Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/65/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200288 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2014200288.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX/XX, XXX XX V., právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r.o., so sídlom Niťová 3, 821 08 Bratislava, IČO: 36 856 592, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava, za účasti: 1/ V. A., bytom U. J. XX/X, XXX XX V., 2/ F. A., bytom U. J. XX/X, XXX XX V., o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.OU-TT-OVBP2-2014/00137/Ve zo dňa 14.2.2014 takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a. Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Zúčastneným osobám V. A. a F. A. súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou zo dňa 22.04.2014, doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.04.2014 sa žalobca prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky č.OU-TT-OVBP2-2014/00137/Ve zo dňa 14.02.2014, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a súčasne potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu (Mesto Šamorín), ktorým tento ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku a podľa § 26 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní povolil stavebníkovi V. A. a jeho manželke F. stavbu „SO-1 Záhradný dom, SO-2 Sklad náradia, SO-3 Oplotenie na pozemku parc. č. 1657/43, 82, 101 v kat. území V.. V žalobe žalobca namietal, že ešte pred samotným rozhodnutím žalovaného dňa 4.9.2013 sa konalo ústne pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobcu vzniesol námietky a pripomienky, keďže žalobca nesúhlasil s dodatočným povolením stavby, pretože podľa jeho názoru stavba nie je postavená v povolenej a predpísanej vzdialenosti od hranice pozemku a nemá riadne základy. Ďalej namietal, že stavebníci predložili stavebnému úradu statické vyjadrenie znalca Ing. Tibora Violu, ktorého posúdenie však nepovažujú za objektívne a z tohto dôvodu žiadali opätovné statické posúdenie iným znalcom z odboru statiky. Ďalej namietali aj výšku samotnej stavby, ktorá napriek chabým resp. žiadnym základom narástla o 1,2 m na celkové 3 m, čím dochádza k tieneniu pozemku žalobcu. Podľa názoru žalobcu sa žalovaný v nedostatočnej miere zaoberal námietkami žalobcu, pričom stavebný úrad očakával od žalobcu, aby prestal zalievať svoje rastliny a stromčeky, aby nedochádzalo k podmáčaniu stavby stavebníkov tak ako to doporučil znalec vo svojom posudku. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 21.5.2014 uviedol, že v danom konaní oba správne orgány postupovali v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, pričom žalovaný sa vysporiadal vo svojom rozhodnutí so všetkými námietkami vznesenými žalobcom proti rozhodnutiu prvého stupňa. K jednotlivým námietkam žalobcu uviedol, že stavbu možno umiestniť na hranici pozemku len ak jej umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. Na pozemku žalobcu sa nachádza sklad náradia a nenachádza sa tam žiadna stavba s oknami z obytných miestností a preto nebolo potrebné posudzovať polohu navrhovanej stavby tak, že by táto negatívne ovplyvňovala presvetlenie a preslnenie obytných miestností žalobcu. Žalobca uviedol vo svojom odvolaní, že na jeho pozemku č. 1655/80 v k. ú. V. je zriadená manipulačná plocha, výsadba sadovníckeho materiálu a sklad závlahového materiálu, pričom podľa predloženej fotodokumentácie vedľa povoľovanej stavby má žalobca vysadené malé tuje. Uvedený pozemok má teda charakter záhrady, na ktorom žalobca pestuje zeleninu, ovocie, okrasnú zeleň a iné poľnohospodárske plodiny, pričom v súčasnej platnej legislatíve neexistuje zákon, ktorý by požadoval preukázanie vplyvu povoľovanej stavby na záhradné plochy. Okrem toho žalovaný uviedol vo svojom vyjadrení, že statické posúdenie týkajúce sa predmetnej stavby - skladu, ktoré vyhotovil Ing. K. V., považoval stavebný úrad za dostatočné, pretože bolo podané špecialistom v danom odbore a jeho závery boli dostatočným podkladom na to, aby stavebný úrad pri svojom rozhodovaní nemusel v danej veci žiadať vypracovanie ďalšieho statického posúdenia stavby. Z prvostupňového rozhodnutia mesta Šamorín č.1293/2013-0008/SocÚ zo dňa 22.10.2013 vyplýva, že prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie o dodatočnom povolení stavby pre stavebníkov V. A. a jeho manželku F. A. na stavbu „SO-1 Záhradný dom, SO-2 Sklad náradia, SO-3 Oplotenie na pozemku parc.č.1657/43, 82, 101 v k.ú. V.. Pred vydaním rozhodnutia si stavebný úrad zadovážil stanoviská dotknutých orgánov štátnej správy, z ktorých nevyplynula žiadna skutočnosť, ktorá by bola prekážkou, aby bola stavba zrealizovaná, čím teda stavebný úrad nezistil v priebehu stavebného konania dôvody, ktoré by bránili vydaniu rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 9.11.2013 odvolanie, v ktorom namietal, že nesúhlasí s rozhodnutím o dodatočnom povolení stavby, pretože sklad náradia je trvalou stavbou, pričom v budúcnosti môže kedykoľvek stavebník zmeniť túto stavbu na obytnú budovu a potom si bude nárokovať na prístup k inžinierskym sieťam na jeho pozemku. Okrem toho žiadal, aby bola stavba posunutá od hranice jeho pozemku tak, aby vznikol priestor medzi stavbou žalobcu a jeho pozemkom. Uviedol, že žiada, aby si stavebníci najskôr spravili plot a následne nech stavajú bez jeho účasti a zasahovania do jeho pozemku. Namietal aj posúdenie znalca z odboru statiky, ktorý neposúdil vonkajšiu zadnú stenu znemožňujúcu výhľad od suseda. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím číslo OU-TT- OVBP2-2014/00137/Ve zo dňa 14.02.2014 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie s odôvodnením, že rozhodnutie prvostupňového stavebného úradu považuje za správne, nakoľko tento sa vysporiadal so všetkými námietkami a pripomienkami žalobcu. V danom prípade § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona určuje procesno- právny postup stavebného úradu a povinnosti vlastníka stavby ktorý ju uskutočňuje bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, pričom vlastník stavby je v konaní povinný preukázať, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami. Stavebný úrad potom skúma, či žiadosť o dodatočné povolenie stavby má potrebné náležitosti a či je možné takúto stavbu povoliť z hľadiska posúdenia otázky, či táto stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami. V danom prípade stavebný úrad zistil, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia a preto vyzval stavebníkov, aby v určenej lehote predložili doklady o tom, že dodatočné povolenie je v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania ako aj s právnymi predpismi, čo stavebníci aj vykonali, keď svoju žiadosť doplnili v súlade s výzvou stavebného úradu. Krajský súd v Trnave uznesením č.k.14S/65/2014-36 zo dňa 4.6.2014 pribral do konania stavebníka V. A. a jeho manželku F. A., obaja bytom U. J. XX/X, XXX XX V., ktorí vo veci zaslali súdu svoje písomné vyjadrenie dňa 12.6.2014, v ktorom uviedli, že správny orgán skôr ako vydal rozhodnutie dôkladne všetko preskúmal a prešetril, pričom pri vydaní rozhodnutia postupoval v súlade so zákonom. V danom prípade sa jedná o stavbu na rekonštrukciu ktorej stačila ohlasovacia povinnosť, avšak len na základe nesúhlasu a námietok žalobcu a jeho manželky došlo k situácii, že si museli vybaviť stavebné povolenie. V súčasnej dobe majú v poriadku celú dokumentáciu, pričom stavebný úrad vo svojom konaní o dodatočné povolenie stavby jasne zdôvodnil, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami a nijako neovplyvňuje užívanie pozemku vo vlastníctve žalobcu. Krajský súd predmetnú vec prejednal bez nariadenia pojednávania v zmysle § 250f ods. 1 O.s.p., pričom zistil, že námietky žalobcu nie sú dôvodné a preto žalobu zamietol. Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zák. č. 50/1976 Zb. Stavebného zákona (1) Stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie b) stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom. Podľa § 88a ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. Stavebného zákona Konanie o dodatočnom povolení stavby (1) Ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní. Podľa § 3 zák. č. 71/1967 Správneho poriadku (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (3) Občan Slovenskej republiky, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, a ktorý má právo používať jazyk národnostnej menšiny podľa osobitného predpisu, má právo v obciach vymedzených osobitným predpisom konať pred správnym orgánom v jazyku národnostnej menšiny. Správne orgány podľa prvej vety sú povinné mu zabezpečiť rovnaké možnosti na uplatnenie jeho práv. (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. (6) Správne orgány sú povinné na úradnej tabuli správneho orgánu, na internete, ak majú k nemu prístup, prípadne aj iným vhodným spôsobom zrozumiteľne a včas informovať verejnosť o začatí, uskutočňovaní a o skončení konania vo veciach, ktoré sú predmetom záujmu verejnosti alebo o ktorých to ustanovuje osobitný zákon. Pritom sú povinné ochraňovať práva a právom chránené záujmy účastníkov konania a iných osôb. Úradná tabuľa správneho orgánu musí byť nepretržite prístupná verejnosti. Zo spisového materiálu súd zistil, že na základe žiadosti stavebníkov V. A. a F. A. mesto Šamorín ako prvostupňový stavebný úrad dňa 8.3.2013 vydal verejnou vyhláškou rozhodnutie č.1293/2013-0008/ SocÚ zo dňa 22.10.2013 o dodatočnom povolení stavby pre stavebníkov na stavbu „SO-1 Záhradný dom, SO-2 Sklad náradia, SO-3 Oplotenie na pozemku parc. č. 1657/43, 82, 101 v kat. území V.. Pred vydaním rozhodnutia stavebný úrad vykonal ústne pojednávanie, v rámci ktorého vzniesol právny zástupca žalobcu k stavbe pripomienky a námietky. Prvostupňový správny orgán na základe námietok žalobcu a jeho manželky vyzval stavebníkov, aby doplnili svoju žiadosť o statický posudok a následne vo veci vydal rozhodnutie, proti ktorému sa žalobca odvolal, pričom druhostupňový správny orgán jeho odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu. V súvislosti s podanými námietkami krajský súd dospel k záveru, že námietka týkajúca sa umiestnenia stavby na hranici pozemku je nedôvodná, nakoľko v danom prípade išlo o legalizáciu už postavenej stavby, pričom stavebný úrad preskúmal túto stavbu v súvislosti so všeobecnými technickými požiadavkami, v súvislosti s užívateľskými právami stavebníkov a ich vplyvu na užívanie susedného pozemku vo vlastníctve žalobcu, pričom zistil, že stavba spĺňa požiadavky urbanistické, požiadavky ochrany životného prostredia, požiarnej bezpečnosti a neobmedzuje užívanie susedného pozemku žalobcu. Stavba je umiestnená na hranici pozemku, pričom týmto umiestnením nie je trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. Žalobca v priebehu konania nepreukázal, že by zo strany stavebníkov došlo pri realizácii stavby k obmedzeniu užívateľských práv žalobcu v súvislosti s užívaním pozemku susediaceho so stavbou, pričom teoretické úvahy zo strany žalobcu, že stavebníci si budú v budúcnosti uplatňovať nárok na pripojenie na inžinierske siete cez pozemok žalobcu sú vyslovene špekulatívne a nie sú ničím podložené. Žalobca touto hypotetickou námietkou nahrádza úmysel stavebníkov akým spôsobom bude stavba užívaná. Z tohto dôvodu považuje túto námietku krajský súd za neodôvodnenú. V súvislosti s námietkou týkajúcou sa ohrozenia stability stavby, ktorej stabilita je ohrozená jednak tým, že stavbe chýbajú riadne základy a že pôvodná stavba bola zvýšená o 1,2 m, krajský súd poukazuje na to, že v priloženej projektovej dokumentácii nachádzajúcej sa v spisovom materiáli nie je uvedené, že stavba bude mať základy, je v tejto dokumentácii uvedené, že základovú konštrukciu budú tvoriť monolitické základové pásy, čo bolo zo strany stavebníkov dodržané a nie súvislá betónová plocha tak ako to uvádza žalobca. V súvislosti s výškou stavby poukazuje súd v danom smere na ust. § 139b ods. 6 písm. a) stavebného zákona, že v danom prípade ide o drobnú stavbu, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie, keďže ide o prízemnú stavbu so zastavanou plochou nepresahujúcou 25 m2, pričom výška tejto stavby môže byť až 5 m. V tomto prípade stavebníci neporušili citované ustanovenie stavebného zákona, keďže aj sám žalobca uviedol, že predmetná stavba má výšku 3m. V súvislosti s námietkou voči podanému znaleckému posudku, ktorý bol zo strany stavebných úradov akceptovaný pre účely statického posúdenia stavby, súd dospel k rovnakému záveru ako oba správne orgány, že príslušný znalecký posudok bol podaný v súlade s požiadavkou stavebného úradu na doplnenie žiadosti stavebníkov o dodatočné povolenie stavby, pričom posudok bol podaný znalcom z odboru statika, ktorý vo svojom závere vyhodnotil na základe vizuálnej ohliadky stavby, že táto je v dobrom stavebno-technickom stave, nevykazuje poruchy a poškodenia jednotlivých konštrukčných prvkov v takom množstve, že by hrozilo nebezpečenstvo zrútenia sa stavby. Technický stav objektu je adekvátny veku stavby, jeho konštrukčnému riešeniu a spĺňa potrebné požiadavky predpisov a príslušných technických noriem pre daný typ stavby. Krajský súd dospel k presvedčeniu, že predmetný znalecký posudok je z hľadiska statického posúdenia stavby dostatočný a je riadnym podkladom na to, aby žalovaný resp. prvostupňový správny orgán pri vydávaní svojich rozhodnutí tento znalecký posudok rešpektovali ako podklad na vydanie svojho rozhodnutia. Požiadavka žalobcu o nové statické posúdenie stavby je preto nedôvodná. V súvislosti s námietkou žalobcu, že v predmetnom znaleckom posudku znalec ukladá žalobcovi povinnosť, aby prestal zalievať rastliny a stromčeky ktoré pestuje na svojom pozemku, aby nedošlo k podmáčaniu stavby stavebníkov, tak krajský súd konštatuje, že takáto povinnosť nebola žalobcovi uložená rozhodnutím žalovaného a vo vzťahu k vyjadreniu znalca má len odporúčajúci charakter, ktorý má slúžiť k tomu, aby nadmerným zalievaním rastlín a stromčekov zo strany žalobcu nedochádzalo k podmývaniu základových konštrukcií stavby. Pokiaľ ide o pripomienku žalobcu týkajúcu sa prístupu stavebníkov k zadnej časti steny stavby, ktorá je na hranici s pozemkom vo vlastníctve žalobcu, ktorú žalovaný vo svojom rozhodnutí vyriešil tak, že uskutočnenie stavby alebo jej zmeny resp. na uskutočnenie nevyhnutných úprav, udržiavacích alebo zabezpečovacích prác môže stavebný úrad uložiť tým ktorí majú vlastnícke právo k susedným pozemkom, aby strpeli vykonanie prác zo svojich pozemkov a stavieb, krajský súd konštatuje, že táto námietka nie je námietkou ktorou si žalobca uplatňuje svoje práva. V danom prípade žalobca touto námietkou neuplatňuje svoje práva, ale práva stavebníkov a teda krajský súd sa s touto námietkou nevysporiadával. V prípade, že by nastala situácia kedy nepríde k dohode medzi stavebníkmi a žalobcom ohľadne vykonania údržby zadnej steny stavby z pozemku žalobcu, môžu stavebníci tento svoj spor riešiť prostredníctvom stavebného úradu resp. prostredníctvom súdu. Na záver krajský súd konštatuje, že ani námietka žalobcu, že zvýšenie výšky stavby o 1,2 m spôsobí tienenie pozemku žalobcu je nedôvodná, pretože z pripojeného spisového materiálu, hlavne z fotodokumentácie ako aj samotného vyjadrenia žalobcu vyplýva, že v časti za stavbou stavebníkov na pozemku žalobcu má tento zriadenú manipulačnú plochu, výsadbu sadovníckeho materiálu a sklad závlahového materiálu a vedľa povoľovanej stavby má vysadené malé tuje, čím povoľovaná stavba neovplyvňuje užívanie pozemku vo vlastníctve žalobcu a teda nie je v rozpore s verejnými záujmami. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p., keď procesne neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd nepriznal trovy konania ani zúčastneným osobám, keďže vzhľadom na ustálenú judikatúru NS SR je v správnom konaní možné priznať trovy konania len procesne úspešnému účastníkovi konania t.j. žalobcovi resp. žalovanému. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák.č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.