Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24Co/61/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211213683 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2211213683.2 Uznesenie Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Česká republika s.r.o., Novodvorská 994, Praha 4, IČO: 25117483, zastúpený advokátskou spoločnosťou: TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti odporkyni: T. S., nar. XX.XX.XXXX, G. XXXX/XX, P., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Spotrebiteľské združenie OSA, Fedinova 9, Bratislava zastúpené advokátskou spoločnosťou: HKP Legal s.r.o., Sasinkova 6, Bratislava, o zaplatenie 254,60 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 6C 184/2011-25 zo dňa 05. septembra 2011, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o trovách konania účastníkov r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním prvostupňový súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 38,84 eur, úrok vo výške 6,71 eur a úrok z omeškania 9% ročne z dlžnej sumy od 11.09.2010 do zaplatenia. Vo zvyšku súd návrh zamietol a o trovách konania rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie prvostupňový súd po citácii § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa v znení platnom od 01.07.2007, § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom do 31.10.2008, podľa § 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a vecne tým, že súd dospel k tomu záveru, že medzi postupcom a odporkyňou vznikol záväzkový vzťah na základe uzavretej zmluvy, ktorá je v zmysle zákona č. 258/2001 Z.z. zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Z tohto záväzkového vzťahu vyplynula pre odporkyňu povinnosť platiť pravidelné mesačné splátky. Navrhovateľ v návrhu tvrdí, že odporkyňa nedodržala dohodnutý splátkový kalendár a dostala sa do omeškania, z toho dôvodu došlo k zosplatneniu úveru a postupca odstúpil od zmluvy písomným oznámením dňa 8.9.2010, pričom určil lehotu na plnenie 10.9.2010. Ku dňu odstúpenia od úverovej zmluvy odporkyňa dlhovala z istiny poskytnutého úveru sumu 38,84 eur, ako aj úrok z úveru do odstúpenia od zmluvy vo výške 6,71 eur. Vo zvyšku 215,76 eur sa navrhovateľ od odporkyne domáha zaplatenia zmluvnej pokuty pre omeškanie so splátkami. Napriek tomu, že navrhovateľ v návrhu sa odvoláva na špecifikáciu zmluvnej pokuty, ako prílohy b/ k odstúpeniu, kde je uvedený výpočet zmluvnej pokuty ako aj v bode c/ prílohy k odstúpeniu, faktom zostáva, že navrhovateľ zmluvnú pokutu v návrhu riadne nevyšpecifikoval, uviedol iba celkovú výšku zmluvnej pokuty v zmysle čl. 2, písm. f/ bod i/ Obchodných podmienok navrhovateľa zmluvné strany si dohodli zmluvnú pokutu vo výške 8,30 eur pre prípad, že ktorákoľvek mesačná splátka alebo jej časť nebude zaplatená k dátumu splatnosti. Povinnosťou navrhovateľa bolo takto uplatnenú istinu titulom zmluvnej pokuty riadne vyšpecifikovať s konkrétnym uvedením, s ktorou splátkou kedy sa dostala odporkyňa do omeškania a táto skutočnosť nevyplýva ani z listinných dôkazov doložených k návrhu, hoci navrhovateľ sa na tieto prílohy odvoláva. Čo sa týka nároku navrhovateľa na priznanie zmluvnej pokuty, súd je toho názoru, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal súdu, z čoho zmluvná pokuta vo výške 215,76 eur pozostáva (konkrétne s ktorou splátkou sa odporkyňa dostala do omeškania a nie je možné zistiť ani z priložených listinných dôkazov za koľko z omeškaných splátok si navrhovateľ zmluvnú pokutu uplatňuje) a v tejto časti navrhovateľ nepreukázal dôkazné bremeno. Súd pripomenul, že pokiaľ by nárok navrhovateľa čo do zmluvnej pokuty bol jasne vyšpecifikovaný a podložený je zrejmé, že i tak by nedošlo k jeho priznaniu z dôvodu, že by súd vyslovil neprijateľnosť zmluvnej podmienky obsahujúcej dohodu vo veci zmluvnej pokuty. Takto dohodnutá zmluvná pokuta ako je uvedená v zmysle čl. 2, písm. f/ bod i, j/ Obchodných podmienok navrhovateľa sa javí neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože účastníci si dohodli neprimerane vysokú zmluvnú pokutu vo výške 8,30 eur, pre prípad že ktorákoľvek mesačná splátka, alebo jej časť nebude zaplatená k dátumu splatnosti, pričom samotná výška pravidelných mesačných splátok bola dohodnutá vo výške 20,25 eur, dohodnutá zmluvná pokuta je neprimerane vysoká. Súd návrhu vyhovel iba čiastočne a priznal istinu 38,84 eur, ktorú odporkyňa doposiaľ dlhuje z úveru a zároveň ako dôvodný priznal súd nárok na úrok z úveru do odstúpenia od zmluvy vo výške 6,71 eur. Vo zvyšku čo do zmluvnej pokuty vo výške 215,76 eur súd návrh zamietol. Zároveň súd priznal aj uplatnený úrok z omeškania vo výške 9 % z dlžnej sumy, pretože tento úrok považoval za zákonný. O trovách konania rozhodol súd s poukazom na § 142 ods. 2 O.s.p., navrhovateľovi súd priznal z celkovo uplatnenej istiny 261,31 € iba istinu 38,84 eur a úroky vo výške 6,71 eur. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, zároveň uplatnil nárok na trovy prvostupňového konania ako i odvolacieho konania. Odvolanie podal výlučne vo výroku o zamietnutí nároku na priznanie zmluvnej pokuty. Ako odvolací dôvod uviedol, že súd nedostatočne zistil skutkový stav, nesprávne vec právne posúdil, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Navrhovateľ je názoru, že preukázal súdu z čoho pozostáva zmluvná pokuta, nakoľko medzi listinnými dôkazmi priloženými k návrhu sa nachádzali aj obchodné podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere, odstúpenie od zmluvy zo dňa 08.09.2010 spolu s prílohou a výpis z úverového účtu. Zmluvná pokuta bola dohodnutá obchodnými podmienkami, ktoré v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 01.10.2007 tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy. V článku 2 písm. f) bod ii súhlasila odporkyňa s tým, že zaplatí navrhovateľovi, ktorý bude oprávnený pripísať na ťarchu jej účtu sumu akýchkoľvek nákladov, ktoré vzniknú navrhovateľovi pri vymáhaní sumy úveru alebo akejkoľvek inej sumy v prospech navrhovateľa podľa zmluvy a to konkrétne „zmluvnú pokutu vo výške 250,- Sk v prípade, že ktorákoľvek mesačná splátka alebo jej časť nebude zaplatená k dátumu splatnosti, pričom táto zmluvná pokuta je splatnou do 15 dní odo dňa splatnosti tejto mesačnej splátky alebo jej časti“. Z tohto jednoznačne vyplýva, že zmluvná pokuta špecifikovaná vo výpise z úverového účtu ako poplatok s prodlení bola odporkyni oprávnene účtovaná v celku za 26 omeškaných splátok, teda v súlade s dojednanými podmienkami. Tieto skutočnosti tiež vyplývajú z odstúpenia od zmluvy zo dňa 08.09.2010. K argumentu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsahujúcej dohodu o zmluvnej pokute z dôvodu jej neprimeranej výšky odvolateľ uvádza, že podľa ich názoru bola zmluvná pokuta dohodnutá primerane. Obdobná výška sankcie za neplnenie zmluvných povinností býva štandardne ustanovená aj v zmluvách uzavretých medzi fyzickými osobami na jednej strane a bankovými subjektmi na strane druhej. Výšku zmluvnej pokuty 8,30 eur nemožno s ohľadom na celkovú výšku úveru 398,- eur považovať za neprimerane vysokú. Zmluvná pokuta plní predovšetkým zabezpečovaciu funkciu, jej predmetom je zabezpečenie plnenia záväzku druhej zmluvnej strany, ktorá je povinná zaplatiť zmluvnú pokutu bez ohľadu na to, či porušením povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy bola škoda spôsobená. Nakoľko odporkyňa porušila svoju povinnosť uhrádzať splátky včas, navrhovateľ uplatnil svoje právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá mu vyplýva z platne uzavretej zmluvy súčasťou, ktorej sú obchodné podmienky. Keďže odporkyňa porušila svoju povinnosť uhrádzať splátky včas, navrhovateľ uplatnil svoje právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktoré mu vyplýva z platne uzavretej zmluvy súčasťou ktorej sú obchodné podmienky. Na základe uvedeného sa odvolateľ domnieva, že došlo k preukázaniu existencie zmluvnej pokuty ako aj jej špecifikácii, čo jednoznačne vyplýva z predložených listinných dôkazov a preto má za to, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a teda nie je možné stotožniť sa názorom súdu, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa zmluvnej pokuty. Odporkyňa odvolací návrh nepodala, k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadrila. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti o náhrade trov konania zrušiť a vec mu v zrušenom rozsahu vrátiť na ďalšie konanie. Počas odvolacieho konania oznámil vstup do konania vedľajší účastník - Spotrebiteľské združenie OSA, Fedinova 9, Bratislava podaním zo dňa 17.04.2012 a vzniesol aj námietku premlčania. Oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka bolo doručené navrhovateľovi ako aj odporkyne. Proti tomuto vstupu účastníci konania nevzniesli žiadne námietky. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že prvostupňový súd vo veci vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania, pričom oznámenie zo dňa 24.8.2011 o tom, že bude dňa 5.9. 2011 vyhlásený rozsudok sa nachádza na č.l. 22 spisu, následne je založená zápisnica o vyhlásení rozsudku vo veci zo dňa 05.09.2011. Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Verejné vyhlásenie rozsudku súvisí s povinnosťou súdu upovedomiť o tom účastníkov konania dodržaním postupu podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Účastník konania má právo byť prítomný na vyhlásení rozsudku súdu a len on sám môže rozhodnúť, či sa tohto zasadnutia zúčastní alebo nezúčastní. Odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnej veci súd nezachoval zákonom ustanovený postup t.j. oznámiť miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku, pretože z obsahu spisu nevyplýva kedy oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu a nebolo možné overiť, či bola dodržaná zákonom stanovená 5 - dňová lehota oznámenia pred vyhlásením rozsudku. Prvostupňový súd uvedeným chybným procesným postupom (nedošlo zákonom ustanoveným spôsobom k oznámeniu miesta a času vyhlásenia rozsudku podľa § 156 ods. 3 O.s.p.) nevytvoril účastníkom konania zákonom predpokladanú procesnú možnosť účasti na verejnom vyhlásení napadnutého rozsudku. Nedodržanie postupu oznámenia času a miesta vyhlásenia rozsudku súdu prvého stupňa znamená porušenie procesných práv účastníkov konania, ktorý možno napraviť len zrušením napadnutého rozhodnutia. S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. v napadnutej časti a podľa ods. 2 vec vrátil v zrušenom rozsahu (v napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania účastníkov) súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa bude vykonať vo veci riadne dokazovanie na zostávajúci predmet konania, vypočuť účastníkov konania k predmetu konania, výsledky dokazovania zhodnotiť a následne vo veci opäť rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné aj odôvodniť podľa § 157 ods. 2 O.s.p. Podľa § 224 ods. 3 O.s.p. rozhodne prvostupňový súd o trovách tohto odvolacieho konania. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.