Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 23Co/453/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2610205158 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2610205158.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ley Stovičkovej a sudkýň JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Andrey Dudášovej v právnej veci navrhovateľa F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. M. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Martinom Olosom, advokátom, Žilina, M. R. Štefánika 71 proti odporkyni R. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., N. XX, o zaplatenie 3 159,67 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Senica z 22. augusta 2012, č. k. 11C/75/2010-229, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 128,80 eur titulom trov právneho zastúpenia k rukám JUDr. Martina Olosa, advokáta, Žilina, M.R. Štefánika 71 do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 3 159,67 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 31.5.2010 do zaplatenia a trovy konania 220,13 eur a trovy právneho zastúpenia 699,27 eur. Zároveň vyslovil, že štát nemá právo na náhradu konania voči odporkyni. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 511 ods. 1, 2 veta prvá, ods. 3 veta prvá a § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a splnením dlhu oboch účastníkov konania výlučne navrhovateľom vo výške 6 319,36 eur a podielom odporkyne na dlhu vo výške 3 159,68 eur. Vychádzal z toho, že 22.12.2004 obaja účastníci konania ako dlžníci SLSP, a. s. Bratislava uzavreli Zmluvu o splátkovom úvere č. 0423215353 na základe ktorej im bol poskytnutý spotrebný úver vo výške 6 638,78 eur (200 000 Sk) a 5.9.2002 uzatvorili obaja účastníci konania ako dlžníci so SLSP, a. s. Bratislava ako veriteľom Zmluvu o kontokorentnom úvere č. 0361256685/1/3 a 28.9.2004 uzatvorili dodatok k tejto zmluve, kde sa menila výška úverového rámca na 2 157,60 eur (65 000 Sk). Zároveň vzal do úvahy skutočnosti vyplývajúce zo správy SLSP, a. s. Bratislava, že oba tieto úvery po rozvode manželstva zaplatil výlučne navrhovateľ zo svojich prostriedkov vo výške 6 319,36 eur. Z rozsudku Okresného súdu Žilina zo 16.2.2007 č. k. 31C/117/2006-45, právoplatného 24.03.2007, mal preukázaným rozvod manželstva účastníkov. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyvodil právny záver, v zmysle ktorého za zaplatenie poskytnutých úverov zodpovedali obaja účastníci spoločne a nerozdielne, t. j. solidárne. Po rozvode manželstva však oba úvery zaplatil so svojich finančných prostriedkov výlučne navrhovateľ vo výške 6 319,36 eur, ktorú skutočnosť odporkyňa nepoprela. Keďže odporkyňa neuniesla dôkazné bremeno v smere preukázania uzatvorenia dohody ktorej súčasťou by bolo aj splatenie sporných úverov, polovica zo zaplatenej sumy 6 319,36 eur pripadajúca na odporkyňu je 3 159,68 eur. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 142 ods. 1 a § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a v konaní plne úspešnému navrhovateľovi prisúdil náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku z návrhu vo výške 191,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 699,27 eur prisúdených v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za 4 úkony po 121,17 eur - prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu, vyjadrenie k odporu a účasť na pojednávaní 11.4.2012, paušálnu náhradu výdavkov 2 x po 7,21 eur, paušálnu náhradu výdavkov 2 x po 7,63 eur a náhradu za stratu času 11.4.2012 na ceste Žilina - Senica a späť celkom 8 pol hodín po 12,71 eur a cestovné náhrady 11.4.2012 na ceste Žilina - Senica s päť vo výške 83,23 eur. Výrok o trovách konania štátu odôvodnil ust. § 148 O.s.p. a tým, že odporkyňa vzhľadom k tomu, že jej priznal oslobodenie od súdnych poplatkov, nemá povinnosť zaplatiť trovy konania vo výške 24 eur, zaplatených z rozpočtových prostriedkov súdu na účet Slovenskej sporiteľne, ktorá podávala v konaní správu. Proti rozsudku podala odvolanie odporkyňa, ktorá navrhla rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že rozsudok súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Argumentovala tým, že s navrhovateľom žila v spoločnej domácnosti do júna 2006 a finančné prostriedky z kontokorentného úveru boli použité na kúpu domáceho zariadenia, PC, televízoru, chladničky, mrazničky a nábytku. Uviedla, že nezodpovedné správanie navrhovateľa - jeho dlhy najmenej trom osobám, neplatenie nájomného a gamblerstvo, mali za následok rozpad rodiny a následne dlhy, pričom pri odchode z bytu v júni 2006 si zobrala len ošatenie pre deti a osobné veci. Všetko, čo nadobudli počas manželstva, užíval navrhovateľ. Uviedla tiež, že pojednávania sa nezúčastnila nie z dôvodu nezáujmu, ale zo zdravotného dôvodu. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 128,80 eur za vyjadrenie k odvolaniu vo výške 121,17 eur a režijný paušál vo výške 7,63. Navrhovateľ uviedol, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, z ktorého dôvodu ho navrhuje potvrdiť. Odvolanie vyhodnotil neurčitým, chaotickým a najmä pozostávajúcim z absolútne nepravdivých nepreukázaných tvrdení a súčasne irelevantných skutočností. Poukázal na to, že ku dňu rozvodu zostali nevysporiadané spoločné solidárne záväzky účastníkov konania voči tretím osobám, ktoré do súčasnosti pod hrozbou súdnych konaní a exekúcii po rozvode uhrádza výlučne sám, nakoľko odporkyňa spoločné záväzky jednoducho neplatí. Ani napriek viacerým jeho návrhom nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prišlo k vyporiadaniu hnuteľných vecí ex lege, i keď v BSM nezostal prakticky žiaden majetok, s výnimkou drobných opotrebovaných vecí a vecí, ktoré si sama odporkyňa zobrala z bytu. Podľa navrhovateľa dohoda, podľa ktorej všetky dlhy má splácať iba on sám, neexistuje a nikdy uzavretá nebola. Ide len o tvrdenie odporkyne. Poukázal tiež na rozhodnutie NS SR R22/1991 z ktorého vyplýva, že ak mali spoločnú pôžičku manželia, ktorí sa rozviedli a o ich spoločnom majetku platí to, čo je stanovené v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, potom sa ten z bývalých manželov, ktorý zaplatil celý dlh z tejto pôžičky (alebo viac ako polovicu) môže žalobou na súde domáhať, aby mu druhý z bývalých manželom nahradil, čo mal na tento dlh platiť podľa rovnakého podielu ich obidvoch na tomto dlhu. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), potom, čo zistil, že odvolanie odporkyne bolo podané včas a oprávnenou osobou (§ 201 a § 204 O.s.p.), prejednal vec obsahom a dôvodmi podaného odvolania podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p., zverejnením vyhlásenia termínu rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p., pretože zistil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne. Predmetom konania je zaplatenie 3 159,67 eur s 9% úrokom z omeškania od 31.5.2010 do zaplatenia. Navrhovateľ vo svojom návrhu, doručenom súdu 31.5.2010, si uplatnil zaplatenie 3 933,04 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 31.5.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že manželstvo s odporkyňou bolo právoplatne rozvedené 24.3.2007 a majetkovo právne sa nevysporiadali, pričom výlučne on zo svojich prostriedkov zaplatil titulom splátok úver poskytnutý Slovenskou sporiteľnou, a. s. na základe Zmluvy o splátkovom úvere z 22.12.2004 č. 0423215353 spolu vo výške 5 819,36 eur, úver poskytnutý Slovenskou sporiteľnou, a. s. na základe Zmluvy o kontokorentnom úvere z 5.9.2002 č. 0361256685/1/3 500 eur a titulom zameškaného nájomného za spoločný nájomný byt za obdobie od 1.3.2006 do 31.12.2006 celkom 1 546,73 eur. Celkom tak titulom vyššie uvedených spoločných záväzkov s odporkyňou zaplatil 7 866,09 eur a keďže ich podiely ako solidárnych dlžníkov sú podľa § 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnaké, t. j. predstavujú polovicu, uplatnil si zaplatenie 3 933,04 eur, keďže dlh po rozvode manželstva platil výlučne on so svojho platu po rozvode. Proti platobnému rozkazu Okresného súdu Senica, ktorý návrhu vyhovel v celom rozsahu 29.3.2011 č. k. 11C/75/2010-129, podala odporkyňa odpor s odôvodnením, že s navrhovateľom žila v spoločnej domácnosti do júna 2006. Finančné prostriedky z kontokorentného úveru použili na kúpu domáceho zariadenia a spotrebičov a zmluvu o splátkovom úvere, ktorou zaplatili kontokorentný úver čiastkou 3 000 eur a za 2 700 eur nakúpili ďalšie domáce spotrebiče ako PC, televízor, chladničku a mrazničku, manželskú posteľ a 660 eur vyplatili dlhy navrhovateľa u jeho kamarátov. Od februára do júna 2006 pracovala v Nemecku a navrhovateľ v tom čase prestal uhrádzať nájomné za byt a urobil dlhy u troch osôb za účelom hrania automatov, ktoré musela odporkyňa vyplatiť. Pri odchode z bytu si zobrala len svoje osobné veci a odevy pre deti, všetko užíva navrhovateľ, pričom ústne sa dohodli, že odporkyňa si nebude nárokovať na žiadny hnuteľný majetok po rozvode, keď navrhovateľ splatí úvery. Dohodu o vyporiadaní BSM napokon navrhovateľ odmietol podpísať. Uznesením z 8.11.2011 č. k. 11C/75/2010-152 súd priznal odporkyni oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Navrhovateľ podaním z 25.4.2012 vzal späť návrh v časti o zaplatenie 773,37 eur s príslušenstvom, pričom Okresný súd Senica uznesením z 15.5.2012 č. k. 11C/75/2010-216 konanie v časti o zaplatenie istiny 773,37 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 31.5.2010 zastavil. Z výsledkov vykonaného dokazovania v tej veci vyplynuli skutkové zistenia, v zmysle ktorých 22.12.2004 uzatvorili obaja účastníci ako dlžníci so SLSP, a. s. Bratislava ako veriteľom Zmluvu o splátkovom úvere č. 0423215353, na základe ktorej im bol poskytnutý spotrebný úver vo výške 6 638,78 eur (200 000 Sk) a 5.9.2002 uzatvorili obaja účastníci ako dlžníci so SLSP, a. s. Bratislava ako veriteľom Zmluvu o kontokorentnom úvere č. 0361256685/1/3 a dňa 28.9.2004 uzatvorili dodatok k tejto Zmluve, ktorým sa zmenila výška úverového rámca na 2 157,60 eur (65 000 Sk). Zároveň zo správy SLSP, a. s. vyplynulo, že oba tieto úvery po rozvode manželstva zaplatil výlučne navrhovateľ so svojich prostriedkov v celkovej výške 6 319,36 eur. Uvedené skutočnosti v konaní neboli spornými nakoľko odporkyňa ich nesporovala. Z rozsudku Okresného súdu Žilina zo 16.2.2007 č. k. 31C/117/2006-45, právoplatného 24.3.2007 vyplynulo, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené. Odporkyňa v konaní namietala, že účastníci konania uzavreli dohodu v zmysle ktorej mal splatiť oba úvery výlučne navrhovateľ. Uvedená skutočnosť však v konaní preukázaná nebola nakoľko odporkyňa neprodukovala žiadne návrhy na dokazovanie uvedenej spornej skutočnosti. Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté, alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov mal tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. Podľa § 511 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Podľa § 511 ods. 3 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Z citovaných ustanovení vyplýva, že spoločným záväzkom je záväzok, keď na strane dlžníka je viacero subjektov, ako je tomu v uvedenom prípade. Povinnosť viacerých dlžníkov plniť súčasne jednému veriteľovi (alebo aj viacerým) môže vzniknúť na základe rôznych právnych skutočností. Citované ustanovenie upravuje spoločné záväzky, ak je na strane dlžníkov viac osôb, na princípe solidárnej zodpovednosti za splnenie dlhu veriteľovi (pasívna solidarita). Pasívna solidarita vzniká teda iba v prípade, keď sa v zákone, v dohode účastníkov v súdnom rozhodnutí vydanom napríklad na základe § 439 (škoda) ustanovuje, alebo keď to vyplýva z povahy plnenia, že účastníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Právne následky pasívnej solidarity spočívajú v tom, že veriteľ (veritelia) je oprávnený požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek dlžníka a ten je povinný veriteľovi poskytnúť celé plnenie. V prípade, ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných vo vzťahu k veriteľovi zanikne. Z pasívnej solidarity vyplýva zároveň regresný vzťah, t. j. vzťah medzi dlžníkom, ktorý splnil celý záväzok a ostatnými dlžníkmi. Dlžník, ktorého veriteľ vyzval na splnenie dlhu, môže ostatných dlžníkov požiadať, aby mu pred tým plnili (tzv. predbežný regres) alebo splniť dlh a následne dlžníkov požiadať, aby mu plnili (tzv. následný regres). V danej veci nepochybne bolo preukázané, ktoré skutočnosti ani neboli sporné, že obaja účastníci konania boli spoludlžníci veriteľa Slovenskej sporiteľne a že po rozvode manželstva dlh účastníkov platil výlučne navrhovateľ zo svojich finančných prostriedkov, z ktorej skutočnosti vyplýva, že mu vznikol regresný vzťah, tzv. následný regres, požadovať od odporkyne zaplatenie jej podielu na dlhu, ktorý za ňu splnil. V danej veci nepochybne vyplýva, že navrhovateľ plnil po rozvode manželstva oba úvery v celkovej výške 6 319,36 eur. Keďže právnym predpisom, ani rozhodnutím súdu nebolo ustanovené, ani účastníkmi dohodnuté inak, podiely na dlhu oboch dlžníkov sú rovnaké. Z uvedeného dôvodu preto navrhovateľovi vzniklo regresné právo požadovať od odporkyne zaplatenie polovice ním zaplateného spoločného dlhu 6 319,36 eur, t. j. polovica 3 159,68 eur. Obranu odporkyne o tom, že uzavreli s navrhovateľom dohodu o splácaní spoločného dlhu, vyhodnotil súd prvého stupňa správne právne nerelevantnou. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa vychádzal z toho, že odporkyňa o svojom tvrdení neprodukovala žiadne dôkazy a navrhovateľ uzavretie odporkyňou tvrdenej dohody poprel. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Vzhľadom k tomu, že odporkyňa sa dostala do omeškania s platením svojho dlhu voči navrhovateľovi, 31.5.2010 vzniklo navrhovateľovi právo na zaplatenie úroku z omeškania od uvedeného dňa vo výške určenej Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. podľa § 3 ods. 1 Nariadenia č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 30.6.2010. Výška úrokov z omeškania je o 8 % percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Vzhľadom k tomu, že základná úroková sadzba ECB k 31.5.2010 bola 1 % plus 8 percentuálnych bodov = 9 %, t. j. úrok z omeškania vo výške 9 % prisúdil súd prvého stupňa správne. V zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej z dôvodu vecnej správnosti, keď správne postupoval súd prvého stupňa aj pri prisúdení trov konania, ktoré uložil v konaní neúspešnej odporkyni v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. vo výške zodpovedajúcej súdnemu poplatku 220,13 eur a trovám právneho zastúpenia vo výške 699,27 eur, ktoré prisúdil v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z. za štyri úkony právnej služby po 121,17 eur v zmysle § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky za prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie návrhu, vyjadrenie k odporu a účasť na pojednávaní 11.4.2012 a 2 x paušálna náhrada výdavkov po 7,21 eur a 2 x paušálna náhrada výdavkov po 7,63 eur, spolu aj s náhradou za stratu času 11.4.2012 na ceste Žilina - Senica a späť za 8 polhodín po 12,71 eur a cestovné náhrady 11.4.2012 na ceste Žilina - Senica a späť v sume 83,23 eur. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 O.s.p. podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi v odvolacom konaní prisúdil náhradu trov konania v ním uplatnenej výške v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z. za jeden úkon právnej služby, a to podanie vyjadrenia k odvolaniu 7.12.2012 spolu s paušálnou náhradou výdavkov v zmysle § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky 7,63 eur. Rozsudok prijal senát Krajského súdu v Trnave pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.