Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 43Sp/12/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200108 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Bundzel ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2014200108.2 Rozhodnutie Krajský súd v Trnave samosudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci navrhovateľa: Q. R., bytom O., V. D. X proti odporcovi: Okresný úrad Dunajská Streda, pozemkový a lesný odbor, Korzo Bélu Bartóka 789/3, 929 01 Dunajská Streda, o preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu Dunajská Streda, pozemkový a lesný odbor, číslo: OU-DS-PLO-2013/00195-1 zo dňa 11.12.2013 takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Dunajská Streda, pozemkového a lesného odboru číslo: OU-DS-PLO-2013/00195-1 zo dňa 11.12.2013 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím odporca vo veci reštitučného nároku navrhovateľa, uplatneného podľa zák.č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zák. NR SR č. 1801995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 503/2003 Z.z.) podľa § 5 ods. 2 tohto zákona rozhodol tak, že navrhovateľovi nenavrátil vlastnícke právo a nepriznal právo na náhradu za pozemky, nachádzajúce sa v kat. území B. K. R., na parc.č. 1151/12 a 1150/4 ako aj v kat. území Q., parc.č. 291/12, po pôvodnej vlastníčke B. Z., rod. B., nar. X.X.XXXX, zomrelej X.X.XXXX, ktorá je sesternicou navrhovateľa. Za tohto stavu konštatoval, s poukazom na ust. § 2 ods. 2 písm. a) až e) zák.č. 503/2003 Z.z., že tento nespadá do okruhu oprávnených osôb. V tejto súvislosti bolo ďalej v rozhodnutí uvedené, že pravidlá reštitučného konania nie sú totožné s pravidlami konania dedičského a okruhu osôb, po ktorých možno reštituovať je koncipovaný užšie, než osôb, po ktorých možno dediť, a to vymedzeným iba na osoby v najbližšom príbuzenstve, resp. na závetných dedičov. Proti rozhodnutiu navrhovateľ podal dňa 14.1.2014 odvolanie, v ktorom bližšie nekonkretizoval dôvody, pre ktoré navrhuje preskúmať predmetné rozhodnutie. Uznesením tunajšieho súdu č.k. 43Sp/12/2014-9 zo dňa 8.4.2014 bol preto navrhovateľ vyzvaný na odstránenie vád opravného prostriedku. Na toto uznesenie, resp. výzvu reagoval podaním, doručeným súdu dňa 13.5.2014, pričom žiadal rozhodnutie odporcu zrušiť podľa § 250j ods. 2 O.s.p. . Poukázal na to, že v uplatnenom nároku na navrátenie vlastníctva uviedol ako oprávnenú osobu za pôvodného vlastníka B. Z., rod. B. (jeho sesternica), pričom v tom čase bol vlastníkom nehnuteľnosti už jej manžel - I. Z.. Odporca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 10.2.2014 uviedol, že navrhovateľ si uplatnil reštitučný nárok po pôvodnej vlastníčke, nebohej B. Z., rod. B., ktorá bola jeho „sesternicou“, čo nespadá do okruhu oprávnených osôb. Za tohto stavu navrhovateľ nesplnil podmienky v zmysle § 2 zák.č. 503/2003 Z.z., z hľadiska okruhu oprávnených osôb. Žiadal preto navrhovateľom napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd v Trnave preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania, postupom podľa § 156 ods. 3 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenie rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli tunajšieho súdu ako aj na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Z podkladov súdneho spisu je zrejmé, že navrhovateľ sa opravným prostriedkom domáha postupu podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 250l a nasl.), upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov. Súd prvého stupňa preskúmal zákonnosť rozhodnutia odporcu, ktorým tento rozhodol podľa § 5 ods. 2 zák.č. 503/2003 Z.z., tak, že navrhovateľ nespĺňa podmienky uvedené v § 2 ods. 2 písm. a) až e) zák.č. 503/2003 Z.z. na vrátenie vlastníckeho alebo priznanie práva na náhradu za pozemky, nachádzajúce sa v kat. území B. K. R., parc.č. 1151/12, druh pozemku roľa o výmere 51 202 m2 ako parc.č. 1150/4, druh pozemku roľa o výmere 52 759 m2 a za pozemky nachádzajúce sa v kat. území Q., na parc.č. 291/12, druh pozemku roľa o výmere 7 078 m2 s odôvodnením, že navrhovateľ nespadá do okruhu oprávnených osôb. Zákon č. 503/2003 Z.z. je jedným zo zákonov reštitučného charakteru, ktorého cieľom je spolu s ostatnými reštitučnými zákonmi zabezpečiť tzv. reštitučné procesy zmiernenia niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo v zákone presne ustanovenom období vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu osôb a na základe v zákone taxatívne ustanovených prípadov straty majetku. Kto je oprávnenou osobou upravuje ustanovenie § 2 zák.č. 503/2003 Z.z., pričom právo na navrátenie pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31.12.2014 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne (§ 5 ods. 1 zák.č. 503/2003 Z.z.). Ustanovenie § 2 ods. 2 zák.č. 503/2003 Z.z. upravuje poradie oprávnených osôb tak, že primárne oprávnenou osobou je osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ust. § 3. V prípade, že táto osoba zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ust. § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí: a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo, b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva, ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto časti ich pozemku, c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty uvedenej v ust. § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti, d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1, e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti. Tieto osoby podľa tu ustanoveného poradia sa stávajú oprávnenými osobami (vzniká im nárok) za predpokladu, že sú občanmi Slovenskej republiky a žijú. Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že vymedzenie okruhu oprávnených osôb je pre pozemkový úrad záväzné, pričom mu z článku 2 ods. 2 Ústavy SR vyplýva zákaz jeho rozširovania, keďže ho ako orgánu štátu zaväzuje konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Navrhovateľovi nemožno priznať postavenie oprávnenej osoby ani podľa ustanovení § 2 ods. 2 zák.č. 503/2003 Z.z., pretože nie je dedičom zo závetu po pôvodnom vlastníkovi predmetných nehnuteľností (§ 2 ods. 2 písm. a) alebo b) zák.č. 503/2003 Z.z.) a nie je ani jednou z osôb, ktorej by toto postavenie prislúchalo podľa § 2 ods. 2 písm. c) , d) alebo e) zák.č. 503/2003 Z.z. . Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že navrhovateľ nespadá do okruhu oprávnených osôb. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pravidlá reštitučného konania nie sú totožné s pravidlami konania dedičského a okruh osôb, po ktorých možno reštituovať je koncipovaný užšie, než okruh osôb, po ktorých možno dediť, a to vymedzením iba na osoby v najbližšom príbuzenstve, resp. na závetných dedičov. K požiadavke navrhovateľa aby súd zmenil napadnuté rozhodnutie súd uvádza, že je potrebné zohľadniť špecifiká správneho súdnictva, ktorého úlohou nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy, ale len preskúmať „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov orgánu verejnej správy, o ktorých fyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že boli nezákonné a ukrátili ju na jej právach. Úlohou súdu je teda preskúmať to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok v konkrétnom druhu správneho konania rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy a v súlade so zákonom rozhodli. Treba vziať preto do úvahy, že správny súd spravidla nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy, a preto neprichádza do úvahy v takýchto konaniach zmena odvolaním napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, krajský súd napadnuté rozhodnutie odporcu číslo: OU- DS-PLO-2013/00195-1 zo dňa 11.12.2013 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov konania rozhodol súd tak, že navrhovateľovi, ktorý bol v konaní neúspešný náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.