Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 24CoP/82/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712208350 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:8712208350.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a členov senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Martin Holič, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov - matka: Mgr. V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. T. XX/B, Q., tohto času bytom C. XXX, a otec: Ing. Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. T. XX/B, Q., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Piešťany, č.k. 8P/138/2012-400 zo dňa 18.07.2014, v časti zverenia maloletej a v časti styku, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd maloletú R. zveril do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletú R. od 01.06.2012 v sume 220,- Eur mesačne, a to od 01.08.2014 sumu 170,- Eur k rukám matky a sumu 50,- Eur na osobitný účet maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci, pričom matka je povinná zriadiť osobitný účet v prospech maloletej v lehote 15 dní od vyhlásenia rozsudku a oznámiť číslo účtu otcovi. Súd prvého stupňa skonštatoval, že otec nemá nedoplatok na výživnom za obdobie od 01.06.2012 do 31.07.2014. O styku súd rozhodol tak, že otec je oprávnený stretávať sa maloletou R. každý nepárny víkend od piatka od 15.30 hod. do nedele do 19.00 hod. a počas júla a augusta od piatka od 09.00 hod. do nedele do 19.00 hod.; každý párny týždeň v stredu od 15.30 do 19.30 hod. a počas júla a augusta od 09.00 do 19.30 hod., prvý nepárny júlový týždeň od pondelka od 09.00 hod. do nedele do 19.30 hod. a prvý nepárny augustový týždeň od pondelka od 09.00 hod. do nedele do 19.30 hod.; počas vianočných sviatkov každý nepárny rok od 21.12 od 10.00 hod. do 26.12. do 10.00 hod.; a párny rok od 02.01. od 10.00 hod. do 06.01. do 10.00 hod.; počas veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od piatka od 10.00 do soboty do 18.00 hod., a každý párny rok od soboty od 18.00 do pondelka do 18.00 hod., pričom matka je povinná maloletú na stretnutie pripraviť a odovzdať ju otcovi v mieste bydliska maloletej, resp. si ju otec vyzdvihne zo školského zariadenia a otec je povinný maloletú matke odovzdať v určenom čase v mieste bydliska maloletej. Matka je povinná informovať otca aspoň 6 hodín vopred, ak sa stretnutie otca s maloletou nebude môcť uskutočniť zo zdravotných dôvodov maloletej, spolu s dôvodmi nerealizovania styku s tým, že náhradné stretnutie sa uskutoční v najbližšom týždni po odpadnutí prekážky mimo určených termínov styku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. O trovách štátu súd rozhodne samostatným uznesením. Rozhodnutie prvostupňový súd v odvolaním napadnutej časti zverenia maloletej a styku s použitím ust. § 24 ods. 2 až 4, § 36 ods. 1 Zákona o rodine vecne odôvodnil tým, že rodičia sa o výkone rodičovských práv nevedeli dohodnúť, keď matka v júni 2012 opustila spoločnú domácnosť, ktorú mala s otcom v Q. a odišla s maloletou k svojim rodičom do T., pričom v auguste 2012 začala s maloletou bývať v byte a neskôr v prenajatom rodinnom dome v C.. Od júna 2012 je maloletá v osobnej starostlivosti matky a s otcom sa stretáva na základe predbežného opatrenia s tým, že rodičia si príležitostne vedia dohodnúť styk aj iný deň, nakoľko maloletá sa s otcom pravidelne stretáva aj každú párnu stredu od 15.30 hod. do 19.30 hod. Ohľadom zverenia maloletej súd v prvom rade prihliadal na prvoradý záujem maloletej mať stabilné a nekonfliktné rodinné zázemie. Z obsahu prednesov i písomných podaní rodičov ako aj zo záverov všetkých psychologických vyšetrení a znaleckého posudku vyplynula disharmónia medzi rodičmi s nemožnosťou konštruktívnej dohody vo vzťahu k oprávneným záujmom maloletej. Otec sa v priebehu konania domáhal zverenia maloletej do striedavej starostlivosti rodičov, preto súd aj nariadeným znaleckým dokazovaním skúmal možnosť maloletú zveriť do striedavej starostlivosti rodičov. S ohľadom na dlhodobo pretrvávajúce konflikty medzi rodičmi a ich neschopnosť spolu komunikovať tak, aby zohľadňovali predovšetkým záujmy maloletej a nevnášali do komunikácie vzájomnú nevraživosť, ako aj návrh znalca zveriť maloletú matke, súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti matky. Znalec z hľadiska psychickej a sociálnej zrelosti maloletej zhodnotil, že táto by bola schopná striedavej starostlivosti, avšak súčasne poukázal na skutočnosť, že maloletá vzhľadom na vek nebola schopná svoje potreby verbalizovať, a preto by bolo vhodné otázku striedavej starostlivosti riešiť až vo veku 6 a viac rokov maloletej. Okrem toho treba zdôrazniť, že striedavá starostlivosť vyžaduje od rodičov, najmä ak je dieťa vo veku menej ako 6 rokov, úplnú vzájomnú spoluprácu, aby si vedeli odkomunikovať jednotne vedenú výchovu maloletej, aby nebola vystavovaná v tak nízkom veku dvom rozličným výchovným prostrediam. Na to, že konflikty medzi rodičmi negatívne vplývajú na výchovu maloletej, poukázal aj znalec. S ohľadom na vek maloletej a pretrvávajúce konflikty medzi rodičmi, sa striedavá starostlivosť nejaví ako vhodné výchovné prostredie pre maloletú. Maloletá je aj podľa psychologických správ citovo viac naviazaná na matku, čo je dané aj skutočnosťou, že matka bola s maloletou na rodičovskej dovolenke a po odchode zo spoločnej domácnosti sa o maloletú starala sama. S ohľadom na vek maloletej, jej aktuálne citové väzby, stabilitu výchovného prostredia, ktoré je potrebné zachovať, ako aj psychologické správy a znalecký posudok, súd maloletú zveril do osobnej starostlivosti matke s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, nakoľko súd nezistil dôvod na obmedzenie týchto rodičovských práv vo vzťahu k niektorému z rodičov. Pri úprave styku otca s maloletou súd dbal na rešpektovanie práva dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s otcom s prihliadnutím na záujmy maloletej a taktiež na plnenie si predškolských povinností. Znalec navrhol pravidelný styk otca s maloletou raz za dva týždne od piatku od 17.00 hod. do pondelka do odovzdania maloletej do školského zariadenia a každý párny týždeň vo štvrtok v priebehu jedného dňa od vyzdvihnutia maloletej v školskom zariadení do 19.30 hod. s tým, že ak sa stretnutie pre zdravotnú nespôsobilosť maloletej nebude môcť uskutočniť, bude realizované v najbližšom týždni. Okrem toho znalec navrhol upraviť styk aj na 2 týždne v auguste a počas sviatkov v roku podľa párneho a nepárneho roka, nakoľko pre pretrvávajúce konflikty medzi rodičmi nie je predpoklad ich dohody o styku mimo súdom určený čas. Rodičia sa v podstate dohodli na stretávaní sa otca s maloletou každý nepárny víkend, ale nevedeli sa dohodnúť na konkrétnom rozsahu stretnutia, či to má byť len 2 dni s jedným prespaním ako navrhovala matka alebo 5 dní so štyrmi prespaniami ako žiadal otec. V zásade, ak je dieťa zverené jednému z rodičov a počas pracovného týždňa má osobitný režim súvisiaci s návštevou školského zariadenia, škôlky, či neskôr školy, pre rovnocenné trávenie voľného času s každým z rodičov sa upravuje styk tak, aby každý z rodičov bol s dieťaťom počas jedného celého víkendu, kedy si môže každý rodič plánovať s dieťaťom celodenné aktivity, keďže inak trávi väčšinu dňa v školskom zariadení. Preto súd určil pravidelný styk otca s maloletou na každý druhý víkend. Rozsah tohto styku matka vymedzovala len 2 dňami s jedným prespaním, čo odôvodnila citovou viazanosťou maloletej na matku. Súčasne žiadala rozširovanie styku upraviť postupne. Takýto obmedzený rozsah víkendového styku otca s maloletou podľa súdu nie je dôvodný. Rodičia žili do mája 2012 v spoločnej domácnosti ako manželia, pričom bývali v byte, kde zostal bývať otec sám, teda aj prostredie domácnosti otca je pre maloletú známe, s otcom bývala v spoločnej domácnosti a tento mal možnosť podieľať sa na starostlivosti o ňu. Otázka väčšej citovej viazanosti maloletej na matku je daná aj skutočnosťou, že matka do odchodu zo spoločnej domácnosti bola na rodičovskej dovolenke, teda trávila viac času s maloletou, a od júna 2012 sama obmedzovala styk otca s maloletou iba na jeden, maximálne tri dni, čo nevyhnutne viedlo k oslabeniu puta maloletej k otcovi. Táto okolnosť však nie je dôvodom, aby otec nemohol s maloletou tráviť celý víkend od piatka do nedele. Požiadavka otca na stretávanie sa s maloletou od štvrtka do pondelka sa vzhľadom na spôsob komunikácie medzi rodičmi nejaví ako dôvodná, nakoľko maloletá bude mať aj v predškolskom ročníku materskej školy rôzne aktivity, na ktoré bude treba určité pomôcky, či spoluprácu rodičov, čo sa ešte výraznejšie prejaví po nástupe do školy, pričom systematické a účelné plnenie si predškolských, či neskôr školských povinností, si vyžaduje pravidelný dohľad rodiča, resp. ich plnú spoluprácu, ktorú však v súčasnosti rodičia nevedia dosiahnuť. Celkovo pre režim maloletej spojený s návštevou škôlky je stabilnejšie, aby bola do škôlky pripravovaná jedným z rodičov. Súd však upravil styk v piatok a stredu od 15.30 hod. tak, aby si otec mohol maloletú sám vyzdvihnúť v škôlke a súčasne tak mal možnosť informovať sa na maloletú a jej aktivity. Okrem toho má súd pochybnosti, či by rodičia, vzhľadom na ich narušené vzájomné vzťahy, vedeli náležite medzi sebou komunikovať ohľadom prípravy dieťaťa do škôlky a neskôr do školy, aby tým nebola narušená kvalita prípravy budúceho vzdelávania. S úpravou styku otca s maloletou každú párnu stredu obaja rodičia v podstate súhlasili a súd aj ponechal nimi zaužívaný deň stretnutia maloletej s otcom. S ohľadom na vek dieťaťa je aj výhodné, aby mal otec kontakt s maloletou v kratších ako dvojtýždenných intervaloch. Požiadavka matky na postupné rozširovanie styku otca s maloletou sa súdu nejavila dôvodná, nakoľko ako poukázal, rodičia spolu žili, dokonca maloletá má u otca pôvodné výchovné prostredie pred odchodom matky zo spoločnej domácnosti, preto súd nevidí objektívny dôvod, pre ktorý by bolo potrebné styk otca upravovať postupne. Otec ani prostredie jeho domácnosti nie je pre maloletú neznáme, preto nie je dôvod na osobitný režim privyknutia si na toto prostredie, či osobu otca. Osobitne súd upravil styk otca s maloletou počas mesiacov júl a august s tým, že bežné víkendové stretnutia sa predĺžia, a to od 09.00 hod. v piatok, resp. od 09.00 hod. v stredu. Otec tak bude s maloletou v podstate 3 celé dni počas víkendu a celý deň párnu stredu. Okrem toho dva nepárne týždne, jeden v júli a druhý v auguste bude otec s maloletou počas celého týždňa od pondelka do nedele, pričom súd zvolil nepárny týždeň, tak, aby aj matka mala nasledujúci týždeň celý k dispozícii na trávenie času s maloletou. Prípadné obavy matky, že by maloletá nechcela s otcom stráviť celý týždeň v lete, sa súdu javia ako nedôvodné, nakoľko rodičia do veku takmer 3 rokov maloletej žili spolu, maloletá bude s otcom v prostredí ich spoločnej domácnosti, prípadne na kratšej dovolenke, a ani zo strany znalca nebola vyslovená pochybnosť, že by sa niektorí z rodičov nevedel o maloletú postarať. Samostatne súd upravil styk otca s maloletou počas vianočných a veľkonočných sviatkov tak, aby maloletá trávila Vianoce a Veľkú noc striedavo u rodičov podľa párneho a neprávneho roka. Súčasne zohľadnil to, aby počas Vianoc bola maloletá s jedným z rodičov a hneď nasledujúcu Veľkonočnú nedeľu s druhým z rodičov. Dané trávenie sviatkov striedavo u každého z rodičov zabezpečuje každému z nich rovnocenné a rovnomerné prežívanie i sviatočných chvíľ s maloletou. Vzhľadom k tomu, že maloletá býva častejšie chorá, čo by mohlo mariť výkon styku s otcom a ukracovať ho tak častejšie v stretávaní s maloletou, súd určil, že v prípade, že sa styk nebude môcť uskutočniť, je potrebné ho realizovať v najbližšom termíne mimo bežného styku otca s maloletou. Proti tomuto rozsudku v časti zverenia maloletej a v časti styku podal odvolanie otec, ktorým sa podľa obsahu domáhal zmeny napadnutého rozhodnutia tak, že maloletá bude zverená do striedavej osobnej starostlivosti, resp. do osobnej starostlivosti otca. Podľa odvolateľa súd prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými jeho návrhmi a vôbec nebral do úvahy zistenia znalca PhDr. Andreja Benkoviča a sám svojvoľne upravil rozsah styku. Súd zveril maloletú matke napriek tomu, čo doposiaľ robí a i napriek zisteniam znalca. Súd sa mal pridržať zistení a odporúčaní znalca v časti rozsahu úpravy styku a tiež mal ďalej skúmať duševný stav matky maloletej. Matka otcovi odopierala stretávanie a návštevy maloletej, podávala vymyslené trestné oznámenia, aj podľa konštatovania znalca k disharmónii medzi rodičmi prispieva vo väčšej miere matka. Dohodnúť sa počas celých 2 rokov nechce najmä matka. Ak nie je možné rozhodnúť o striedavej osobnej starostlivosti alebo aspoň o väčšom rozsahu starostlivosti otca, žiada otec o zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti, nakoľko podľa vykonaného dokazovania má lepšie osobnostné predpoklady zabezpečiť maloletej zdravý duševný a fyzický vývoj, než manželka trpiaca duševným ochorením. Zo zistení znalca vyplynulo, že maloletá je sociálne zanedbávaná, za čo môže matkina starostlivosť v posledných 2 rokoch, kedy otcovi všemožne odopierala styk s dcérou. Matka ani kolízny opatrovník odvolací návrh nepodali. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že rešpektuje rozhodnutie súdu, ktoré dodržiava a zachováva právo druhého rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Má záujem o zlepšenie vzájomných vzťahov. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení uviedol, že sa pridržiava písomného vyjadrenia zo dňa 23.06.2014 a odporučil rozhodnúť v zmysle znaleckého posudku. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozhodnutie v odvolaním napadnutej časti zverenia a úpravy styku, bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 212 ods. 1 písm. a) v spojení s § 81 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu otca nie je možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvého stupňa je v celom rozsahu vecne správny a boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie. Rozsudok súdu prvého stupňa bol odvolaním otca napadnutý len v časti zverenia maloletej do osobnej starostlivosti navrhovateľky a v časti úpravy styku, v ostatných častiach pre nedostatok odvolania nadobudol právoplatnosť, preto v časti výživného sa nestal predmetom prieskumu odvolacím súdom. Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa dôsledne zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie podmienok na určenie výživného a úpravu styku, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi, ktorý vo svojom odvolaní neuviedol žiadne relevantné argumenty spochybňujúce správnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. (Zákona o rodine) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a § 26 sa použijú primerane. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia (ods. 3). Vyššie citované zákonné ustanovenia v takomto znení zaviedla do slovenského rodinného práva novela Zákona o rodine č. 217/2010 Z.z. s účinnosťou od 01.07.2010. Ide o nóvum v podobe tzv. striedavej osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa. V zmysle dôvodovej správy k uvedenej novele Zákona o rodine je cieľom novelizácie zaviesť do praxe slovenských súdov a porozvodovej starostlivosti osvedčený systém striedavej starostlivosti o deti po rozvode rodičov. Striedavá starostlivosť má zabezpečovať dieťaťu primeraný kontakt s obidvoma rodičmi, redukovať traumatizáciu detí po rozchode rodičov, prispievať k citovej vyrovnanosti a zdravému psychickému vývoju detí. Záujmom dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov a ak to nie je možné, potom toho z rodičov, ktorý má k tomu lepšie predpoklady. Zákonné podmienky pre zverenie maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov vyžadujú, aby boli rodičia spôsobilí dieťa vychovávať, aby mali o výchovu dieťaťa záujem, aby bolo zverenia maloleté dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v jeho záujme a aby touto úpravou boli lepšie zabezpečené potreby maloletého dieťaťa. Spôsobilosť rodičov riadne vychovávať maloleté dieťa posudzuje súd v každom konkrétnom prípade samostatne a zákon súdu ukladá ex offo prihliadať na schopnosti, možnosti, pomery oboch rodičov a posúdiť záujem maloletého na takejto starostlivosti. Súdu teda vyplýva povinnosť skúmania, či striedavou starostlivosťou by mohli byť lepšie zaistené potreby dieťaťa, tzn. či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa. Záujem dieťaťa treba posudzovať z hľadísk objektívnych, nie teda z čisto subjektívneho hodnotenia výhodnosti či nevýhodnosti pozície toho ktorého z oboch rodičov. Súd musí zohľadniť všetky zákonné kritériá, ale akú dôležitosť jednotlivým kritériám nakoniec prizná, závisí na špecifikách daného prípadu. V danom prípade otec maloletej svoje odvolanie založil na tom, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými jeho návrhmi a vôbec nebral do úvahy zistenia znalca PhDr. Andreja Benkoviča a sám svojvoľne upravil rozsah styku, pričom zveril maloletú matke napriek zisteniam znalca. Odvolací súd vyššie uvedenú námietku odvolateľa považuje za v celom rozsahu nedôvodnú, nakoľko vychádzajúc z obsahu spisu a z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že súd prvého stupňa vo veci vykonal veľmi podrobné a v plnom rozsahu vyčerpávajúce dokazovanie, ktorého výsledky náležite vyhodnotil a dospel k vecne správnemu rozhodnutiu, ktoré aj podrobne a presvedčivo odôvodnil. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o potrebe zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky, zohľadniac tak názor kolízneho opatrovníka i závery znaleckého dokazovania. Znalec PhDr. Andrej Benkovič v podrobne vypracovanom znaleckom posudku dospel k jednoznačnému záveru, podľa ktorého navrhol zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky, keď znalec nezistil, že by výchovné prostredie u matky malo pôsobiť na maloletú negatívne. I keď znalec u matky zistil prítomnosť určitého psychotického procesu, toto nie je samo o sene vylučujúcim kritériom pri posudzovaní zverenia maloletej do výchovy jedného z rodičov, u matky znalec zistil, že nebola podstatným spôsobom znížená jej schopnosť zabezpečovať výchovu a starostlivosť o maloletú. Súd prvého stupňa preto správne zohľadnil, že maloletá je aj podľa psychologických správ citovo viac naviazaná na matku, čo je dané aj skutočnosťou, že matka bola s maloletou na rodičovskej dovolenke a po odchode zo spoločnej domácnosti sa o maloletú starala sama. S ohľadom na vek maloletej, jej aktuálne citové väzby, stabilitu výchovného prostredia, ktoré je potrebné zachovať, ako aj psychologické správy a znalecký posudok, odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, ktorý maloletú zveril do osobnej starostlivosti matke s tým, že obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, nakoľko súd nezistil dôvod na obmedzenie týchto rodičovských práv vo vzťahu k niektorému z rodičov. Súd prvého stupňa sa dostatočným spôsobom vysporiadal aj s otázkou prípadnej striedavej osobnej starostlivosti, keď vychádzal najmä zo záverov znaleckého posudku. Znalec z hľadiska psychickej a sociálnej zrelosti maloletej zhodnotil, že táto by bola schopná striedavej starostlivosti, avšak súčasne poukázal na skutočnosť, že maloletá vzhľadom na vek nebola schopná svoje potreby verbalizovať, a preto by bolo vhodné otázku striedavej starostlivosti riešiť až vo veku 6 a viac rokov maloletej. Okrem toho treba zdôrazniť, že striedavá starostlivosť vyžaduje od rodičov, najmä ak je dieťa vo veku menej ako 6 rokov, úplnú vzájomnú spoluprácu, aby si vedeli odkomunikovať jednotne vedenú výchovu maloletej, aby nebola vystavovaná v tak nízkom veku dvom rozličným výchovným prostrediam. Na to, že konflikty medzi rodičmi negatívne vplývajú na výchovu maloletej, poukázal aj znalec. S ohľadom na vek maloletej a pretrvávajúce konflikty medzi rodičmi, sa ani podľa odvolacieho súdu aktuálne striedavá starostlivosť nejaví ako vhodné výchovné prostredie pre maloletú. Vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu preto nie je dôvodný návrh otca na takú zmenu napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým by bola maloletá zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, resp. do výlučnej osobnej starostlivosti otca. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je dôležité zvážiť okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa: jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v starostlivosti, doterajší spôsob a rozsah styku, denný režim, ako aj okolnosti na strane rodičov, ich vzájomný vzťah, ich časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča a podobne. Malo by byť snahou oboch rodičov hľadieť v prvom rad na záujem maloletého a pri realizácii styku vedieť spolu komunikovať a dohodnúť sa tak, aby sa styk mohol realizovať zohľadniac možnosti rodičov a prirodzený režim dieťaťa. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia. Záujem dieťaťa treba posudzovať z hľadísk objektívnych, nie teda z čisto subjektívneho hodnotenia výhodnosti či nevýhodnosti pozície toho ktorého z oboch rodičov. Čo sa týka rozsahu úpravy styku, súd prvého stupňa podrobne vyhodnotil návrhy oboch rodičov, ich oprávnené záujmy, záujem maloletej, závery znaleckého dokazovania ako aj psychologických vyšetrení a podrobným spôsobom odôvodnil vhodnosť určenej úpravy styku. Znalec navrhol pravidelný styk otca s maloletou raz za dva týždne od piatku od 17.00 hod. do pondelka do odovzdania maloletej do školského zariadenia a každý párny týždeň vo štvrtok v priebehu jedného dňa od vyzdvihnutia maloletej v školskom zariadení do 19.30 hod. s tým, že ak sa stretnutie pre zdravotnú nespôsobilosť maloletej nebude môcť uskutočniť, bude realizované v najbližšom týždni. Okrem toho znalec navrhol upraviť styk aj na 2 týždne v auguste a počas sviatkov v roku podľa párneho a nepárneho roka, nakoľko pre pretrvávajúce konflikty medzi rodičmi nie je predpoklad ich dohody o styku mimo súdom určený čas. Rodičia sa v podstate dohodli na stretávaní sa otca s maloletou každý nepárny víkend, ale nevedeli sa dohodnúť na konkrétnom rozsahu stretnutia, či to má byť len 2 dni s jedným prespaním ako navrhovala matka alebo 5 dní so štyrmi prespaniami ako žiadal otec. Súd prvého stupňa správne skonštatoval, že ak je dieťa zverené jednému z rodičov a počas pracovného týždňa má osobitný režim súvisiaci s návštevou školského zariadenia, škôlky, či neskôr školy, pre rovnocenné trávenie voľného času s každým z rodičov sa upravuje styk tak, aby každý z rodičov bol s dieťaťom počas jedného celého víkendu, kedy si môže každý rodič plánovať s dieťaťom celodenné aktivity, keďže inak trávi väčšinu dňa v školskom zariadení. Preto súd správne určil pravidelný styk otca s maloletou na každý druhý víkend. Požiadavku otca na stretávanie sa s maloletou od štvrtka do pondelka sa vzhľadom na spôsob komunikácie medzi rodičmi súd prvého stupňa správne posúdil ako nevhodnú, nakoľko maloletá bude mať aj v predškolskom ročníku materskej školy rôzne aktivity, na ktoré bude treba určité pomôcky, či spoluprácu rodičov, čo sa ešte výraznejšie prejaví po nástupe do školy, pričom systematické a účelné plnenie si predškolských, či neskôr školských povinností, si vyžaduje pravidelný dohľad rodiča, resp. ich plnú spoluprácu, ktorú však v súčasnosti rodičia nevedia dosiahnuť. Celkovo pre režim maloletej spojený s návštevou škôlky je stabilnejšie, aby bola do škôlky pripravovaná jedným z rodičov. Súd prvého stupňa však zohľadnil záujem otca a upravil styk v piatok a stredu už od 15.30 hod. tak, aby si otec mohol maloletú sám vyzdvihnúť v škôlke a súčasne tak mal možnosť informovať sa na maloletú a jej aktivity. S úpravou styku otca s maloletou každú párnu stredu obaja rodičia v podstate súhlasili a súd aj ponechal nimi zaužívaný deň stretnutia maloletej s otcom. Osobitne súd prvého stupňa vecne správne upravil styk otca s maloletou aj počas mesiacov júl a august s tým, že bežné víkendové stretnutia sa predĺžia, a to od 09.00 hod. v piatok, resp. od 09.00 hod. v stredu. Otec tak bude s maloletou v podstate 3 celé dni počas víkendu a celý deň párnu stredu. Okrem toho dva nepárne týždne, jeden v júli a druhý v auguste bude otec s maloletou počas celého týždňa od pondelka do nedele, pričom súd zvolil nepárny týždeň, tak, aby aj matka mala nasledujúci týždeň celý k dispozícii na trávenie času s maloletou. Samostatne súd prvého stupňa vecne správne upravil styk otca s maloletou počas vianočných a veľkonočných sviatkov tak, aby maloletá trávila Vianoce a Veľkú noc striedavo u rodičov podľa párneho a neprávneho roka. Súčasne zohľadnil to, aby počas Vianoc bola maloletá s jedným z rodičov a hneď nasledujúcu Veľkonočnú nedeľu s druhým z rodičov. Dané trávenie sviatkov striedavo u každého z rodičov zabezpečuje každému z nich rovnocenné a rovnomerné prežívanie i sviatočných chvíľ s maloletou. Vzhľadom k tomu, že maloletá býva častejšie chorá, čo by mohlo mariť výkon styku s otcom a ukracovať ho tak častejšie v stretávaní s maloletou, súd prvého stupňa správne určil, že v prípade, že sa styk nebude môcť uskutočniť, je potrebné ho realizovať v najbližšom termíne mimo bežného styku otca s maloletou. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zverenia maloletej a v časti styku ako vo výroku vecne správny, s použitím ustanovenia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. a), v spojení s ustanovením § 81 ods. 1 O.s.p., s použitím § 224 ods. 1 O.s.p. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.