Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 38Sp/15/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200158 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2014200158.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Benczovou v právnej veci navrhovateľa: K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. T. XX, XXX XX P., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne č. 52187-2/2013- BA zo dňa 28.11.2013, takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie odporkyne Sociálnej poisťovne - ústredie Bratislava č. 52187-2/2013-BA zo dňa 28. novembra 2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec jej vracia na ďalšie konanie. Navrhovateľovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Návrhom došlým odporkyni dňa 09.01.2014 sa navrhovateľ domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia odporkyne zo dňa 28.11.2013, ktorým v zmysle § 88 zák. č. 461/2003 Z.z. bolo rozhodnuté o nevzniknutí nároku na úrazovú rentu v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 03.04.2012, nakoľko podľa lekárskej správy Sociálnej poisťovne pobočka Trnava zo dňa 18.11.2013 má poškodený v dôsledku pracovného úrazu zistený pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 20%, v dôsledku čoho nespĺňa podmienky na úrazovú rentu. Ďalej odôvodnenie rozhodnutia poukázalo na závery uvedené v pripojenej lekárskej správe, v zmysle ktorej bol posudzovaný 51 - ročný muž, ktorý ukončil SPŠ elektrotechnickú, ZVS zabsolvoval, od roku 1981-1985 Západoslovenské energetické závody, neskôr GR ZVaJS Bratislava, 1988-2004 Železnice SR Bratislava, následne pracoval v Cargo Slovakia, a.s. Bratislava ako vedúci posunu v RD Leopoldov, funkcia je t.č. zrušená, zatiaľ nie je nezamestnaný, vo firme je vedený ako prekážky v práci na strane zamestnávateľa - zatiaľ sedí v kancelárii, mzda mu ide, predtým vykonával hore uvedenú pracovnú náplň, kde v popise práce zoraďovacia funkcia bola vlastne práca posunovača s nepravidelným časovým rozsahom. Už v roku 2009 bol liečený pre lumboischiadický syndróm s koreňovým dráždením L5S1 vľavo, dňa 28.03.2012 došlo k akútnemu zhoršeniu existujúceho chronického ochorenia tým, že pri dvíhaní výhybky ho seklo v krížoch, čo mu bolo uznané ako pracovný úraz, bol liečený konzervatívne, stav vyžadoval tri hospitalizácie na neurologickom oddelení, vedený ako LIS, koreňové dráždenie L5S1 vľavo. Po analýze vykonávaných pracovných činností vedúceho posunu bolo zistené, že tieto okrem samotnej práce posunovača môže vykonávať všetky, aktuálne nie je vystavený klimatickým vplyvom alebo fyzickej námahe, preto mu miera poklesu pracovnej schopnosti 20% - úrazová renta nevznikla. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie navrhovateľ a žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť vzhľadom na spochybnenie správnosti záverov lekárskej správy zo dňa 18.11.2013, v zmysle ktorej aj v stave po pracovnom úraze môže vykonávať všetky dovtedy vykonávané pracovné činnosti patriace do jeho náplne práce ku dňu pracovného úrazu, okrem samotnej práce posunovača. Poukázal na obsah pracovnej náplne účinnej od 01.12.2008, v zmysle ktorej je práca vedúceho posunu v podstate prácou posunovača s vyššou mierou zodpovednosti a prácou na smeny v nepretržitej prevádzke, ktorá je vykonávaná vonku v klimaticky nevyrovnaných podmienkach. Ak nemôže vykonávať niektorú činnosť podľa náplne práce, nemôže túto funkciu vykonávať vôbec. Ďalej uviedol, že podľa odborného posudku o invalidite zo dňa 17.04.2013 nemôže vykonávať prácu posunovača, a môže vykonávať len prácu v prostredí bez nadmernej fyzickej záťaže, bez zdvíhania bremien, v klimaticky vyrovnanom prostredí bez nočných smien a primerané vzdelaniu a schopnostiam. V tomto posudku je uvedené, že bolesťami krížov trpel od roku 2009, a jeho stav bol označený ako chronicky až po utrpení pracovného úrazu, viacerých hospitalizáciách a neurologických vyšetreniach. Nesúhlasil s tým, aby na účely posudzovania úrazovej renty bol jeho zdravotný stav hodnotený ako chronický už pred utrpením pracovného úrazu. Odporkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 25.02.2014 poukázala tak na priebeh správneho konania predchádzajúci vydaniu napadnutého rozhodnutia, ako aj na skutočnosť, že pri opätovnom posudzovaní zdravotného stavu v odvolacom konaní bol dňa 06.02.2014 lekárskou správou posúdený zdravotný stav navrhovateľa so zhodným záverom. Po prehodnotení pracovnej náplne navrhovateľa zo dňa 01.12.2008 obsahujúcej 25 rôznych činností bolo zistené, že z týchto nemôže po pracovnom úraze na základe zdravotného obmedzenia vykonávať štyri úkony /potrebná prístavba, odstavenie HDV, uzamknutie, zaistenie, rozradenie konvojov, zbrojenie naftou a olejom/ z čoho vyplýva, že to predstavuje približne 15% úkonov. Ďalej bolo zohľadnené, že už pred pracovným úrazom sa pre podobné ťažkosti liečil u praktického lekára, neurológa a rehabilitačného lekára, pričom bola určená diagnóza chronického vertebrogénneho algického syndrómu /VAS/ s útlakom - dráždením periférneho nervu L5 vľavo. V júli 2011 tiež pri dopravnej nehode utrpel úraz - vytknutie krčnej chrbtice. Nie je preukázané, že na chrbtici má následkom úrazu „nejaký úlomok“, čo overujú opakované CT a MR LS chrbtice. Posudkový lekár sa domnieva, že k zhoršeniu nálezu na chrbtici prišlo následkom celoživotnej práce, čiže nie pracovným úrazom. Takéto následky by musela dokázať Klinika pracovného lekárstva formou choroby z povolania. Vo svojej právnej argumentácii ďalej poukázala na nutnosť preukázania existencie príčinnej súvislosti medzi pracovným úrazom a zdravotným stavom poškodeného, pričom u navrhovateľa sa najväčšou mierou na zhoršenom zdravotnom stave podieľajú degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, ktoré však nie sú v priamom súvise s pracovným úrazom. Táto okolnosť vyplýva aj z posudku zo dňa 17.04.2013 vyhotoveného na účely invalidného dôchodku. Zároveň uviedol, že chronický charakter predmetných zdravotných ťažkostí nemôže vzniknúť iba v dôsledku pracovného úrazu tak, ako ho definuje § 8 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z.. Pokiaľ sa týka určovania percentuálneho poklesu pracovnej schopnosti, na záver o jeho výške nestačí len samotná skutočnosť, že bol poškodený pre zmenu pracovnej schopnosti preradený na inú pracovnú pozíciu, táto skutočnosť sa len zohľadňuje a posudkový lekár vyhodnocuje vzájomný súvis dôsledkov poškodenia zdravia na výkon doterajšej činnosti a skúma aj možnosť jeho ďalšieho uplatnenia u zamestnávateľa a na trhu práce. Rozhodujúci význam má teda obsah pracovnej náplne - profesiogram, pri zohľadňovaní ktorého sa berie do úvahy percentu pracovných úkonov popísaných v profesiograme, ktoré môže poškodený s daným funkčným postihnutím vykonávať a stupeň funkčného postihnutia organizmu následkom pracovného úrazu. Je irelevantné, či zamestnávateľ môže alebo nemôže realizovať aj čiastočnú pracovnú náplň a zásadné je odlíšenie zdravotných ťažkostí vzniknutých v dôsledku pracovného úrazu od zdravotných ťažkostí, všeobecne zohľadnených na účely invalidného dôchodku. Vzhľadom na to, že v dôsledku priamych následkov pracovného úrazu zo dňa 28.03.2012 je navrhovateľ nespôsobilý vykonávať iba pracovné činnosti v rozsahu 15% predloženého profesiogramu, považuje percentuálne vyjadrenie poklesu pracovnej schopnosti za vecne správe. Za zásadné považuje to, že preukázané degeneratívne zmeny na chrbtici majú prevažný podiel na terajšom zdravotnom stave navrhovateľa a nebolo preukázané žiadne funkčné poškodenie chrbtice po pracovnom úraze zo dňa 28.03.2012. Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 17.06.2015 predložil výsledky lekárskych vyšetrení a lekárske správy za obdobie 23.01.2013 - 19.05.2015, ktorými preukazoval dôvodnosť podaného odvolania. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktorom navrhovateľ namietal správnosť postupu odporkyne v súvislosti s posudzovaním jeho zdravotného stavu na účely úrazovej renty, keď o nároku na úrazovú rentu rozhodovala (pre neho nepriaznivo) tá istá posudková lekárka, na základe záverov ktorej mu bol po piatich mesiacoch odobratý úrazový príplatok. Nie je mu zrejmé, prečo pri svojom rozhodovaní vychádzala zo stavu, keď sedel v kancelárii, mala posudzovať stav v nadväznosti na dovtedy vykonávanú prácu. Na otázku súdu uviedol, že od pracovného úrazu bol prevedený na inú prácu v kancelárii, t. č. je vo výpovednej lehote z dôvodu organizačných zmien u zamestnávateľa. Ďalej uviedol, že je nelogické, ak tá istá posudková lekárka pri rozhodovaní o invalidnom dôchodku vysloví záver o zákaze výkonu prác v sťažených klimatických podmienkach vonku, nočnej práce, pričom na potrebu výkonu takejto práce v súvislosti s úrazovou rentou neprihliada. Druhostupňovému posudzovaniu zo dňa 06.02.2014 vytkol, že bol nesprávne uvedený údaj o vykonávanej činnosti v zmysle pracovnej náplne, rovnako boli nesprávne vyhodnotené tie, ktoré po pracovnom úraze nemôže vykonávať. V nadväznosti na konštatovanie o chronickom zhoršení zdravotného stavu, ktoré preukázateľne začalo už pred pracovným úrazom poukázal na závery neurologického vyšetrenia zo dňa 22.12.2010, kde je skonštatované: „ ...panva: bez chorobných zmien“. Ďalej zdôraznil, že je preňho nepochopiteľné, ak sa na výsledkoch CT a MR vyšetrení ukazuje voľný fragment, ktorí všetci ostatní lekári vidia a zohľadňujú, iba posudkový lekár ho nepovažuje za preukázaný. Na otázku súdu vzhľadom na novo doložené lekárske správy, kde je konštatované, že súčasný stav si nevyžaduje operačné riešenie uviedol, že je pravdou, že zdravotný stav si takéto riešenie nevyžaduje. Napadnuté rozhodnutie považuje za nesprávne hlavne vzhľadom na nesprávnosť záveru o určení 20 %-tného poklesu pracovnej schopnosti. Poverený zástupca odporkyne sa v celom rozsahu pridržiaval dôvodov napadnutého rozhodnutia. Pripomenul, že samotným navrhovateľom boli v konaní vo veci dávky invalidného dôchodku preukázané degeneratívne zmeny na chrbtici od roku 2009, ktoré nie sú v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom. Dôkazom o tomto je obsah lekárskeho posudku zo dňa 17.04.2013. Žiaden zákon nestanovuje kritéria pre určovanie poklesu pracovnej schopnosti pre posudzovanie na účely úrazovej renty, je irelevantné, či navrhovateľ nemôže vykonávať z opisu pracovných činností v Pracovnej náplni účinnej od 01.12.2008 (založenej v administratívnom spise) štyri alebo sedem činností, nakoľko ani táto skutočnosť by podľa jeho názoru nemala vplyv na záver o poklese pracovnej schopnosti. Len na doplnenie uviedol, že v dobe po pracovnom úraze bol navrhovateľ preradený na iné pracovné zaradenie z dôvodu, že miesto vedúceho posunu bolo u jeho zamestnávateľa zrušené. Navrhovateľ doplnil, že on bol preradený na inú prácu z dôvodu prekážok na strane zamestnávateľa a ktoré spočívali v tom, že miesto vedúceho posunu bolo zrušené, bolo mu ponúknuté miesto vlakvedúceho, čo je v podstate posun a takéto zaradenie nemôže vykonávať na základe záverov posudzovania na účely invalidného dôchodku. Ďalej doplnil, že podľa jeho názoru nemôže vykonávať vzhľadom na svoj zdravotný stav žiadnu z činností zaradených do pracovnej náplne 02.14 - železničiar (vedúci posunu) podľa pracovnej náplne účinnej od 01.12.2008. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom v zmysle Tretej hlavy Piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že sú splnené podmienky na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Podľa § 244 O.s.p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Podľa § 250l O.s.p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. (2) Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a. Podľa § 88 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1) Poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len "pokles pracovnej schopnosti") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. (3) Pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2) Podľa § 195 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. (2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. (3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. Podľa § 209 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. (2) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní alebo o opravnom prostriedku. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. (3) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. (4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení Pracovný úraz podľa tohto zákona je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré a) zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi, 26) b) fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 utrpela pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplynulo, že žiadosťou doručenou odporkyni dňa 13.09.2013 navrhovateľ požiadal o úrazovú rentu v zmysle § 88 zák. č. 461/2003 Z.z. vzhľadom na dôsledky registrovaného pracovného úrazu zo dňa 28.03.2012, ktorý spočíval v tom, že pri prestavovaní telesa výhybky v RD Leopoldov zamestnanec pocítil bolesť v chrbte, zmenu dokončil, bol odborne ošetrený a od 28.03.2012 je práceneschopný. Ako príčina úrazu bol uvedený okamžitý psychofyziologický stav. Na základe posudzovania zo dňa 18.11.2013 bolo vydané napadnuté rozhodnutie. V odvolacom konaní bolo dňa 06.02.2014 opakovane vykonané posudzovanie posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne ústredia so zhodným záverom, pričom okrem iného bolo uvedené, že v dôsledku pracovného úrazu nemôže navrhovateľ vykonávať štyri z celkovo 25 činností uvedených v pracovnej náplni, pre podobné ťažkosti sa liečil u praktického lekára, neurológa, rehabilitačného lekára už pred pracovným úrazom a preto nemožno posúdiť, že zdravotný stav navrhovateľa po úraze je spôsobený následkami pracovného úrazu. V súvislosti s posudzovaním vzniku nároku na dávku invalidného dôchodku vykonaným dňa 17.04.2013 bolo za rozhodujúce zdravotné postihnutie v zmysle prílohy č. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. určené postihnutie podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 3c/ degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, zároveň bolo priznané navýšenie o 10% pre iné zdravotné postihnutia. V rámci hodnotenia boli zohľadnené preukázané bolesti krížov od roku 2009. V administratívnom spise je založená pracovná náplň Železničnej spoločnosti CARGO Slovakia, a.s., K. D. vo funkcii 02.14. železničiar /vedúci posunu/, účinná od 01.12.2008, v zmysle ktorej je stručný popis hlavných činností uvedený ako riadenie a výkon posunu v pridelenej obvode s vyššou intenzitou zriaďovacích a posunovacích prác a v súvislosti s tým zabezpečenie 23- troch druhov úloh. V danom prípade súd v prvom rade poukazuje na povinnosť odporkyne odôvodniť napadnuté rozhodnutie zákonom predvídanom spôsobe nielen v rozsahu zodpovedajúcom procesným požiadavkám ust. § 172 a nasl. zák. č. 461/2003 Z.z., ale aj povinnosti pri rozhodovaní, resp. zisťovaní podkladov pre vydanie rozhodnutia dôsledne rešpektovať hmotnoprávnu úpravu podmienok vzniku nároku na úrazovú rentu v zmysle § 88 a nasl. zák. č. 461/2003 Z.z.. V tejto súvislosti sa súdu javí ako nesprávny postup, keď posudzujúci lekár pri vypracovávaní posudku zo dňa 18.11.2013 /prevzaté aj v odvolacom konaní/ odôvodňoval správnosť záveru o 20%-tnej miery poklesu pracovnej schopnosti skutočnosťou, že aktuálne nie je vystavený klimatickým vplyvom alebo fyzickej námahe. Skutočnosť, kde momentálne vykonáva navrhovateľ zamestnanie je právne irelevantná, pretože v zmysle ust. § 88 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. sa pokles pracovnej schopnosti a účely odseku 1 posudzuje vzhľadom na doterajšiu činnosť zamestnanca, čo v prípade navrhovateľa predstavuje činnosť železničiar, vedúci posunu. Okrem toho súd považuje za nedostatočne odôvodnený vyslovený záver, že postihnutie chrbtice u navrhovateľa je možné hodnotiť ako chronické ochorenie už od obdobia pred vznikom pracovného úrazu. Je nesporné, že dôvodom uznania za invalidného je chronické postihnutie chrbtice, sporné je iba to, či charakter chronického ochorenia toto postihnutie nadobudlo už v skoršom období /posudková lekárka na účely invalidného dôchodku zmieňovala skutočnosť, že pre bolesti krížov bol vyšetrený a liečený od decembra 2009, t.j. pred pracovným úrazom v roku 2012/. Skutočnosť, či súčasný zdravotný stav charakterizovaný ako degeneratívne zmeny na chrbtici začal vznikať v dôsledku pracovného úrazu alebo už skôr ako dôsledok choroby z povolania, je zásadnou pre záver o vzniku nároku na úrazovú rentu. Ohľadne tejto skutočnosti je zrejme potrebné doplniť dokazovanie a na základe dostatočne odôvodneného záveru vydať nové rozhodnutie vo veci. Súd rešpektuje vyjadrenie odporkyne v tom zmysle, že nie je možné zrovnocenniť závery posudzovania podmienok pre vznik nároku na dávky invalidného dôchodku a dávky úrazovej renty, je však dôvodné predpokladať a očakávať, že v oboch týchto konaniach budú vyslovené minimálne obdobné závery ohľadne pracovnej rekomandácie, resp. rozsahu obmedzení pri výkone práce a v nadväznosti na to bude vyhodnotený pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca, pričom pod pojmom doterajšia činnosť je nutné rozumieť činnosť zamestnanca, ktorú vykonával ku dňu pracovného úrazu. Len na doplnenie súd uvádza, že argumentácia, ktorá je použitá odporkyňou v písomnom vyjadrení k odvolaniu, nemôže byť pri súdnom prieskume rozhodnutia zohľadňovaná, pokiaľ netvorí aj súčasť odôvodnenia. V zmysle konštantnej a všeobecne akceptovanej judikatúry nie je možné nahrádzať odôvodnenie rozhodnutia (predmet súdneho prieskumu) inými písomnosťami obsiahnutými, či už v administratívnom alebo v súdnom spise. Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie zrušil v zmysle ust. § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. ako nedostatočne odôvodnené. O trovách konania súd postupom v zmysle ust. § 250l ods. 2 v spojení s ust. § 250k O.s.p. rozhodol tak, že procesne úspešnému navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko na pojednávaní výslovne uviedol, že si tento nárok neuplatňuje. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie. /§ 250s O.sp./.