Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/77/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200328 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Laczo ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2014200328.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Lacza a členov senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: MVDr. T. U., bytom W. XXX, L. P. T., XXX XX, právne zast. Mgr. Martin Paškala, advokát, so sídlom Záhradnícka 27, Bratislava, 811 07, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor opravných prostriedkov, Vajanského 2, 917 01 Trnava, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OOP1-2014/00073 zo dňa 18.2.2014, takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č.OU-TT-OOP1-2014/00073 zo dňa 18.2.2014, z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d, e, O.s.p. a vec mu vracia na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 35,-Eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vo výške 522,80 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu Mgr. Martina Paškalu, vedený v P. P., IBAN: P do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou dňa 15.5.2014 sa žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.OU-TT-OOP1-2014/00073 zo dňa 18.2.2014, ktorým tento zamietol odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č.ObU-SE-OVVS-A-2/2013/03165/P-452/13-T zo dňa 16.9.2013, ktorým tento prvostupňový správny orgán uznal žalobcu za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák.č.372/1990 Zb. a uložil mu pokutu vo výške 40,- Eur. V žalobe žalobca namietal, že k vzájomnej roztržke medzi ním a oznamovateľmi došlo, avšak popiera, že by oznamovateľom vulgárne nadával, pričom práve T. Q., ktorý bol oznamovateľom, na neho zodvihol sekeru, teda z jeho strany išlo o pomerne nebezpečnejšie konanie ako bolo jeho konanie. Ďalej uviedol, že v predmetnej veci bol vypočutý ako prvý, pričom oznamovatelia T. Q. a J. Q. boli vypočutí až následne, pričom nemal možnosť sa vyjadriť k výpovediam týchto oznamovateľov. Pokiaľ ide o výpoveď J. Q., poukázal, že táto opravila svoju pôvodnú výpoveď, keď uviedla, že jej mal vulgárne nadávať v minulosti a nie 5.6.2013 ako je mu kladené za vinu. Poukázal, že jediným dôkazom ktorý ho má usvedčiť zo spáchania priestupku bola výpoveď oznamovateľov, pričom susedia z vedľajších domov nič nevideli ani nepočuli a ak by došlo ku kriku ako uvádzajú oznamovatelia, tak by to museli títo zaregistrovať. V rámci prešetrovania veci navrhol vypočuť svedkov manželov Q., pričom správny orgán ho vyzval, aby do 29.11.2013 zaslal adresu týchto osôb, pričom však táto výzva mu bola doručená až 4.12.2013. Na záver uviedol, že rozhodnutie žalovaného muselo byť antidatované, pretože dňa 19.2.2014, kedy právny zástupca žalobcu nahliadal do spisu, o čom je v spise aj záznam, sa toto rozhodnutie zo dňa 18.2.2014 v spise nenachádzalo. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 9.6.2014 uviedol, že svoj postup považuje za zákonný, v súvislosti s výpoveďami poškodených uviedol, že tieto osoby boli pred svojim výsluchom riadne poučené o právnych následkoch nepravdivej a neúplnej výpovede a tieto osoby jednoznačne usvedčujú žalobcu zo spáchania priestupku. Tvrdenie žalobcu, že ak by bolo došlo ku kriku tak ako to hovoria poškodení, museli to počuť aj susedia, je podľa názoru správneho orgánu len vyjadrením jeho subjektívneho názoru, ktorý nie je ničím podložený. Pokiaľ žalobca navrhol výsluch svedkov Q., tak skutočne žalobca adresy týchto svedkov správnemu orgánu nepredložil a mohol tak urobiť aj v rámci odvolacieho konania, teda aj po lehote určenej prvostupňovým správnym orgánom. V súvislosti s rozhodnutím ktoré malo byť podľa názoru žalobcu antidatované žalovaný uviedol, že dňa 18.2.2014 bolo napadnuté rozhodnutie vypracované a koncept rozhodnutia bol daný na podpis vedúcemu odboru opravných prostriedkov, pričom toto rozhodnutie mohlo byť na základe pokynu nadriadeného aj obsahovo zmenené. Dátum rozhodnutia je reálny a nedošlo k antidatovaniu rozhodnutia. Z prvostupňového rozhodnutia č.ObU-SE-OVVS-A-2/2013/03165/P-452/13-T zo dňa 16.9.2013, vyplýva, že žalobca bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák.č.372/1990 Zb. na tom skutkovom základe, že dňa 5.6.2013 v čase asi o 12,00 hod. v obci L. P. T. pred rodinným domom č. XXX vulgárne nadával a vyhrážal sa T. Q. slovami: „ty hajzel zabijem ťa,“ ďalej vulgárne nadával J. Q. slovami: „ty si kurva a ešte ti pridám ty stará rapavá kurva“ a následne dňa 5.6.2013 v obci L. P. T. na dvore rodinného domu č.XX fyzicky napadol T. Q. tak, že ho jednou rukou chytil za tričko pod krkom a kmásal ním, pričom mu vulgárne nadával slovami: “ty hajzel“ a po skončení incidentu ukázal T. Q. a J. Q. hanlivé gesto a to, že sa chytil pravou rukou za prirodzenie. Za uvedený priestupok bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 40,- Eur. Prvostupňový správny orgán ustálil vinu žalobcu na základe výpovede poškodených, ktoré považoval za vierohodné. Pri uložení sankcie prvostupňový správny orgán poukázal na to, že žalobca nebol doposiaľ priestupkovo stíhaný a uložil mu sankciu v dolnej polovici sadzby stanovenej v § 49 ods. 2 zák.č.372/1990 Zb.. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 30.10.2013 odvolanie, v ktorom namietal, že sa priestupku nedopustil a že práve T. Q. bol osobou, ktorá mu vulgárne nadávala a vyhrážala sa. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán napadnutým rozhodnutím č.OU-TT-OOP1-2014/00073 zo dňa 18.2.2014 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, pričom k jednotlivým námietkam žalobcu uvedeným v odvolaní uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že sa skutku kladenému mu za vinu dopustil. K takémuto záveru došiel správny orgán po zaobstaraní si všetkých potrebných dokladov pre svoje rozhodnutie, pričom zo spáchania skutku ho usvedčujú osoby T. Q. a T. Q.. Krajský súd predmetnú vec prejednal na pojednávaní konanom dňa 26.3.2015, pričom zistil, že napadnutému rozhodnutiu predchádzala vážna procesná chyba žalovaného a samotné rozhodnutie bolo vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a preto ho zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. d, e, O.s.p.. a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava dôvodov uvedených v žalobe a že sa chce vyjadriť k písomnému vyjadreniu žalovaného najmä k otázke dátumu vypracovania napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti dal do pozornosti, že žalovaný sa vyjadril, že dňa 18.2.2014 bolo napadnuté rozhodnutie vypracované a koncept rozhodnutia bol daný na podpis vedúcemu opravných prostriedkov, pričom sa mohlo toto rozhodnutie na základe pokynu nadriadeného obsahovo zmeniť. Podľa jeho názoru ide o vážnu procesnú chybu, pretože 19.2. pri nahliadnutí do spisu sa toto rozhodnutie ešte v spise nenachádzalo. Pokiaľ je na napadnutom rozhodnutí uvedený dátum 18.2.2014, tento dátum nie je správny a nedošlo teda k reálne vydanému rozhodnutiu týmto dňom. Zástupca žalovaného sa na pojednávanie nedostavil, hoci mal doručenie predvolania riadne vykázané a lehotu na prípravu na pojednávanie mal zachovanú. Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1, 2 a 3 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák.č.372/1990 Zb. Priestupky proti občianskemu spolunažívaniu (1) Priestupku sa dopustí ten, kto d) úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním, Preskúmaním napadnutého rozhodnutia súd zistil, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán sa uspokojili len s tvrdeniami poškodených pri ustálení viny žalobcu, pričom sa dôsledne nezaoberali obranou žalobcu v tom smere, že poškodený T. Q. mal sa na neho zahnať sekerou. V danom smere došlo zo strany správneho orgánu k nedostatočne zistenému skutkovému stavu. Žalobca vo svojej výpovedi tvrdil, že práve T. Q. držal v čase incidentu v ruke sekeru a keď k nemu pristúpil, tak T. Q. sa zahnal po ňom sekerou, pričom on ľavou rukou tento útok odrazil. Poškodený T. Q. nepopiera, že by v čase incidentu sekeru v ruke držal, avšak poprel, že by ňou akýmkoľvek spôsobom žalobcu ohrozoval. Svedkyňa J. Q. k danej situácii tvrdí, že T. Q. zdvihol ruku so sekerou. Podľa názoru súdu teda táto časť incidentu nebola zo strany správneho orgánu dostatočne preverená, pretože svedkovia T. Q. a svedkyňa Q. neboli dostatočne vypočutí k obrane žalobcu, že malo prísť zo strany T. Q. k napadnutiu žalobcu sekerou. Svedkyňa Q. ak tvrdí, že T. Q. zdvihol ruku so sekerou, mala vysvetliť akým spôsobom došlo k tejto situácii, či zdvihnutie ruky so sekerou malo byť prejavom útoku resp. obrany zo strany T. Q.. Okrem toho malo byť zisťované, že či táto skutočnosť mohla vyvolať u žalobcu dôvodnú obavu resp. podozrenie, že T. Q. mieni na neho so sekerou zaútočiť. Správne orgány sa v tomto smere uspokojili len s výpoveďou poškodených ohľadne celého incidentu, bez skúmania okolností ktoré incidentu predchádzali. V súvislosti s námietkou žalobcu, že došlo k antidatovaniu druhostupňového rozhodnutia, súd dospel k záveru, že žalovaný túto skutočnosť potvrdil sám svojim vyjadrením zo dňa 9.6.2014, keď uviedol, že dňa 18.2.2014 bol predložený vedúcemu odboru opravných prostriedkov na kontrolu vypracovaný koncept rozhodnutia, pričom toto rozhodnutie mohlo byť na základe pokynu vedúceho aj zmenené. Pokiaľ teda došlo dňa 19.2.2014 zo strany právneho zástupcu žalobcu k nahliadnutiu do spisového materiálu a v tomto spisovom materiáli sa rozhodnutie zo dňa 18.2.2014 nenachádzalo, došlo zo strany žalovaného k vážnemu procesnému pochybeniu spočívajúcom v antidatovaniu vydaného rozhodnutia. Ide o takú vážnu procesnú chybu, ktorá sama o sebe má za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p., keď procesne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 35,- Eur a v trovách právneho zastúpenia za nasledovné právne úkony: prevzatie a príprava obhajoby 134,- Eur plus režijný paušál 8,04 Eur, vypracovanie žaloby 134,- Eur plus režijný paušál 8,04 Eur, účasť na pojednávaní dňa 26.3.2015 - 139,83 Eur plus režijný paušál 8,39 Eur, plus náhrada za stratu času 55,92 Eur, cestovné Bratislava-Trnava a späť 13,46 Eur a náhradu za použitie cestného motorového vozidla 21,12 Eur, spolu 522,80 Eur, ktoré trovy je povinný žalovaný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu Mgr. Martina Paškalu, vedený v P. P., IBAN: P do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.9 zák.č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom tohto súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.