škodu môže spôsobiť, resp. o tom vedieť mohol. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 O. s. p.), preskúmal vec v rozsahu a dôvodoch podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.) postupom bez nariadenia pojednávania (214 ods. 2 O. s. p.), a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Predmetom konania je zaplatenie 1 384,15 eur s príslušenstvom. Navrhovateľ vo svojom návrhu, doručenom súdu prvého stupňa 14.7.2009, si uplatnil právo na zaplatenie 1 384,15 eur s príslušenstvom. Nárok odôvodnil náhradou škody vzniknutou poškodením osobného motorového vozidla značky Škoda Octavia EČV: DS 337 BG počas vykonávania emisnej kontroly v prevádzke odporcu neodborným konaním odporcu. Následne po poškodení vozidla 25.3.2009 požiadal navrhovateľ spoločnosť Carexpert Slovensko, expertízna a konzultačná, s. r. o. o vypracovanie expertíznej správy vo veci posúdenia, či k poškodeniu vozidla prišlo počas výkonu emisnej kontroly. Uvedená spoločnosť 10.5.2009 vypracovala expertíznu správu, v zmysle ktorej, z technického hľadiska je potrebné vylúčiť, že k poškodeniu vozidla mohlo prísť z dôvodu nepravidelnej údržby vozidla, nakoľko na vozidle sa vykonávala pravidelná servisná prehliadka. Z technického hľadiska je potrebné vylúčiť, že pri normálnom spôsobe prevádzky vozidla došlo k uvedenému poškodeniu vozidla. K poškodeniu vozidla došlo neodborným konaním odporcu vykonávajúcim emisnú kontrolu. Navrhovateľ svoje vozidlo svojpomocne opravil s tým, že celkovú výšku spôsobenej škody stanovil 1 384,15 eur. Odporca pri svojom prvom procesnom úkone, odpore proti platobnému rozkazu z 8.9.2009 uviedol, že celý proces pri vykonávaní emisnej kontroly riadi počítačový systém, z ktorého dôvodu nemôže prísť k žiadnemu zásahu ľudským faktorom. Argumentoval tým, že skutočnosť, že expertízna správa z technického hľadiska vylučuje príčiny poškodenia motorového vozidla z určitých dôvodov, ešte neznamená, že za poškodenie motorového vozidla zodpovedá, nakoľko prevzatím motorového vozidla na technickú a emisnú kontrolu je možné zistiť v akom stave je motor toho ktorého motorového vozidla. Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že 7.3.2009 absolvoval u odporcu technickú a emisnú kontrolu so svojím motorovým vozidlom značky zn. Škoda Octavia EČV: DS 337 BG. Vozidlo prešlo technickou kontrolou bez závad a následne odporca pristúpil k vykonaniu emisnej kontroly. Čakal v rade a pripravoval vozidlo a zahrieval motor k vykonaniu emisnej kontroly. Technik odporcu P. S. vykonal vizuálnu kontrolu vozidla a otvoril motorový priestor, v ktorom čase bol motor naštartovaný a vykonal vizuálnu a sluchovú kontrolu v časti motora a následne pripojil diagnostický prístroj k vozidlu. Keďže diagnostický prístroj indikoval príliš nízku teplotu motora, technik začal pridávať plyn za účelom kondiciovania, zahrievania motora. Podľa navrhovateľa technik nesprávne zahrieval motor, pretože nohou pridával plyn a motor udržiaval vo vysokých otáčkach cez 4000 otáčok za minútu asi v trvaní 1 minúty, kedy sa na diagnostickom prístroji rozsvietila požadovaná teplota motora. Technik ani potom otáčky neznížil, naopak ešte pridal, až začal po niekoľkých sekundách z výfuku vozidla vychádzať čierny dym, ktorý sa po niekoľkých sekundách zmenil na biely dym a otáčky sa ešte zvýšili, krátko na to motor zhasol. Pod vozidlom ostala kaluž oleja a motor sa nedal naštartovať. K samotnému meraniu emisií ani nedošlo, pretože sonda nebola pripojená na výfuk. Odporca odporučil navrhovateľovi vozidlo odtiahnuť a vziať do servisu, čo aj navrhovateľ urobil, ale až v pondelok. V servise vozidlo prezreli, zástupca výrobcu konštatoval veľký rozsah poškodenia s tým, že je potrebné vymeniť celý motor a nasávacie potrubia, intercooler a katalizátor motora. Cenová ponuka na opravu vozidla bola 7 000 eur. Vzhľadom na takúto cenu a vek motora (6 rokov), navrhovateľ sa rozhodol svoje osobné motorové vozidlo opraviť svojpomocne a na vozidle vymenil turbodúchadlo, vyčistil potrubia a katalyzátor. Vozidlo do dnešného dňa užíva. Expertízna správa potvrdila, že k poškodeniu motora došlo porušením Metodického pokynu počas kondiciovania motora. Neodborné konanie odporcu videl v tom, že kondiciovanie vykonával príliš vysokými otáčkami. Po kondiciovaní mal znížiť otáčky a kontrolovať voľnobežné otáčky motora, čo nespravil. Naopak, pristúpil rovno ku kontrole maximálnych otáčok motora pridaním plynu, čím porušil metodický pokyn. Uplatnená škoda voči odporcovi vo výške 1 384,15 eur pozostáva zo zistenia závad na vozidle v autorizovanom servise Impa Šamorín 74,08 eur, turbodúchadlo v hodnote 710 eur, výmena oleja a filtra 127,52 eur, hodnota práce 100 eur, vypracovanie expertíznej správy 172,55 eur, nepojazdnosť vozidla v trvaní jedného mesiaca 100 eur, náhrada za stratu času v súvislosti s objednaním expertíznej správy, zakúpenia náhradných dielov 100 eur. Opravu motorového vozidla vykonal navrhovateľ sám. Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že má vedomosti o tom, že navrhovateľ so svojím vozidlom nechodil do autorizovaného servisu a predloženú expertíznu správu navrhovateľom neuznáva, keďže nebol prítomný pri rozobratí vozidla. Z výpovede svedka P. S. vyplýva, že postup pri emisných kontrolách na všetkých ním kontrolovaných vozidlách vykonáva rovnakým spôsobom, len v prípade navrhovateľa, keď začal merať maximálne otáčky pri zohriatí motora, tieto hneď vyskočili na 7 000, pričom za normálnych okolností otáčky motora by mali byť okolo 5 000. Potvrdil priebeh emisnej kontroly uvedený v expertíznej správe. Motor musí byť zohriaty na určitú prevádzkovú teplotu a meranie sa začína pri voľnobežných otáčkach motora a zvyšuje sa, pokiaľ sa nedosiahne maximálne otáčanie motora. Vyslovil názor, že navrhovateľ nesprávne používal motorové vozidlo. Z predloženej expertíznej správy navrhovateľom vyplýva, že motorové vozidlo navrhovateľa bolo dané do prevádzky 7.4.2003 a počet ubehnutých kilometrov bol 42 223. Obhliadka vozidla bola vykonaná 3.4.2009 v priestoroch dvora navrhovateľa s tým, že poškodené vozidlo v čase obhliadky sa nachádzalo v nepojazdnom stave. Poškodené časti vznetového motora (turbodúchadlo, poškodené kompresorové koleso v časti sacej a výfukovej sústavy) boli rozobraté. Pri obhliadke bola predložená technická dokumentácia o vozidle z ktorej vyplynulo, že na vozidle bola vykonávaná pravidelná servisná údržba. Poškodenie motorového vozidla v expertíznej správe bolo napísané podľa popisu navrhovateľa. Kontrola technického stavu motorového vozidla bola vykonaná 7.3.2007 a 7.3.2009. Protokol o diagnostike bol spísaný 19.2.2009, 2.4.2003 na motorovom vozidle bol vykonaný predpredajný servis. Ďalšia servisná prehliadka bola určená pri stave 15 000 km v apríli 2004. Dňa 16.1.2004 na motorovom vozidle, podľa záznamu, servisná prehliadka vykonaná nebola, iba výmena motorového oleja. Ďalšia servisná prehliadka bola určená na január 2005 a k vykonaniu ďalších prehliadok došlo 26.10.2005 a 19.2.2009. Zo znaleckého posudku znalcom z odboru doprava cestná, odvetvie technický stav cestných vozidiel, znalecká organizácia uviedla, že pri výkone samotnej emisnej kontroly motora vozidla Škoda bol pracovník vykonávajúci kontrolu povinný postupovať v zmysle Metodického pokynu na vykonávanie emisnej kontroly pravidelnej, emisnej kontroly administratívnej a emisnej kontroly zvláštnej, ktorý bol vydaný pod číslom 11549-2100/06 z 22.11.2006 Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácii SR. V tomto Metodickom pokyne, resp. v jeho dodatkoch, je upravený postup pre vykonávanie emisnej kontroly pre jednotlivé druhy vozidiel v závislosti od druhu ich pohonu a emisného systému. Vo štvrtej kapitole uvedeného pokynu je popísaný postup pri vykonávaní emisnej kontroly vozidiel so vznetovým motorom. Zo znaleckého posudky vyplýva, že s prihliadnutím na postup pracovníka vykonávajúceho emisnú kontrolu motora spôsobom popísaným v predloženom spisom materiáli navrhovateľom, v porovnaní s postupom popísaným v Metodickom pokyne vyplýva, že postup pracovníka bol v rozpore s postupom uvedeným v Metodickom pokyne minimálne v týchto bodoch : Kondiciovanie motora tak, že počas cca 1 minúty pracovník odporcu držal otáčky motora na úrovni nad 4 000 za 1 minútu, nakoľko podľa Metodického pokynu motor je potrebné kondiciovať postupným zvyšovaním otáčok motora krátkou jazdou, alebo iným spôsobom určeným výrobcom. Pracovník zvýšil otáčky motora nad úroveň uvedenú v predchádzajúcom odseku a tieto otáčky držal cca 5 sekúnd v rozpore s Metodickým pokynom, nakoľko po kondiciovaní motora mal najprv odmerať voľnobežné otáčky motora a až potom mal merať maximálne otáčky motora pomalým zvyšovaním otáčok za účelom overenia správnej funkcie regulátora maximálnych otáčok motora. Vzhľadom k poškodeniu turbodúchadla pri tejto činnosti, nebolo možné pokračovať v meraní emisií. Vzhľadom k nedostatočnému popisu činností pracovníka vykonávajúceho emisnú kontrolu pred kondiciovaním motora znalec uviedol, že z technického hľadiska sa jednoznačne nemôže vyjadriť k otázke, či postup pracovníka vykonávajúceho emisnú kontrolu pred kondiciovaním motora bol v súlade s Metodickým pokynom. Z uvedenej nemožnosti sa vyjadriť k tejto otázke, nie je možné jednoznačne konštatovať či turbodúchadlo pred začiatkom výkonu emisnej kontroly bolo z technického hľadiska v poriadku. Na turbodúchadle sa už pred kontrolou mohla vyskytovať chyba, napríklad nevyváženosť rotora turbodúchadla, zvýšené opotrebovanie ložísk rotora turbodúchadla spôsobené napríklad nadmernou degradáciou oleja aj pri dodržaní lehôt výmeny oleja v motore, prípade neodborné zvýšenie výkonu motora - tuningová úprava a podobne. Vzhľadom na rozsah a spôsob poškodenia turbodúchadla pri emisnej kontrole, s prihliadnutím na časové faktory, počas ktorých bol motor kondiciovaný a pri zohľadnení nedodržania metodického postupu pracovníkom vykonávajúcim emisnú kontrolu, je možné s najväčšou pravdepodobnosťou konštatovať, že na turbodúchadle motora vozidla sa už pred začiatkom výkonu emisnej kontroly vyskytovala nejaká chyba, ktorá i v dôsledku nedodržania Metodického pokynu pracovníkom počas výkonu emisnej kontroly, viedla v konečnom dôsledku k finálnemu poškodeniu turbodúchadla tým spôsobom, že do spaľovacieho priestoru valcov motora sa pri kondiciovaní motora dostával olej z intercooleru, ktorý po nasatí do spaľovacích priestorov valcov motora prevzal úlohu paliva a v dôsledku tohto stavu nebolo možné motor vypnúť obvyklým spôsobom. Zo záveru znaleckého posudku vyplynulo, že nedodržaním postupu pracovníkom vykonávajúcim emisnú kontrolu v zmysle Metodického pokynu prišlo k finálnemu poškodeniu turbodúchadla, na ktorom sa však s najväčšou pravdepodobnosťou už pred začiatkom výkonu emisnej kontroly vyskytovala nejaká chyba. Na uvedenom konštatovaní nemení nič ani skutočnosť, že na vozidle Škoda boli vykonávané pravidelné servisné prehliadky. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že za predpokladu, že na turbodúchadle motora sa pred výkonom emisnej kontroly nevyskytovala žiadna chyba, potom by s najväčšou pravdepodobnosťou nesprávnym kondiciovaním motora pracovníkom vykonávaným emisnú kontrolu neprišlo k poškodeniu turbodúchadla. Vzhľadom k tomu, že k poškodeniu turbodúchadla pri výkone emisnej kontroly motora vozidla prišlo, je možné z technického hľadiska s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že na turbodúchadle sa pred začiatkom výkonu emisnej kontroly vyskytovala nejaká chyba, ktorá aj v dôsledku nedodržania Metodického pokynu pracovníkom vykonávajúcim emisnú kontrolu viedla v konečnom dôsledku k finálnemu poškodeniu turbodúchadla počas výkonu emisnej kontroly. Za predpokladu, že v intercooleri sa už pred začiatkom výkonu emisnej kontroly motora vozidla nachádzal olej, na turbodúchadle motora vozidla sa už pred začiatkom výkonu emisnej kontroly vyskytovala nejaká chyba. Za predpokladu, že na turbodúchadle vozidla sa pred výkonom emisnej kontroly nevyskytovala žiadna chyba, potom počas kondiciovania motora otáčkami 4 000 počas času 1 minúty, resp. pri ešte vyšších otáčkach motora počas času 5 sekúnd sa v intercooleri z technického hľadiska nemohlo nahromadiť toľko oleja, aby motor začal nasávať olej do spaľovacích priestorov valcov v takom množstve, aby po jeho nasatí olej prevzal úlohu paliva a motor vozidla sa nedal vypnúť obvyklým spôsobom. Pri otáčkach motora nad 7 000 za 1 minútu mohlo byť z intercoolera zo spaľovacieho priestoru jednotlivých valcov nasaté dostatočné množstvo oleja k tomu, aby nebolo možné chod motora zastaviť obvyklým spôsobom. Uvedená skutočnosť, je vyslovená za predpokladu, že s prihliadnutím na časové ohraničenie otáčok motora v úrovni nad 7 000 za 1 minútu počas cca 5 sekúnd, bolo turbodúchadlo motora poškodené už pred začatím výkonu emisnej kontroly. Za predpokladu, že turbodúchadlo motora vozidla nebolo poškodené počas bežnej prevádzky vozidla štandardným spôsobom, nemohlo z technického hľadiska dôjsť k popísanému poškodeniu turbodúchadla. Za predpokladu, že turbodúchadlo vozidla bolo už čiastočne poškodené, potom by sa rozsah poruchy počas ďalšej bežnej prevádzky vozidla štandardným spôsobom zväčšoval a v konečnom dôsledku by mohlo dôjsť aj pri bežnej prevádzke k finálnemu poškodeniu turbodúchadla v podobnom rozsahu, aké vzniklo pri výkone emisnej kontroly. Znalec Roman Borák uviedol, pri doplnení znaleckého posudku, že zvýšenie otáčok motora mohlo byť dôsledkom toho, že sa olej nachádzal niekde v sacom potrubí už pred samotným kondiciovaním motora a zvýšenie otáčok motora nad 7 000 mohlo byť spôsobené aj tým, že došlo k poškodeniu turbodúchadla za predpokladu, že na turbodúchadle už bola nejaká vada. Ak nebola porucha na turbodúchadle, pred samotným kondiciovaním, pravdepodobne by aj pri nedodržaní postupu kondiciovania nedošlo k poškodeniu turbodúchadla. Zvýšené opotrebenie ložísk rotora turbodúchadla sa môže prejaviť nesprávnou funkčnosťou turbodúchadla, únikom oleja do sacieho systému. Z výpovede znalca Ing. Juraja Korbeľa vyplýva, že pokiaľ ide o samotné poškodenie turbodúchadla, môže ísť o dlhodobý dej, ktorý môže nastať aj pri pravidelne vykonávanej údržbe, ktorá údržba však nemusí byť vykonávaná správnym spôsobom. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil (odsek 3 citovaného ustanovenia). V citovanom ustanovení je upravená všeobecná zodpovednosť za škodu. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je : protiprávny úkon, spôsobenie škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. V niektorých prípadoch sa vyžaduje aj zavinenie. V prípade, keď sa vyžaduje aj zavinenie škodcu, ide o subjektívnu zodpovednosť, v prípade, keď sa zavinenie nevyžaduje, ide o objektívnu zodpovednosť. Všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. V odseku 1 je vyjadrená zásada, že každý, t. j. tak fyzická osoba, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. V danom prípade súd prvého stupňa dospel k záveru nenaplnenia hypotézy právnej normy § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý záver považuje správnym aj odvolací súd. Súd prvého stupňa správne k uvedenému záveru dospel, vychádzajúc z toho, že nie je splnenou tretia z kumulatívnych podmienok vzniku zodpovednosti odporcu za škodu na osobnom motorovom vozidle navrhovateľa, ktorou je príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Z dokazovanie vykonaného súdom prvého stupňa vyplynulo, že škoda na osobnom motorovom vozidle navrhovateľa vznikla a aj, že odporca porušil pri výkone emisnej kontroly právny predpis - Metodický pokyn na vykonávanie emisnej kontroly pravidelnej, emisnej kontroly administratívnej a emisnej kontroly zvláštnej, vydaný pod č. 11549-2100/06 dňa 22.11.2006 Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. Z dokazovania znaleckým posudkom vyplynulo, že k poškodeniu osobného motorového vozidla navrhovateľa emisnou kontrolou odporcu prišlo len z dôvodu, že na turbodúchadle motora vozidla sa už pred začiatkom výkonu emisnej kontroly vyskytovala nejaká chyba, ktorá i v dôsledku nedodržania metodického pokynu pracovníkom odporcu počas výkonu emisnej kontroly viedla v konečnom dôsledku k finálnemu poškodeniu turbodúchadla tým spôsobom, že do spaľovacieho priestoru valcov motora sa pri kondiciovaní motora dostával olej z intercooleru, ktorý po nasatí do spaľovacích priestorov valcov motora prevzal úlohu paliva a v dôsledku tohto stavu nebolo možné motor vypnúť obvyklým spôsobom. Z výsledkov dokazovania znaleckým posudkom vyplynul aj záver, že len samotným nesprávnym kondiciovaním motora by neprišlo ku škode na osobnom motorovom vozidle navrhovateľa, ale že ku škode prišlo len v dôsledku chyby turbodúchadla motora motorového vozidla navrhovateľa, nakoľko nesprávnym výkonom emisnej kontroly odporcu sa nemohlo z technického hľadiska nahromadiť toľko oleja, aby motor začal nasávať olej do spaľovacích priestorov valcov v takom množstve, aby po jeho nasatí olej prevzal úlohu paliva a motor vozidla sa nedal vypnúť obvyklým spôsobom. Inak povedané, samotnou, i keď nesprávnym spôsobom vykonanou, emisnou kontrolou, nemohla vzniknúť škoda na osobnom motorovom vozidle navrhovateľa. Z uvedenej skutočnosti vyplýva, že chýba príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním odporcu (jeho zamestnancom) a vznikom škody, ktorý predpoklad musí byť splnený súčasne so vznikom škody a porušením právnej povinnosti pre vznik zodpovednosti odporcu za škodu navrhovateľa. Pokiaľ súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, postupoval správne. K odvolacej námietke navrhovateľa, že znalec používa termín pravdepodobne, s ktorým sa stotožnil aj súd prvého stupňa, je potrebné uviesť, že zodpovednosť za škodu vzniká len v prípade bez pochybností zistených skutočností zakladajúcich vznik škody, ktorý predpoklad v danom prípade nie je splneným, vzhľadom práve k existencii predpokladov, vyvolávajúcich pochybnosti. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej správnosti v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil nielen vo výroku o veci samej ale aj vo výroku o trovách konania, o ktorých správne rozhodol súd prvého stupňa v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. a úspešnému odporcovi v konaní nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si ich neuplatnil. Správne tiež rozhodol aj o trovách konania štátu v zmysle § 148 ods. 1 O. s. p. tak, že uložil podľa výsledku konania, neúspešnému navrhovateľovi zaplatiť rozdiel trov znaleckého dokazovania nekrytý účastníkmi zloženými zálohami vo výške 133,20 eur. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 224 ods. 1 O. s. p. podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.