Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/1/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200005 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2014200005.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Pavla Lacza v právnej veci žalobkyne: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484 proti žalovanému: B.F.B. správcovská, v.o.s., so sídlom kancelárie Radlinského 50, 921 01 Piešťany, IČO: 36 832 006, správca úpadcu Peak Audio, s.r.o., V.P. Tótha 30, 905 01 Senica, IČO: 34 146 822, zastúpenému advokátom JUDr. Ivanom Beňadikom, Lamačská cesta 121, 841 03 Bratislava, o určenie popretej pohľadávky za pohľadávku proti podstate jednohlasne takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému na trovách právneho zastúpenia 238,50 eur do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu dňa 7.1.2014 sa žalobkyňa postupom podľa § 87 ods. 2 písm. i) eventuálne písm. k) zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ZKR) domáhala určenia, že v konkurznom konaní úpadcu Peak Audio, s.r.o., č.k. 23K/1/2013 sú pohľadávky žalobkyne vzniknuté z titulu nezaplateného poistného na sociálne poistenie za obdobie jún 2013 vo výške 2 772,97 eur a za obdobie júl 2013 vo výške 16,75 eur, t.j. spolu vo výške 2 789,72 eur za pohľadávky proti podstate. V žalobných dôvodoch poukázala na to, že uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 10.6.2013 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu Peak Audio, s.r.o. s tým, že do funkcie správcu bola ustanovená spoločnosť B.F.B. správcovská, v.o.s., ktorá žalobkyňou prihlásenú pohľadávku proti podstate neuznala, nakoľko táto nesúvisí s prevádzkovaním podniku počas konkurzu v zmysle § 87 ods. 2 písm. i) ZKR ani so správou a speňažovaním majetku v zmysle § 87 ods. 2 písm. k) ZKR. V tejto súvislosti poukázala na to, že poistné na sociálne poistenie za obdobie jún 2013 a júl 2013 nebolo uhradené do dňa jeho splatnosti, vznikla žalobkyni pohľadávka z titulu neuhradenia poistného dňa 1.8.2013 (poistné za jún 2013) a dňa 3.9.2013 (poistné za júl 2013), t.j. po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu. Ďalej bolo v žalobe uvedené, že je potrebné dôsledne odlišovať pohľadávky vzniknuté z titulu pracovnoprávnych nárokov zamestnancov (mzdové a ďalšie nároky zamestnancov vo vzťahu k zamestnávateľovi) a pohľadávky vzniknuté z titulu nezaplateného poistného na sociálne poistenie, pričom oba nároky sa vyznačujú odlišnou právnou povahou. V tejto súvislosti poukázala na to, že pohľadávky z titulu nezaplateného poistného na sociálne poistenie je pohľadávkou sociálnej poisťovne, ktorá má pôvod v zákone č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, pohľadávka z titulu pracovnoprávnych nárokov zamestnancov je pohľadávkou zamestnancov úpadcu za vykonanú prácu. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 28.5.2014 poprel dôvodnosť uplatneného nároku. Poukázal na to, že žalobkyňa podala predmetnú žalobu až po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty na podanie takejto žaloby v zmysle § 87 ods. 8 ZKR. V tejto súvislosti tvrdil, že v danom prípade bola žalobkyňa vyzvaná žalovaným na podanie incidenčnej žaloby v zmysle § 87 ods. 8 ZKR výzvou zo dňa 18.12.2013, ktorá bola žalobkyni preukázateľne doručená dňa 23.12.2013. Vzhľadom k tomu, že žaloba bola doručená Krajskému súdu v Trnave dňa 10.1.2014, tak mal za to, že bola podaná až po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty v zmysle § 87 ods. 8 ZKR, ktorá uplynula dňa 7.1.2014. V súvislosti s podanou žalobou ďalej uviedol, že pohľadávkami proti podstate sú s účinnosťou od 1.1.2012 iba tie pohľadávky, ktoré sú ako pohľadávky proti podstate taxatívne vymedzené v ust. § 87 ods. 2 ZKR, čo znamená, že pohľadávky na poistnom na sociálne poistenie sú pohľadávkami proti podstate iba v prípade splnenia zákonných predpokladov ustanovených v § 87 ods. 2 písm. i), k) ZKR, t.j. musí ísť o pohľadávku, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu a súčasne táto pohľadávka musí súvisieť s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, alebo musí súvisieť so správou a speňažovaním majetku úpadcu v konkurze, čo znamená, že vždy musí ísť o pohľadávku, ktorá vecne súvisí s obdobím po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu. Pokiaľ žalobkyňa v samotnej žalobe poukazuje na rozsudok KS v Prešove, sp.zn. 1S/16/2011-40 zo dňa 31.5.2011 a rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 4Sžso/5/2011 zo dňa 28.6.2012, tak tieto sa nevzťahujú na predmetnú vec, ale k právnej úprave pohľadávok proti podstate účinnej do 31.12.2011. Na toto súdne konanie ich nemožno aplikovať, nakoľko konkurzné konanie vedené na majetok úpadcu Peak Audio, s.r.o. sa spravuje ZKR v znení účinnom od 1.1.2012. V danom prípade sa totiž jedná práve o pohľadávky z titulu neuhradeného poistného na sociálne poistenie, týkajúce sa nadbytočných zamestnancov úpadcu - Ing. F. L. a Ing. Z. S., za obdobie jún 2013 (t.j. za mesiac, v ktorom bol dňom 18.6.2013 vyhlásený konkurz na majetok úpadcu) a nadbytočnej zamestnankyne úpadcu - V. Z., za mesiac júl 2013, t.j. v oboch prípadoch za mesiace, v ktorých žalovaný s uvedenými zamestnancami ukončil pracovné pomery z dôvodu ich nadbytočnosti (v prípade Ing. L. a Ing. S. k 30.6.2013 a v prípade p. Z. k 30.7.2013). Vzhľadom k tomu, že išlo o nadbytočných zamestnancov úpadcu, ktorí nevykonávali prácu ani v súvislosti s prevádzkovaním podniku úpadcu, ani v súvislosti so správou a speňažovaním majetku úpadcu, nemožno ich považovať za pohľadávky proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 ZKR. V danom prípade sa jedná o pohľadávky, ktoré možno v predmetnom konkurznom konaní uplatniť iba prihláškou v súlade s ust. § 28 ods. 3 ZKR. Ďalej namietal, že žalobkyňa podala žalobu na nepríslušnom súde, pretože Krajský súd v Trnave nie je vecne a miestne príslušným súdom na rozhodnutie o určení popretých pohľadávok žalobkyne za pohľadávky proti podstate, keď ust. § 32 ods. 13 ZKR (na základe tohto ustanovenia žalobkyňa odvodzuje vecnú a miestnu príslušnosť KS v Trnave) možno aplikovať iba vo vzťahu k rozhodovaniu súdov v incidenčných sporoch, týkajúcich sa popretia pohľadávok prihlásených v konkurze prihláškou s poukazom na ust. § 28 a nasl. ZKR, čo však nie je tento prípad. Okrem toho poukázal tiež na to, že ust. § 32 ods. 13 ZKR možno aplikovať iba v prípadoch, keď je v konkurze popretá samotná existencia pohľadávky prihlásenej prihláškou čo do právneho dôvodu, prípadne čo do výšky pohľadávky, t.j. také skutočnosti, ktoré by bolo možné v prípade neexistencie konkurzného konania uplatniť voči prípadnému rozhodnutiu žalobcu o pohľadávke z titulu neuhradeného poistného na sociálne poistenie spôsobom podľa piatej časti O.s.p. . V danom prípade totiž žalovaný nepoprel ani výšku ani právny dôvod samotnej pohľadávky z titulu neuhradeného poistného na sociálne poistenie, ale iba čo do právneho charakteru, resp. druhu pohľadávky v rámci konkurzného konania v zmysle príslušných ustanovení ZKR. Z vyššie uvedených dôvodov žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť s tým, aby žalobkyni bola uložená povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania. Na krajskom súde bola predmetná vec zapísaná do registra „S“ pod sp.zn. 14S/1/2014, súd preto aplikoval príslušné ustanovenia piatej časti O.s.p. upravujúce možnosť vyhlásenia rozhodnutia bez nariadenia pojednávania. Vzhľadom na splnenie zákonných podmienok v zmysle § 250f O.s.p., keď obaja účastníci konania výslovne súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti, súd vo veci vyhlásil rozsudok bez nariadenia pojednávania, postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. . Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, a to najmä s prihláškou pohľadávky proti podstate zo dňa 4.12.2013, listom správcu zo dňa 18.12.2013 označeným ako neuznanie prihlásenej pohľadávky proti podstate, vyjadrením žalovaného k žalobe zo dňa 28.5.2014 a zistil nasledovný skutkový a právny stav: Okresný súd Trnava uznesením č.k. 23K/1/2013 zo dňa 10.6.2013, zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 17.6.2013 vyhlásil konkurz na majetok úpadcu Peak Audio, s.r.o., V.P. Tótha 30, 905 01 Senica, IČO: 34 146 822, do funkcie konkurzného správcu ustanovil B.F.B. správcovská, v.o.s., Radlinského 50, 921 01 Piešťany a vyzval veriteľov, aby si prihlásili pohľadávky v lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu. Žalobca si podaním zo dňa 4.12.2013, doručeným konkurznému správcovi 9.12.2013 uplatnil ako pohľadávku proti podstate pohľadávku v celkovej výške 2 789,72 eur ako pohľadávku z titulu nezaplateného poistného na sociálne poistenie za obdobie jún 2013 vo výške 2 772,97 eur a za obdobie júl 2013 vo výške 16,75 eur, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu. Išlo o pohľadávky týkajúce sa nadbytočných zamestnancov úpadcu - Ing. F. L. a Ing. Z. S. za obdobie jún 2013 a nadbytočnej zamestnankyne úpadcu - V. Z. za mesiac júl 2013, t.j. v oboch prípadoch za mesiace, v ktorých žalovaný s uvedenými zamestnancami ukončil pracovný pomer z dôvodu ich nadbytočnosti, pričom išlo o nadbytočných zamestnancov úpadcu, ktorí nevykonávali prácu ani v súvislosti s prevádzkou podniku úpadcu a ani v súvislosti so správou a speňažovaním majetku úpadcu. Nakoľko bez tohto určenia nemôžu byť pohľadávky v popretom rozsahu v konkurze prihliadané ako na pohľadávky proti podstate, žalobkyňa mala za preukázaný naliehavý právny záujem na určení týchto pohľadávok v popretom rozsahu za pohľadávky proti podstate, a domáhala sa ich určenia na súde. Nakoľko sa konkurzné konanie č.k. 23K/1/2013 v zmysle § 14 ods. 3 ZKR začalo zverejnením uznesenia o začatí konkurzného konania v Obchodnom vestníku dňa 17.6.2013, bolo potrebné na toto konanie aplikovať ustanovenia ZKR účinného od 1.1.2012. Podľa § 80 písm. c) zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Podľa § 148 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1) Pohľadávky na poistnom, dávkach, náhradách škody podľa § 238 ods. 6 neuhradených Sociálnej poisťovni tretími osobami, pokutách podľa § 239 a penále podľa § 240 (ďalej len "pohľadávka") vymáha Sociálna poisťovňa podľa tohto zákona a podľa ostatných predpisov. Podľa § 87 ZKR v znení účinnom od 1.1.2012 Podľa § 87 ZKR v znení účinnom od 01.01.2012 (1) Pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a pohľadávky proti oddelenej podstate. (2) Pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí: a) náklady speňaženia všeobecnej podstaty, rozvrhu a odmena správcu, b) právo na vrátenie kaucie zloženej pri popretí pohľadávky veriteľom, c) náhrada nevyhnutných výdavkov správcu spojených s vedením konkurzného konania, d) výživné pre maloleté deti, na ktoré nárok vznikol po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, e) náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom, ak nie sú uvedené v horšom poradí, f) odmena likvidátora a zodpovedného zástupcu a náhrada nutných výdavkov za ich činnosť po vyhlásení konkurzu, g) mzda zamestnanca a ďalšie nároky zamestnanca z pracovnej zmluvy alebo z dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru (ďalej len "pracovnoprávne nároky"), ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti so správou konkurznej podstaty, h) pracovnoprávne nároky zamestnanca, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, v sume určenej správcom alebo vyplývajúcej z dohody medzi zamestnancom a správcom, ktorému správca prideľuje prácu v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, i) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, j) pracovnoprávne nároky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu a za kalendárny mesiac, v ktorom bol konkurz vyhlásený, najviac vo výške štvornásobku životného minima mesačne za každý kalendárny mesiac trvania pracovnoprávneho vzťahu po vyhlásení konkurzu, vrátane kalendárneho mesiaca, v ktorom bol vyhlásený konkurz a kalendárneho mesiaca, v ktorom bol pracovnoprávny vzťah ukončený, pričom toto uspokojenie sa znižuje o plnenia poskytnuté podľa písmen g) a h), k) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku, l) pohľadávky na peňažných náhradách vyplatených z garančného fondu, ak ide o dávku poskytnutú zamestnancovi za jeho pracovnoprávne nároky, ktoré sú pohľadávkou proti podstate, m) ostatné pohľadávky proti podstate, ktoré za pohľadávky proti podstate označuje tento zákon. (3) Pracovné nároky, ktoré nemôžu byť uspokojené podľa písmena j), si zamestnanec uplatňuje prihláškou. Správca je povinný na požiadanie oznámiť zamestnancovi ku dňu podania žiadosti, v akej výške uznáva pracovnoprávny nárok ako pohľadávku proti podstate a nespornú výšku pracovnoprávneho nároku, ktorú si zamestnanec môže uplatniť prihláškou. (7) Pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na požiadanie správca oznámi veriteľovi, či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane poradia. (8) Ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia. Zákon platný a účinný v čase začatia predmetného konkurzného konania definuje pohľadávky proti podstate v ustanovení § 87. Pohľadávky proti podstate sú iba také pohľadávky, ktoré zákon za pohľadávky proti podstate výslovne a taxatívne označuje v ustanovení § 87 ods. 2 ZKR, resp. pohľadávky, ktoré za pohľadávky proti podstate označuje zákon na iných miestach (napr. § 21 ods. 3, § 45 ods. 6 ZKR). Pohľadávky, ktoré hmotnoprávne vznikli počas konkurzu, avšak nie sú označené zákonom za pohľadávky proti podstate, nie sú pohľadávkami proti podstate; takéto pohľadávky sa uplatňujú v konkurze prihláškou. V zmysle ust. 87 ods. 2 ZKR v znení účinnom od 1.1.2012, ktorým sa spravuje predmetné konkurzné konanie a ktorý je v tomto prípade nutné aplikovať ako lex specialis, pohľadávkami proti podstate sú iba také pohľadávky, ktoré ZKR v ust. § 87 ods. 2 za pohľadávky proti podstate výslovne označuje. Ide pritom o taxatívny výpočet pohľadávok proti podstate s uvedeným zákonných podmienok, ktorých splnenie je nevyhnutné, aby bolo možné konkrétnu pohľadávku považovať za pohľadávku proti podstate. Z hľadiska zákonnej definície pohľadávok proti podstate účinnej od 1.1.2012 už teda nie je relevantný iba čas vzniku pohľadávky (ako tomu bolo v prípade verejnoprávnych nárokov v predchádzajúcej právnej úprave účinnej do 31.12.2011), ale rozhodujúca je povaha nároku a splnenie všetkých zákonom požadovaných podmienok. Ako už bolo vyššie uvedené, pohľadávkami proti podstate sú preto s účinnosťou od 1.1.2012 iba tie pohľadávky, ktoré sú ako pohľadávky proti podstate taxatívne vymedzené v ust. § 87 ods. 2 ZKR, pričom pokiaľ ide o pohľadávky na poistnom na sociálne poistenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ZKR v tomto ustanovení zakotvuje, že tieto pohľadávky sú pohľadávkami proti podstate iba v prípade, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu (§ 87 ods. 2 písm. i) ZKR) alebo súvisia so správou a speňažovaním majetku (§ 87 ods. 2 písm. k) ZKR). V tejto súvislosti súd považuje za potrebné k veci ešte uviesť, že zo systematického ako aj z logického výkladu ust. § 87 ods. 2 ZKR jednoznačne vyplýva, že pohľadávkami proti podstate sú iba také pohľadávky vzniknuté po vyhlásení konkurzu z titulu poistného na sociálne poistenie, ktoré sa vzťahujú k pohľadávkam proti podstate z titulu pracovnoprávnych nárokov zamestnancov podľa § 87 ods. 2 písm. g) a h) ZKR, t.j. pohľadávkami proti podstate sú iba tie pohľadávky z titulu poistného na sociálne poistenie vzniknuté po vyhlásení konkurzu, ktoré vznikli vo vzťahu k zamestnancom, ktorým správca prideľuje prácu v súvislosti so správou a speňažovaním majetku úpadcu alebo v súvislosti s prevádzkovaním podniku úpadcu. V danom prípade rozhodnutie o vyhlásení konkurzu nadobudlo účinnosť 17.6.2013, pracovný pomer Ing. Z. S. a Ing. F. L.padcom bol ukončený k 30.6.2013, pracovný pomer V. Z. s úpadcom bol ukončený k 30.7.2013, pričom išlo o nadbytočných zamestnancov úpadcu, ktorí nevykonávali prácu ani v súvislosti s prevádzkovaním podniku úpadcu (čo okrem iného vyplýva aj zo skutočnosti, že po vyhlásení konkurzu žalovaný neprevádzkuje podnik úpadcu) ani v súvislosti so správou a speňažovaním majetku úpadcu, (čo zasa vyplýva zo skutočnosti, že v predmetnom konkurze žalovaný do skončenia pracovných pomerov s uvedenými zamestnancami nespeňažoval žiaden majetok úpadcu), keďže majetok úpadcu možno v konkurze začať speňažovať až po konaní prvej schôdze veriteľov, na základe udeleného záväzného pokynu príslušného orgánu. Naviac v prípade p. Z. sa jednalo o zamestnankyňu úpadcu, ktorá bola v čase od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu do skončenia jej pracovného pomeru nepretržite na rodičovskej dovolenke. Za tohto stavu preto pohľadávky z titulu neuhradeného poistného na sociálne poistenie za obdobie jún 2013 a júl 2013 v celkovej výške 2 789,72 eur, týkajúce sa týchto nadbytočných zamestnancov úpadcu nesúvisia ani s prevádzkovaním podniku úpadcu počas konkurzu, ani so správou a speňažovaním majetku úpadcu, a teda v žiadnom prípade sa nejedná o pohľadávky proti podstate v zmysle § 87 ods. 2 ZKR, pričom v danom prípade sa jedná o pohľadávky, ktoré možno v predmetnom konkurznom konaní uplatniť iba prihláškou v súlade s ust. § 28 ods. 3 ZKR. Vzhľadom k vyššie zisteným skutočnostiam súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, pričom pokiaľ ide o ďalšiu námietku žalovaného, týkajúcu sa tvrdenia, že žaloba zo strany žalobkyne bola podaná až po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty (§ 87 ods. 8 ZKR), túto nepovažoval za dôvodnú, nakoľko žaloba bola na súd doručená 7.1.2014 faxom a do troch dní bola následne súdu doručená prostredníctvom pošty, t.j. včas. Súd považoval za nedôvodnú aj námietku žalovaného, týkajúcu sa vecnej ako miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k O.s.p. tak, že v konaní procesne úspešnému žalovanému súd priznal nárok na ich náhradu v celkovej výške 238,50 eur, a to titulom trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby podľa § 10 a § 13b ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. - prevzatie a príprava právneho zastúpenia a podanie písomného vyjadrenia k žalobe, keď každý z týchto úkonov mal hodnotu 111,21 eur, vrátane režijného paušálu za 2 úkony právnej služby podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. spolu vo výške 16,08 eur (2 x 8,04 eur). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR prostredníctvom Krajského súdu v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.