Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 9Co/243/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712204635 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2712204635.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Evy Behranovej, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporcom: 1. Q. M., nar. XX.XX.XXXX, V. X, B., štátny občan SR, prechodne bytom W. S. X, B., 2.A. V., nar. XX.XX.XXXX, F. XX, B., štátny občan SR, 3. V. A., nar. XX.XX.XXXX, V. XXXX/XX, B., štátny občan SR, prechodne bytom F. XXX/X, B., 4. A. M., nar. XX.XX.XXXX, V. X, B., štátny občan SR, prechodne bytom W. S. X, B., o zaplatenie sumy 1.284,12 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 1C/481/2012 - 105 zo dňa 26. marca 2013 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporkyni v 4. rade sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcom povinnosť zaplatiť sumu 1.284,12 eur s úrokom z omeškania v sume 122,66 eur, s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.096,90 eur od 24.12.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania. Odporcom v 1. až 4. rade nepriznal právo na náhradu trov konania. Skutkovo vymedzil svoje rozhodnutie dokazovaním vykonaným výsluchom účastníkov, zmluvou o úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, platobnou históriou, zmluvou o postúpení pohľadávok s prílohou, oznámením o postúpení pohľadávok, výzvou navrhovateľa, dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. Vzhľadom na námietku premlčania vznesenú odporcami súd prvého stupňa v prvom rade posúdil dôvodnosť tejto námietky. Predmetom konania je zaplatenie nesplateného úveru poskytnutého na základe uzavretej zmluvy o úvere zo dňa 21.08.1992. Zmluva o úvere bola uzavretá v čase, keď nebol účinný zákon o spotrebiteľských úveroch (zák.č. 258/2001 Z.z.) ani zákon o ochrane spotrebiteľa (zák.č. 634/1992 Zb. účinný od 16.12.1992). Právny vzťah medzi účastníkmi je potrebné charakterizovať ako spotrebiteľský, pretože právny predchodca navrhovateľa vystupoval ako dodávateľ služby, odporcovia v 1. až 4. rade ako spotrebitelia, ktorým bol poskytnutý úver na typizovanom tlačive používanom vo veľkom množstve uzatváraných zmlúv. Právne vzťahy za účasti spotrebiteľa sú z povahy veci občianskoprávnymi vzťahmi v širšom slova zmysle, úpravu takýchto vzťahov treba primárne hľadať v základnom predpise občianskeho práva, ktorým je Občiansky zákonník. Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka preto súd posúdil vznesenú námietku premlčania odporcami. Predmetom konania je zaplatenie nesplateného poskytnutého úveru na základe zmluvy zo dňa 21.8.1992, ktorý bol podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok splatný dňom 21.08.2007. Dňom nasledujúcim (22.08.2007) sa mohol domáhať navrhovateľ zaplatenia žalovanej sumy a to v rámci plynutia trojročnej premlčacej lehoty žalobou podanou na súde do 22.08.2010. Navrhovateľ podal žalobu dňa 02.07.2012, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Skutočnosť, že na strane veriteľa prišlo k zmene osoby nemá vplyv na plynutie premlčacej doby. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že nárok navrhovateľa bol v celej časti uplatnený po uplynutí zákonom stanovenej premlčacej lehoty, je premlčaný a premlčaný nárok nemožno priznať. Z tohto dôvodu žalobu zamietol. Poukázal na to, že aj v prípade plynutia štvorročnej premlčacej lehoty v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka táto uplynula dňa 22.08.2011. V súvislosti s čiastkovým plnením zo strany odporcu v roku 2011 s poukazom na ustanovenie § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, súd prvého stupňa poukázal na svoje právne posúdenie veci ako občianskoprávneho vzťahu. Úprava o premlčaní v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka je úpravou nevýhodnejšou pre spotrebiteľa, preto ju na predmetnú vec neaplikoval. Podľa Obchodného zákonníka pri písomnom uznaní dlhu netreba uvádzať dôvod, ani výšku uznaného záväzku ani čas splnenia. V prípade čiastočného plnenia záväzku, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Týmto spôsobom však možno čiastočne plniť s právnymi následkami uznania zvyšku dlhu len záväzky nepremlčané. Oproti právnej úprave premlčania v Občianskom zákonníku zákon vyžaduje splnenie predpísaných náležitostí a to písomné uznanie dlhu, s uvedením jeho dôvodu, výšky dlhu, vôľu zaplatiť so založením vyvrátiteľnej domnienky existencie dlhu. Tento jednostranný prejav musí byť urobený slobodne, vážne, určite, zrozumiteľne v zmysle ustanovení § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by odporkyňa v 4. rade svoj dlh uznala v zmysle citovaných ustanovení, pričom odporkyňa v 4. rade poprela akékoľvek písomné uznanie dlhu čo do dôvodu a výšky. Odporkyňa by mohla uznať aj dlh premlčaný, ktorý v čase jej dodatočného plnenia v roku 2011 bol premlčaný, ale v zmysle ustanovení obchodného práva čiastočné plnenie záväzku premlčaného dlhu nemá účinky uznania zvyšku záväzku. Okrem toho navrhovateľ neuviedol, kto z odporcov plnil v dvoch uvedených splátkach, či dlžníci alebo ručitelia. Predloženú dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku súd prvého stupňa považoval za nejasnú a nezrozumiteľnú, keď odporkyňa v 4. rade mala pristúpiť k záväzku ako osoba pristupujúca podľa ustanovenia § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom podľa zmluvy o úvere je sama dlžníčkou popri odporcovi v 1. rade. Súd prvého stupňa mal za to, že predložená dohoda je absolútne neplatným právnym úkonom. Neprišlo k platnému uznaniu záväzku odporkyne v 4. rade voči navrhovateľovi, a teda sa na premlčanie nevzťahujú dlhšie premlčacie doby v súvislosti s uznaním. Uznanie dlhu zo dňa 18.10.2011 vyhodnotil súd prvého stupňa ako zrejmý zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby a za právne neúčinné. Poukázal na to, že sa jedná o vzťah spotrebiteľský a odporkyňa v 4. rade ako priemerný spotrebiteľ nevedela posúdiť následky týchto inštitútov. Pri uzatváraní dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo zo strany navrhovateľa k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie sa priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k poskytovanej službe, ktorému je adresovaná, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Správaním sa navrhovateľa boli naplnené obidva znaky nekalej obchodnej praktiky a preto je takáto dohoda o uzavretí splátkového kalendára o uznaní záväzku neplatná. Okrem toho navrhovateľ nepreukázal, že v čase uznania dlh odporkyne v 4. rade existoval. Preukázanie tejto skutočnosti bolo povinnosťou navrhovateľa. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1, § 53 ods. 1 až 4, § 100 ods. 1, § 101, § 110 ods. 1, § 111, § 548 ods. 1, § 533, § 558 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, § 1 ods. 1, 2, § 261 ods. 6, § 262 ods. 1, 2, § 498, 499, § 502 ods. 1, § 397, 407 ods. 1,3,4, Obchodného zákonníka. O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Úspešným odporcom nepriznal náhradu trov konania, pretože ich priznanie nenavrhli a z obsahu spisu žiadne trovy nevyplývajú. Proti rozsudku súdu prvého stupňa v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ v časti, v ktorej súd návrh voči odporkyni v 4. rade zamietol, z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia skutkového stavu. Odvolanie odôvodnil tým, že dňa 18.10.2011 podpísala odporkyňa v 4. rade Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku (ďalej len „Dohoda“), prostredníctvom ktorej uznala svoj záväzok voči navrhovateľovi vzniknutý zo zmluvy o úvere uzavretej dňa 21.08.1992 so Slovenskou sporiteľňou, a.s. vo výške 1.156,90 eur s príslušenstvom čo do dôvodu a výšky a zaviazala sa splatiť svoj záväzok v splátkach uvedených v Dohode. Predmetná Dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Zároveň odporkyňa v 4. rade potvrdila vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených. V danom prípade podpisom Dohody došlo k nespochybniteľnému uznaniu dlhu odporkyňou v 4. rade a stali právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka (teda namiesto pôvodnej premlčacej doby odo dňa, keď došlo k uznaniu, začne plynúť nová desaťročná premlčacia doba). V čl. 3 bod 3.1 Dohody, odporcovia potvrdili svoju vedomosť o premlčaní dlhu, tzn. v danom prípade nastali účinky ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka, a to že záväzok uznaný odporcom čo do dôvodu a výšky v čase uznania trval. Úprava obsiahnutá v ustanovení § 558 Občianskeho zákonníka spája vedomosť toho, kto uznal premlčaný dlh, o jeho premlčaní, so vznikom vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania trval. Súd prvého stupňa sa v konaní v podstate len stotožnil s jednostranným vyjadrením odporkyne v 4. rade, že o premlčaní dlhu nemala vedomosť, napriek tomu, že navrhovateľ v konaní predložil relevantný jednoznačný dôkaz, že odporkyňa v 4. rade uznala svoj záväzok, a v ktorom zároveň aj potvrdila svoju vedomosť o premlčaní dlhu. Daným prístupom súdu prvého stupňa došlo k popretiu procesnej zásady rovnosti účastníkov a k neprimeranej ochrane spotrebiteľa vedúcej k úplnému zbaveniu zodpovednosti spotrebiteľa za plnenie svojich povinností, ktoré mu zo záväzkového vzťahu vyplývajú. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a v zmysle ustanovenia § 220 O.s.p. ho zmenil tak, že návrhu navrhovateľa voči odporkyni v 4. rade v plnom rozsahu vyhovie, resp. v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 a 3 O.s.p. ho zruší a vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil voči odporkyni v 4. rade náhradu trov konania a právneho zastúpenia v prvostupňovom i odvolacom konaní. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania (§ 201, 204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 202 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z.). Odvolací súd vo veci rozhodol podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejedná sa o konanie, v ktorom by súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde ani o konanie vo veciach porušovania zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem. Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V preskúmavanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pričom konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia poukazuje na nasledovné skutočnosti: Predmetom konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o úvere uzavretej dňa 21.08.1992 medzi vtedajšou Slovenskou štátnou sporiteľňou ako veriteľom a odporcami v 1. a 4. rade ako dlžníkmi. Odporcovia v 2. a 3. rade prevzali za záväzok ručenie. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie, či nárok navrhovateľa je vo vzťahu k odporkyni v 4. rade premlčaný. Súd prvého stupňa správne posúdil vzťah medzi účastníkmi ako občianskoprávny spotrebiteľský vzťah, na ktorý sa vzťahujú príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka, teda aj ustanovenia o premlčaní. Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej /§ 101 až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať(§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka). Ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať okov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto doby(§ 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Súhlasne so súdom prvého stupňa odvolací súd konštatuje, že úver, poskytnutý právnym predchodcom navrhovateľa bol splatný dňom 21.08.2007. Dňom nasledujúcim, teda 22.08.2007 sa mohol domáhať navrhovateľ zaplatenia žalovanej sumy v rámci plynutia trojročnej premlčacej lehoty. Premlčacia lehota uplynula márne dňa 22.08.2010. Tvrdenie navrhovateľa, podľa ktorého premlčacia doba začala nanovo plynúť podpísaním Dohody s odporkyňou v 4. rade dňa 18.10.2011, pričom premlčacia lehota je desaťročná, neobstojí. Odvolací súd poukazuje na správne vyhodnotenie skutkových zistení súdom prvého stupňa, keď tento poukázal na zmätočnosť a nezrozumiteľnosť Dohody, ktorá spôsobuje jej neplatnosť (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Zmätočnosť Dohody spočíva v označení odporkyne ako osoby pristupujúcej k záväzku podľa ustanovenia § 533 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, pričom odporkyňa v 4. rade je od uzavretia zmluvy o úvere spoludlžníčkou. Právny vzťah medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporkyňou v 4. rade ako osobou pristupujúcou k záväzku podľa ustanovenia § 533 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka teda platne nemohol vzniknúť. Navrhovateľ opiera svoju argumentáciu o včasnom uplatnení si nároku o čl. 3 bod 3.1 Dohody, keď tvrdí, že v tomto článku odporcovia potvrdili svoju vedomosť o premlčaní dlhu, teda v danom prípade nastali účinky ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka, a to že záväzok uznaný odporcom čo do dôvodu a výšky v čase uznania trval. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že samotná veta v bode 3.1 dohody o tom, že účastníci dohody majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch je vetou nekonkrétnou, neurčitou, nepreskúmateľnou. Nie je z nej zrejmé, o aké právne poučenie o následkoch sa v danom prípade jednalo, kedy a v akej výške sa predmetný dlh premlčal a aké má toto právne následky, toto v dohode o uzavretí splátkového kalendára uvedené nie je, preto nejde o vyhlásenie v súlade so zákonom. Takéto uznanie dlhu je podľa názoru odvolacieho súdu nejasné a nezrozumiteľné, preto v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je v tejto časti dohoda neplatná. Samotné strohé konštatovanie toho, že osoby, ktoré uzavreli predmetnú dohodu majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch, je tvrdením formálnym, nejasným, nepreskúmateľným, z jeho textu vôbec nevyplýva skutočnosť, že takéto poučenie bolo dané, že bolo konkrétne adresované práve dlžníkovi, čo bolo jeho obsahom a preto ho nemožno považovať za poučenie v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, keďže preto, aby došlo k platnému uznávaciemu prejavu dlžníka, ktorý má právne účinky, musí byť daná vedomosť dlžníka, že dlh je premlčaný a napriek tomu predmetný dlh uznal. V dôsledku uvedeného neprišlo plynutiu novej premlčacej lehoty,a navrhovateľ uplatnil svoj nárok na súde po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vo veci riadne zistil skutkový stav, výsledky vykonaného dokazovania vyhodnotil správne a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Odvolacie námietky odporcu sú nedôvodné. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. V odvolacom konaní bola v plnom rozsahu úspešná odporkyňa v 4. rade, v dôsledku čoho jej v zmysle ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odporkyňa v 4. rade si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila, neboli jej preto odvolacím súdom priznané. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.