Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/52/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200252 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2014200252.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: Centrum logistických služieb, a.s., so sídlom Železničná 900, 922 07 Veľké Kostoľany, IČO: 46 403 418, právne zastúpený: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., so sídlom Drotárska cesta 102, 811 02 Bratislava, IČO: 36 731 544, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná č. 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100307/1/46458/2014/4884 zo dňa 24.01.2014, t a k t o r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou došlou súdu dňa 04.04.2014 sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 24.01.2014, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 9201402/5/1661708/2013/Dob, ktorým správca dane žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 540.000 eur na daň z pridanej hodnoty v zmysle zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len zákon o DPH), za zdaňovacie obdobie máj 2012. Zároveň správca dane nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie máj 2012 v sume 539.920 eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť na DPH v sume 80 eur. Rozdiel dane v sume 243,88 eur pozostávajúci z časti nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2012 odpočítaného od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období jún 2012 v sume 163,88 eur a z vyrubenej vlastnej daňovej povinnosti v sume 80 eur uložil zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Prvostupňové rozhodnutie bolo založené na nepreukázaní práva na odpočítanie dane platiteľom v zmysle § 51 ods. 1 písm. a), § 49 - 54 zákona o DPH v súvislosti s predložením dodávateľskej faktúry č. 12VF029 zo dňa 15.05.2012 splatnej 31.12.2012 na celkovú sumu 3.240.000 eur, z čoho DPH predstavuje 540.000 eur. Predmetom fakturácie bol predaj nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. B. S., pričom právne bolo rozhodnutie založené na závere, že na deklarovaný nákup nehnuteľností je možné aplikovať obdobný postup, ako bol použitý v rozsudku Súdneho dvora ES z 21.02.2006 vo veci C-255/02 Halifax plc, nakoľko v priebehu daňovej kontroly boli zistené objektívne skutočnosti nasvedčujúce zneužitiu práva - umelý charakter transakcií a personálne prepojenie platiteľov dane, pričom z celku objektívnych zistení vyplýva, že hlavným cieľom predmetných plnení je získať daňovú výhodu, čo je postup, ktorý nepožíva právnu ochranu a vylučuje možnosť aplikácie šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo dňa 17.05.1977 v spojení so smernicou Rady 95/7/ES z 10.04.1995, nakoľko konanie bolo vedené iba s cieľom získať daňovú výhodu bez iného podnikateľského účelu. V žalobných dôvodoch boli namietané pochybenia týkajúce sa priebehu správneho konania, ako aj napadnutých rozhodnutí, ktorým žalobca vytýkal absenciu jednoznačného záveru, z ktorého je možné vyvodiť údajné navodenie umelej situácie za účelom zneužitia zákona, absenciu chronologického zhodnotenia zistených skutočností, nedostatočné odôvodnenie a vyhodnotenie zistených skutočností a následnú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok, nezrozumiteľnosť a vzájomný vnútorný rozpor odôvodnenia rozhodnutia. Žalobca má za to, že daňové orgány postupovali v rozpore so zákonom o DPH, nakoľko sa nevysporiadali s preukázaným splnením podmienok v zmysle § 49 ods. 2 zákona o DPH. V rozpore s platnou judikatúrou (rozsudok NS SR 3 Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011) nezákonne prenášali dôkazné bremeno na daňový subjekt, nerešpektovali rozhodnutia Súdneho dvora EÚ v prípadoch C-354/03, C-355/03 a C-484/03, v ktorých súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet dane nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca dane nevie, alebo nemôže vedieť. Rovnako poukázal na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-80/11 a C-142/11, v zmysle ktorého príslušné ustanovenia šiestej smernice nemôžu byť vykladané tak, že daňový orgán zamietne zdaniteľnej osobe právo odpočítať hodnotu splatnej alebo zaplatenej dane za služby, ktoré jej boli poskytnuté z hodnoty DPH z dôvodu, že osoba, ktorá vystavila faktúru vzťahujúcu sa na tieto služby alebo jeden z jej poskytovateľov sa dopustila nezákonnosti a bez toho, aby tento orgán objektívne preukázal, že samotná dotknutá zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany osoby vystavujúcej faktúru alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Považoval za nezákonné, ak reálnosť uskutočnenia obchodných prípadov bola správcom dane spochybnená len a len tvrdením správcu dane, nie však nejakými relevantnými dôkazmi. Zdôraznil povinnosť všetkých orgán štátnej moci svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávania účastníkov správnych konaní, namietol, že závery uvádzané v protokole o ukončení daňovej kontroly sú v rozpore so závermi a odôvodnením rozhodnutia odvolacieho súdu (zrejme odvolacieho orgánu), ktorému bolo vytknuté aj porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu. Opísaným priebehom správneho konania považuje za preukázané porušenie procesných postupov a zásad ako zásada zákonnosti, súčinnosti, voľného hodnotenia dôkazov, rovnosti účastníkov, primeranosti zaťaženia daňového subjektu, proporcionality medzi cieľom, resp. účelom sledovaným štátom a použitými prostriedkami, pričom existencia takýchto procesných vád vedie k porušeniu zákonnosti. Vytýkal zamestnancom správcu dane, že mali vykonávať daňovú kontrolu po stránke procesnej, najmä v zmysle § 15 (zrejme daňového poriadku), pričom daňovou kontrolou sa len preveruje základ dane. Spochybnil správnosť právneho vyhodnotenia skutočností zistených vykonanou daňovou kontrolou v nadväznosti na neuzatvorenie zmlúv (nájomných) ako dôvod nepriznania nadmerného odpočtu, rovnako záver o nezáujme veriteľa o uspokojenie svojich pohľadávok. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 29.05.2014 zdôraznil, že otázku prenájmu nehnuteľností nepovažuje za rozhodujúcu, nakoľko nepriznanie odpočítania dane nebolo odôvodnené porušením ust. § 49 zákona o DPH, ani tým, že žalobca dodanú nehnuteľnosť nepoužíval na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, ale dôvodom na ktorom bolo založené druhostupňové rozhodnutie je aplikácia rozsudku Súdneho dvora ES vo veci C-255/02 Halifax plc, v zmysle ktorého uplatňovanie platnej úpravy Spoločenstva nemôže byť rozšírené tak, aby zakrývalo zneužívanie zo strany podnikateľov, teda plnenia, ktoré nie sú vykonávané v rámci bežných obchodných transakcií, ale iba s cieľom získať s zneužitím výhody stanovené právom Spoločenstva. Daňové orgány nespochybňujú, ani nespochybnili, že formálne prišlo k dodaniu nehnuteľností, a aj k formálnemu splneniu podmienok na odpočítanie dane z ich dodania. Z uvedených dôkazov však vyplýva oprávnenosť záveru, že hlavným cieľom posudzovanej transakcie pri odpočítaní dane z nadobudnutej transakcie - nadobudnutia nehnuteľností, bolo zneužitie práva vytvorením umelého charakteru transakcií za účelom získania daňovej výhody predstavujúcej čerpanie z nadmerného odpočtu z deklarovaného nadobudnutia nehnuteľností, ktoré sa opierajú o zistené skutočnosti o personálnom prepojení subjektov v reťazci dodávok predmetnej nehnuteľnosti, skutočnosti, že k zaplateniu kúpnej ceny neprišlo a neprišlo ani k uplatneniu záložného práva hoci na jeho uplatnenie boli splnené podmienky, skutočnosť, že žalobca nepreukázal vykonanie akýchkoľvek úkonov za deklarovaným zámerom uhradiť fakturovanú sumu nehnuteľností. Správnosť a pravdivosť takto zistených skutočností ani ich aplikácie na európske právo žalobca nevyvrátil, ani sa k nim nevyjadruje a ani nespochybnil. Správnosti záverov o umelom vytvorení deklarovaných transakcií pri niekoľkonásobnom predaji nehnuteľností za účelom získania výhody nasvedčuje okrem iných skutočností i to, že cena nehnuteľností zapísaných na LV XXXX jej prevodmi v rámci reťazci predajov vzrástla v priebehu niekoľkých mesiacov z ceny 1.560.000 eur, za ktoré ju 21.09.2011 pán Y. predal na celkovú sumu 7.440.000 eur, pričom len súhrnná DPH, ktorú si žalobca od štátu uplatňoval v zdaňovacích obdobiach marec a máj 2012 z nadobudnutia dani nehnuteľností predstavovala sumu 1.240.000 eur, t.j. takmer jej predajnú cenu v roku 2011. Správnosť týchto záverov preukazujú i neštandardné obchodné vzťahy, vymykajúce sa bežnej obchodnej praxi, keď faktúry za predaje neboli uhradené ani vymáhané a splatnosť faktúry, ktorou sa žiadala úhrada od žalobcu je dohodnutá až po deviatich mesiacoch. Žiadna z týchto skutočností a záverov nebola žalobcom vyvrátená, namietaná, ani rozporovaná. Žalovaný zároveň trvá na tom, že žalobca mohol vedieť, že je zapojený do reťazca spoločností deklarujúcich predaj nehnuteľností, ktorý je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, čo je preukázané aj tým, že pán Y., bývalý vlastník predmetných nehnuteľností, je rozhodujúcim akcionárom žalobcu, kde je akcionárom a aj osobou oprávnenou za túto právnickú osobu konať je jeho dcéra Ing. X. F., ktorá bola podľa vyjadrenia pána Y. aj osobou, ktorá za neho na základe ústneho splnomocnenia vybavovala všetky záležitosti ohľadne predaja a platby za danú nehnuteľnosť. Ing. X. F. ako prípadný dedič p. Y. vedela už pred založením žalobcu a pred predajom danej nehnuteľnosti, že spoločnosť bola založená so zámerom kúpiť nehnuteľnosť a vyrábať. Javí sa teda nelogické, že nedošlo k priamemu predaju žalobcovi (za kúpnu cenu 1.560.000 eur), ale tento ju od pôvodného vlastníka, svojho akcionára nadobudol až po ďalších prevodoch za cenu 7.440.000 eur. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktoré sa žalovaný po predchádzajúcom ospravedlnení nedostavil, súd preto vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Prítomný právny zástupca žalobcu sa v celom rozsahu pridržiaval žalobného návrhu a žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. Len na doplnenie uviedol, že kúpna cena, za ktorú nadobudol žalobca predmetné nehnuteľnosti je stanovená v súlade so znaleckým posudkom, predloženým v konaní, dokonca táto ani nedosahuje stanovenú výšku, v ktorej je zohľadnená návratnosť investícií 10 rokov. V danej veci nie sú splnené podmienky pre aplikáciu postupu v zmysle prípadu Halifax plc, nakoľko žalobca odmieta, že by vedel o tom, že by mal byť súčasťou nejakého reťazca podvodných konaní. K otázke, prečo nedošlo k realizácii záložného práva zo strany spoločnosti G-STAR 300 navrhol vypočuť jej štatutárneho zástupcu, rovnako navrhol vypočuť štatutárnych zástupcov jednotlivých nájomcov ohľadne okolností, prečo nedošlo uskutočneniu zmlúv o nájme nebytových priestorov a k reálnemu, užívaniu prenajatých nehnuteľností. Ak súd nepovažuje vyjadrenia I. Y. podané v daňovom konaní ohľadne okolností, pre ktoré došlo k prevodu nehnuteľností za dostatočné, navrhol jeho vypočutie. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom v zmysle Druhej hlavy Piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa § 247 O.s.p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. (2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 49 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, Podľa § 51 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH (1) Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71 Pri rozhodovaní vo veci postupom podľa zák. č. 222/2004 Z. z. o DPH ako vnútroštátnej úpravy sú správne orgány povinné prihliadať na príslušnú judikatúru Súdneho dvora ES týkajúcu sa aplikácie smernice Rady 2006/112/ES (nahrádzajúcej od 01.01.2007 Šiestu smernicu DPH 77/388/EHS o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia). Napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní, ktorému predchádzala daňová kontrola vykonaná Daňovým úradom Trnava vykonanej v zmysle § 46 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z.z. (ako správcom dane) na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti podľa zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH, začatá 06.08.2012. Výsledkom kontroly bol Protokol č. 9201402/5/1613085/2013/Dob zo dňa 26.04.2013, ktorým po číselnom zhrnutí výsledkom kontroly bol zistený rozdiel v sume nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie máj 2012, podľa stavu vykázaného v podanom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie máj 2012 v sume 540.000 eur. Správca dane nepovažoval za dôvodne uplatnený nárok na odpočítanie dane na základe faktúry č. 12VF029 zo dňa 15.05.2012 splatnej 31.12.2012 na celkovú sumu 3.240.000 eur, z čoho základ dane predstavuje 2.700.000 eur a DPH predstavuje 540.000 eur. Dodávateľská faktúra bola vystavená daňovým subjektom G-STAR 300, s.r.o., Bratislava a predmetom fakturácie bol predaj nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k.ú. B. S., obec B. S., okres Piešťany, vedenom Katastrálnym úradom v Trnave, Správou katastra Piešťany v zmysle Kúpnej zmluvy č. VK01201205 zo dňa 15.05.2012, kde v bode 2.5. bol špecifikovaný predmet kúpy: a)Stavba - kotolňa - súpis. č. 901, ležiaca na parcele registra „C“ číslo 1657/25 b)Stavba - ubytovňa - súpis. č. 902, ležiaca na parcele registra „C“ číslo 1657/26 c)Parcela registra „C“ číslo 1657/25, o výmere 78 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria d)Parcela registra „C“ číslo 1657/26, o výmere 844 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria e)Parcela registra „C“ číslo 1657/27, o výmere 450 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria f)Parcela registra „C“ číslo 1657/28, o výmere 240 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria g)Parcela registra „C“ číslo 1657/29, o výmere 728 m2, druh pozemku: ostatné plochy h)Parcela registra „C“ číslo 1657/35, o výmere 7148 m2, druh pozemku: ostatné plochy i)Parcela registra „C“ číslo 1657/37, o výmere 2547 m2, druh pozemku: ostatné plochy Splatnosť kúpnej ceny bola v článku IV. bod 4.2, určená termínom najneskôr do 28.02.2013. V súvislosti s týmto obchodom správca dane skúmal využitie nehnuteľností v zmysle § 49 zákona o DPH, nakoľko v priebehu kontroly bolo zistené, že zo strany žalobcu nedošlo k uzavretiu predpokladaných nájomných zmlúv na nebytové priestory s nájomcami 1/ AUTO AGENCY, s.r.o., Hlboká 45, Nitra, 2/ S&J PRESSBURG plus, s.r.o., Na Hrebienku 30, Bratislava, 3/PELU, s.r.o., Zvolenská 83, Lučenec, 4/ KLIMEX STONE SLOVAKIA, s.r.o., Na Hrebienku 30, Bratislava, 5/ JANSON SK, s.r.o., Na Hrebienku 30, Bratislava, 6/ DONAU, a.s., Na Hrebienku 30, Bratislava, 7/ BK a SPOL., s.r.o., Zvolenská 83, Lučenec, 8/ J.K.CONSULT, s.r.o., Škarniclovská 1, Skalica, 9/ STAVO SLOVAKIA, s.r.o., Oslobodenia 60/812, Vrbové, 10/ SH conglomerate, s.r.o., Mierová 2364, Galanta. Skonštatoval, že vzhľadom na neuzavretie nájomných zmlúv neboli preukázané žiadne predpokladané zdaniteľné plnenia, žalobca nevyužíva nehnuteľností nadobudnuté na základe faktúry č. 12VF029 na žiadne zdaniteľné plnenia, prenajíma len práčovňu a ubytovňu personálne prepojenej spoločnosti JDMR, s.r.o.. V priebehu kontroly bolo preukázané, že predmetné nehnuteľnosti, ktoré nadobudol I. Y. s obchodným menom EKOPURO, od spoločnosti Hydrostav, a.s. v konkurze Bratislava na základe kúpnej zmluvy zo dňa 02.05.2006, ďalej previedol na spoločnosť GAMA - EXPO, s.r.o. Bratislava kúpnou zmluvou zo dňa 21.09.2011 za celkovú sumu 1.560.000 eur, pričom (zrejme) zároveň s uzavretím kúpnej zmluvy uzatvoril záložnú zmluvu na zabezpečenie zaplatenia kúpnej ceny (v zmysle článku 4 bod 2 Zmluvy do 180 dní od podpisu zmluvy), pričom na faktúre je dátum splatnosti 05.10.2011. Kúpna cena bola uhradená len v rozsahu 60.000 eur, napriek tomu, ani po uplynutí splatnosti dňom 05.10.2011 I. Y. nevykonal kroky smerujúce k uspokojeniu svojej pohľadávky, ani nepristúpil k realizácii záložného práva. Rovnako sa nevedel vyjadriť, či dal súhlas s predajom tejto nehnuteľnosti zaťaženej záložným právom spoločnosti G-STAR 300, s.r.o., Bratislava, ktorá nadobudla nehnuteľnosti od predávajúceho GAMA - EXPO, s.r.o., dňa 30.11.2011 za celkovú cenu 3.000.000 eur. Spoločnosť G-STAR 300, s.r.o. v ďalšom konaní previedla tieto nehnuteľnosti na žalobcu, pričom časť, ktorá je predmetom základe kúpnej zmluvy č. VK 01201203 zo dňa 29.03.2012 (zapísané na LV č. XXXX) za celkovú sumu 4.200.000 eur a druhú časť nehnuteľnosti vedených na LV č. XXXX predala dňa 15.05.2012 kúpnou zmluvou VK01201205 za sumu 3.240.000 eur žalobcovi. Konateľ spoločnosti G-STAR 300 dal súhlas na predaj nehnuteľnosti napriek tomu, že bolo zriadené záložné právo na zabezpečenie zaplatenia kúpnej ceny a k zaplateniu kúpnej ceny nedošlo, zároveň spoločnosť nepristúpila k realizácii záložného práva. Žalobca nepreukázal tvrdenia o jednaní s bankami za účelom uhradenia cien podľa vyššie uvedených kúpnych zmlúv. V konaní bolo preukázané personálne prepojenie I. Y. a spoločnosti žalobcu, v ktorej je I. Y. väčšinovým akcionárom a jeho dcéra Ing. X. F. rovnako akcionárkou a zároveň štatutárnou zástupkyňou. V záveroch Protokolu boli vyššie uvedené skutočnosti vyhodnotené ako odôvodňujúce aplikáciu postupu v zmysle rozsudku Súdneho dvora ES vo veci C-255/02 Halifax plc, v zmysle ktorého šiestu smernicu o DPH je potrebné vykladať v tom zmysle, že bráni právu platiteľa na odpočet DPH zaplatenej na vstupe, keď plnenia predstavujúce základ tohto práva predstavujú zneužitie. Dňa 22.05.2013 žalobca podal vyjadrenie k Protokolu, v ktorom spochybnil závery o nevyužití nadobudnutej nehnuteľnosti na predpokladané účely, zdôraznila význam znaleckého posudku na cenu nehnuteľností, považuje za nedôvodné vytýkanie nevymáhania zmluvnej pokuty vo výške 1.500 eur od budúcich nájomcov, nakoľko zatiaľ neboli naplnené zmluvné podmienky na uzavretie nájomných zmlúv, teda ani na sankcionovanie pre prípad neuzavretia nájomnej zmluvy, považoval za zásah do osobných práv a práv spoločnosti ak bol vyslovený záver o zapojení personálne prepojených subjektov do reťazca podvodných konaní. Vyjadrenie k protokolu bolo prerokované dňa 20.06.2013 s tým, že v ďalšom konaní žalobca zaslal vyjadrenie k zápisnici o ústnom pojednávaní (doručené 23.07.2013). Dňa 24.09.2013 predložil žalobca kópie uzavretých nájomných zmlúv so spoločnosťami 1/ AUTO AGENCY, s.r.o., Hlboká 45, Nitra, 2/S&J PRESSBURG plus, s.r.o., Na Hrebienku 30, Bratislava, 3/PELU, s.r.o., Zvolenská 83, Lučenec, 4/ KLIMEX STONE SLOVAKIA, s.r.o., Na Hrebienku 30, Bratislava, 5/ JANSON SK, s.r.o., Na Hrebienku 30, Bratislava, 6/ DONAU, a.s., Na Hrebienku 30, Bratislava, 7/ BK a SPOL., s.r.o., Zvolenská 83, Lučenec, 8/ J.K.CONSULT, s.r.o., Škarniclovská 1, Skalica, 9/ STAVO SLOVAKIA, s.r.o., Oslobodenia 60/812, Vrbové, 10/ SH conglomerate, s.r.o., Mierová 2364, Galanta, 11/ JDMR, s.r.o. Veľké Kostoľany. Dňa 02.10.2013 bolo vykonané prejednanie Protokolu zo dňa 26.04.2013 za účasti štatutárnej zástupkyne žalobcu. Na základe prejednania Protokolu bolo vydané prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 9201402/5/1661708/2013/Dob, ktorým správca dane žalobcovi ako daňovníkovi vyrubil rozdiel dane v sume 540.000 eur na daň z pridanej hodnoty v zmysle zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2012. Zároveň správca dane nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie máj 2012 v sume 539.920 eur a vyrubil vlastnú daňovú povinnosť na DPH v sume 80 eur. Rozdiel dane v sume 243,88 eur pozostávajúci z časti nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2012 odpočítaného od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období jún 2012 v sume 163,88 eur a z vyrubenej vlastnej daňovej povinnosti v sume 80 eur uložil zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Ako skutočnosť zásadného významu bol vyhodnotený záver, že okolnosti predmetného obchodu (opakované prevody v krátkej časovej súvislosti s podstatným nárastom kúpnej ceny, preukázateľné neuhradenie a nevymáhanie uhradenia kúpnych cien v rámci jednotlivých prevodov, neodôvodnené nevyužitie záložných práv jednotlivých prevodcov na uspokojenie ich pohľadávok, personálne a majetkové prepojenie pôvodného vlastníka so žalovaným uplatňujúcim si nárok na odpočet dane, nevyužívanie nehnuteľnosti žalobcom na dosiahnutie zdaniteľných plnení, nepreukázanie reálnych krokov smerujúcich k zabezpečeniu finančných prostriedkov na úhradu kúpnej ceny), boli vyhodnotené ako podklad záveru, že sa jedná o úmyselné konanie za účelom neoprávneného získania daňovej výhody vďaka zneužitiu príslušných inštitútov zákona o DPH. Na takto zistený stav bol aplikovaný postup v zmysle rozsudku súdneho dvora ES vo veci C- 255/02 Halifax plc., vylučujúci v takomto prípade možnosť dosiahnutia práva na odpočet DPH. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca a namietal nesprávnosť záverov o nevzniknutí práva na odpočítane dane platiteľom v súvislosti s nevyužitím nehnuteľností na dosiahnutie zdaniteľného plnenia, pričom zdôraznil dodatočné doloženie uzatvorených zmlúv o nájme nebytových priestorov platných a účinných od 01.01.2013. Spochybnil dôvodnosť vytýkania nevyrubovania zmluvných pokút, v súvislosti so záložným právom uviedol, že účastník má právo vyčkať s jeho uplatnením do ukončenia trojročnej premlčacej lehoty, prípadné nevyužitie takejto zákonnej možnosti nie je možné vyhodnotiť ako nezáujem veriteľa uspokojiť svoju pohľadávku. Poukázal na okolnosti prevodu sporných nehnuteľností od pôvodného vlastníka I. Y. na ďalšie subjekty a namietal, že správny orgán nerešpektoval ustálenú judikatúru vo veci dôvodnosti uplatňovania nárokov na odpočet DPH. V odvolacom konaní bolo napadnuté rozhodnutie potvrdené, pričom žalovaný za rozhodujúce pre právne posúdenie považoval aplikovateľnosť šiestej smernice o DPH a závery vyslovené v rozsudku Súdneho dvora EÚ C-255/02 Halifax plc. V nadväznosti na to vyhodnotil ako irelevantné dodatočné predloženie nájomných zmlúv na nebytové priestory, nakoľko rozhodujúcim dôvodom pre nepriznanie nároku na odpočítanie dane nebolo porušenie ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH, ale posudzovanie preukázaných, formálne perfektných obchodných transakcií, z hľadiska cieľa, ktorým bolo zneužitie práva vytvorením umelého charakteru transakcií za účelom získania daňovej výhody predstavujúcej čerpanie nadmerného odpočtu z deklarovaného nadobudnutia nehnuteľností, opierajúce sa o zistené skutočnosti o personálnom prepojení subjektov v reťazci dodávok predmetnej nehnuteľnosti a skutočnosti, že k zaplateniu kúpnej ceny nedošlo a nedošlo ani k uplatneniu záložného práva, hoci na jeho uplatnenie boli splnené podmienky. Rovnako zohľadnil, že daňový subjekt nepreukázal vykonanie akýchkoľvek úkonov za deklarovaným zámerom uhradiť fakturovanú sumu nehnuteľnosti. Na základe vyššie uvedeného krajský súd, viazaný pri svojom rozhodovaní rozsahom žalobných dôvodov uvedených vo včas podanej žalobe dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Z obsahu napadnutého rozhodnutia, ale aj rozhodnutia správcu dane nepochybne vyplýva, že rozhodujúcim dôvodom pre neuznanie nadmerného odpočtu DPH z titulu faktúry č. 12VF029 zo dňa 15.05.2012 nebola ani skutočnosť, že nehnuteľnosť nadobudnutú touto zmluvou žalobca reálne nevyužíva, ale skutočnosť, že vzhľadom na okolnosti prípadu zahŕňajúce tak celý priebeh prevodov od pôvodného vlastníka I. Y. na žalobcu, skutočnosť, nie je preukázané, že by v celom reťazci reálne nedošlo k uhradeniu kúpnej ceny, dokonca ani realizácii záložných práv, resp. iných práv, výsledkom ktorých by mohlo byť uspokojenie jednotlivých predávajúcich. Naviac, bez ohľadu na preukázaný obsah znaleckého posudku na cenu prevádzanej nehnuteľnosti, zahŕňajúceho aj predpokladané výnosy na 10 rokov, sa javí nelogickým značný nárast kúpnej ceny bez jej reálneho uhrádzania jednotlivým predávajúcim. Ďalšou závažnou skutočnosťou je preukázané a nespochybnené personálne prepojenie pôvodného vlastníka I. Y. na spoločnosť žalobcu prostredníctvom vlastníctva väčšinového podielu akcií a blízkeho príbuzenského vzťahu so štatutárnou zástupkyňou žalobcu. Súd nespochybňuje právo aj personálne prepojených osôb účastniť sa navzájom na podnikaní, na druhej strane, za popísanej situácie nie je akokoľvek reálne predpokladať, že by pôvodný a súčasný vlastník nehnuteľností nemali, resp. nemohli mať vedomosť o tom, že v priebehu celého obchodného reťazca I. Y. EKOPURO - GAMA s.r.o. - EXPO, s.r.o. - G-STAR 300, s.r.o. - Centrum logistických služieb, a.s. nedošlo k reálnemu uhradeniu kúpnej ceny ako reálnemu právnemu základu pre vznik daňovej povinnosti a následného nároku na odpočítanie DPH. Čo sa týka preukázania dodatočného uzavretia predpokladaných nájomných zmlúv k tomu súd uvádza, že táto skutočnosť (nevyužívanie nehnuteľností na účely § 49 zákona o DPH), nebola rozhodujúca pre neuznanie nároku na odpočet DPH. K námietke neaplikovania podľa žalobcu relevantných rozsudkom Súdneho dvora EÚ súd uvádza, že citovaný rozsudok vo veciach C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House), rovnako ako rozsudok vo veci C-80/11, 142/11 Mahagében Kft., tieto nie sú na dané okolnosti použiteľné, nakoľko zhodne so žalovaným súd považuje za dostatočne preukázané, že vzhľadom na personálne prepojenie pôvodného a súčasného vlastníka títo museli mať vedomosť o tom, že k reálnemu uhradeniu kúpnej ceny nedošlo, čiže nie je preukázané, že by žalobca ako osoba uplatňujúca si nárok na odpočet DPH nevedela, resp. nemohla vedieť, že v predchádzajúcom konaní došlo k nezákonnosti v súvislosti s cenovými zmenami a neuhrádzaním kúpnych cien, dôsledkom čoho nevyhnutne bolo vyhodnotenie zisteného stavu ako nevyhnutná nutnosť vedomosti o tom, že kúpna zmluva je súčasťou podvodného reťazca za účelom získania neoprávneného čerpania nadmerného odpočtu DPH. Súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku nezákonného prenášania dôkazného bremena na daňový subjekt, nakoľko správca dane v dostatočnom rozsahu zistil relevantné skutočnosti, tieto dostatočne zrozumiteľne a podrobne vyhodnotil a svoju správnu úvahu uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Nepovažuje za preukázaný ani tvrdený neoprávnený zásah do legitímnych očakávaní žalobcu vo vzťahu k rozhodovaniu daňových orgánov. Vzhľadom na záver o zásadnom význame aplikovateľnosti rozsudku Halifax plc nie je dôvodná ani námietka o diskriminačnom charaktere postupu spočívajúceho v tom, že sa žalovaný nevysporiadal s formálnym preukázaním splnenia podmienok v zmysle § 49 zákona o DPH. Rovnako nebolo preukázané ani tvrdené porušenie jednotlivých základných zásad daňového konania vytýkané v žalobe. Neuplatnenie záložného práva bolo vyhodnotené komplexne v rámci preukázania podmienok na aplikáciu rozsudku Halifax plc., na vyššie uvedených záveroch nič nemení na skutočnosť, že už v čase výkonu daňovej kontroly bola časť nehnuteľnosti prenajatá personálne prepojenej spoločnosti. Rozsahom žalobných dôvodov nebola preukázaná ani dôvodnosť námietky neúplného zistenia skutkového stavu, nesprávnych skutkových zistení, ani nesprávneho právneho posúdenia. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu zamietol. O trovách konania súd postupom v zmysle § 250k O..sp. rozhodol tak, že procesne neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zmien a doplnkov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.