Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 11Co/217/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211220131 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2211220131.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľa: COFIDIS, a. s., so sídlom Suché Mýto 1, Bratislava, IČO: 36 816 337, zastúpeného splnomocnencom: Advokátska kancelária Antovszká, s. r. o., so sídlom Žabotova 2/B, Bratislava, proti odporcom: 1/ E. L., nar. XX.XX.XXXX a 2/ U. L., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom U. W. I. č. XXX, o zaplatenie 1.619,67 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 28. januára 2013, č.k. 12C/368/2012-47, t a k t o r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa tento proti odporcom domáhal zaplatenia sumy 1.619,67 eur s príslušenstvom a odporcom náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 261 ods. 3 písm. d) a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ust. § 4 ods. 1 a § 4 ods. 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch, ako aj ust. § 52 ods. 1, § 54 ods. 1, § 511 ods. 1 a § 879j Občianskeho zákonníka, keď na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zmluvný vzťah zo zmluvy uzavretej medzi účastníkmi je vzťahom spotrebiteľským a v zmysle prechodného zákonného ustanovenia sa na daný právny vzťah vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh nebol podaný dôvodne. Odporcom bol poskytnutý zo strany navrhovateľa revolvingový úver, ktorý čerpali použitím poskytnutej úverovej kreditnej karty, pričom predmetný úver navrhovateľovi nesplatili riadne a včas, následkom čoho porušili odporcovia svoje zmluvné povinnosti a došlo k splatnosti celého úveru. Odporcovia tvrdenia navrhovateľa po skutkovej (vecnej), ani po právnej stránke nenamietali. Vzhľadom k spotrebiteľskému charakteru zmluvného vzťahu súd z úradnej moci skúmal oprávnenosť nároku navrhovateľa. Podľa názoru prvostupňového súdu uzatvorená zmluva neobsahuje náležitosť určenú ust. § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže veriteľ v zmluve neuviedol RPMN a iba spotrebiteľa vo formuláre odkázal na všeobecné podmienky a z nich na internetovú stránku a sadzobník. Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd tak dospel k záveru, že návrh nebol podaný dôvodne, pričom pre chýbajúcu zákonom určenú náležitosť zmluvy o úvere má navrhovateľ v zmysle zákona nárok len na vrátenie prostriedkov v rozsahu prečerpania žalovanými, teda bez úrokov a poplatkov. Dôvodným by bol nárok len v prípade kladného výsledku rozdielu medzi poskytnutými a vrátenými prostriedkami, no v danom prípade odporcovia vrátili viac, než prečerpali, preto súd návrh zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a vo veci úspešným odporcom náhradu trov konania nepriznal, pretože títo si žiadne trovy neuplatnili. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom zmluvu o revolvingovom úvere, ktorá bola uzatvorená v súlade s ustanoveniami Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov platného v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a ustanoveniami Zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodného zákonníka. V zmysle ust. § 2 písm. b), c) Zákona č. 258/2001 Z.z. sa odporca ako spotrebiteľ zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, keď celkovými nákladmi spotrebiteľa sú všetky náklady vrátane úroku, poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru. Ďalej odporca podpísaním predmetnej zmluvy bral na vedomie, že neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy o úvere sú všeobecné obchodné podmienky navrhovateľa ( ďalej len „VOP“), ktoré sú vytlačené na rubovej strane tlačiva zmluvy o úvere a prílohy 1 - 4 a potvrdzujú, že sa s nimi riadne oboznámili. Poukázal na ust. § 261 ods. 3 písm. d) Zákona č. 513/1991 Zb., podľa ktorého sa III. časťou Obchodného zákonníka spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov aj záväzkové vzťahy vzniknuté zo zmluvy o úvere, to znamená, že zmluva o úvere patrí medzi absolútne obchody. Ustanovenia Obchodného zákonníka sa použijú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu, teda aj v prípade, ak žiadateľom o úver bude fyzická osoba nepodnikateľ. Podľa ust. § 273 ods. 1 časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Odporca podpisom zmluvy o úvere potvrdil, že sa so zmluvou o úvere oboznámil, súhlasí s ňou a taktiež svojím podpisom bral na vedomie, že všeobecné obchodné podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Navrhovateľ má za to, že uzavretá zmluva o revolvingovom úvere spĺňa všetky náležitosti v zmysle Zákona č. 258/2001 Z.z., a preto tvrdenie súdu, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov považuje navrhovateľ za nedôvodné. Má za to, že v uvedenom prípade súd na poskytnutý úver nesprávne aplikoval ust. § 4 ods. 5 Zákona č. 258/2001 Z.z., čím súd vec nesprávne právne posúdil a zbavil navrhovateľa jeho práva na zaplatenie úrokov a poplatkov. V zmluve je upravené, že priemerná ročná percentuálna miera nákladov sa určuje podľa čl. 5.4 všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Vzorec na výpočet RPMN, štandardná miera RPMN a príklady výpočtu sú zverejnené tiež na internetovej stránke veriteľa www.cofidirect.sk. Súčasťou týchto VOP zmluvy o úvere a/alebo sadzobníka poplatkov, ktorý je súčasťou zmluvy o úvere sú tiež informácie o úverovom limite, ročnej úrokovej sadzbe (mesačná úroková sadzba x 12), poplatkoch uplatňovaných veriteľom v súvislosti s úverom a o postupe a spôsobe zániku a ukončenia zmluvy o úvere. Tvrdenie súdu, že v zmluve nie je uvedený údaj o výške úroku z úveru a za predpokladu, že sa nachádza v tej časti, ktorá je pre veľkosť písma nečitateľná, je z dôvodu nezrozumiteľnosti neplatný, je nesprávny, nakoľko údaj o úrokovej sadzbe sa nachádza priamo na prvej strane zmluvy o úvere, kde je uvedené, že úroková sadzba platná ku dňu podpisu zmluvy je 2,14% mesačne pre všetky úverové limity. Navrhovateľ je toho názoru, že všetky nim uvádzané údaje je možné prečítať voľným okom a menšia veľkosť písma bola v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach zvolená z dôvodu veľkého rozsahu údajov a informácií, ktoré musia byť pokryté za účelom zabezpečenia ich súladu s príslušnými právnymi predpismi. Navrhovateľ má za to, že sadzobník poplatkov a tiež príloha č. 4 - Formulár o zmluvných podmienkach o spotrebiteľskom úvere určite a zrozumiteľne zakotvujú výšku ročnej percentuálnej miery nákladov a predstavuje i platné dojednanie. V zmysle čl. 4.2 VOP sa každá mesačná splátka započítala a tak aktuálna výška úroku za poskytnutie úveru predstavuje sumu vo výške 153,51 eur. V súlade s čl. 7.2 VOP, § 2 písm. b/, c/ Zákona č. 258/2001 sa jednotlivé splátky odporcu započítali postupne aj na poplatok za omeškanie, preto aktuálna výška poplatku z omeškania je 10,06 eur. Záver súdu týkajúci sa určenia plnenia v splátkach zjavne znevýhodňuje postavenie navrhovateľa, nakoľko pri nastavenej výške mesačných splátok je časový horizont uspokojenia pohľadávky neúmerne dlhý a taktiež zistenie majetkových pomerov odporcu bolo zo strany súdu nedostatočné a neodôvodňovalo určiť plnenie v splátkach, resp. plnenie v nepomerne nízkych splátkach v porovnaní s výškou pohľadávky. Na základe uvedeného navrhovateľ ako odvolateľ žiadal, aby súd v zmysle § 221 Občianskeho súdneho poriadku napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala v čas oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 12C/368/2012 je zaplatenie 1.619,67 eur s príslušenstvom. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý. Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až § 135 O.s.p.. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku na základe vykonaných dôkazov, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Keďže sa odvolací súd stotožňuje nielen s výrokom, ale aj s odôvodnením napadnutého rozsudku na zdôraznenie jeho správnosti v súlade s ust. § 219 ods. 2 O.s.p. len ho doplňuje reagovaním na odvolanie navrhovateľa. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že návrh navrhovateľa v zamietajúcej časti nie je dôvodný. Odvolací súd nezistil, aby prvostupňový súd porušil zásady vyplývajúce z ust. § 132 v súvislosti s hodnotením dôkazov. Skutkové zistenia správne subsumoval pod aplikované právne predpisy a daný právny vzťah správne posúdil ako nárok navrhovateľa na zaplatenie žalovanej istiny titulom uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere v zmysle Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil, keď sa stotožnil s dôvodmi obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku (§ 219 ods. 2 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešným odporcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože títo si žiadne trovy neuplatnili (§ 151 ods. 1 O.s.p.). Senát krajského súdu rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.