Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 38Sd/17/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200112 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2014200112.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Benczovou v právnej veci navrhovateľky: A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W. XX, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.10.2013 v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.02.2014, takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9. októbra 2013 v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17. februára 2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Navrhovateľke súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozhodnutím zo dňa 09.10.2013 odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o dávku invalidného dôchodku podľa § 70 a § 71 z dôvodu, že nesplnila podmienky pre uznanie za invalidnú v zmysle § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z., nakoľko podľa lekárskeho posudku zo dňa 23.09.2013 vypracovaného posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne pobočka Dunajská Streda jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej len MPSVZČ) nie je viac ako 40%. Podľa posudku zo dňa 23.09.2013 tvoriaceho prílohu rozhodnutia bola posudzovaná 37 ročná žena s odborným stredoškolským vzdelaním s maturitou - zdravotná sestra, ktorá naposledy pracovala ako obchodná zástupkyňa, od 01.11.2012 je nezamestnaná evidovaná na úrade práce, žiadateľka o invalidný dôchodok. Ide o osobu liečenú psychiatrom od januára 2012 pre depresívnu poruchu. V apríli 2013 suicidálny pokus z dôvodov narušeného matrimonia. Psychologickým vyšetrením zistená premorbidná disharmonická osobnosť s negatívnym sebaobrazom so zachovaným intelektom. Má problémy vo vzťahovej sfére, v psychologickom vyšetrení nie sú vyznačené depresívne znaky, preto bola posúdená ako zmiešaná úzkostná a depresívna porucha s percentuálnom mierou 20%, navýšenie 5% pre bronchiálnu astmu bez ventilačnej poruchy a hyperventilačný syndóm. Celková MPSVZČ je spolu 25%, invalidita nevznikla. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie boli určené podľa kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položka 4. - neurotické, stresové a somatoformné poruchy, písmeno a) stredne ťažké formy. MPSVZČ je 20%. Za iné zdravotné postihnutie, astma - záduch, bolo priznané navýšenie o 5%. V odvolaní navrhovateľka namietala nedostatočné posúdenie zdravotného stavu vzhľadom na práceneschopnosť od 08.04.2013, závery ošetrujúceho psychiatra a psychológa, ktoré neodôvodňujú ukončenie práceneschopnosti. Poukázala na logicky protirečivé výpovede obsiahnuté v posudku tvoriacom podklad rozhodnutia, ktorý naviac nerešpektuje závery obsiahnuté v ňou predloženom psychiatrickom a psychologickom posudku, v zmysle ktorých uvádzané skutočnosti preukazujú vznik invalidity. Závery posudku považuje za neodôvodnené a prijaté na základe svojvoľného postupu. Súdu bola vec predložená s posudkom obsiahnutým v lekárskej správe zo dňa 12.02.2014, podľa ktorého bola posudzovaná 38 ročná žena s úplným odborným stredoškolským vzdelaním, ktorá od roku 2012 je nezamestnaná. Pneumoalergológom je sledovaná a liečená pre bronchiálnu astmu, bez ventilačnej poruchy. Od roku 2012 je sledovaná a liečená psychiatrom pre depresívnu symptomatiku, nastavená na antidepresívnu liečbu. V apríli 2013 bola iba jedenkrát hospitalizovaná v PK SZU po suicidálnom pokuse liekmi. Naďalej je sledovaná a liečená psychiatrom. Psychologické vyšetrenie potvrdzuje intelekt v pásme priemeru u premorbídne disharmonickej, vulnerabilnej osobnosti. Posudzovaná je podľa dokumentácie psychiatricky liečená od januára 2012, predtým sa liečila pre hyperventilačný sy, tetaniu a bronchiálnu asthmu... Psychiatricky sa lieči, odkedy zistila, že manžel má milenku, od 09.04.2013 do 17.04.2013 bola hospitalizovaná na PK SZU na INB Nemocnice Ružinov ako depresívna fáza stredne ťažká, bez psychotických príznakov po suicidálnom pokuse, ktorý sama označila ako „skrat“, požila lieky, našiel ju manžel... Podľa správy je aj v starostlivosti centra umelého oplodnenia.../kde sa dá predpokladať, že ťažšie depresívna pacientka by sotva chcela mať dieťa/...Psychologické vyšetrenie PhDr. I. dokumentuje poruchu osobnosti, disharmonickú, kde sa depresívne prejavy pri vyšetrení javili ako sekundárne, podmienené problémami v interpersonálnej sfére. V čase vyšetrenia, 24.07.2013 sa suicidálne riziko nepreukázalo. Podľa ambulantných nálezov MUDr. N. bola depresia prekvalifikovaná na rekurentnú depresiu ťažkú, hoci popisovaná symptomatika ani anamnéza depresie tomuto nezodpovedá, pridržujú sa preto záverov nemocnice, že ide o depresívnu poruchu /zrejme reaktívnu/ maximálne stredne ťažkého stupňa. Pre rozhodujúce zdravotné postihnutie - poruchy nálad, stredne ťažké formy bola určená dolná hranica MPSVZČ v danom percentuálnom rozpätí - 35% a pre iné zdravotné postihnutie bola zvýšená percentuálna miera o 5%. Celková MPSVZČ je 40%. Posudkový lekár Sociálnej poisťovne - ústredie zmenil percentuálne ohodnotenie za rozhodujúce zdravotné postihnutie na MPSVZČ 30%, za iné zdravotné postihnutie bolo priznané navýšenie o 5%. Táto skutočnosť však nič nezmenila na závere, že invalidita nevznikla. Odporkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 24.02.2014 poukázala na vydanie zmenového rozhodnutia zo dňa 17.02.2014, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie zmenené v časti odôvodnenie, nakoľko síce nedošlo k zmene záveru o nevzniknutí invalidity a následnom nepriznaní dôchodkovej dávky, avšak dôvody súvisiace so zmenou MPSVZČ z 25% na 40% sa odrazili v odôvodnení. Žiadala preto napadnuté rozhodnutie v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 17.02.2014 ako vecne správne potvrdiť. Odvolaním zo dňa 10.03.2014 (v znení opravy zo dňa 19.03.2014) navrhovateľka napádala aj zákonnosť rozhodnutia zo dňa 17.02.2014 založeného na zmene MPSVZČ na 40% v zmysle záverov posúdenia z 12.02.2014. V dôvodoch poukázala znovu na priebeh a výsledky liečenia ošetrujúcim psychiatrom a starostlivosti psychológa, ktoré preukázateľne nezakladajú dôvod na ukončenie práceneschopnosti, poukázala na absolvovanú hospitalizáciu, nesprávnosť údajov o opakovanom nedostavení bez ospravedlnenia na posudkovú komisiu, nesprávnosť posúdenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia pribratou psychiatričkou, žiadala o riešenie (posudzovanie) stavu v spolupráci s ošetrujúcim psychiatrom a psychoterapeutom, samotný posudok a jeho záver považuje za dezinterpretujúci tak výsledky psychologických, ako aj psychiatrických vyšetrení konštatujúcich dostatok presvedčivých a jednoznačných symptómov pre vznik invalidity. V priebehu konania navrhovateľka predkladala súdu ďalšie lekárske nálezy na osvedčenie zhoršenia zdravotného stavu, preto súd požiadal odporkyňu o vypracovanie nového posudku. Podľa celkového posudku vypracovaného dňa 13.01.2015 bola posudzovaná 39 ročná žena s úplným odborným stredoškolským vzdelaním, ktorá od roku 2012 je nezamestnaná. Posudzovaná sa opakovane nedostavila na pojednávanie, pričom mala možnosť aspoň telefonicky sa ospravedlniť. Podľa dokumentácie sa psychiatricky lieči od januára 2012, pôvodne pre depresívne rozlady, v apríli 2013 bola hospitalizovaná na PK v Ružinove po suicidálnom pokuse, ktorý mal charakteristicky demonštratívneho pokusu, pričom správa konštatuje, že po liečbe bola bez prejavov depresie. Napriek tomu, že jej psychiatrické nálezy zodpovedajú maximálne stredne ťažkým obrazom depresie /evidentne reaktívnej/, mala v neprítomnosti zvýšené percento MPSVZČ z 20 plus 5% na 35 plus 5%, s čím vyjadruje v značne obsiahlom odvolaní/ čo ťažšie depresívni pacienti obvykle nie sú schopní vyprodukovať/ nespokojnosť. Po dôkladnom preštudovaní dostupnej dokumentácie bolo konštatované, že ani po doložení aktuálnych lekárskych nálezov nevznikli dôvody k zmene posúdenia, posledné posúdenie bolo považované za nadštandardné. Pneumoalergológom je sledovaná a liečená pre bronchiálnu astmu, bez ventilačnej poruchy. Od roku 2012 je sledovaná a liečená psychiatrom pre depresívnu symptomatiku, nastavená na antidepresívnu liečbu. V apríli 2013 bola iba jedenkrát hospitalizovaná v PK SZU po suicidalnom pokuse liekmi. Naďalej je sledovaná a liečená psychiatrom. Psychologické vyšetrenie potvrdzuje intelekt v pásme priemeru u premorbídne disharmonickej, vulnerabilnej osobnosti. Posudzovaná je podľa dokumentácie psychiatricky liečená od januára 2012, predtým sa liečila pre hyperventilačný sy, tetaniu a bronchiálnu asthmu... Psychiatricky sa lieči, odkedy zistila, že manžel má milenku, od 09.04.2013 do 17.04.2013 bola hospitalizovaná na PK SZU na INB Nemocnice Ružinov ako depresívna fáza stredne ťažká, bez psychotických príznakov po suicidálnom pokuse, ktorý sama označila ako „skrat“, požila lieky, našiel ju manžel.... Podľa správy je aj v starostlivosti centra umelého oplodnenia.../ kde sa dá predpokladať, že ťažšie depresívna pacientka by sotva chcela mať dieťa/... Psychologické vyšetrenie PhDr. I. dokumentuje poruchu osobnosti, disharmonickú, kde sa depresívne prejavy pri vyšetrení javili ako sekundárne, podmienené problémami v interpersonálnej sfére. V čase vyšetrenia, 24.07.2013 sa suicidálne riziko nepreukázalo. Podľa ambulantných nálezov MUDr. N. bola depresia prekvalifikovaná na rekurentnú depresiu ťažkú, hoci popisovaná symptomatika ani anamnéza depresie tomuto nezodpovedá, pridržiavajú sa preto záverov nemocnice, že ide o depresívnu poruchu /zrejme reaktívnu/ maximálne stredne ťažkého stupňa. Pre rozhodujúce zdravotné postihnutie - poruchy nálad, stredne ťažké formy boli určené na dolnej hranici MPSVZČ v danom percentuálnom rozpätí - 35% a pre iné zdravotné postihnutie bola zvýšená percentuálna miera o 5%. Celková MPSVZČ je 40%. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie na deň 24.02.2015, na ktorom navrhovateľka trvala na podaných odvolaniach, nakoľko nepovažuje za správne, ak pri ostatnom posudzovaní zdravotného stavu aj za účasti psychiatričky bol vypracovaný posudok o nevzniknutí invalidity bez jej vyšetrenia. Len na dokreslenie znovu pripomenula, že od prvého posudzovania boli v posudku zásadne nezrovnalosti čo sa týka údaja o práceneschopnosti, užívaní liekov, evidencie na úrade práce. Napriek záveru o nevzniknutí invalidity v posudku zo dňa 13.01.2013 nie je uvedená ani pracovná rekomandácia. Záverom posudzovania zo dňa 13.01.2015 vytýkala aj to, že aj keď sa ho zúčastnila psychiatrička, rozhodovalo sa na základe údajov z jej hospitalizácie v apríli 2013, pričom odborníčke v danej oblasti musí byť zrejmé, že psychické choroby majú často veľmi rýchly vývoj. Závery posúdenia absolútne neakceptovali závery vyslovené jej ošetrujúcim psychiatrom a psychológom. Ohradila sa voči necitlivým vyjadreniam ohľadne neschopnosti ťažšie depresívnych pacientov vyprodukovať obsiahle odvolanie (konieckoncov odvolanie nemusela písať ona), rovnako považuje za mimoriadne necitlivé vyjadrenie, resp. vyhodnotenie okolností keď v období október 2012 - január 2013 bola v starostlivosti centra umelého oplodnenia, nakoľko sa s v bývalým partnerom snažili o dieťa. Poverená zástupkyňa odporkyne sa vzhľadom na zhodné závery posudkových lekárov o nevzniknutí invalidity pridržiavala obsahu podaných vyjadrení a žiadala napadnuté rozhodnutie v spojení so zmenovým rozhodnutím zo dňa 17.02.2014 ako vecne správne potvrdiť. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom v zmysle Tretej hlavy Piatej časti O.s.p. a dospel k záveru o dôvodnosti podaného odvolania. Podľa § 244 O.s.p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Podľa § 250l O.s.p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. (2) Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 70 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení Poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. Podľa § 71 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2) (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 195 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podľa § 209 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 209 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Podľa § 196 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1) Dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. (2) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ako dôkaz použiť výpoveď svedkov, ktorých pred výpoveďou poučí o ich povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej výpovede. (3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, 96a) ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok. Podľa § 199 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne predvolá fyzické osoby alebo právnické osoby, ktorých osobná účasť pri prejednávaní veci je nevyhnutná. (2) V predvolaní organizačná zložka Sociálnej poisťovne upozorní na právne následky nedostavenia sa na predvolanie. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že odporkyňa rozhodovala o nároku na dôchodkovú dávku navrhovateľky a napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe posúdenia zdravotného stavu zo dňa 23.09.2013, pri ktorom boli za rozhodujúce zdravotné postihnutie určené duševné choroby a poruchy správania podľa kapitoly V. položka 4 písm. a) s MPSVZČ 20% a za iné zdravotné postihnutie bolo v rámci zákonom stanovenej možnosti v zmysle § 71 ods. 8 zák. č. 461/2003 Z.z., t.j. do 10% priznané navýšenie 5%, bez bližšieho odôvodnenia. Pri ďalšom posudzovaní zdravotného stavu dňa 12.02.2014 bolo zmenené rozhodujúce zdravotné postihnutie za závažnejší stupeň, podľa kapitoly V., položka 3 písm. a) s MPSVZČ 35% (dolná hranica), navýšenie pre iné zdravotné postihnutie bolo nezmenené. Posudok nepovažoval za dôvodné prekvalifikovanie depresie ošetrujúcim psychiatrom na rekurentnú depresiu ťažkú, hoci popisovaná symptomatika, ani anamnéza depresie tomuto nezodpovedá. Stotožnil sa so závermi z vykonanej hospitalizácie v apríli 2013 o depresívnej poruchy zrejme reaktívnej maximálne stredne ťažkého stupňa. Pri posudzovaní dňa 13.01.2015, ku ktorému boli predložené ďalšie lekárske správy, posudkový lekár Sociálnej poisťovne - ústredia vykonávajúci posudzovanie spolu so psychiatrom zotrvali na závere o MPSVZČ 40% v zmysle posúdenia zo dňa 12.02.2014. Za podstatné považovali závery hospitalizácie v apríli 2013 a považovali za preukázanú poruchu osobnosti, disharmonickú, kde sa depresívne prejavy javili ako sekundárne podmienené problémami v interpersonálnej sfére. Vzhľadom na vyššieuvedené skutočnosti súd považuje za pochopiteľné opakované poukazy na zásadný význam a požiadavku správneho určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia, pri hodnotení ktorého sú v zrejmom rozpore závery posudkových lekárov s aktuálnymi závermi ošetrujúceho psychiatra a psychológa navrhovateľky. Zdravotný stav navrhovateľky bol pôvodne určený ako neurotická, stresová a somatoformná porucha, stredne ťažká forma, následne bol prekvalifikovaný na poruchy nálad (manické, depresívne, periodické) stredne ťažké formy, pričom podľa záverov ošetrujúceho psychiatra sa jedná o nepomerne ťažší stupeň psychiatrického ochorenia. Súd si je vedomý, že nemá odborné medicínske vzdelanie na preskúmavanie správnosti medicínskych záverov atestovaných posudkových lekárov, na druhej strane si je vedomý svoje povinnosti dohliadať na to, aby podklady odporkyne, na základe ktorých je vydané rozhodnutie vo veci dôchodkovej dávky boli dostatočné, presvedčivé a v primeranom rozsahu pre účastníka zrozumiteľné. V danom prípade keď je zrejmý zásadný rozpor medzi vyhodnotením dôsledkov zdravotného postihnutia navrhovateľky medzi posudkovými a ošetrujúcimi lekármi je na odporkyni, aby zvážila dôvodnosť aplikácie ustanovenia § 196 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. umožňujúceho ustanovenie znalca podľa osobitného predpisu. Predovšetkým je však dôvodné, aj vzhľadom na predchádzajúci priebeh posudzovania, v rámci ktorého došlo k viacerým nezrovnalostiam a administratívnym pochybeniam, ktoré spochybňujú správnosť postupu odporkyne, trvať na osobnej účasti navrhovateľky na ďalšom posudzovaní jej zdravotného stavu. Súd má za to, že sa jedná o prípad, keď je osobná účasť posudzovanej osoby nevyhnutná (§ 199 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z.). V tejto súvislosti sa javia logickými námietky navrhovateľky, že nepovažuje za správne, ak za rozhodujúce skutočnosti pre ustálenie posudkového záveru o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí sú považované závery z hospitalizácie v roku 2013. Nie veľmi presvedčivá sa javí posudková argumentácia o tom, že ťažšie depresívni pacienti obvykle nie sú schopní vyprodukovať také obsiahle odvolanie, aké v konaní predložila navrhovateľka vzhľadom na to, že podanie na súd môže v mene účastníka vypracovať aj iná osoba. Rovnako sa javia súdu nepresvedčivé necitlivé argumenty, podľa ktorých u pacientky s diagnózou akú určil ošetrujúci psychiater navrhovateľky, sa nejaví pravdepodobným záujem stať sa matkou. Rovnako nemožno prehliadnuť, že pri posudkovom vyhodnocovaní ďalšieho zdravotného postihnutia bolo bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia priznané v rámci rozmedzia 0% - 10% navýšenie o 5%. Táto skutočnosť je zvlášť významná v situácii, keď posudkové zohľadnenie ďalšieho zdravotného postihnutia o viac ako 5% má v prípade MPSVZČ 35% za rozhodujúce zdravotné postihnutie rozhodujúci význam pre záver o vzniku invalidity ako podkladu pre vznik nároku na dôchodkovú dávku. Dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia bolo nedostatočné zistenie skutkového stavu pre záver o určení rozhodujúceho zdravotného postihnutia, nedostatočné odôvodnenie v časti určenia MPSVZČ za rozhodujúce zdravotné postihnutie a rovnako nedostatočné odôvodnenie posudkového vyhodnotenia súbežnej existencie ďalšieho zdravotného postihnutia v nadväznosti na možnosť priznania navýšenia pre iné zdravotné postihnutie. Súd preto napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie v zmysle § 250j ods. 2 písm. c) a d) O.s.p., v ktorom bude viazaná vysloveným právnym názorom súdu. O trovách konania súd postupom v zmysle § 250l ods. 2 v spojení s ust. § 250k O.s.p. rozhodol tak, že procesne úspešnej navrhovateľke nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko výslovne uviedla, že si nárok na náhradu trov konania neuplatňuje. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. (§ 250s O.s.p.)