Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 20S/33/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200335 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2014200335.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: G. U., nar. XX.XX.XXXX, O. X. XXXX/XX, Y. F., zastúpený advokátskou kanceláriou PM Lawyers, s.r.o., Gaštanová 13, Bratislava, v mene ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. Petra Žitňanská proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100307/1/129930/2014/4884 zo dňa 11.03.2014 takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Trnave dňa 16.05.2014 domáhal podľa § 247 a nasl. v lehote podľa § 250b ods. 1 O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného žalovaným dňa 11.03.2014 pod č. 1100307/1/129930/2014/4884, ktorým bol potvrdený dodatočný platobný výmer na daň z pridanej hodnoty vydaný Daňovým úradom Trnava č. 9210401/5/949056/2013/Bal I zo dňa 12.03.2013 a ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2010 v sume 200.069,49 eur. Žalobca žalobu odôvodňoval tým, že mu nebolo umožnené vyjadriť sa k vykonávanému dokazovaniu, zvoliť účinnú a dostatočnú obhajobu, v dôsledku čoho podľa žalovaného neuniesol dôkazné bremeno. Správca dane porušil zásadu rovnosti, konal autoritatívne, v rozhodnutí sa nevyporiadal s dôvodmi nevykonania žalobcom navrhnutých dôkazov, pre ktorý nedostatok nebol žalovaným spoľahlivo zistený skutkový stav, hoci žalobca predložil dôkazy ktorými disponoval a to faktúrami a prílohami, súvisiacimi s materiálnym plnením, a tak vlastné dôkazné bremeno uniesol, a ktoré sa tak prenieslo na správcu dane pri preukazovaní opaku, k čomu dal do pozornosti rozhodnutie NS SR č. 3Sžf/1/2011. Žalobca uvádzal, že žalovaný nesprávne vyhodnotil tvrdenia svedkov G. P., C. V. a L. T. D. pri preukazovaní činnosti spoločnosti Triskelion s.r.o., ktorí ako splnomocnené osoby mali pre ňu vyhľadávať obchodných partnerov a dojednávať obchodné podmienky a konateľ spoločnosti Triskelion s.r.o. Lajos Szabó nepravdivo vypovedal o neexistencii splnomocnení, preto mal správca dane vypočuť U. F., ktorá mala o obchodných aktivitách spoločnosti Triskelion s.r.o. vedomosť, čím sa žalovaný tiež nevyporiadal. Na podporu tohto žalobného dôvodu žalobca dal do pozornosti rozsudok NS SR 3Sžf/115/2009. Za ďalší dôvod žaloby označil žalobca pochybenie správca dane pri výsluchu svedka G. F., ktorému bol obsah zápisnice prekladaný X. Y., účtovníkom spoločnosti Triskelion s.r.o, ktorej bol vypočúvaný svedok konateľom, preto X. Y. nemožno považovať za nestrannú a nezaujatú osobu. Správca dane mohol tiež z vlastnej činnosti preveriť existenciu iných subjektov ktoré deklarovali, že so spoločnosťou Triskelion s.r.o. s poľnohospodárskymi plodinami v rozhodnom období obchodovali a takýto dôkaz mal získať výlučne správca dane, pretože daňový subjekt nie je schopný ho vzhľadom na svoje postavenie predložiť. Hotovostné úhrady v rámci obchodného styku s poľnohospodárskymi plodinami, ktoré označil žalovaný za pochybné, boli v tom čase bežnou obchodnou praxou a v danom období neexistovala právna úprava, ktorá by hotovostný styk obmedzovala ako je tomu v súčasnosti, k čomu žalobca označil rozsudok ESD č. C-409/04 vo veci Teleos plc. V roku 2010 nebola ani povinnosť požadovať potvrdenie totožnosti od dodávateľa vystavujúceho faktúru, preto správca dane nebol oprávnený žiadať od žalobcu takéto informácie, preto nedošlo k porušeniu ust. § 49 a § 51 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej ako DPH) v spojení s § 71 ods. 1 písm. c) cit. zák. Žalobca nikdy nedeklaroval, že by predmetný tovar prepravoval, napriek tomu poskytol správcovi dane prehľad poznávacích značiek vozidiel, ktorými sa preprava vykonávala, teda správca dane mohol trasy uvedených nákladných vozidiel preveriť. Vykonanie tohto dôkazu žalovaný vyhodnotil ako neúčelné, hoci by sa z objednávky na prepravu, ktorou mohol subjekt vykonávajúci prepravu disponovať preukázalo, či boli uskutočnené dodávky tovaru zo spoločnosti Triskelion s.r.o. do skladov určených žalobcom. Žalobca mal za to, že v rámci svojich možností vykonal všetky potrebné opatrenia na preukázanie, že dodávateľom tovaru je spoločnosť, ktorá je platcom DPH, čím splnil všetky formálne podmienky pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty a žalovaný nedisponuje žiadnym objektívnym dôkazom, podľa ktorého by žalobca ako daňový subjekt mal mať vedomosť, že sa zúčastňuje na transakciách, ktoré sú súčasťou podvodu na dani z pridanej hodnoty (rozsudok ESD C-324/11). Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 27.06.2014 zotrval na tom, že žalobca hodnoverným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal dodanie tovaru na faktúrach uvedeným dodávateľom - spoločnosťou Triskelion s.r.o., nepreukázal, že uzatváral obchodné vzťahy s G. P., ktorého mal G. F. splnomocniť k týmto úkonom ako kontaktnú osobu, keď G. P. ani žalobca nepredložili správcovi dane žiadne splnomocnenie vystavené spoločnosťou Triskelion s.r.o. Konanie v mene spoločnosti Triskelion s.r.o. G. P. poprel i konateľ tejto spoločnosti Lajos Szabó, preto správca dane nepovažoval za účelné vyhľadávať ďalšie osoby, ktoré mali byť splnomocnené na vyhľadávanie obchodných partnerov pre spoločnosť Triskelion s.r.o. a to vzhľadom k vyjadreniu samotného žalobcu, ktorý uviedol, že vlastné obchody dojednával s L. P. a nie s inými osobami. Správca dane vypočul svedka C. V., ktorý rovnako tvrdil, že ho G. F. splnomocnil na vykonávanie činnosti sprostredkovateľa obchodov s poľnohospodárskymi plodinami, čo konateľ spoločnosti Triskelion s.r.o. G. F. poprel a I. V. správcovi dane žiadne písomné plnomocenstvo nevedel predložiť. Správca dane sa zaoberal i faktúrami, ktorými žalobca preukazoval nárok na odpočítanie dane, ktoré boli vyhotovené ručným písmom v slovenskom jazyku, ale konateľ spoločnosti Triskelion s.r.o. Lajosz Szabó opakovane do zápisnice o ústnom pojednávaní uviedol, že faktúry ich spoločnosť vyhotovovala výlučne na počítači s označením zdaniteľného obchodu v slovenskom aj v maďarskom jazyku. Žalobca správcovi dane hodnoverným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal, že tovar bol dodaný dodávateľom spoločnosťou Triskelion s.r.o., a tým došlo zo strany žalobcu k porušeniu ust. § 49 a § 51 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH, ktoré mu povinnosť preukázať splnenie podmienok na vznik a uplatnenie práva na odpočítanie dane ukladajú a to i s poukazom na ust. § 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. o správe dani a poplatkov, podľa ktorého je dôkazné bremeno pri preukázaní uvedených nárokov na žalobcovi. Žalobca správcovi dane nepredložil ani dôkazy o tom, že predmetné obchody uzatváral cez splnomocnenú fyzickú osobu, ktorá mala konať v mene deklarovaného dodávateľa a tak žalobca nevykonal všetky dostupné opatrenia k tomu, aby nárok na odpočítanie dane nespochybniteľne správcovi dane preukázal. Postup správcu dane nebol v rozpore s rozsudkom ESD č. C-409/04 zo dňa 27.09.2007 vo veci Teleos, pretože práve v ňom súd vyslovil, že v niektorých prípadoch boj proti daňovým podvodom odôvodňuje (ospravedlňuje) v niektorých prípadoch vysoké nároky na povinnosti daňových subjektov, od ktorých môžu byť tak požadované všetky únosné opatrenia, ktorými sa daňový subjekt sám zabezpečí a uistí, že sa nedopustí daňového podvodu a urobí všetky dostupné opatrenia, aby sa svojou činnosťou na daňovom podvode ani nepodieľal. V závere žalovaný poukázal na to, že trvá na správnosti postupu správcu dane ako prvostupňového orgánu i na záveroch uvedených žalobou v napadnutom rozhodnutí a žiada, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalobca s podaním žaloby požiadal podľa § 250c O.s.p. o odklad vykonateľnosti dodatočného platobného výmeru. Predmetnej žiadosti predsedníčka senátu nevyhovela, čo bolo žalobcovi oznámené upovedomením zo dňa 29.07.2014. Po doručení tohto upovedomenia žalobca opätovne požiadal žiadosťou zo dňa 12.08.2014 o odklad vykonateľnosti, ktorému nebolo vyhovené, čo bolo žalobcovi oznámené upovedomením zo dňa 17.2.2015. Krajský súd v Trnave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 246 ods. 1 O.s.p. nariadil podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 247 a nasl. O.s.p. vo veci pojednávanie. Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil, aby súd o žalobe rozhodol i v jeho neprítomnosti. Súd vypočul právnu zástupkyňu žalobcu, ktorá žiadala žalobe v rozsahu žalobných dôvodov vyhovieť. Súdu na pojednávaní predložila vyjadrenie zo dňa 14.3.2015 k vyjadreniu žalovaného, ktorého súčasťou boli kópie listín pre prípad, ak by neboli súčasťou administratívneho spisu, pretože tento jej nebol súdom v kópii napriek jej žiadosti zaslaný. Opakovane sa vyjadrila ku konaniu správcu dane pri zisťovaní skutkového stavu s tým, že tento nebol žalovaným spoľahlivo zistený, neboli vykonané všetky žalobcom navrhované dôkazy a žalovaný dôkazy nezohľadnil vo vzájomných súvislostiach. Dala do pozornosti vyhotovený prehľad tovaru dodaného od spoločnosti Triskelion s.r.o. s označeným čísla príslušnej faktúry k dodávke, s uvedením dátumu a ceny ako i prehľad výberov z banky, ktoré korešpondujú s výdavkovými dokladmi (dôkaz č.13), čím je preukázané vyplatenie ceny tovaru v hotovosti. Poukázala na to, že konateľ spoločnosti Triskelion s.r.o. žiadnym spôsobom správcovi dane nepreukázal, že so žalobcom neobchodoval, žalovaný nevenoval dostatočnú pozornosť ani dôkazu, ktorý mal k dispozícii a z ktorého vyplynulo, že rovnakým spôsobom ako pre žalobcu boli vyhotovené i faktúry pre spoločnosť Foroplast s.r.o., ktorej konateľom je svedok L. P., pričom žalobca nemohol ovplyvniť konanie spoločnosti Triskelion s.r.o., aby do svojho účtovníctva zaviedla faktúry vystavené žalobcovi, čím by ich vzájomné obchodovanie bolo preukázané. V ostatnom zotrvala na dôvodoch uvedených v žalobe, vytýkala žalovanému, že výpovede vypočutých svedkov o udelení plnomocenstva na obchodovanie v mene spoločnosti Triskelion s.r.o. nevzal pri posudzovaní do úvahy, nevykonal dostatočné šetrenie na okolnosti súvisiace s prepravou tovaru, hoci mohol od skladujúcej spoločnosti vyžiadať kópiu CMR a tak by zistil, kto je vlastníkom vozidiel, ktoré prepravu vykonávali a následne mohol kontaktovať prepravcu. Tieto dôkazy žalobca nemal možnosť zabezpečiť, pretože dopravu vykonávala spoločnosť Triskelion s.r.o., ktorá nemala záujem označiť žalobcovi subjekt, od ktorého tovar odoberala. V závere uviedla, že správca dane si mohol vyžiadať i zábery z bezpečnostných kamier pred pobočkou Z. V. a.s. M., kde sú zachytené priestory, kde najčastejšie k odovzdávaniu faktúr a prijímaniu hotovosti, čo potvrdil i L. P.. Žalobca uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s výpoveďou právnej zástupkyne a so žalobou. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia a konanie ktoré im predchádzali, oboznámil s obsahom súdneho spisu a pripojeného administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa § 244 O.s.p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy. (2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). (3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenie a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 O.s.p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. (2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa naň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. (3) Predmetom preskúmavania môže byť za podmienok ustanovený v ods. 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. Podľa § 250i ods. 1 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Predmetom konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu v rozsahu žalobných dôvodov a posúdenie, či žalovaný pri rozhodovaní vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Žalobca v podanej žalobe namieta úkony správcu dane a žalovaného ku ktorým tvrdí, že dôkazné prostriedky, ktoré navrhol neboli dostatočne preverené, žalovaný odmietol vykonať ním navrhnuté dôkazy, ich odmietnutie neodôvodnil, nesprávne postupoval, keď pri zhodnotení nevzal do úvahy všetky vysvetlenia a objasnenia, ktoré mu za týmto účelom žalobca poskytol a dôkazné bremeno o veci, ktorú nemá možnosť daňový subjekt zistiť preniesol na žalobcu, čo má za následok nezákonnosť postupu správcu dane a tým aj nezákonnosť rozhodnutia, vydaním ktorého bol žalobca ukrátený na svojich právach . Z pripojeného administratívneho spisu, ktorý žalovaný vyhotovil a predložil vo forme úradne overených fotokópií originálnych dokladov, pretože originál administratívneho spisu bol žalovaným už skôr zaslaný ku spisu v konaní vedenom na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 14S/80/2014 súd zistil, že v dňoch 12.08.2011 až 27.02.2013 vykonal správca dane u žalobcu ako daňového subjektu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2010. Predmetom tohto konania je zdaňovacie obdobie november 2010. Kontrolou správca dane zistil, že daňový subjekt odpočítal okrem iného daň z pridanej hodnoty vo výške 200.069,42 eur z tovaru, ktorý bola kukurica a repka, ktorá mu mala byť dodaná od spoločnosti Triskelion s.r.o., Družstevná 8, Komárno, o čom predložil správcovi dane faktúry. Za účelom preverenia splnenia podmienok na uplatnenie odpočítania DPH zaslal správca dane dožiadanie Daňovému úradu Nitra ktorý oznámil, že konateľ spoločnosti Triskelion s.r.o. Lajos Szabó na ústnom pojednávaní vykonanom dňa 19.03.2012 sa vyjadril ústne do zápisnice č. 9410401/1/514872/2012/Krá, že so žalobcom neobchodoval a žiaden tovar mu v roku 2010 nedodal, čo preukázal predložením dokladov zo svojho účtovníctva a po nahliadnutí na faktúru č. 20436-2010 zo dňa 30.09.2010 uviedol, že predložená faktúra nie je faktúrou, aké vystavuje spoločnosť Triskelion s.r.o., podpis je sfalšovaný ako i pečiatka. Uvedené zistenie vyvolalo pochybnosti správcu dane o pôvode dodaného tovaru, ktoré skutočnosti oznámil žalobcovi a vyzval ho, aby sa k týmto dôkazom vyjadril a preukázal, že tovar na predmetných faktúrach mu dodala spoločnosť Triskelion s.r.o., uviedol všetky skutočnosti súvisiace s tým, ako prebiehali obchodné rokovania a predložil doklady o preprave tovaru. Dňa 18.05.2012 bola správcovi dane doručené podanie žalobcu v ktorom tvrdil, že nie je vecou odberateľa, v postavení ktorého sa žalobca nachádza zisťovať účtovanie účtovných prípadov u svojho dodávateľa, teda spoločnosti Triskelion s.r.o., a ak mal konateľ dodávateľa pochybnosti o zneužití pečiatky a falošnom podpise, mal podať trestné oznámenie, pretože žalobca ako daňový subjekt nemal žiaden dôvod pochybovať o pravosti faktúr, ktoré mali všetky náležitosti. Spoločnosť Triskelion s.r.o. má v obchodnom registri zapísaný predmet činnosti z ktorého vyplýva, že podniká i v oblasti kúpy tovaru za účelom jeho ďalšieho predaja. Daňový subjekt- žalobca namietal, že daňovým úradom vypočutý konateľ Lajos Szabó neovláda ani základy slovenského jazyka, nevie po slovensky čítať ani písať, čo spochybňuje všetky Lajosom Szabóom uvádzané skutočnosti. Tovar bol žalobcovi dodaný dodávateľom, ktorý zabezpečoval i prepravu, preto nemal dôvod zisťovať, kto prepravu vykonával, ale označil štátne poznávacie značky nákladných vozidiel, ktoré v prílohe svojej odpovede i uviedol. Dňa 04.02.2013 bol správcom dane vypracovaný Protokol č. 9210401/5/462070/2013/Bal I, ku ktorému sa žalobca vyjadril a na základe ktorého vyjadrenia bol správcom dane vyhotovený dodatok č. 9210401/737755/2013/BalI zo dňa 25.2.2013, v ktorom sa správca dane vyjadril k námietkam žalobcu - daňového subjektu s tým, že ani následne vo vyjadrení nepreukázal, že mu vznikol nárok na odpočet DPH podľa predložených faktúr. Daňová kontrola bola ukončená prerokovaním protokolu dňa 27.02.2013 a správca dane vydal dňa 12.03.2013 dodatočný platobný výmer, ktorým vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2010 v sume 200.069,49 eur. Proti dodatočnému platobnému výmeru podal žalobca odvolanie v ktorom namietal nedostatočné vykonané dokazovanie správcom dane, nesprávne vyhodnotenie zistených skutočností, správca dane sa nedostatočne zaoberal rozpormi, ktoré vznikli vo výpovediach svedka G. F.. Skutočnosť, že spoločnosť Triskelion s.r.o. obchodné prípady neviedla v účtovníctve neznamená, že k realizácii týchto obchodov nedošlo, takýto nedostatok nemožno vytýkať daňovému subjektu a a je v rozpore s tvrdením vypočutého konateľa tejto spoločnosti, že spoločnosť nevykonávala v roku 2010 obchodnú činnosť predajom slnečnice, kukurice a repky a zaoberala sa iba poradenskou činnosťou. O oprávnení G. P. konať v mene spoločnosti Triskelion s.r.o. nemal žalobca dôvod pochybovať, pri každej faktúre odberateľa aj dodávateľa je uvedená kontaktná osoba, súpis tovaru podľa druhu, množstva a ceny, ktorý tovar predal inej odberateľskej spoločnosti, k čomu má evidenčné čísla motorových vozidiel a adresy skladov. Uvedené daňové doklady tak jednoznačne preukazujú, že k realizácii predmetných obchodných transakcií skutočne došlo a nemôže správca dane od daňového subjektu vyžadovať, aby zabezpečoval nadštandardne dôkazy o zdaniteľnom plnení. Tým, že sa správca dane uspokojil iba s výpoveďou konateľa spoločnosti Triskelion s.r.o. a nevyhodnotil ostatné dôkazy konal v rozpore s povinnosťami správcu dane, ktoré mu z daňového poriadku vyplývajú. Na základe uvedeného odvolania Finančné riaditeľstvo SR ako odvolací orgán uložilo správcovi dane objasniť skutočnosti týkajúce sa svedeckej výpovede G. F. so zameraním na zistenie, či porozumel položeným otázkam a či bol o jeho vypočutí informovaný i daňový subjekt. Z administratívneho spisu vyplýva, že na dožiadanie správcu dane Daňový úrad Nitra uskutočnil dňa 11.09.2013 opäť ústne pojednávanie, ktorého sa zúčastnil konateľ spoločnosti Triskelion s.r.o. Lajos Szabó, G. P. a žalobca, ktorému bolo umožnené klásť svedkovi otázky. Svedok G. F. potvrdil svojim podpisom, že porozumel poučeniu, že pri správe daní sa používa štátny jazyk, ako je upravené v ust. § 5 zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní. Svedok F. uviedol, že žalobcu vidí po prvýkrát, žiadne plnomocenstvo v mene spoločnosti Triskelion s.r.o. nikomu za účelom sprostredkovania obchodu neudeľoval, všetky zmluvy podpisoval iba on. K osobe G. P. a U. F. uviedol, že tieto osoby nepoznal, vyhľadali ho deň pred výsluchom na adrese jeho trvalého bydliska v Maďarsku, plnomocenstvo pre G. P. nevystavoval a faktúry nikdy nevystavuje ručne a sú vyhotovované dvojjazyčne. Napriek výpovedi svedka G. F. žalobca tvrdil, že svedka osobne pozná a na spoločnosť Triskelion s.r.o. ho nakontaktoval G. P., ktorý tiež vypovedal, že G. F. osobne pozná. K tvrdeniu žalobcu, podľa ktorého prepravu tovaru zabezpečovala spoločnosť Triskelion vypočutý konateľ Lajos Szabó uviedol, že žiadnych externých prepravcov nevyužíval a žiadnu prepravu tovaru nevykonal. Žalobca tiež trval na tvrdení, že platby za tovar prebiehali v hotovosti medzi ním a G. F. v pri Z. V. v M. alebo v Y. F. . Správca dane v rámci doplnenia konania vyhovel požiadavke daňového subjektu a vykonal dňa 27.11.2013 ďalší výsluch svedka G. P., ktorý vypovedal, že žalobcovi niekedy v septembri predstavil G. F., ktorého spoločnosť sa zaoberala nákupom a predajom poľnohospodárskych plodín, a ktorý ho splnomocnil ako i ďalšie osoby na zastupovanie spoločnosti Triskelion s.r.o. v obchodných vzťahoch . Plnomocnenstvo mu vystavoval G. F., ale ho nevie nájsť . Svedok G. P. potvrdil, že vlastní spoločnosť Forro-Plast s.r.o., ktorá tiež obchodovala so spoločnosťou Triskelion s.r.o. Dňa 27.11.2013 správca dane vypočul i svedka C. V. ktorý vypovedal, že bol splnomocnený G. F. v mene spoločnosti Triskelion s.r.o. na vyhľadávanie spoločností, ktorým by predal kukuricu a repku, ale z realizácii obchodov nedošlo, žalobcu nepozná a plnomocenstvo, ktoré mu vystavil osobne G. F. nemá. Dňa 05.12.2013 sa konalo na žiadosť daňového subjektu ďalšie ústne pojednávanie s G. F., ktorého sa zúčastnil aj X. Y., ktorý svedkovi prekladal obsah zápisnice. Svedok zotrval na predošlých stanoviskách tak k okolnostiam nerealizovania obchodov ako i na tom že žalobcu nepozná, nedodal mu žiaden tovar a neprevzal od neho žiadnu hotovosť. Na tomto pojednávaní žalobca využil svoje právo klásť G. F. otázky, na ktoré mu uvedený svedok i odpovedal. Po tejto konfrontácii žalobca poukázal na to, že spoločnosť Triskelion s.r.o. mala v danom období i ďalších konateľov, ktorí boli oprávnení za túto spoločnosť konať, preto nie je vylúčené, že v mene tejto spoločnosti mohli obchodné prípady uzatvárať aj iní konatelia. S výsledkami doplneného konania bol daňový subjekt oboznámený zápisnicou zo dňa 21.2.2014. Dňa 21.2 bolo správcovi dane doručené podanie žalobcu zo dňa 19.2.2014 v ktorom opäť spochybnil pravdivosť výpovede svedka G. F. a označil ju za nedôveryhodnú. Žalovaný v rozhodnutí napadnutom žalobou konštatoval, že žalobca ako daňový subjekt nepreukázal svoje tvrdenia o tom, že pri deklarovaných zdaniteľných obchodoch konal s osobami, ktoré boli oprávnené konať a uzatvárať obchody v mene spoločnosti Triskelion s.r.o. ako dodávateľa a obrana daňového subjektu, podľa ktorej nemá povinnosť požadovať údaje o osobách s ktorými obchodoval a ktoré mu tovar predávali je v rozpore s jeho povinnosťami a neobstojí. Podľa § 49 a § 51 zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH v znení neskorších predpisov právo na odpočítanie dane vzniká pri splnení skutočností, ktoré preukazuje daňový subjekt, na ktorom je podľa § 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov dôkazné bremeno , preto je na daňovom subjekte povinnosť zabezpečiť si dôkazy na preukázanie práva uplatniť si daňový odpočet. Skutočnosť, že v predmete činnosti má spoločnosť Triskelion s.r.o. zapísanú činnosť kúpa a predaj tovaru nepreukazuje, že v rozhodnom období túto činnosť vykonávala a fakturované poľnohospodárske plodiny žalobcovi preukázateľne dodala, čo nakoniec bolo vyvrátené výpoveďou svedka a konateľa spoločnosti Triskelion s.r.o. Szabóa a svedka C. V., ktorý potvrdil, že z jeho strany k žiadnym obchodom nedošlo. Žalobcom navrhované dôkazy podľa žalovaného nemohli ovplyvniť posúdenie zisteného skutkového stavu, rozpory v súvislosti s vystavením faktúry boli odstránené popisom spôsobu ich vyhotovenia a podpisovania za spoločnosť Triskelion s.r.o. a nevypočutie vodičov a nepreverenie trás nákladných vozidiel, ktoré podľa EČV neboli vozidlá evidované na Slovensku a nebol jasný ich vlastník by vzhľadom na ich vysoký počet nebol účelný spôsob, pretože nepreukáže existenciu osoby, ktorá mala dodať prevážaný tovar. Dôkaz o výbere peňazí v banke žalobcu by rovnako nepreukázal žalobcom tvrdené skutočnosti o tom, že súvisel s deklarovanými zdaniteľnými obchodmi, nakoľko sa platby realizovali hotovosťou, čím sa daňový subjekt dobrovoľne vzdal dôkazného prostriedku, ktorým by preukázal, že za tovar konkrétnemu dodávateľovi v súlade s uplatneným nárokom na zaplatenie jeho ceny aj požadovanú sumu uhradil. Krajský súd v Trnave preskúmal žalobu v rozsahu žalobných dôvodov, vyhodnotil vykonané dôkazy, preskúmal procesné postupy a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie správcu dane je v súlade s príslušnými právnymi predpismi, na ktoré daňové orgány poukázali a ktoré pri rozhodnutí aplikovali. Žalovaný ako správca dane prihliadol na všetky žalobcom predkladané dôkazy a tvrdenia, ktorými sa v odôvodnení žalobou napadnutom rozhodnutí kvalifikovane vyporiadal a zistené skutočnosti vyhodnotil v takom rozsahu, že nie sú spôsobilé spochybniť závery o nedôvodnosti daňovým subjektom uplatneného nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty. Podľa § 49 zák.č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru. (3) Platiteľ nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb podľa odseku 2, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až 42, s výnimkou poisťovacích služieb podľa § 37 a finančných služieb podľa § 39, ak sú poskytnuté zákazníkovi, ktorý nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko na území Európskej únie, alebo ak sú tieto služby priamo spojené s vývozom tovaru mimo územia Európskej únie. Platiteľ, ktorý dodáva investičné zlato oslobodené od dane podľa § 67 ods. 3, a platiteľ, ktorý sprostredkováva dodanie investičného zlata oslobodené od dane podľa § 67 ods. 3, nemôže odpočítať daň z tovarov a služieb podľa odseku 2, ktoré použije na túto činnosť, s výnimkou dane z tovarov a služieb podľa § 67 ods. 5 a 6. Podľa § 51 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (1) Právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť , ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods.2 písm.a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, Podľa §71 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty 1) Na účely tohto zákona a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme, alebo v elektronickej forme podľa tohto zákona, alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry b) elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby, c) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru, d) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry, e) elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny. 2) Za faktúru sa považuje aj každý doklad alebo oznámenie, ktoré mení pôvodnú faktúru a osobitne a jednoznačne sa na ňu vzťahuje. Podľa § 2 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (1) V daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. (2) Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. (6) Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. (7) Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti. (8) Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní. Podľa § 29 zák.č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov (8) Daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných v evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Konajúci súd poukazuje na to, že daňové konanie sa riadi zásadou prejednávacou a nie vyšetrovacou, kedy správny orgán zvažuje, ktoré z dôkazov vykoná a ktoré nie je potrebné vykonať. Odkaz žalobcu na rozhodnutie NS SR zo dňa 15.3.2011 vydané v konaní pod spis. zn. 3Sžf/1/2011 ako argument pre zrušenie žalovaného rozhodnutia v tejto veci neobstojí, práve svedčí v neprospech žalobcu, pretože v predmetnom rozhodnutí NS SR konštatoval, že „ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia „faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno.“ V tejto súvislosti ale dáva Krajský súd v Trnave do pozornosti žalobcu, že v jeho prípade on ako daňový subjekt disponuje iba faktúrami s opisom zdaniteľného plnenia, napriek aktívnej snahe správcu dane nebolo zistené, že skutočne došlo k reálnemu plneniu a dodaniu tovaru. Práve žalobca okrem faktúr, ktoré vyvolali vzhľadom na spôsob a formu ich vystavenia dôvodné pochybnosti u správcu dane, iné doklady, ktoré by existenciu reálne uskutočneného plnenia preukázali nepredložil, faktúry neobsahovali žiadne prílohy, akými sú napr. dodacie listy, ktorými by žalobca mohol preukázať skutočné dodanie tovaru od tvrdeného dodávateľa. Žalobca ale žiadne dodacie listy k faktúram nemal, žiadnymi inými relevantnými dokladmi nedisponoval, teda v tejto súvislosti neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho ako daňový subjekt zaťažuje. K žalobnému dôvodu súvisiacemu s procesným pochybením pri výsluchu svedka Lajosa Szabóa, konateľa spoločnosti Triskelion s.r.o. o poukazuje konajúci súd na skutočnosť, že vypočúvaný svedok, ak by neovládal slovenský jazyk , v ktorom sa v zmysle slovenského právneho poriadku daňové konanie viedlo, mohol uplatniť svoje právo na tlmočníka. Zo zápisníc o výsluchu Lajosa Szabóa bez pochybností vyplýva, že daňový orgán aktívne zisťoval, v akom rozsahu svedok slovenský jazyk ovláda a podľa daňového poriadku ho o jeho právach a povinnostiach poučil. Svedok akceptoval tlmočenie svojim účtovníkom V. Y. a navyše každú zápisnicu o výsluchu napísanú v slovenčine dobrovoľne podpísal. Svedok mal teda k dispozícii niekoho, kto slovenský jazyk ovláda, všetky zápisnice o výsluchu bez výhrad podpísal, na otázky riadne odpovedal, preto námietka žalobcu, že správca dane pri výsluchu tohto svedka procesne pochybil je nepodložená. Opakované a jednoznačné tvrdenia svedka, že žalobcu nepozná, nebol s ním v obchodnom vzťahu v súvislosti s dodaním tovaru, za ktorý si žalobca uplatnil nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty a faktúry, ktoré žalobca predložil správcovi dane nikdy nevystavil, s ktorými žalobca nesúhlasí a označuje ich za nepravdivé a ktoré sú v neprospech žalobcu nezakladajú porušenie jeho práv. Žalovaný i správca dane sa v dostatočnom rozsahu vyporiadali i s argumentami žalobcu v spojení s osobami, ktoré žalobca označil za kontaktné, ktoré mali na základe plnomocenstva udeleného výlučne G. F., ako tvrdil žalobca, konať v mene spoločnosti Triskelion s.r.o. Výpoveď konateľa spoločnosti Ladislava Szabóa, ktorý udelenie splnomocnení jednoznačne poprel je dostatočný dôkaz zakladajúci dôvodnosť pochybovať o tvrdeniach žalobcu, keď naviac žalobcom označené a správcom dane vypočuté osoby sa žiadnymi splnomocneniami nevedeli preukázať pretože ich stratili a nepovažovali za potrebné si ich ponechať. Uvedené zistenie považuje i konajúci súd za dostatočné a nie je dôvodné ani vykonanie výsluchov ostatných konateľov spoločnosti Triskelion s.r.o., pretože ani žalobca ako ani nim označené osoby G. P. i C. V. nikdy netvrdili, že by im plnomocenstvo udelila iná osoba ako Lajos Szabó . Dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu i k okolnostiam preukázania spôsobu úhrady kúpnej ceny za dodaný tovar. Kúpnu cenu uhrádzal v hotovosti a nie na účet dodávateľa tovaru, čím sa dostal pri takomto spôsobe platenia do dôkaznej núdze a to bez ohľadu na to, že povinnosť uhrádzať kúpnu cenu prostredníctvom peňažného ústavu zákon v tom čase nevyžadoval. Takýmto spôsobom platenia by si ale žalobca bol zabezpečil hodnoverný dôkaz pre svoje tvrdenia. Vyhodnotenie správania sa žalobcu ako daňového subjektu nepreukazuje, že vykonal a prijal všetky rozumné opatrenia, ktoré boli v jeho moci, (C-409/04) najmä ak nedisponoval ani dodacími listami, ktoré sa ako základná náležitosť k účtovnému dokladu vyžadujú . Žalobca dôvodnosť žaloby podporil i poukazom na rozhodnutia SD EÚ C-409/04 vo veci Teleos a C-324/11 k čomu konajúci súd uvádza, že ich na prejednávanú vec v prospech žalobcu nemožno aplikovať. Na námietku žalobcu o nezabezpečení záznamu z kamier pred bankami súd neprihliadal, pretože ju žalobca neuviedol ako odvolaciu námietku v podanom odvolaní voči rozhodnutiu správcu dane (NS SR sp. zn. 4 Sž 67-68/2001). Je jednoznačné, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno keď nevedel preukázať existenciu dodávok tovaru, ktoré dodanie konateľ spoločnosti, ktorá ho mala dodať žalobcovi ako i pôvod faktúr, ktorými disponoval žalobca poprel. U správcu dane nevznikli pochybnosti o materiálnej existencii tovaru z dôvodu nedostatkov účtovnej evidencie spoločnosti Triskelion s.r.o., za ktorú žalobca nezodpovedá, ale z dôvodu neunesenia dôkazného bremena k preukázaniu materiálneho uskutočnenia dodávok tovaru od deklarovaného dodávateľa. Posudzovanie podvodného konania iného daňového subjektu, kedy by dôkazne bremeno nezaťažovalo žalobcu nie je predmetom tohto konania, žalobca však okrem faktúr nedisponuje žiadnymi inými dokladmi, ktorými by právo na odpočet dane z pridanej hodnoty preukázal, konfrontácia v daňovom konaní vypočutých osôb nepotvrdila žalobcom uvádzané skutočnosti a okolnosti uzatvorenia obchodných vzťahov. Správca dane i žalovaný spochybňujú materiálnu existenciu dodaného tovaru, pretože nebolo preukázané, či k dodaniu tovaru reálne došlo, teda ide o situáciu, kedy nie je existencia daňového plnenia preukázaná a riadnym spôsobom zdokumentovaná, čo má za následok neunesenie dôkazného bremena žalobcom . Podľa záveru súdu tak žalovaný, ako aj správca dane dostatočne zistili skutkový stav , zabezpečili potrebné podklady, tieto správne vyhodnotili a vyvodili z nich správny právny záver, pri ktorom neporušili práva žalobcu, konanie nebolo vedené v rozpore so zákonom o správe dani, z uvedeného dôvodu súd dôvody žaloby vyhodnotil ako irelevantné a žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi nárok na náhradu trov konania vzhľadom na jeho neúspech nepriznal. Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.