Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/65/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2013200825 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2013200825.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Boženy Husárovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu Bc. Petra Uhlíka - Caridi, Čajkovského 29, Trnava, IČO: 33 219 770, zastúpeného spoločnosťou Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, Trnava proti žalovanému Okresnému úradu Trnava, Kollárova 8, Trnava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. V/OU-TT-OVBP2-2013/00083/Ma zo dňa 23.10.2013 jednohlasne takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie žalovaného č. V/OU-TT-OVBP2-2013/00083/Ma zo dňa 23.10.2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) a písm. e) O.s.p. a vec mu vracia na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na trovách konania 756,85 eur do troch dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet zastupujúcej spoločnosti Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a z rušenia rozhodnutia zo dňa 23.10.2013, ktorým žalovaný zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie Mesta Trnava č. OS a ŽP/4210-53453/2012/Kch zo dňa 24.06.2013 nariaďujúce mu odstránenie stavby na ulici Zavarskej č. 10067/1 v Trnave v rozsahu prístavby skladových priestorov. Poukazoval na to, že svoje odvolanie voči rozhodnutiu Mesta Trnava ako stavebného úradu odôvodnil najmä nedostatočným zistením skutkového stavu veci, z ktorého úrad vyvodzoval, že komunikácia, ktorou sa zabezpečuje obslužnosť jestvujúcich objektov, je nevyhovujúca pre obojstrannú premávku v zmysle požiadaviek STN 73 6110 bez označenia dôkazu, z ktorého by takýto záver vyplynul, ďalej doložením potrebných podkladov pre preukázanie skutočnosti, že stavba nie je v rozpore s verejným záujmom, nedôvodnosťou námietky účastníka konania a nedostatkami zdôvodnenia rozhodnutia, ktoré nespĺňalo požiadavky ustanovenia § 47 zák. č. 71/1967 Zb. Žalovaný napriek tomu výrok napadnutého rozhodnutia odôvodnil tak, že sa po opísaní priebehu odvolacieho konania a odvolacích námietok stotožnil s tvrdením žalobcu vo vzťahu k nevyhovujúcemu dopravnému riešeniu, keď konštatoval, že stavebný úrad dopravné pomery v areáli nemôže posudzovať na základe vyjadrenie OÚR a K nakoľko OÚR a K nie je orgánom štátnej správy pre pozemné komunikácie, v kompetencii ktorého by bolo posúdiť súlad komunikácie s STN 73 6110. K ďalším dôvodom odvolania sa žalovaný vôbec nevyjadril, nezisťoval skutkový stav veci, ale iba vychádzal z jeho zistenia prvostupňovým orgánom, a ako jediný dôvod potvrdenia rozhodnutia Mesta uviedol, že predmetná prístavba skladov je v rozpore s územným plánom mesta Trnava. Žalovaný sa nevyjadril k námietke nedostatočného zdôvodnenia rozhodnutia stavebného úradu, nevysporiadal sa s jeho argumentáciou o neprípustnosti námietok účastníka konania, ktoré zohľadnil v celom rozsahu, neuviedol ani, prečo spochybneniam námietky účastníka konania neprisúdil žiaden význam. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukazoval na stav stavby tak, ako z obsahu spisu nevyplýva nakoľko zo žiadneho podkladu nie je zrejmé, do akej miery bola stavba skutočne realizovaná. Podľa zápisnice z miestneho zisťovania zo dňa 24.05.2013 stavba nebola realizovaná úplne, nedošlo k realizácii administratívnej časti ani k úplnej realizácii prístavby skladových priestorov. Skutočná výmera nadzemnej časti stavby nie je viac ako 375 m2 , stavba tak neprekračuje index zastavaných plôch, zistenia žalovaného o rozpore s územným plánom a o dosiahnutí indexu zastavanosti 0,51 nie je preukázané žiadnym podkladom. Žalovaný v odvolacom konaní vykonal nový dôkaz, resp. požiadal iný odbor o vyjadrenie k súladu stavby s územnoplánovacou dokumentáciou mesta Trnava, ktoré je jediným dôvodom potvrdenia prvostupňového správneho orgánu, pričom žalobca nemal možnosť k novej skutočnosti - nesúladu s územným plánom sa vyjadriť, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uvádzal, že vzhľadom na celkovú výmeru pozemku parc. č. 10067/1 1043 m2 by navrhovaná prístavba zvýšila index zastavanosti na 0,55, vzhľadom na prístavbu iba skladových priestorov je index zastavanosti v skutočnosti 0,51, čo však taktiež prekračuje maximálnu hranicu 0,36 podľa platného územného plánu mesta. Má za to, že vo veci postupoval v súlade s ustanovením § 3 správneho poriadku, vecou sa zaoberal svedomito a vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Poukazoval na to, že vlastník stavby je v konaní povinný preukázať, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, pričom stavebník v konaní o dodatočnom povolení stavby predložil stanovisko OR HaZZ Trnava zo dňa 22.03.2013 týkajúce sa protipožiarnej bezpečnosti stavby a vzťahujúce sa iba na stavebné povolenie, ktoré by bolo vydané najneskôr do 31.03.2013. Až v odvolacom konaní doložil nové súhlasné stanovisko OR HaZZ zo dňa 12.07.2013, ktoré však vzhľadom na rozpor stavby s územným plánom nemohol odvolací orgán zohľadniť. Stavebný úrad posúdil súlad stavby iba z hľadiska funkčnosti, preto žalovaný v odvolacom konaní zisťoval, či je stavba v súlade s územným plánom aj z hľadiska záväzných regulatívov. Posúdenie v tomto smere vypracovalo oddelenie územného plánovania, podľa jeho záverov nebol dodržaný index zastavanosti a nebola tak splnená základná podmienka pre dodatočné povolenie stavby. Nepovažoval za potrebné dávať v zmysle § 33 správneho poriadku žalobcovi možnosť vyjadrovať sa k tomuto podkladu nakoľko ide o územný plán, ktorý je verejne prístupný, pričom žiadne vyjadrenie ani nezmení fakt, že je projektová dokumentácia žalobcu v rozpore s územným plánom. Ďalším dôvodom potvrdenia rozhodnutia prvostupňového orgánu bola skutočnosť, že stavba bola realizovaná v uzavretom areáli, kde prístup k viacerým objektom je zabezpečovaný areálovou komunikáciou. Nepovolená prístavba skladov je v blízkosti tejto komunikácie (cca 1,5m) tak, že manipulačná plocha na nakládku a vykládku tovaru je z časti riešená na tejto prístupovej areálovej komunikácii. Súd prejednal vec za prítomnosti oboch účastníkov konania, ktorí zotrvali na svojich písomných vyjadreniach k veci, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu a po preskúmaní rozhodnutia žalovaného a jeho vydaniu predchádzajúceho postupu vo veci konajúcich správnych orgánov dospel k záveru o dôvodnosti žaloby. Preskúmavaným rozhodnutím je rozhodnutie zo dňa 23.10.2013, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Mesta Trnava č. OSaŽP/4210-53453/2012/Kch zo dňa 24.06.2013 nariaďujúce mu odstránenie stavby na ulici Zavarskej č. 10067/1 v Trnave v rozsahu prístavby skladových priestorov. Rozhodol tak z dôvodov, že vzhľadom na zvýšenie indexu zastavanosti (pri celej navrhovanej prístavbe na hodnotu 0,55, pri realizovanej časti prístavby na hodnotu 0,51) nad maximálnu hranicu 0,36 je stavba v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou mesta Trnava z hľadiska záväzných regulatívov v danom území. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný súčasne konštatoval, že žalobca síce v odvolacom konaní doložil aktuálne súhlasné stanovisko OR HaZZ Trnava týkajúce sa protipožiarnej bezpečnosti stavby, avšak pre rozpor stavby s územným plánom naň nebolo možné prihliadať. V súvislosti s posudzovaním dopravnej situácie v areáli na základe vyjadrenia Odboru územného rozvoja a koncepcií, referát dopravného urbanizmu zo dňa 19.06.2013 a konštatovaním nemožnosti vydania dodatočného povolenia stavby pre nevyhovujúce dopravné riešenie, pri ktorom stavebný úrad nevzal do úvahy posudok dopravných pomerov vypracovaný Ing. I. W., žalovaný uviedol, že Mestský úrad Trnava - Odbor územného rozvoja a koncepcií, referát dopravného urbanizmu nie je dotknutým orgánom v zmysle § 140b ods. 1 stavebného zákona, nie je orgánom štátnej správy pre pozemné komunikácie, v kompetencii ktorého by bolo posudzovať súlad komunikácie s STN 73 6110, a preto stavebný úrad nemôže dopravné pomery posudzovať na základe jeho vyjadrenia. Podľa obsahu administratívneho spisu žalovaného žalobca voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu namietal nepodloženosť záveru stavebného úradu o problematickosti dopravnej situácie, splnenie podmienky predloženia stanoviska k protipožiarnej bezpečnosti stavby a zohľadnenie námietok účastníka konania A. D. podaných oneskorene (§ 61 ods. 1 stavebného zákona). Z uvedeného je zrejmé, že sa žalovaný nevysporiadal s celým rozsahom argumentácie odvolateľa, opomenul zaujať stanovisko k otázke prípustnosti a včasnosti námietok účastníka správneho konania A. D., ktoré vo svojom rozhodnutí stavebný úrad zohľadnil. Na strane druhej žalovaný rozhodnutie napadnuté odvolaním potvrdil na základe záveru o rozpore prístavby skladov s územným plánom mesta, ktorý záver stavebným úradom prijatý nebol (ako to aj žalovaný v obsahu odôvodnenia svojho rozhodnutia konštatoval) a ku ktorému žalovaný dospel akceptovaním posúdenia súladu stavby s územnoplánovacou dokumentáciou vypracovaného dňa 22.10.2013 oddelením územného plánovania. Podkladom rozhodnutia žalovaného nie je „len" územný plán mesta, ktorý je verejne prístupný a s ktorým by preto podľa názoru žalovaného žalobca nemusel byť v zmysle § 33 ods. 2 O.s.p. oboznamovaný, ale aj stanovisko príslušného oddelenia úradu k otázke súladu posudzovanej stavby s územnoplánovacou dokumentáciou. Odhliadnuc už od skutočnosti, že stanovisko oddelenia územného plánovania, ako správne namietal žalobca, zohľadňuje iba zvýšenie indexu zastavanosti „navrhovanou" prístavbou, nie prístavbou skutočne realizovanou, ktorá by logicky mala byť rozhodujúcou pri rozhodovaní o jej odstránení, je nepochybné, že v danom prípade žalobcovi nebola poskytnutá možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohol vyjadriť k predmetnému stanovisku, či k spôsobu zistenia nesúladu stavby s územným plánom tak, ako to predpokladá a správnemu orgánu predpisuje ustanovenie § 33 ods. 2 správneho poriadku. Postupom žalovaného pri vydaní posudzovaného rozhodnutia tak bolo porušené nie len právo účastníka konania na rozhodnutie s náležitosťami upravenými v ustanovení § 47 správneho poriadku, ktoré sa jasne a zrozumiteľne vysporadúva s celým rozsahom argumentácie účastníka, ale aj právo na spravodlivý a zákonný postup správneho orgánu. Súd preto preskúmavané rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. d) a písm. e) O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie v naznačenom smere. Podľa § 250k ods. 1 O.s.p. súd v konaní úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania vo výške zaplateného súdneho poplatku 70,- eur a nákladov právneho zastúpenia pri 4 úkonoch právneho zástupcu (prevzatie zastúpenia, podanie žaloby, písomné vyjadrenie k predmetu sporu, účasť na pojednávaní) s tarifnou odmenou podľa § 11 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z. 2x130,16 eur, 2x139,83 eur, paušálnymi náhradami výdavkov 2x7,81 eur, 2x8,39 eur a DPH v celkovej výške 114,48 eur. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.