Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 10Co/30/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2611209773 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2611209773.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov Mgr. Dušana Čima a JUDr. Jána Mihala v právnej veci žalobkyne: Agronet, s. r. o., Čierny Brod č. 357, IČO: 34098801, zastúpenej splnomocnenkyňou: EQUIDEM, s. r. o., Hornopotočná 1, Trnava, proti žalovanému: H. G., nar. X. E. XXXX, bytom T. XXXX/X, J., zastúpenej advokátkou: JUDr. Alexandra Machanová, Lichnerova 22, Senec, o 5.902,64 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Senica z 8. novembra 2012 č. k. 10C/70/2012-149, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti o zaplatenie 311,92 eur m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 311,92 eur spolu s úrokom z omeškania 0,024% denne od 22.2.2011 do zaplatenia a vo zvyšnej napadnutej zamietajúcej časti (o zaplatenie 2120,08 eur) ako i v časti trov konania p o t v r d z u j e . Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v sume 192,24 eur k rukám jeho advokátky do 3 dní. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 3.470,64 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,024% denne odo dňa 22. februára 2011 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol, žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil použitím ustanovení § 134 ods. 2, 179 ods. 1, § 182 ods. 1, § 185 ods. 1 a 2, 186 ods. 1 a 2 Z. p. (zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení - Zákonníka práce), § 517 ods. 2 O. z. (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení - Občianskeho zákonníka), § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení platnom a účinnom do 31. júna 2010 a vecne tým, že pracovný vzťah medzi účastníkmi konania bol uzavretý pracovnou zmluvou dňa 2. septembra 2009, na základe ktorej žalovaný dňa 3. septembra 2009 nastúpil do práce ako „vodič - opravár nákladného automobilu“, v ten istý deň uzatvorili aj dohodu o hmotnej zodpovednosti, podľa ktorej prevzal žalovaný na seba osobitnú zodpovednosť za škodu v zmysle Zákonníka práce za tankovaciu kartu DKV: 1 ks, SLOVNAFT: 1 ks, mobilný telefón: 1 ks, zabezpeč. tyč: 3 ks, EUR palety 34 ks, snehové reťaze 1 pár, elektronickú palubnú jednotku na vyberanie mýtnych poplatkov. Dňa 20. apríla 2010 spôsobil žalovaný pri plnení pracovných úloh dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej vznikla žalobkyni škoda vo výške 89.128,66 eur, z ktorých poisťovňa zaplatila 80.090,27 eur a žalobkyňa znášala vzniknutú škodu titulom spoluúčasti vo výške 7.966,30 eur (sumu 1.072,08 si poisťovňa zarátala proti plneniu titulom dlžného poistného). Zaplatenia zvyšku tjs. sumy 5.902,64 eur sa preto domáhala od žalovaného. Súd prvého stupňa ďalej ustálil, že k dopravnej nehode došlo nedbanlivostným konaním (zavinením) žalovaného, ktorý svoje zavinenie priznal a v dohode o náhrade škody škodu uznal a zaviazal sa uhradiť žalobkyni po tom, ako mu bude oznámená jej výška, žalobkyňa mu ju oznámila dňa 21. februára 2011. Za opodstatnený považoval súd prvého stupňa nárok žalobkyne na náhradu škody za tovar vo výške skutočnej škody v sume 2.243,80 eur titulom osobitnej zodpovednosti za škodu (§ 182 Z. p.) a za ťahač a náves v sume 1.226,84 eur (§ 186 Z. p.), t. j. štvornásobok priemernej mesačnej mzdy žalovaného. Priemerným mesačným zárobkom žalovaného v rozhodujúcom období (január, február a marec 2010) bola suma 306,71 eur, ktorej štvornásobok predstavuje sumu 1.226,84 eur (t. j. maximálna možná výška škody pri osobitnej zodpovednosti žalovaného). Čo sa týka náhrady za stratu 1233 litrov nafty v sume 1.352,88 eur, v tejto časti súd prvého stupňa žalobu zamietol, keď žalovaný mal hmotnú zodpovednosť len za tankovaciu kartu a všetky sumy platieb uskutočnené prevzatou kartou a nie i za pohonné hmoty ňou zaplatené (porovnaj rozsudok NS SR z 30. septembra 2009 č. k. 3 M Cdo 24/2008). Požadovanú náhradu škody za palety 510,- eur súd prvého stupňa žalobkyni nepriznal, pretože ide o osobitnú zodpovednosť za škodu na zverených veciach (§ 185 Z. p.), za stratu ktorých žalovaný zodpovedá len do výšky štvornásobku svojho priemerného mesačného zárobku (ktorú povinnosť zaplatiť ju v tejto výške mu súd už uložil), keď navyše žalobkyňa nepreukázala zničenie týchto paliet. Čo sa týka hmotnej zodpovednosti žalovaného za stratu zverenej elektrickej mýtnej jednotky, súd prvého stupňa ustálil, že nároku žalobkyne v tejto časti taktiež nemožno vyhovieť, pretože žalovaný ako to vyplýva z výsluchov i údajov o dopravnej nehode bol po dopravnej nehode zranený a prevezený do nemocnice a objektívne tak nemohol mať vinu za jej stratu, keďže sa v dôsledku utrpeného pracovného úrazu nemohol o vec postarať (porovnaj R 64/1961). Dôvodným tak bola žaloba žalobkyne len v časti 3.470,64 eur (skutočná škoda na tovare 2.243,80 eur, 1.226,84 ako štvornásobok priemerného mesačného zárobku žalovaného za škodu na ťahači a návese) spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,76% ročne (0,024% denne), ktorý úrok neprevyšuje úrok stanovený Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 2 O. s. p. (zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení - Občianskeho súdneho poriadku) tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu, pretože každý z účastníkov mal úspech iba čiastočný. Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá navrhla, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila podľa § 205 ods. 1 (správne ods. 2) písm. c/, d/, e/ O.s.p. Dôvodila, že žalovaný v prípade zodpovednosti za zverenú tankovaciu kartu a s tým súvisiace tankovanie do vozidla zodpovedá nie podľa § 186 ods. 2 Z. p., ale podľa § 182 ods. 1 Z. p. Natankovaná nafta sa preto dá považovať za hodnoty určené k vyúčtovaniu, keďže žalovaný používal pri výkone svojho povolania vozidlo vo vlastníctve žalobkyne a do ktorého tankoval na ťarchu žalobkyne pohonné hmoty určené k vyúčtovaniu. V zmysle R 13/1963 treba všeobecnú zodpovednosť za zverené základné prostriedky odlišovať od zodpovednosti za prepravovaný tovar a zverené pohonné látky, o ktorých možno dohodu o hmotnej zodpovednosti uzavrieť. Žalovaný mal preto preukázať, že vznik schodku nezavinil. Žalobkyňa ďalej uviedla, že z potvrdenia spoločnosti GRUÁS MARTÍN S. L. vyplýva, že existuje príčinná priama súvislosť medzi nehodou a poškodením nádrže, preto je nesprávnym záver súdu prvého stupňa, že palivové nádrže neboli poškodené a k úniku nafty neprišlo. Čo sa týka paliet žalobkyňa namietala, že z obsahu Dohody o zodpovednosti uzavretej medzi ňou a žalovaným vyplýva, že žalovaný okrem iného zodpovedá aj za 34 kusov EUR paliet a v tomto prípade žalovaný zodpovedá za ne podľa § 182 ods. 1 Z. p. a nie podľa § 185 Z. p. Pri zodpovednosti za schodok existenciu zavinenia zamestnávateľ nemusí preukazovať, naopak zamestnanec, ak sa chce zodpovednosti zbaviť, musí preukázať, že vznik schodku nezavinil, čo však v prejednávanej veci žalovaným preukázané nebolo. Žalobkyňa taktiež uviedla, že i v prípade elektronickej palubnej jednotky sa jedná o zodpovednosť podľa § 182 ods. 1 Z. p. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 O. s. p. potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 208,66 eur. Uviedol, že ako žalobkyňa, tak i on majú poistenie právnej ochrany v poisťovni D.A.S. poisťovňa právnej ochrany, a. s., na ktorej účet uhradil sumu 4.000,40 eur, ktoré poisťovňa dňa 27. novembra 2012 preposlala na účet žalobkyne. Vo zvyšku sa stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa. Dodal, že žalobkyňa nepreukázala poškodenie nádrží na palivo a ani únik 1233 litrov nafty, taktiež nepreukázala vznik škody na drevených europaletách, resp. i za nevrátenie elektronickej mýtnej jednotky. Opakovane uviedol, že pri dopravnej nehode utrpel zranenia, ktoré si vyžiadali okamžité lekárske ošetrenie a z miesta nehody bol bez akýchkoľvek vecí, a to i osobných, odvezený rýchlou zdravotnou pomocou do nemocnice, pričom po prepustení z nemocnice mu bolo umožnené vziať si z vraku auta len osobné veci. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenou osobou, účastníčkou konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti (tjs. 2.432 eur) v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 a 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je v napadnutej časti zamietajúcej náhradu škody na ťahači a návese v sume 311,92 eur nesprávny a je potrebné ho zmeniť (§ 220 O.s.p.), ale vo zvyšnej zamietajúcej časti o zaplatenie 2.120,08 eur je správny a je dôvodné ho potvrdiť (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.). Žalobkyňa svoje odvolanie odôvodnila v podstate tým, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav (§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je daný len v prípade neúplného zistenia skutkového stavu veci, z dôvodu, že súd prvého stupňa nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, lebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich závažnosti, dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až § 135 O.s.p. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. je potom daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, príp. ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Predmetom konania vedeného pred súdom prvého stupňa pod sp. zn. 10C 70/2012 bolo zaplatenie 5.902,64 eur. Predmetom odvolacieho konania je už len posúdenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa v zamietajúcej časti, t. j. v časti zaplatenia 2.432 eur s príslušenstvom (uplatnených 5.902,64 eur - priznaných 3.470,64 eur) pozostávajúce z náhrady za naftu 1.352,08 eur, z náhrady za elektronickú mýtnu jednotku 257,20 eur, z náhrady za palety 510 eur a z rozdielu požadovanej a priznanej náhrady škody za ťahač a náves 311,92 eur (1.538,76 - 1.226,84 eur). Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako i celého obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti (okrem nesprávneho výpočtu priemerného zárobku) zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil. Odvolací súd nemá dôvod nestotožniť sa s argumentáciou súdu prvého stupňa pojatou ním do odôvodnenia napádaného rozsudku v časti zamietnutia žaloby o zaplatenie náhrady za stratu 1233 l nafty 1.352,88 eur, náhrady za elektronickú mýtnu jednotku 257,20 eur a náhradu za 34 ks paliet 510 eur, spolu v sume 2.120,08 eur a na ňu odkazuje. Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2). Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky žalobkyne uvedené v opravnom prostriedku, v odvolaní a po ich preskúmaní a nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa výroku rozsudku súdu prvého stupňa v časti zamietnutia žaloby o zaplatenie 2.120,08 eur. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobkyňa uzavrela pracovný pomer so žalovaným na základe pracovnej zmluvy zo dňa 2. septembra 2009 s termínom nástupu 3. septembra 2009, v ktorý deň bola uzavretá i „Dohoda o zodpovednosti za prevzaté motorové vozidlo, jeho príslušenstva a dokladov a prepravovaný náklad“, na základe ktorej prevzal žalovaný motorové vozidlo EČ GA XXX BU v nepoškodenom stave, náves EČ GA XXX YC v nepoškodenom stave a príslušenstvo (výbavu): tankovaciu kartu DKV 1 ks, SLOVNAFT 1 ks, mobilný telefón 1 ks, zabezpečovaciu tyč 3 ks, EUR palety 34 ks, snehové reťaze 1 pár, elektronickú palubnú jednotku na vyberanie mýtnych poplatkov 1 ks. Podľa bodu II. tejto Dohody zamestnanec zodpovedá za poškodenie motorového vozidla alebo jeho návesu, pokiaľ náhradu škody neposkytne poisťovňa zamestnávateľa alebo zamestnanca. Podľa bodu III. tejto Dohody zamestnanec zodpovedá za tovar prevzatý na jeho prepravu od jeho prevzatia do odovzdania určenému adresátovi, okrem ak poškodenie alebo stratu tovaru nezavinil alebo škodu neuhradí poisťovňa alebo iná osoba. Podľa § 179 ods. 1 Z. p. zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovi zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185. Podľa § 182 ods. 1 Z. p. ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok. Podľa ods. 3 zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia. Podľa § 185 ods. 1 Z. p. zamestnanec zodpovedá za stratu nástrojov, ochranných pracovných prostriedkov a iných podobných predmetov, ktoré mu zamestnávateľ zveril na základe písomného potvrdenia. Podľa ods. 2 zamestnanec sa zbaví zodpovednosti úplne alebo sčasti, ak sa preukáže, že strata vznikla úplne alebo sčasti bez jeho zavinenia. Podľa § 186 ods. 1 Z. p. zamestnanec, ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť zamestnávateľovi skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak škodu neodstráni uvedením do predchádzajúceho stavu a ak túto škodu zamestnávateľ od zamestnanca požaduje. Podľa ods. 2 náhrada škody spôsobená z nedbanlivosti, ktorú zamestnávateľ požaduje od zamestnanca, nesmie u jednotlivého zamestnanca presiahnuť sumu rovnajúci sa štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Toto obmedzenie neplatí, ak ide o osobitnú zodpovednosť podľa § 182 až 185 alebo ak bola škoda spôsobená pod vplyvom alkoholu alebo po požití omamných látok alebo psychotropných látok. Podľa § 189 ods. 1 Z. p. zamestnanec, ktorý zodpovedá za schodok alebo za stratu predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume. K vecne správnemu zamietnutiu žaloby v časti náhrady za stratu 34 ks paliet 510 eur, odvolací súd len navyše dodáva, že z potvrdenia Union poisťovne o likvidácii poistnej udalosti - z oznámenia o úhrade plnenia zo dňa 21.7.2010 vyplýva, že palety boli zahrnuté poisťovňou a to ako ostatné náklady spätná preprava, prekládka tovaru, palety v hodnote 558,78 eur. Odvolacie námietky týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvého stupňa, a to pri zodpovednosti za zverenú tankovaciu kartu, palety a elektronickú palubnú jednotku považoval odvolací súd za irelevantné, keď súd prvého stupňa sa dostatočne vyporiadal i s neaplikovaním ustanovenia § 182 ZP, keď odvolací súd len dodáva, že i pri dohode o zodpovednosti uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 30.9.2009 vzhľadom na jej nejasné a neurčité slovné vyjadrenie sú vážne pochybnosti o určitosti, jasnosti tejto dohody, označenej ako dohodou o zodpovednosti za prevzaté motorové vozidlo, jeho príslušenstva a dokladom a prepravovaný náklad. Odvolací súd považoval za dôvodné odvolanie žalobkyne týkajúce sa zamietnutia žaloby v časti 311,92 eur ako náhrady škody na ťahači a návese vo výške 4-násobku priemerného mesačného zárobku. Súd prvého stupňa priznal z uplatnenej výšky 1.538,76 eur náhradu len vo výške 1.226,84 eur, keď pri výpočte vychádzal len z predložených výplatných pások, z ktorých vyplývalo, že hrubá mzda žalovaného bola za mesiac január 2010 v sume 307,70 eur, v mesiaci februára 2010 v sume 304,76 eur a v mesiaci marec 2010 v sume 307,68 eur. Súd prvého stupňa chybne vypočítal priemerný mesačný zárobok len spriemerovaním a to na sumu 306,71 eur a keď štvornásobok tejto sumy činí 1.226,84 eur a preto vo zvyšnej časti 311,92 eur žalobu zamietol. Takýto výpočet priemerného zárobku je však v rozpore s ustanovením § 134 ods. 1 a 4 ZP. V zmysle § 134 ods. 1,2 a 4 ZP priemerný zárobok na pracovno-právne účely (ďalej len „priemerný zárobok„) zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období 1. V rozhodujúci kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťrok, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon neustanovuje inak (2). Priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok. Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta. Ak sa podľa pracovno- právnych predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času zamestnanca. Priemerný mesačný zárobok sa zaokrúhľuje na najvyšší eurocent nahor (4). Z predložených výplatných pások za rozhodujúci kalendárny štvrťrok 2010 vyplýva, že žalovaný odpracoval v mesiaci január 17 dní t.j. 136 hod., v mesiaci február 16 dní t.j. 128 hod. a v mesiaci marci 19 dní t.j. 152 hodín, teda za tri mesiace odpracoval 52 dní a 416 hodín za čo mu bol vyplatený hrubý zárobok spolu 920,14 eur (za január 307,70 eur, za február 304,76 eur a za marec 307,68 eur). Hodinová mzda činila 2,2119 eur (920,14 eur : 416 hod.). Pri osem hodinovom pracovnom čase by tak dosahoval žalovaný dennú mzdu 17,695 eur a pri týždennom pracovnom čase 40 hod. a pri priemernom počte týždňov v mesiaci 4,3482, celkom 173,92 hodín mesačne. Počet týchto hodín vynásobený priemernou hodinovou mzdou 2,2119 eur nám zadáva priemerný mesačný zárobok 384,69 eur. Štvornásobok predstavuje suma 1.538,76 eur. Súdom prvého stupňa bola priznaná len suma 1.226,84 eur teda suma o 311,92 eur nižšia ako suma prináležiaca. V dôsledku tohto nesprávneho výpočtu priemernej mzdy súd prvého stupňa pochybil, odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zmenil a žalobkyni ako dôvodnú priznal i sumu 311,92 eur a to spolu i s úrokom z omeškania 0,024% denne od 20.2.2011 do zaplatenia. Odvolací súd úroky priznal zo zhodných dôvodov ako súd prvého stupňa k zvyšnej priznanej istine. Závislým výrokom bol i výrok o trovách konania keď súd prvého stupňa správne žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov prvostupňového konania v súlade s ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p.. Odvolací súd rozhodol o trovách tohto odvolacieho konania v zmysle § 224 ods. 1 O.s.p a § 142 ods. 2 O.s.p. a v odvolacom konaní prevažne úspešnému žalovanému priznal pomernú časť náhrady trov konania. Právna zástupkyňa vyčíslila náhradu trov odvolacieho konania sumou 462,27 eur (za 2 úkony právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu, účasť na pojednávaní po 200,85 eur a paušál 1krát 7,81 eur a 1krát 8,04 eur; náhradu za stratu času za dve polhodiny po 13,40 eur, tjs. 26,80 eur a cestovné výdavky za cestu na pojednávanie Senec - Trnava a späť 64 km po 0,28 eur, tjs. 17,92 eur). Predmetom odvolacieho konania bola však už len suma 2.432 eur, z ktorých tarifná odmena za jeden úkon právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov činí 101,25 eur. Žalovanému prináleží náhrada za 2 úkony právnej služby po 101,25 eur, režijný paušál 7,81 eur a 8,04 eur, náhrada za stratu času za dve polhodiny po 13,40 eur a cestovné za cestu zo Senca do Trnavy a späť spolu 48 km po 0,28 eur, tjs. 13,44 eur. Z náhrady spolu 258,59 eur prináleží žalovanému len pomerná časť 74,34 %, keď žalobkyňa bola úspešná v sume 311,92 eur a žalovaný v sume 2.120,08 eur, teda žalovaný mal úspech 87,17 % a žalobkyňa v časti 12,83 %, teda výsledný úspech žalovaného predstavoval 74,34 % (po odpočítaní úspechu žalobkyne od úspechu žalovaného). Pomerná časť 74,34 % z náhrady 258,59 eur predstavuje sumu 192,24 eur, ktorú sumu je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému k rukám jeho advokátky do troch dní. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.