Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Trnava Spisová značka: 14S/95/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200410 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2014200410.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: MARIOL KN s.r.o., so sídlom P. Pázmaňa 51, 927 01 Šaľa, IČO: 36 738 913, právne zastúpený: JUDr. Máriou Kuttnerovou, advokátkou, so sídlom Kozačeka 2003/40, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 1100305/1/188080/2014/5057 zo dňa 15.04.2014, t a k t o r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou došlou súdu dňa 12.06.2014 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie Dodatočný platobný výmer Daňového úradu Nitra, pobočka Komárno č. 9410402/5/43626/14/Rig zo dňa 08.01.2014, ktorým správca dane nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie jún 2011 v sume 18.918,33 eur a určil mu vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty (ďalej len DPH) v sume 1.062,27 eur. Zároveň žiadal zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. V žalobných dôvodoch poukázal na predchádzajúci priebeh konania a za zásadný nedostatok procesného postupu správcu dane považuje nezákonnosť rozhodujúceho dôkazu, Protokolu z vykonanej daňovej kontroly č. 9410401/5/5204586/13/Bed zo dňa 20.11.2013 (ďalej len Protokol) a dodatku k tomuto Protokolu zo dňa 19.12.2013, nakoľko správca dane žalobcovi neposkytol zákonnú lehotu na vyjadrenie sa k Dodatku Protokolu. Tým mu nebolo umožnené oboznámiť sa s vysporiadaním správcu dane s námietkami, ktoré žalobca uplatnil vo vyjadrení k Protokolu. Takýto postup považuje za rozporný s ust. § 15 ods. 10 zák. č. 511/1992 Zb.. Rozhodnutie žalovaného, aj rozhodnutie správcu dane považuje za nepreskúmateľné pre rozpor medzi výrokom a odôvodnením. Protokol v spojení s Dodatkom k Protokolu považuje za nezákonne získaný dôkazný prostriedok, ktorý nemožno v daňovom konaní použiť. Vykonanú kontrolu považuje za nezákonnú aj z dôvodu, že nebola začatá v lehote v zmysle § 79 zák. č. 222/2004 Z.z., t.j. do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za príslušné obdobie. Ďalšiu námietku vzniesol v súvislosti s dobou trvania daňovej kontroly začatej dňa 21.09.2011 prerušenej rozhodnutím zo dňa 28.10.2011, pričom oznámením zo dňa 23.01.2012 konajúci správca dane oznámil odpadnutie prekážok prerušenia kontroly. Druhýkrát bol žalobca o prerušení daňovej kontroly upovedomený Oznámením Daňového úradu Nitra, pobočka Komárno, následne Upovedomením zo dňa 20.02.2013 mu bolo oznámené, že žalovaný na žiadosť správcu dane predĺžil výkon daňovej kontroly o 6 mesiacov. Žalobca neustále zotrvával na stanovisku, že daňovú kontrolu nemožno prerušiť z uvedených dôvodov (žiadosť o poskytnutie informácie od daňových orgánov iného štátu), nakoľko výsledkom takéhoto postupu nie je nikdy vydanie rozhodnutia a vydanie rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly s poukazom na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií nie je výsledkom správneho konania, nakoľko žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií nie je správnym konaním. Tretíkrát bolo prerušenie konania z obdobných dôvodov oznámené Rozhodnutím o prerušení daňovej kontroly zo dňa 15.04.2013. S poukazom na Nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 zo dňa 29.06.2010 žalobca považuje výsledky takejto daňovej kontroly za nezákonne získaný dôkazný prostriedok. Ďalej vyslovil názor, že ak by súd považoval kontrolu za platne a účinne ukončenú, bol žalobca v odvolacom konaní povinný postupovať v zmysle § 165b ods. 1 a 2 zák. č. 563/2009 Z.z. (ďalej len Daňový poriadok). Za ďalší dôvod nezákonnosti rozhodnutia považuje postup žalovaného v rozpore s právnou úpravou hodnotenia dôkazov v Daňovom poriadku vzhľadom na nevysvetlenie, prečo boli ignorované žalobcom navrhované dôkazy (výsluch svedkov, preverenie kotúčov vozidiel uskutočňujúcich prepravu, výsluch pracovníkov colného úradu, hodnotenie bankových výpisov osvedčujúcich realizáciu zálohových úhrad za dodaný tovar). Má za to, že správca dane pochybil, keď nevyhodnotili správne všetky žalobcom predkladané dôkazy vrátane kúpnej zmluvy medzi žalobcom a SLOVAK PETROLEUM, s.r.o., zistenia dožiadanej maďarskej daňovej správy, dožiadanej českej daňovej správy, neuviedol úvahu, výsledkom ktorej je záver o nepreukázaní splnenia podmienok oslobodenia od dane. Žalovanému vytkol neprihliadnutie na predložené dôkazy, nesprávne vyslovený záver o neprekročení hranice SR vozidlami, právne vyhodnotenie nekontaktnosti odberateľov žalobcu, svojvoľné začatie a vedenie kontroly, nedôvodné prenášanie dôkazného bremena na žalobcu. Mal za to, že správny orgán pochybil, keď nevykonal predložené návrhy na dokazovanie a nehodnotil správne predložené prepravné doklady. Za ďalší dôvod nezákonnosti považuje nejednoznačnosťou právnych záverov vyplývajúcich z rozhodnutí okolností, ako aj nesprávnosť hodnotenia dôkazov. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. K námietkam týkajúcim sa existencie a vyhodnotenia Dodatku k Protokolu uviedol, že tento vyhotovuje správca dane podľa § 15 ods. 10 zák. č. 511/1992 Zb., a sleduje ním zaznamenanie námietok daňovníka k obsahu Protokolu. V súlade s tým bol 20.11.2013 vyhotovený Protokol doručený spolu s výzvou daňovníkovi dňa 09.12.2013. Na základe vyjadrenia daňovníka bol 03.01.2014 vyhotovený Dodatok k Protokolu, v ktorom preskúmal a vyhodnotil písomné vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu. Na Dodatok k Protokolu sa nevzťahuje zákonná povinnosť doručiť ho na vyjadrenie. S priebehom kontroly mal žalobca možnosť sa oboznámiť počas jej výkonu, hlavne na ústnych pojednávaniach a pri prerokovaní Protokolu Daňovú kontrolu vykonávali príslušné daňové orgány, pričom k zmenám, v súvislosti s ktorými bola namietaná miestna príslušnosť došlo len z titulu zmien v organizačnej štruktúre zmysle zák. č. 333/2011 Z.z.. Čo sa týka namietanej dĺžky daňovej kontroly, k prerušeniu jej výkonu (celkom 3 krát) došlo postupom podľa § 25a zák. č. 511/1992 Zb. a po pominutí prekážky bol kontrolovaný subjekt vždy informovaný o tejto skutočnosti. Žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií ako dôvod pre prerušenie výkonu daňovej kontroly boli realizované postupom v zmysle čl. 7 Nariadenia Rady č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH. Rovnako v súlade so zákonom došlo k predĺženiu lehoty na vykonanie daňovej kontroly, o čom bol daňový subjekt riadne informovaný. K námietke začatia kontroly po uplynutí zákonnej lehoty poukázal na ust. § 79 zák. č. 222/2004 Z.z. v znení platnom v roku 2011, v zmysle ktorého ak žalobca v daňovom priznaní za mesiac jún 2011 neoznačil, že spĺňa podmienky podľa § 79 ods. 2 písm. a)- c) zákona, a daňové priznanie za mesiac júl podal 25.08.2011, 30 dňová lehota na vrátenie nadmerného odpočtu začala plynúť 26.08.2011 a v jej rámci bola daňová kontrola začatá (21.09.2011). Oznámenie dôvodu začatia daňovej kontroly nie je zákonnou povinnosťou správcu dane. Považuje za nedôvodné tvrdenia o neopísaní dôkazov vyvracajúcich tvrdenia daňového subjektu, rovnako ako vytýkanie, že žalovaný neuvádza, ako bolo pri získavaní dôkazov zabezpečované právo žalobcu sa k nim vyjadrovať, klásť svedkom otázky a ako bola zabezpečená súčinnosť pri ich získavaní. Zdôraznil, že ust. § 2 zák. č. 511/1992 Zb. vylučujú povinnosť dodržiavať vyšetrovaciu zásadu v správnom konaní, pričom rozhodujúca je dôkazná povinnosť daňového subjektu v zmysle § 29 ods. 8 zák. č. 511/1992 Zb.. Nepovažoval za dôvodnú námietku nesprávneho vysporiadania sa s tvrdeným porušovaním práv žalobcu v zmysle článku 48 Ústavy SR, nakoľko je riadne preukázané obsahom administratívneho spisu, že v konaní boli dodržané všetky zákonom vyžadované procesné postupy. Rovnako trval na tom, že obe rozhodnutia boli dostatočne odôvodnené a žalovaný sa v odvolaní riadne vysporiadal so všetkými odvolacími dôvodmi. K námietke nezohľadnenia zmluvy medzi žalobcom a spoločnosťou SLOVAK PETROLEUM, s.r.o., uviedol, že uznal nárok na odpočítanie dane z ňou dodaného tovaru žalobcovi, nemohol však uznať nárok žalobcu v prípadoch, kde na dodacích listoch žalobca vôbec nefiguruje ako odberateľ. Z toho dôvodu nebolo účelné ohľadne nakládok tohto tovaru vypočúvať colníkov, pracovníkov špedície a skúmať namietané bankové prevody. Vzhľadom na splnenie zákonných podmienok v zmysle § 250f O.s.p. bolo vo veci vyhlásené rozhodnutie bez jej prejednania na pojednávaní. Vyhlásenie rozhodnutia bolo zákonom stanoveným spôsobom uverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave najmenej 5 dní vopred, rovnako bolo vyhlásenie rozhodnutia aj oznámené na internetovej stránke MS SR. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom v zmysle Druhej hlavy Piatej časti O.s.p. a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplynulo, že Upovedomením zo dňa 05.09.2011 prevzatým dňa 09.09.2011 bolo žalobcovi Daňovým úradom Komárno oznámené začatie kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie jún 2011 dňom 21.09.2011. Daňová kontrola sa týkala okrem iného intrakomunitárnych dodaní tovaru v príslušnom období, v súvislosti s ktorými bol uplatnený nadmerný odpočet podľa § 79 zák. č. 222/2004 Z.z. na základe faktúr č. 20110171 s dátumom dodania 02.06.2011 na dodávku základového oleja v hodnote 25 000 eur, č. 20110173 s dátumom dodania 10.06.2011 za dodávku základového oleja v hodnote 23.002, eur, č. 20110183 s dátumom dodania 15.06.2011 za dodávku základového oleja v hodnote 51.900,99 eur. Vzhľadom na to, že sa malo jednať o prepravy tovaru príjemcovi BAU-OIL Kft. Maďarsko, v súvislosti s ktorými bolo uplatnené právo na oslobodenie od dane v zmysle § 43 ods. 1 o DPH, vykonával správca dane zisťovania tak na území SR, ako aj cestou medzinárodnej výmeny informácií s dožiadaním od príslušných daňových orgánov. Rozhodnutím č. 621/320/67841/11/Bed zo dňa 28.10.2011 bolo konanie podľa § 25a ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. prerušené z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia - žiadostí v rámci medzinárodnej výmeny informácií zaslaných na základe článku 5 Nariadenia Rady č. 2003/1798/ES. Následnými žiadosťami žalobca žiadal o vyjadrenia s k dôvodom prerušenia kontroly a stavu konania, podaním zo dňa 15.03.2012 označeným „Žiadosť o preverenie dopravcov“ žalobca navrhol v súvislosti s prebiehajúcou kontrolou výsluchy konkrétnych osôb zúčastňujúcich sa prepráv tovaru, vypočutie skladníkov spoločnosti SLOVAK PETROLEUM, s.r.o., samostatnej referentky S. G. a zamestnancov Colného úradu Trnava, pobočka Skalica, neskôr žiadal ukončenie kontroly vzhľadom na uplynutie zákonnej 6-mesačnej lehoty. V tomto období správca dane zisťoval relevantné skutočnosti v súvislosti s preukazovanými prepravami tovaru. Oznámením zo dňa 17.04.2012 Daňový úrad Nitra, pobočka Komárno (zmena na základe zák. č. 333/2011 Z.z.) oznámil pominutie prekážky pokračovania daňovej kontroly. Rozhodnutím č. 9410401/5/1091137/2012/Bed zo dňa 20.06.2012 bolo konanie podľa § 25a ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. prerušené z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia - žiadostí v rámci medzinárodnej výmeny informácií zaslaných na základe článku 5 Nariadenia Rady č. 2003/1798/ES, nakoľko sa začalo konanie o inej skutočnosti podstatnej pre vydanie rozhodnutia. V nasledujúcom období správca dane zisťoval relevantné podklady u Colného úradu Trnava a NDS. Oznámením zo dňa 02.01.2013 správca dane oznámil pominutie prekážky pokračovania daňovej kontroly dňom 02.01.2013. Výzvou zo dňa 02.01.2013 správca dane vyzval žalovaného na predloženie dôkazov k výkonu daňovej kontroly týkajúcich sa dodávok tovarov subjektu BAU-OIL Kft. Maďarsko v súvislosti so spornými faktúrami. V odpovedi zo dňa 22.01.2013 žalobca uviedol, že predmetné obchody sa uskutočnili tak, že tovar naložený skladníkmi firmy HBL prevzal odberateľ na území Slovenskej republiky a zabezpečil si jeho prevoz do svojho skladu v Rakúsku. Uviedol mená osôb, ktoré obchod realizovali, priložil CMR AB 754575 a kópie bankových výpisov. Dňa 05.02.2013 správca dane požiadal žalovaného o predĺženie lehoty na výkon daňovej kontroly, lehota bola predĺžená o 4 mesiace, o čom bol žalobca riadne upovedomený. Výzvou zo dňa 21.03.2013 správca dane vyzval žalovaného na predloženie dôkazov k výkonu daňovej kontroly týkajúcich sa dodávok tovarov subjektu BAU-OIL Kft. Maďarsko, konkrétne dôkazov k oprávnenosti fa č. 20110183. V odpovedi zo dňa 21.03.2013 žalobca uviedol, že predmetné obchody sa uskutočnili tak, že prepravu uskutočnila firma O.S.S. OIL Sales Service, s.r.o., České Budějovice v zmysle predloženej CMR. Rozhodnutím č. 9410401/5/1368315/2013/Bed zo dňa 11.04.2013 bolo konanie podľa § 25a ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb. prerušené z dôvodu, že sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej pre vydanie rozhodnutia - žiadostí v rámci medzinárodnej výmeny informácií zaslaných na základe článku 5 Nariadenia Rady č. 2003/1798/ES, nakoľko sa začalo konanie o inej skutočnosti podstatnej pre vydanie rozhodnutia. V nasledujúcom období správca dane zisťoval relevantné podklady. Oznámením zo dňa 18.10.2013 správca dane oznámil pominutie prekážky pokračovania daňovej kontroly dňom 18.10.2013. Výzvou zo dňa 22.10.2013 bol žalobca vyzvaný na predloženie špecifikovaných dokladov a dôkazov, na výzvu reagoval dňa 06.11.2013. Dňa 12.11.2013 bol pod č. 9410401/5/5204164/13/Bed vypracovaný Protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2011, v záveroch ktorého bolo skonštatované, že žalobcovi nevzniklo právo na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie jún 2011 v sume 18.918,33 eur, a bola mu vyrubená vlastná daňová povinnosť v sume 1.062,27 eur. Výzvou zo dňa 20.11.2013 prevzatou dňa 09.12.2013 bol žalobca vyzvaný na vyjadrenie sa k Protokolu v lehote 8 pracovných dní odo dňa doručenia a dostavenie sa na prerokovanie Protokolu dňa 03.01.2014. Podaním došlým správcovi dane 16.12.2013 žalobca namietal správnosť postupu, keď pri neuznaní dodania tovaru s oslobodením od dane z tuzemska do iných členských štátov u odberateľov BAU-OIL Kft. Nyíregyháza, boli za jediný relevantný a dôveryhodný dôkaz považované informácie z daňových správ v rámci medzinárodnej výmeny informácií, z ktorých jednoznačne vyplýva, že zmienený odberateľ si nepriznal nadobudnutie tovaru z iného členského štátu. Protokol bol prerokovaný dňa 03.01.2014 s tým, že Dodatkom k Protokolu č. 9410401/5/5641120/13/Bed správca dane vyhodnotil predložené písomné vyjadrenie daňového subjektu k Protokolu ako nedôvodné. Dodatočným platobným výmerom č. 9410402/5/43626/14/Rig zo dňa 08.01.2014 Daňový úrad Nitra, pobočka Komárno v zmysle záverov Protokolu nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie jún 2011 v sume 18.918,33 eur a určil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume 1.062,27 eur. Vo všetkých prípadoch sporných dodávok tovaru, z titulu ktorých si žalobca uplatňoval nárok na oslobodenie od dane podľa § 43 zákona o DPH, správca dane po preverovaní intrakomunitárneho nadobudnutia tovaru príslušným odberateľom zistil, že nie sú splnené zákonné podmienky oslobodenia od dane, nakoľko chýbajú doklady potvrdzujúce prevzatie tovaru. Tvrdený prepravca nepredložil prepravné doklady CMR osvedčujúce riadne vyvezenie tovaru z územia SR, rovnako nebolo potvrdené odovzdanie tovaru na území iného členského štátu. Odôvodnenie rozhodnutia sa vysporiadalo aj s námietkami k Protokolu, ktoré vyhodnotilo ako nespôsobilé spochybniť závery o nedôvodnosti uplatneného nadmerného odpočtu z titulu tovarových faktúr č. VR 20110171 zo dňa 02.06.2011, VF 20110173 zo dňa 10.06.2011 a VF 20110183 zo dňa 15.06.2011. Prevzatie tovaru maďarským odberateľom BAU-OIL Kft. Nyíregyháza nebolo uznané vzhľadom na zistenie, že tento subjekt má fiktívne sídlo, jeho predmet činnosti nezahŕňa predmetný tovar, subjekt nikdy neplatil daň ani nepriznal obchodovanie v predmetnom období. Preprava a prevzatie tovaru spoločnosťou PEBOR Kft. nebolo preukázané riadne predloženými účtovnými dokladmi. V odvolaní proti rozhodnutiu žalobca namietal nerešpektovanie zákonnej úpravy o vykonávaní a hodnotení dôkazov tak, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie s poukazom na predložené faktúry CMR, úpravu kúpnej zmluvy v Obchodnom zákonníku a výklad pojmu „Odoslaný“ v zmysle šiestej smernice o DPH. Ďalej vytkol správcovi dane, že nedoplnil dokazovania a neodstránil pochybnosti v prípadoch, kde si získané dôkazy protirečia. Jeho postup považuje za rozporný so základnými zásadami daňového konania. Za rozhodujúce považoval, že vo všetkých sporných prípadoch bolo jednoznačne preukázané, že dispozičné právo nad tovarom prevzal dopravca, vykonaným dokazovaním bolo zistené, že prepravu vykonala spoločnosť PEBOR Kft. a tovar bol odovzdaný BAU-OIL Kft. s tým, že vývoz tovaru z územia SR bol potvrdený predložením CMR. Nemôže byť na ťarchu to, že zahraničný odberateľ nepriznal takéto nadobudnutie tovaru. Rovnako namietal pochybenie, ak nebolo zohľadnené zistenie ohľadne prevozu tovaru v zmysle faktúry č. 20110183 prepravnou spoločnosťou O.S.S. OIL Sales Service, s.r.o., České Budějovice. Napadnutým rozhodnutím žalovaný rozhodnutie správcu dane potvrdil, nakoľko sa stotožnil s vyhodnotením zistených skutočností tak, ako to urobil správca dane. K jednotlivým odvolacím dôvodom uviedol, že vychádzal z miestneho zisťovania u subjektu SLOVAK PETROLEUM, s.r.o., odpovedí na žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií od príslušných maďarských a českých daňových orgánov, vyjadrení príslušného colného úradu, odpovedí Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., ďalej výsledkov šetrenia u označených prepravcov vykonávajúcich tvrdené prepravy. Vypočutie označených osôb (prepravcovia, skladníci, referentka, zamestnanci colného úradu) v zmysle žiadosti zo dňa 15.03.2012 považoval za nedôvodné a nadbytočné vzhľadom na skutkové zistenia, z ktorých vychádzalo napadnuté rozhodnutie a zásadu prejednaciu, ktorou sa riadi daňové konanie, a správny orgán vyhodnocuje žalobcom v rámci dôkaznej povinnosti predložených návrhov na doplnenie dokazovania. Poukaz na rozsudok ESD C- 184/05 vyhodnotil tak, že podľa tohto rozsudku orgány členského štátu, v ktorom sa začína uskutočňovať odoslanie alebo preprava tovaru, nemajú povinnosť vyžiadať informácie od orgánu členského štátu určenia, avšak to neznamená, že takto konať nemôžu. K poukazu na rozsudok ESD C- 409 Teleos v súvislosti s výkladom pojmu „odoslaný“ uviedol, že nie je zrejmé, v čom vidí daňový subjekt rozpor postupu správcu dane s týmto rozsudkom, závery správcu dane o tom, že preukázané bankové úhrady bez chýbajúcej identifikácie faktúr. Žalobca ako platiteľ ani v jednom prípade nepreukázal dôvodnosť oslobodenia od dane v zmysle 43 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z.. Podľa § 247 O.s.p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. (2) Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 43 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len o DPH) (1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. (2) Oslobodené od dane je dodanie nového dopravného prostriedku, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet. (3) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane, odoslaného alebo prepraveného z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet, ak kupujúci je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu, ktorá nie je identifikovaná pre daň, alebo právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu a nie je identifikovaná pre daň, a ak povinnosť platiť spotrebnú daň vzniká kupujúcemu v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru. (4) Oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného členského štátu na účely jej podnikania (§ 8ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane podľa odseku 1. (5) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru. Podľa § 49 zákona o DPH (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) ním uplatnená pri dovoze tovaru alebo zaplatená colnému orgánu v tuzemsku pri dovoze tovaru. Podľa § 2 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (1) V daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. (2) Správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyžadovaní plnenia ich povinností v tomto konaní použije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťažujú a umožňujú pritom správne vyrubiť a vybrať daň. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. (6) Pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. (7) Všetky daňové subjekty majú v daňovom konaní rovnaké práva a povinnosti. (8) Právom i povinnosťou všetkých daňových subjektov je úzko spolupracovať so správcom dane v daňovom konaní. Podľa § 15 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (1) Daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje; pri správe daní vykonávanej daňovým úradom alebo colným úradom daňovú kontrolu vykonáva zamestnanec správcu dane podľa § 1a písm. j) prvého alebo druhého bodu na základe poverenia miestne príslušného správcu dane. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. 6ea) Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona, 6eb) alebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, 6ee) alebo kontrola použitia tovaru oslobodeného od dane podľa osobitných zákonov. 1b) (5) Daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo f) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim (10) O výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane podľa pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a kontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie; vo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až po uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt písomne vzdá práva na vyjadrenie k protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu v lehote kratšej, ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu dane na požiadanie kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane je oprávnený na základe písomného vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného podnetu v protokole opraviť chyby a iné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho zástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu podľa druhej vety vrátane jeho vyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k protokolu. Dodatok k protokolu je súčasťou protokolu. (13) Daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6) je ukončené dňom prerokovania protokolu s daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane dohodou je ukončené dňom spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5). Dňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa začína vyrubovacie konanie (§ 44); to neplatí, ak správca dane, ktorým je colný úrad, daňovou kontrolou zistí, že daňovému subjektu, ktorý nemá povinnosť podávať daňové priznanie podľa osobitných zákonov, 1b) za kontrolované zdaňovacie obdobie daňová povinnosť nevznikla. Doručenie protokolu podľa odseku 12 alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2). Ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní (odsek 3), za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2) sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly. (17) Správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, 6eg) najviac o 12 mesiacov. Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je ministerstvo. (18) Ak správca dane alebo orgán podľa odseku 15 nemôže daňovú kontrolu ukončiť do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia, a ak bola lehota predĺžená podľa odseku 17, je povinný o tom s uvedením dôvodov písomne upovedomiť kontrolovaný daňový subjekt. Podľa § 25a zák. č. 511/1992 Zb. (1) Správca dane môže konanie prerušiť, najmä ak sa začalo konanie o predbežnej otázke (§ 26) alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. (2) Správca dane môže konanie prerušiť najdlhšie na dobu 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne navrhnú účastníci konania. Ak nie je ukončené konanie o predbežnej otázke alebo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia, môže správca dane túto lehotu primerane predĺžiť, najdlhšie však na čas, kým sa rozhodne o predbežnej otázke alebo o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. (3) Proti rozhodnutiu o prerušení konania nie je prípustné odvolanie. (4) Správca dane pokračuje v konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka konania, len čo pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, prípadne len čo uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania. (5) Ak je konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. Podľa § 165 zák. č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku (1) Právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. (2) Daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie. (3) Ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú aj na daňové exekučné konanie začaté podľa doterajších predpisov. (4) Daňová kontrola začatá a neukončená pred účinnosťou tohto zákona sa dokončí podľa doterajších predpisov. (5) Vyrubovacie konanie po daňovej kontrole začatej a neukončenej pred účinnosťou tohto zákona sa vykoná podľa doterajších predpisov. (6) Nevymožiteľný daňový nedoplatok podľa § 61 ods. 6 zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra 2011 sa považuje za dočasne nevymožiteľný daňový nedoplatok podľa § 83 tohto zákona. (7) Sankčný úrok podľa doterajších predpisov sa považuje za úrok z omeškania podľa tohto zákona. Podľa § 165b zák. č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku Prechodné ustanovenia účinné od 30. decembra 2012 (1) Daňové konanie začaté podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. (2) § 165 ods. 2 znenie pred bodkočiarkou a § 165a sa od 30. decembra 2012 nepoužijú. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru o nepreukázaní dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Postup správcu dane v súvislosti s vypracovávaním dodatku Protokolu, ktorým sa správca dane vysporiadal s námietkami k Protokolu podaným žalobcom dňa 16.12.2013 je v súlade s právnou úpravou § 10 zák. č. 511/1992 Zb., zákon pre vyhodnotenie námietok k protokolu z daňovej kontroly nestanovuje rovnaký režim ako pre protokol samotný. V súlade s § 10 ods. 10 je uvedenie vyhodnotenia námietok k protokolu v dodatku protokolu a oboznámenie tohto vyjadrenia pri jednaní nariadenom na prerokovanie protokolu. Zákon neukladá povinnosť doručiť dodatok k protokolu na vyjadrenie v 8 dňovej lehote, ako to predpokladá žalobca. K trvaniu daňovej kontroly a nadväzujúcej námietke nezákonnosti ňou získaných dôkazov súd poukazuje na skutočnosť, že predmetná daňová kontrola bola začatá na základe oznámenia zo dňa 05.09.2011, v období 10.11.2011-13.04.2012, 26.06.2012-02.01.2013, 15.04.2013-18.10.2013 bola v súlade s ust. § 25a zák. č. 511/1992 Zb. prerušená a pokračovala až do 03.01.2014, kedy bola ukončená prerokovaním Protokolu. Lehoty v dobe počínajúcej oznámením jednotlivých prerušení konania a končiacej oznámením odpadnutia dôvodov neplynuli, daňová kontrola teda bola skončená v zákonným spôsobom predĺženej lehote 12 mesiacov. Je bezpredmetná námietka nemožnosti prerušenia daňovej kontroly z dôvodu žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií s poukazom na to, že postup správcu dane vo veci žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií nie je možné v zmysle výkladu použitého žalobcom považovať za konanie v zmysle § 25a ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb.. Získavanie predmetných informácií nepochybne predstavovalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia. Súd si je vedomý zásadnosti záverov vyslovených v náleze ÚS SR 24/2010 vo veci maximálnej doby trvania daňovej kontroly v nadväznosti na úpravu §15 ods. 17 zák. č. 511/1992 Zb. na druhej strane s prihliadnutím na čiastočne odlišné okolnosti trvania daňovej kontroly, ako aj zásadu primeranosti a účelu daňového konania má za to, že dobu prerušenia daňovej kontroly na základe platného zákonného zmocnenia § 25a zák. č. 511/1992 Zb. nie je možné zahrnúť do doby trvania daňovej kontroly a z tohto dôvodu skonštatovať jej nezákonnosť vzhľadom na prekročenie lehoty jej trvania v zmysle § 15 ods. 17 a 18 zák. č. 511/1992 Zb.. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že vo veci konali príslušné daňové orgány, s prihliadnutím na prebiehajúce zmeny v štruktúre daňových orgánov v zmysle zák. č. 332/2011 Z.z.. K námietke nesprávnej aplikácie procesného právneho predpisu súd uvádza, že Daňové konanie začaté dňa 21.09.2011 sa do 31.12.2011 riadilo právnou úpravou zák. č. 511/1992 Z.z. ako všeobecného predpisu upravujúceho daňové konanie. Po nadobudnutí účinnosti čl. I. daňového poriadku dňom 01.01.2012 do nadobudnutia účinnosti § 165b zák. č. 511/1992 Z.z. dňom 30.12.2012 sa daňové konanie právoplatne neukončené pred účinnosťou Daňového poriadku, s výnimkou ukladania sankcií podľa priaznivejšej neskoršej právnej úpravy (§ 165 ods. 1), daňová kontrola (§ 165 ods. 2) aj vyrubovacie konanie (§ 165 ods. 3) riadili právnou úpravou zák. č. 511/1992 Z.z.. Dňa 30.12.2012 nadobudlo platnosť a účinnosť ust. § 165b Daňového poriadku, v zmysle ods. 1 ktorého došlo k zmene právneho predpisu upravujúceho vedenie (celého) daňového konania pozostávajúceho z daňovej kontroly a vyrubovacieho konania na Daňový poriadok. Ustanovenie ods. 2 výslovne vylučuje použitie "doterajších predpisov" (s odkazom na § 165 ods. 1) na celé daňové konanie začaté a neukončené právoplatne pred nadobudnutím účinnosti Daňového poriadku. Na druhej strane ust. § 165b) Daňového poriadku na rozdiel od § 165 neobsahuje duplicitnú úpravu procesného predpisu pre jednotlivé štádiá daňového konania (vyrubovacie konanie a daňová kontrola), ani nevylučuje aplikáciu ust. § 165 ods. 4 a 5 Daňového poriadku, čo môže viesť k záveru, že aj po nadobudnutí účinnosti zák. č. 440/2012 Z.z., ktorým bolo do Daňového poriadku zakomponované ust. § 165b Daňového poriadku, sa výkon daňovej kontroly a vyrubovacie konanie v daňových konaniach začatých podľa zák. č. 511/1992 Z.z. riadi vzhľadom na platnú právnu úpravu § 165 ods. 4 a 5 zákonom č. 511/1992 Z.z.. Takýto výklad však podľa názoru súdu nekorešponduje s logikou vylúčenia aplikácie zák. č. 511/1992 Z.z. v zmysle § 165b ods. 1 Daňového poriadku zo všetkých prípadov konania a rozhodovania, s výnimkou ukladania sankcií v stanovených prípadoch. Je zrejmé, v rozpore s účelom novely zák. č. 440/2012 Z.z. zákonodarca pre prípady rozhodovania po 30.12.2012 opomenul vylúčiť aplikovateľnosť úpravy § 165 ods. 4 a 5 Daňového poriadku. Je teda dôvodné po 30.12.2012 vyžadovať od daňových orgánov aplikáciu právnej úpravy Daňového poriadku aj na neskončené konania začaté za účinnosti zák. č. 511/1992 Zb.. Na druhej strane treba význam tohto záveru skúmať v nadväznosti na obsah žalobného návrhu podaného v zmysle § 247 O.s.p. obsahovou náležitosťou, ktorého je aj tvrdenie, že v dôsledku tvrdeného nezákonného postupu (nesprávna aplikácia daňového procesného predpisu) došlo k ukráteniu žalobcu na jeho právach, pričom nepostačuje všeobecné tvrdenie, že uvedeným postupom bol porušený zákon. V žalobných dôvodoch, str. 8 absentuje akékoľvek konkretizovanie tvrdenej ujmy, žalobca iba konštatuje, že ak súd považuje daňovú kontrolu za zákonne ukončenú dňom prerokovania Protokolu, mal žalovaný v odvolacom konaní postupovať v zmysle Daňového poriadku. S prihliadnutím na vyššie uvedený nedostatok obsahových náležitostí žalobného návrhu, ako aj ust. § 250i ods. 3 O.s.p. súd nepovažuje vyššie uvedenú skutočnosť za dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Tvrdenia o nezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutia pre nesúlad medzi výrokom a odôvodnením súd nepovažuje za preukázaný. Žalobca vzniesol námietky aj v súvislosti s rozsahom vykonaného dokazovania a vyhodnotením získaných dôkazov. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí a správca dane v Dodatku k protokolu sa dostatočne vyjadrili k žalobcovým návrhom a námietkam. V tejto súvislosti nemožno opomenúť, že daňové konanie sa riadi zásadou prejednávacou, nie vyšetrovacou, správny orgán zvažuje, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná a ktoré vzhľadom na ich predpokladaný vplyv, či nedostatočný význam na rozhodovanie vo veci nie je dôvodné vykonávať. Žalobca bol v danom prípade v situácii, keď výsledky vykonaného dokazovania za zdaňovacie obdobie jún 2011 nepotvrdili dôvodnosť uplatneného nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH vzniknutého uplatnením práva na odpočítanie dane z tovarov a služieb kúpených v tuzemsku a dodaním z tuzemska do iného členského štátu EÚ. Rozhodujúcou skutočnosťou bolo v jednotlivých prípadoch nesplnenie podmienok pre oslobodenie od dane v zmysle § 43 zákona o DPH v deklarovanom rozsahu, nakoľko v konaní predkladané doklady boli vyhodnotené ako nedostačujúce a nepreukazné. Predložené prepravné doklady neobsahovali zákonom požadované náležitosti. Nie je možné zohľadniť tvrdenie, že dodávky zo spoločnosti HBL, s.r.o., prevzaté tvrdeným odberateľom žalobcu, sú spôsobilé preukázať plnenie zo strany žalobcu. Za dostačujúci dôkaz nie je možné považovať ani finančné transakcie bez dostatočnej identifikácie. Tvrdené sporné dodania tovaru sa nepodarili dokázať ani prostredníctvom medzinárodného zisťovania informácií u tvrdených zahraničných odberateľov žalobcu, pričom nemožno opomenúť, že toto dokazovanie (ktoré bolo dôvodom prerušenia konania a podľa žalobcu aj prekročenia najvyššej prípustnej doby trvania daňovej kontroly) bolo vedené v záujme a v prospech žalobcu. Nie je žiaden logický dôvod predpokladať, že výsluch osôb, ktoré žalobca ďalej navrhoval vypočuť (colníci, vodiči, účtovníčka...) by boli spôsobilé zvrátiť vyslovené právne závery. Za dôvodnú súd nepovažuje ani námietku porušenia ust. čl. 48 Ústavy SR, v zmysle ktorého má právo na prerokovanie svojej veci bez zbytočných prieťahov. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, postup správneho orgánu, vrátane doby prerušenia daňového konania, súd považuje za zákonný, v tomto zmysle sa k nemu vyjadril aj žalovaný. Súd sa nestotožnil s vyjadrením žalobcu, v zmysle ktorého žalobca preukázal svoj nárok zákonnými dokladmi, na základe ktorých je možné uplatniť právo na odpočet DPH a z toho vyvodzoval povinnosť daňových orgánov vyhodnotiť podľa obsahu ich pravdivosť a v prípade záveru svedčiacom o porušení zákona alebo daňovom podvode tento fakt objektívne tento pomenovať a objektívne preukázať. Z rozhodnutia je zrejmé, že bolo vydané na základe nepreukázania zákonných dokladov, osvedčujúcich vznik nároku na odpočet DPH. Súd sa ohľadom jednotlivých sporných faktúr stotožnil s právnymi závermi, na základe ktorých bolo vydané napadnuté rozhodnutie. Čo sa týka faktúr č. 20110171 a 20110173 vystavených v súvislosti s tvrdenými prepravami pre spoločnosť BAU-OIL Kft., vykonanými spoločnosťou PEBOR Kft., do Maďarskej republiky, predložené dôkazy nie sú spôsobilé osvedčiť vznik nároku na oslobodenie od dane v zmysle § 43 zák. č. 222/2004 Z.z., nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že preprava z územia SR nebola vykonaná na účet dodávateľa (žalobcu), ani na účet odberateľa, ale odberateľ tento tovar ďalej dodával rakúskemu odberateľovi spoločnosti ATOM OIL Kft., čiže v rámci tohto tzv. reťazového obchodu došlo k preprave tovaru z tuzemska do Rakúska v rámci zmluvného vzťahu medzi maďarským a rakúskym daňovým subjektom, prvá dodávka medzi slovenským platiteľom a maďarským daňovým subjektom je nepohyblivá s miestom dodania v tuzemsku, pohyblivou dodávkou je dodávka tovaru maďarského daňového subjektu pre rakúsky daňový subjekt. Maďarský daňový subjekt mal povinnosť registrovať sa pre daň v tuzemsku, mal možnosť odpočítať si daň uplatnenú slovenským platiteľom a dodanie tovaru do iného členského štátu by bolo oslobodené od dane. Vzhľadom na to, že žalobca preukázateľne nevykonal pohyblivú časť dodania tovaru, nemohol mu vzniknúť nárok na oslobodenie od dane a vznikla mu zákonná daňová povinnosť. V súvislosti s preverovanou faktúrou č. 20110183 sa súd stotožnil s právnym vyhodnotením zistených skutočností, že deklarovaná preprava (vykonávaná subjektom O.S.S. OIL Sales Service, s.r.o.) nebola preukázaná prepravným dokumentom v úplnom vyhodnotení, nakoľko predložený doklad bol bez označenia prepravcu a potvrdenia prevzatia tovaru. Na účely preukázania deklarovanej prepravy tovaru do iného členského štátu je potrebné túto skutočnosť dôveryhodne preukázať, pričom v danom prípade tvrdený prepravca nedeklaroval vo svojom daňovom priznaní, ani v účtovníctve žiadne korešpondujúce účtovné doklady za poskytnuté služby. K opakovaným poukazom na preukázanie vyskladnenia dodávaného tovaru zo skladov spoločnosti HBL, s.r.o. (SLOVAK PETROLEUM, s.r.o.) súd uvádza, že z obsahu predložených dodacích listov nie je preukázané, že by odberateľom tovaru bol žalobca, nakoľko v kolonke odberatelia boli uvedené iné subjekty (BAU-OIL Kft.). Aj keď existencia tovaru nebola spochybnená, neboli splnené podmienky pre oslobodenie od dane, nakoľko neboli splnené kumulatívne vyžadované podmienky 1/ dodanie tovaru osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte, 2/ fyzická preprava tovaru z tuzemska do iného členského štátu, 3/ uskutočnenie predaja na protihodnotu. Ich splnenie je povinný preukázať daňovník, v danom prípade predložené dôkazy neboli dostatočné. Nezrovnalosti sa nepodarilo odstrániť ani dožiadaním u firiem BAU OIL Kft. a ATOM OIL Kft., ktoré sú nekontaktné, pracovníci prepravcu PEBOR Kft. nevedeli jednoznačne povedať, kto prevzal faktúry. Správy z elektronického mýtneho systému potvrdzujú iba pohyb automobilov - ťahačov po území SR, nie sú však dostatočným dôkazom o skutočnej preprave tovaru. Poukazy na neaplikovanie rozsudkov ESD C-184/05 a C-409 /04 považuje rovnako ako žalovaný za nedôvodné, z vyššie uvedených dôvodov. Súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR prostredníctvom Krajského súdu v Trnave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.